Poľovačka v noci

Raz som počas splnu sedel na krytom posede a sledoval som vnadisko pre diviačiu zver, ktoré bolo medzi posedom a horou nad posedom. Po nejakej dobe som spozoroval z pravej strany pohyb smerom k vnadisku. Cez ďalekohľad ( 10 x 50 ) som identifikoval z hory prichádzajúceho starého šedivého jazveca.

Svoj pohyb viackrát prerušil a kontroloval okolie. Nedalo mi, a keď prišiel k vnadisku, zamieril som naň flintu a snažil som sa ho dostať do puškohľadu ( 6 x 42 ). Ale jazveca som nikde nevidel. Vtedy som si spomenul na jednu z mnohých rád môjho starého otca, ktorý ma priviedol k poľovníctvu.

Starý jazvec sa dokáže za jasnej noci tak pritajiť, že doslovne splynie s okolím

Keď som sa pozrel cez klasický ďalekohľad, tak som ho opäť videl, ale cez puškohľad som ho nevidel. A potvrdilo sa len to, že poľovačka v noci má svoje čaro a že existuje len veľmi málo

spôsobov lovu, ktorý kladie také vysoké nároky na zručnosť a vybavenie.

Náš zákon presne určuje, za akých podmienok je možné poľovať v noci a preto sa nebudem k tomu vracať. I keď niektorým by to bolo asi potrebné neustále pripomínať. V noci nie sú všetky charakteristické črty zveri tak viditeľné, ako počas dňa, iba ak do vzdialenosti 50 m od posedu ( toto sa uvádza v niektorých odborných článkoch s poľovníckou tematikou ). Vo väčšine prípadov je však možné vidieť len siluetu zveri. Hmotnosť jednotlivých kusov zveri je možné zhruba odhadnúť len pri pozorovaní čriedy. Je potrebné dávať veľký pozor na to, že niekde môže v prípade diviakov prebiehať druhá ( letná ) ruja.

Veľmi dôležité je správne odhadnúť vzdialenosť kusu od nášho posedu, nakoľko chyba v odhade vzdialenosti o viac ako 10 m môže znamenať rozdiel v telesnej hmotnosti až 20 kg. A tak sa namiesto prasaťa odstrelí nedajbože mladá nádejná bachyňka. Tu je na mieste otázka, ako si môžeme pri tom pomôcť. Odpoveď je veľmi jednoduchá, stačí napr. každých 10 m v blízkosti vnadila umiestniť do zeme kôl a označiť ho bielou farbou. Toto riešenie umožňuje odhad vzdialenosti aj pri zníženom osvetlení počas splnu.

Samotná štruktúra čriedy nie je nevyhnutne ukazovateľom príslušných kusov – jediné prasa nie je nevyhnutne kanček a diviačatá, ktoré sú skryté v tráve alebo vegetácii, môžu spôsobiť nenapraviteľnú chybu pri love. Pomôcť môže technika nočného videnia, ktorá umožňuje vidieť nie len siluety zveri, ale tiež napr. vemená, prasatá v tráve a pod.

Pokiaľ existujú na strane strelca pochybnosti tákajúce sa vzdialenosti, veku a pohlavia musí guľa zostať v hlavni.

A aj tu vystupuje do popredia otázka zodpovednosti poľovníka a nie len jednoduchá snaha vystreliť si za každú cenu. Začínajúci poľovníci, aj keď si myslím, že nájdu sa aj iní, sa často sústredia na detaily a vtedy sa obraz stáva nejasným.

Ako na ďalekohľade aj na puške s puškohľadom sa nachádzajú ovládacie prvky, ktoré za bežného dňa sú dobre viditeľné. Ale v noci ich musí poľovník ovládať v tme a to môže byť nebezpečné. Pomôcť môže napr. nácvik suchej streľby so zatvorenými očami. V odbornej poľovníckej tlači sa často poukazuje na nebezpečenstvo používania napináčika na flinte pri nočnej poľovačke. Na to nech si odpovie každý sám. Počas jasných mesačných nocí vytvárajú telá tiene a tieto skresľujú skutočné charakteristické rysy zveri. Kusy potom pôsobia silnejšie, než v skutočnosti sú. V tomto prípade dochádza k posunu geometrického stredu trupu smerom dole a častým výsledkom je tzv. nízky zásah.

Dnes sa medzi poľovníkmi používajú puškohľady s neosvetleným zámerným krížom ( T-čko, nitkový kríž a pod.) alebo zámerným krížom s červenou bodkou. V prípade klasického neosvetleného T-čka je vhodné aby priečka zo zámerného kríža prechádzala medzi rypákom a uchom a zvislá čiara sa nachádzala na zadnej strane predného behu. Pri červenej bodke je to pomerne jednoduché. Ako to má vyzerať znázorňujú priložené obrázky.

Akákoľvek manipulácia či už s flintou, puškohľadom a dalekohľadom musí byť vykonaná nehlučne. V noci počuje lovec a hlavne zver aj najmenšie zašuchotanie veľmi dobre. Je potrebné vyvarovať sa odrazom svetla či už od flinty alebo objektívov puškohľadu alebo dalekohľadu. Jednoduchou pomôckou pri puškohľade je nasunutie trubky z lepenky na objektív a zabezpečiť, aby tento nebol znečistený od prachu, čo by mohlo viesť k rozptylu svetla a obraz by nebol dostatočne jasný. Aj pri výbere kalibru zbrane je dobré držať sa osvedčeného : menej je niekedy viac

Pri streľbe v noci nesmieme zabúdať ešte aj na to, že v prípade krátkeho laufu môže byť strelec oslepený od ústia flinty a

k obnoveniu jeho plného nočného videnia dochádza asi až po 20minútach.

Na prípadné zdupľovanie môže strelec hneď zabudnúť. Pri štandardných laufoch sa neočakáva takéto obmedzenie

Ešte sa v krátkosti vrátim k problematike odhadu vzdialenosti pri poľovačke v noci. Na pomoc si zoberiem nasledujúci obrázok ( streľba z vysokého posedu ). Ak poľovník zle odhadne vzdialenosť, potom dochádza k tomu, že aj keď mieril na stred tela, strela zasiahne zver nižšie a zver odbehne a môže byť problém s dohľadaním. V prípade poľovačky v noci ide o veľmi zložitý spôsob lovu. Niektorí poľovníci tento spôsob lovu z rôznych dôvodov odmietajú, čo sa dá pochopiť. Aj keď sa na tento spôsob lovu čo najlepšie pripravíme a využijeme najmodernejšie technológie, stále tu budú určité riziká, s ktorými musíme počítať.

Na záver si dovoľujem predložiť pár rád kolegom poľovníkom, ako ich prezentoval nemecký poľovnícky časopis Wild und Hund ( čo si kto zoberie k srdcu je už na Vás kolegovia ):

  • nastavte si osemnásobné zväčšenie na puškohľade, čo umožňuje najlepšie využitie svetla
  • v prípade, že je dostatok svetla ( sneh, spln ) zvoľte o niečo väčšie zväčšenie
  • v prípade streľby na vzdialenosť kratšiu ako 40 m zvoľte oveľa menšie zväčšenie, čo prispeje k otvoreniu zorného poľa a budete mať lepší prehľad o situácii aj o potenciálnom cieli
  • upravte si osvetlenie zámerného kríža, aby bolo tak nízke ako je možné. V ideálnom prípade aby ho bolo sotva vidieť na tele zveri – lepšie a podrobnejšie zameranie

Autor: Ján Krnáč
Zdroj : www.wildundhund.de

2 Comments

  1. Zámerný bod.
    Pri streľbe na diviačiu zver si treba uvedomiť,že má srdce o „niečo viac v predu „ako ostatná raticová zver.Zámerný bod preto treba voliť v úrovni stredu predného behu , nakoľko už aj malá odchyľka rany smerom do-zadu môže spôsobiť zásah na pečeň na čo je táto zver rezistentná a hrozí ďaleká dohľadávka !!!

  2. Rozdielny výkon pozorovacej
    a streleckej optiky ma v jednej predvianočnej noci zrejme pripravil o vlka.Vzdialenosť cca 120 m, sneh ale bez polmesiaca , ktorý nejako príliš zavčasu zapadol za mojim chrbtom.Vlk pri strhnutej jelenici bol krásne viditeľný v trédri Zeiss 10×50 ,ale pri zamierení Zeissom 4×32 som videl len dve škvrny (vľavo vlk, vpravo jelenica) a pri snahe umiestniť hrot puškohľadu na komore vlka sa mi vždy všetko rozplynulo ,až som si myslel ,že vlk už odišiel.Neodišiel lebo nový pohľad triédrom potvrdil jeho pretrvávajúcu polohu vetriaceho stavača (bol natiahnutý stále asi 5 m od jelenice).Takto sa to zopakovalo ešte dvakrát až nakoniec naozaj odišiel (jelenice sa ani nedotkol). Momentálne som si dal preto robiť nástavec na 7×50 , odvtedy (cca 30 rokov) som však takú príležitosť od Diany nedostal …

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.