Keď sa pozeráme na staré fotografie z poľovníckeho prostredia môžeme na nich vidieť, že v tej dobe bol neoddeliteľnou súčasťou výbavy poľovníka tzv. alpenstock. Išlo o dlhú palicu z dreva. Poľovníci ho používali ako svoju tretiu nohu pre bezpečnú chôdzu v náročnom teréne. Spoľahlivo slúžil aj pri prekonávaní potokov a jarkov. Každý poľovník si vyrábal svoj vlastný alpenstock. Vo väčšine prípadov bol tak dlhý, že prečnieval nad poľovníkom asi o dĺžku hlavy. Priemer palice sa pohyboval v rozsahu 25 až 40 mm. Ako materiál sa používala najčastejšie lieska, jaseň prípadne trnka. Vďaka pomalému rastu majú výraznú pevnosť, ale aj pružnosť a elasticitu a majú tiež relatívne nízku suchú hmotnosť.
Tak ako sa medzi skutočnými poľovníkmi stáva piršovanie stále viac a viac obľúbené, tak časom došlo k zmene funkcie alpenstocku.
Aj keď postaviť ľudské zmysly poľovníka proti zmyslom divej zveri je veľkým zážitkom, ktorý len ťažko prekoná vzrušenie, streľba z voľnej ruky by mala vždy zostať výnimkou.
V rozhodujúcich chvíľach poskytuje strelecká palica poľovníkovi nie len potrebnú istotu pri zodpovednom ulovení zveri, ale nachádza vhodné uplatnenie aj v ostatných oblastiach zodpovedného výkonu práva poľovníctva.
Predajcovia poľovníckych potrieb už dlhšiu dobu ponúkajú široký sortiment streleckých palíc. Pôvodne používaný materiál ( drevo ) nahradili ľahký hliník, plasty alebo uhlíkové vlákna, ktoré sú prakticky bezúdržbové. Postačuje hrubé čistenie povrchu po návrate z lesa a kvapka oleja na pánty. Okrem toho majú dnešné strelecké palice teleskopické nohy, aby sa pri preprave autom dali pohodlne zložiť, čím sa nestanú objemnou batožinou. Okrem toho sa dajú pohodlne využiť v sede alebo kľaku ako opora pre flintu alebo veľkú optiku. Pre presnú streľbu je nevyhnutná optimálna výška streľby, čo teleskopická strelecká palica jednoducho umožňuje.
Okrem streleckej jednonožky, ktorá sa v mnohých ohľadoch a výhodách približuje klasickému alpenstocku, existujú aj ďalšie varianty s dvojnožka, trojnožka a dokonca štvornožka, ktoré na ňu nadväzujú. Každá z nich má svoje výhody, ale aj nevýhody súvisiace s dizajnom a tiež pri manipulácii s nimi.
Jednonožka ( monopod )
Pre mnohých poľovníkov sa stala najobľúbenejším variantom, aspoň ak sa nestrieľa na veľké vzdialenosti a je potrebné rýchlo vystreliť. Nikto nepochybuje o tom, že ju možno využiť rýchlo a flexibilne pri väčšine loveckých situácií vo všetkých smeroch. To môže byť kľúčové najmä pri prenasledovaní zveri v neprehľadnom teréne. Podobne ako alpenstock, jednonožka poslúži ako tretia, oporná noha pri prekonávaní náročného terénu. Veľkou nevýhodou je stabilizácia flinty pre presnú streľbu na malé ciele alebo väčšie vzdialenosti. To, čo funguje z kľaku alebo v sede s relatívne stabilnou trojbodovou oporou (lakte opreté o stehná), pri streľbe v stoji často zlyhá.
Dvojnožka ( bipod )
Vďaka nožniciam ponúka strelecká dvojnožka oveľa stabilnejšiu polohu a tým aj väčšiu bezpečnosť ako monopod. Chce to však od poľovníka trochu cviku, aby sa obe nohy dostali rýchlo do správnej polohy na streľbu. Výškové korekcie je možné vykonať rýchlo a presne jednoduchým naklonením a obzvlášť dobre reagovať pri pohyboch zveri v teréne s výraznými výškovými rozdielmi. Ak poľovník zbadá zver na pravej alebo ľavej strane, musí sa dvojnožka zdvihnúť a nastaviť. Neskúsení používatelia sú spočiatku obmedzovaní vo voľnosti pohybu do strany, ale to sa dá s trochou cviku určite napraviť. Pri streľbe na veľkú vzdialenosť chýba strelcovi aj potrebná stabilita na presnosť pri streľbe zo stoja, čo sa však dá výborne kompenzovať polohou v sede alebo v kľaku.
Trojnožka ( tripod )
Ďalšia opora logicky enormne zvyšuje stabilitu pri streľbe. To uľahčuje bezpečné státie a presné umiestnenie a nastavenie flinty, zameriavacieho ďalekohľadu alebo fotoaparátu. Presná je najmä streľba na väčšie vzdialenosti. Spontánnosť a flexibilná manipulácia však vďaka tretej nohe výrazne klesá. Všetky tri nohy je potrebné nielen premiestniť, ale aj výškovo vyrovnať. Okrem toho trpí voľnosť pohybu, keď musí poľovník obchádzať tri podpery alebo medzi nimi liezť. Niektoré modely majú otočnú podpornú hlavu podobnú fotografickému statívu. To výrazne zvyšuje efektivitu a manipuláciu s trojnožkoju a je vhodná nielen na streľbu z úkrytu. Je dokonca možné získať oporné hlavy s držiakmi na flinty, ktoré umožňujú presnú streľbu na veľké vzdialenosti a výrazné tlmenie spätného rázu pre veľké kalibre.
Štvornožka
Po počiatočných prototypoch a s tým spojených počiatočných ťažkostiach sa v súčasnosti čoraz častejšie využívajú strelecké štvornožky. Zvyčajne pozostávajú z dvojice nožníc, ktoré po rozložení ponúkajú dva oporné body pre pušku – jeden vo výške predpažbia a jeden vo výške pištoľovej rukoväte. Takéto uloženie flinty nehrozí takmer žiadne kolísanie. Veľmi stabilná sama o sebe a strelec sa môže plne oprieť do streleckej palice. V mnohých prípadoch je streľba na väčšie vzdialenosti bezpečnejšia a pohodlnejšia zo štvornožky ako z mnohých vysokých sedadiel. Aj keď na začiatku úplne chýba flexibilita, s trochou cviku v manipulácii so štvornožkou je pohyb iným smerom oveľa jednoduchší a rýchlejší ako s trojnožkou.
Manipulácia so streleckou palicou však vyžaduje cvik a niektorým neskúseným poľovníkom prináša v bežnej praxi časté problémy. Preto je dôležité si ju pred kúpou vyskúšať, nakoľko nie každý variant je rovnako vhodný pre každého. V nasledujúcich riadkoch popíšeme jednoduché cvičenia.
1. cvičenie – Chôdza so streleckou palicou
Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že strelecká palica sa nepoužíva ako trvalá pomôcka pri chôdzi na rovine. Neustále narážanie na zem, zapadnutie do vegetácie alebo neopatrné mávanie vedie k nepozornosti a možno aj k vyrušovaniu či dokonca zraneniam, najmä ak je pri nás druhá osoba. Streleckú palicu držíme v ruke mierne šikmo dopredu a nahor. Týmto spôsobom ju môžeme rýchlo použiť, keď zbadáme zver, a umiestniť flintu bez toho, aby nás pohyb prezradil.
2. cvičenie – Streľba v sede
Jednonožka sa nikdy neaplikuje šikmo do strany, ale vždy mierne naklonená smerom k zveri. Spodný koniec streleckej palice položíme buď na obuv alebo na zem, aby sa nešmýkala. Samotné uchytenie flinty na streleckej palici môže byť trochu komplikované a ponúka dva varianty. Má zmysel rozhodnúť sa vždy hneď na začiatku pre najvhodnejšiu variantu. Všetko v podstate závisí od individuálnych rozmerov ruky a prstov. Čím dlhšia je vaša ruka a prsty, tým ľahšie je uchopenie predpažbia a palice. S krátkymi prstami je lepšie pevne uchopiť palicu a nechať prednú časť flinty spočívať v priehlbine medzi rukou a palcom. Je to čisto otázka cviku, no zároveň veľmi dôležitý ťah. Ak nad tým budete musieť dlho premýšľať a skúšať, stratíte drahocenný čas alebo budete míňať cieľ pomerne často!
3. cvičenie – Streľba v stoji
Najťažšou je streľba v stoji so streleckou palicou. Keď sa zver náhle objaví pred poľovníkom, tento musí rýchlo zareagovať. Nasledujúce pohyby poľovníka potom musia prebehnúť rýchlo, ale nie hekticky ale musia byť prirodzené : Mierne rozkročte nohy do stabilnej polohy, palicu položte na zem a mierne ju nakloňte smerom k zveri, pričom je flinta priložená alebo položená k / na streleckej palici. Odlišne od manipulácie s jednonožkou je pri použití viacnožky potrebné vykonať niekoľko dodatočných krokov pri nastavovaní streleckej palice a pri mierení flinty vzhľadom na jej konštrukciu.
Strelecká palica sa musí stať pomôckou v rozhodujúcich situáciách a za žiadnych okolností by nemala byť zbytočnou príťažou. Akonáhle sa správna manipulácia s palicou stane pre poľovníka samozrejmosťou, umožní mu to loviť zver nielen bezpečnejšie a precíznejšie pri piršovaní, ale aj v sede, z kazateľnice a dokonca aj v stoji pri zodpovednom výkone práva poľovníctva.
Ing. Ján Krnáč
Vlka, medveďa, vnadenie a palicu máme za sebou, teraz už len spomenúť ako zabezpečiť, aby mohli polovať aj poľovníci bez revíru. Aby im bolo umožnené konečne selektívne loviť premnoženú zver a takto zabrániť vznikajúcim škodám. Veď keď môžu mať funkcionári KOMORY aj niekoľko revírov, nemôžu niečo ponenechať aj poľovníkom bez revíru?
Dlho som rozmýšľal, čí mám odpovedať na Váš komentár, ale nedá mi to. Po vete – Aby …. umožnené konečne selektívne loviť … – sa nečudujem, že nie ste členom nejakého PZ. Členstvo v PZ prináša zo sebou najprv povinnosti tzn.práce na zveľaďovaní revíru a životného prostredia zveri v ňom a až niekde na konci a aj to za odmenu lov zveri. Je potrebné najprv zmeniť myslenie a priority a až potom Vás niekto môže zobrať do revíru ako člena.
Celý život brigádujem. Takže ste sa mohol radšej zdržať a nestrieľať zbytočne
vedľa.
A prečo by sa to malo zabezpečiť?
Lebo sa z vydávania poľovných lístkov stal pre Komoru iba biznis.
Presne ako píše pán Krnáč. Poľovnícke združenia sú založené na kolektíve. Kolektív si legitímne vyberá na členskej schôdzi koho do svojho spolku príjme, alebo koho nie. Násilné pretláčanie niekoho do takéhoto spolku je sprostosť. Neviedlo by to k ničomu dobrému. Oni asi dobre vedia prečo ťa niekde nechcú. Ja viem o mnohých čo sa doslali do poľovníckych spolkov aj úplne cudzí. Ale je to tak ako píše pán Krnáč, najskôr ukázali že chcú priložiť ruku k spoločnému dielu, pomáhali, chodili makať na spoločné, chodili stavať zariadenia, chodili kosiť a pripravovať krmivá. Keď dokázali že budú prínosom pre združenie, tak ich nakoniec prijali. Viem o desiatkach takýchto prípoadov u nás aj v okolí. Prečo sa tebe nedarí ? Skús sa nad sebou najskôr zamyslieť.
Nepísal som o mne. Tak sa skúste zamyslieť .
Opäť dobrý článok p. Krnáč. Nenechaj sa vyviesť kazimrdmi, čo K DANEJ téme nedokážu nič zmysluplné napísať. A ich zúfalé štekoty si vybíjajú kazením témy a odvádzaním diskusie. Títo ľudia určite streleckú palicu potrebovať nebudú..pritom však nehovorím, že to nie je vhodná téma – ale nech si teda napíšu úvahu vo svojej téme. Určite sa tam pridám – a v tom zmyslel, ako bude téma zadaná. Myslím, že kto číta moje príspevky – vie, že sa neschovávam.
Páči sa mi, že dakto ( Janko Krnáč) sa pridal k téme – takej klasickej poľovníckej, ako je napr.v alpských krajinách dodnes samozrejmá a bez palice sa tam ani nehýbu. Či pri poľovačke na svište, či na kamzíky – do hôr sa chodí s palicou. Práve pominula vhodná doba ( zima a koniec zimy), kedy sa dali dobre oberať palice slivkové, trnkové, svíbové a tiež aj jaseňové. Od Jozefa sa už hýbe koreň – teda do rastlín je pumpovaná miazga a palice už sú hodne mokré..a dlho schnú. V tejto jari to bolo už takmer mesiac skôr, kedy pri odrezaní palice už tiekla miazga. Tiež som si nejaké palice do foroty odrezal – však majú čas. V poslednom čase ma ale viacej lákajú iné palice..už suché, ktoré ešte ľahšie schnú. Využijem príležitosť a upriamim pozornosť na tému palíc, ktorú som písal od februára 2021 – Palica – strelecká aj vychádzková:
https://www.horar.sk/forums/tema/palica-vychadzkova-aj-strelecka/
Ja nenosím palice sofistikované, ale úplne obyčajnú palicu, použiteľnú na šerm, údery, odstrčenie, bodnutie a oporu. Ak strieľam z palice – tak si ruku opriem o palicu a pušku pokladám na ruku. Bohužiaľ, v poslednej dobe už také príležitosti nemávam..to bývalo skôr na Holi,či na Stolici. Ale palicu nosievam aj na hríby, tiež na prechádzky, vychádzky do lesa – dobre to cvičí ramená = musia stále pracovať (žiadne ruky vo vačku!) – občas si človek zašvihá, zaudiera, precvičí nejaké techniky – to je dobré na udržovanie kondície pri prilícení a držaní zamierenia. Ale myslím, že polovica ľudí netuší, že aj to sa cvičí. Lebo kto necvičí streľbu s brokovnicou, NETUŠÍ, koľko treba navzpierať pri takej poľovke na bažanty. To vedia tí z južných revírov, ktorí do vysokého veku majú dobre posilnené ramená. Kde pri streľbe s guľovnicou 50x zdvihnete pušku dohora??? A palica tejto kondícii hooodne pomáha! Ja každý rok idem aspoň 2x na bažanty a dobre viem, ako je z toho človek – aj pripravený – celkom slušne unavený. A to sa na to chystám od leta. Palica je mojim mooc dobrým pomocníkom. Práveže pri bažantoch palica nestíha pomáhať, ale na tréning je vynikajúca. Ešte poznámka – na tréning a vychádzky mám vždy ťažšiu a kratšiu palicu a na skutočnú vychádzku s puškou tenšiu, ľahšiu a dlhšiu. Tréning mávam ťažší ako reálne nasadenie.
Ku streleckej palici ešte dodatok. Napr. v Afrike jej POTREBA trvá – kvôli spôsobu (tradičného !) poľovania.
Na Slovensku sa udiala tichá, plíživá zmena – šúlačky takmer zmizli a sú nahradené posedmi – teda stabilnými streleckými stanoviskami. Voľakedy bol revír všetkých a chodilo sa. Dnes si “majiteľ posedu” kŕmi “NA SVOJOM” ! – a hnevá sa na ostatných, ak mu to tam zavetrujú a snoria okolo. Palicu teda používa iba ak – na odháňanie zvedavých od “JEHO” posedu. Načo palicu, ak si flintu oprie o okno posedu? Všimol si niekto túto obrovskú zmenu v slovenskom poľovníctve? A tým nemyslím len stratenie významu POUŽÍVANIA poľovníckej palice na Slovensku?