Na stránkach tejto web stránky som už písal napr. o strese a ako ho zvládnuť, o pohybe strely v hlavni, mimo nej a pri prechode telom zveri, o tom kde končí po výstrele naša zodpovednosť, deformácii a fragmentácii strely a pod. V nadväznosti na tieto témy tento článok približuje ďalší problém – víziu tunela. Domnievam sa, že tak ako sa blíži obdobie spoločných poľovačiek, je potrebné si o tomto probléme niečo povedať.
Aby som na začiatok aspoň trochu priblížil o čom je vízia tunela, uvediem príklad s ktorým sa mnohí už mohli stretnúť v poľovníckej praxi resp. na niektorých to ešte len čaká. Prebieha spoločná poľovačka na diviaky. Počuť už duriť psov a pred strelcov vybiehajú malé alebo veľké čriedy diviakov. A vtedy to začne, padajú rany. Zrazu jednému zo psovodov jeho pes, ktorý je vybavený GPS obojkom prestane hlásiť svoju pozíciu. V lepšom prípade sa mohol dostať mimo dosah ale v horšom prípade bol omylom zasiahnutý a niekde zostal ležať. Niekde blízko zastreleného psa bude strelec, ktorý sa bude byť do pŕs a dušovať, že on vedel presne na čo strieľa, že strieľa na diviaky a nie na psa. Všetkým je pochopiteľná okamžitá reakcia majiteľa zastreleného psa, veď koľko sa musel s ním natrápiť, kým si ho vypiplal. A potom sa na spoločnej poľovačke objaví tento strelec a zabije mu ho. A stačilo tak málo a nemuselo k tomuto vôbec dôjsť. Pitvou by bolo možné zistiť, či bol pes zasiahnutý strelou alebo jej fragmentom, ale aj tak by to situáciu nejako podstatne nezmenilo.
Posledne menovaný prípad je ten, ktorý súvisí s víziou tunela. Prečo k tomu dochádza ? Znovu a znovu sa na spoločných poľovačkách medzi poľovníkmi objavujú takí, ktorí sú pri streľbe na zver hrozbou nie len pre psov, zver ale tiež pre okolie napr. honcov. Pri strete so zverou sa dostávajú do stresujúcej situácie, ich koncentrácia sa sústreďuje len na zver a nič okolo nej nevnímajú. Dostávajú víziu tunela a už nevnímajú ani psa bežiaceho za zverou, o prítomnosti honcov radšej nebudem hovoriť. Že toto sa vyskytuje len pri neskúsených strelcoch ? Skúsenosti z praxe však hovoria o niečom inom – môže sa to stať každému z nás poľovníkov.
Každá situácia pri priblížení psami durenej zveri k strelcovi sa môže v sekunde zmeniť, čo je závislé na rýchlosti akou sa pohybuje pes. Bežiaci pes v priemere prekoná počas jednej sekundy vzdialenosť 5 až 7 metrov ( Schnittker, 2013 ). Čriedy diviakov sa časom z dôvodu naháňania psami stali agresívnymi a tvrdohlavými a psy buď postávajú alebo utekajú.
Preto sa strelec musí neustále prispôsobovať a rozlišovať medzi dvomi základnými situáciami :
– Dynamická – obaja pes (y) aj zver sú v pohybe
– Statická – stále relatívne malý pohyb psa a zveri
Pri natláčkach dominujú dynamické situácie. Rozhodujúcim faktorom v oboch situáciách je uhol medzi zverou, psom a strelcom. Pes by mal byť pri streľbe na zver dostatočne ďaleko za ňou. Ale, čo je dostatočne ďaleko ? Päť, desať alebo dokonca dvadsať metrov ? Jednoduchá otázka, ale odpoveď už takou nie je. Odborníci „potichu“ hovoria, že minimálne 20 metrov. Ale ako už bolo uvedené vyššie, všetko závisí od uhla výstrelu, ako ďaleko je strelec od zveri a psa a ako rýchlo sa približujú. Čím ďalej od strelca je zver, tým nebezpečnejší je výstrel. Strelec musí reagovať rýchlejšie, s vyššou koncentráciou ale jeho vízia tunela sa výrazne zužuje. Dochádza rýchlejšie k chybnému výstrelu napr.aj z dôvodu prehliadnutia konára stromu, ktorý sa objavil v dráhe strely. Vtedy dochádza k zmene strely a táto môže zasiahnuť hocikoho. Veľakrát sú strelecké stanovištia umiestnené na lesných cestách. Už pri ich plánovaní je potrebné pamätať na skutočnosť, že strela sa môže odraziť od povrchu cesty, na ktorom je plánované stanovište strelca.
Na priložených obrázkoch si každý možné porovnať dva z mnohých prípadov, ktoré môžu počas poľovačky nastať.
Ideálny prípad, strelec aj psy sú v ostrom uhle k zveri a súčasne psy sú mimo nebezpečnej zóny.
Pozor :Pri tejto situácii sa horný pes nachádza v nebezpečnej oblasti strely. Spodný bežiaci pes môže byť zasiahnutý odrazom guľky alebo pri priblížení sa k zveri.
Viem, že niektorí z čitateľov tohto článku si povedia, čo ho bude niekto učiť, jemu sa to nemôže nikdy stať. Ako sa často hovorí – Nikdy nehovor nikdy. Článok si nekladie za úlohu poúčať, ale chce len upozorniť na tento problém a či si ho niekto už zoberie k srdcu alebo nie, závisí na jeho profesionálnej zodpovednosti poľovníka. A v neposlednom rade ide pri spoločnej poľovačke nie len o dodržiavanie bezpečnosti účastníkmi ale aj o branie ohľadu na iných účastníkov napr. psíkov.
Autor: Ján Krnáč
Obrázky – zdroj www.wildundhund.de
