Úvodná stránka › Diskusné Fóra › Z B R A N E › Bez zbrojného preukazu › Poradte mi dobrý lovecký nôž
- Toto téma obsahuje 249 odpovedí, 19 hlasov, a bola naposledny upravená 07.01.2023/09:35 od .
-
AutorPríspevky
-
30/10/2016 o 09:48 #20343
pouzivam vodu a momentalne mam len nejaky kombinovany kamen od Narexu, taky dvojfarebny, ale nezistil som tvrdost. Jedna strana je velmi hruba, tou nebrusim, ale na tej druhej sa da noz nabrusit slusne a dolestim rozsutcom, ale ten Narex to je len nahradne riesenie – velmi lacne. Aj ta jemnejsia strana je dost hruba, typujem nejaku 200vku a vyssie. chcem sa tomu ale venovat podstatne viac a dokladnejsie ako doteraz. Mame doma asi 15 nozov spolu so synom v aute a ruksakoch a aj doma, tak chcem, aby sa dalo s nimi riadne pracovat. Syn na spolocnych zvykne robit s masom. dik
30/10/2016 o 11:39 #20344Dá sa predpokladať, že ten narex je umelý kameň – z karbidov, to sa často robía pre technické účely. Napr brúsenie vrtákov. Tie hrubšie zrnitosti sú určené na veľmi poškodené nástroje – hádam nikdy nebudeš potrebovať, ale ak ti padne nôž na kameň a na reze sa napr ohne, prevalí, či zalomí špička a pod. Najhoršie je ak sa z čepele vylomí…S tým na jemnom kameni neurobíš nič – to napraví len brúska, alebo hrubý kameň a veľa trpezlivosti.
Preto sa napr. aj Japonci snažili vyhnúť sa protivníkovému seku a zabiť súpera svojim jedným sekom. Pri strete čepelí mečov sa čepele vylamovali a vyzerali ako píla. Po každej bitke sa meče museli opravovať…či vymieňať čepele, alebo prebrusovať. Meč bol takmer jednorázovka…po bitke vyzeral katastrofálne. niekedy to už ani nešlo prebrúsiť – odlomila sa špica a vzniklo z nej krátka dýka tanto = tanto bolo využitie polámaných a vyštrbených čepelí – akože séria s mečom. A meč sa roztavil a urobil nový…Európske šable sa tiež prebrusovali – a preto sa ako nové robili širšie, postupne sa šírka zužovala až do nejakej ešte prípustnej a potom sa vracali na roztavenie alebo iné ďalšie spracovanie. V tej dobe sa napr. ako úcta k súperovi išlo do boja s hladko nabrúsenou zbraňou, ktorá robila čistý a hladký sek, ktorý sa dobre hojil. Ak našli vojaka so staro dosekanou šabľou , ktorá strapkala ranu a v zásekoch mala kopu baktérii, čo spôsobovali zápal – takí ľudia boli veľmi ťažko trestaní. Ak ste čítali -videli film o 1. svet. vojne od E.M Remarque Na západnom fronte nič nové – veľmi doporučujem vidieť alebo čítať – starý fronťák učil mladého vojaka, ktorý sa chválil tým, že mu kováč urobil na chrbte bodáka zuby na trhanie čriev a povedal mu – Okamžite to zahoď – ak ťa s týmto zajmú – naprv vypichnú ti oči a nasypú do nich piesok…tento bodák ihneď zahoď, zožeň si normálny a na boj používaj poľnú lopatku – oveľa lepšie sa ňou zabíja ako bodákom.
Veľmi poučný film. Povinne sme ho pozerali na socialistickej vojne. Skúsenosti boja muž proti mužovi z 1. svet.vojny boli úžasné. Aj vojaci z pretechnizovaných štátov napr. Nemecka ( pištole, samopaly)- sa museli rýchlo naučiť od bojovníkov zo štátov, kde sa bojovalo ešte starým spôsobom – nožmi, lopatkami, bodákmi a brokovnicami. Napr. američania znovu zaviedli do boja poloautomatické brokovnice. Brokovnica bola základnou zbraňou západu- a nie sedlová puška typu leveraction. Ak vidíte vo westerne jazdca, ktorý jazdí na koni a v ruke alebo cez sedlo má preloženú brokovnicu, tak to je historicky správny film. Ak skúsite pojazdiť na koni a trafiť sa z revolveru – zistíte, aká je to hlúposť. S brokovnicou sú šance lepšia 100 : 1. S brokovnicou jedným výstrelom na 50m s hrubými brokmi čistíte priestor 2×2 metre prvou ranou. Na 50m s perkusným revolverom – napr. teraz robí firma Uberti – netrafíte nič.. Preto bolo bežné porekadlo, že ak sa chlap s revolverom stretne s chlapom s puškou, nech si naprv vykope svoj hrob…brokovnica je aj dnes vec, ktorá je na sebaobranu určite vyššie ako pištoľ. A preto sa v US filmoch tak často objavujú ľudia s brokovnicou. Aj v prípade na Slovensku, kedy sa chlap so ZH bránil cigáňom (V roku 1990 v obci Polichno pri Lucenci mal jeden polovnik konflikt s miestnymi ciganmi, dako sa to urovnalo a polovnik isiel domov. Co sa nestalo, cigani sa rozhodli ze sa mu pomstia. V noci ho napadli v jeho dome, polovnik zastrelil styroch ciganov s legalne drzanou zbranou. Na sude bol oslobodeny spod obzaloby z dovodu, ze konal v nutnej obrany. Dokonca sa stal starostom obce. ) a najprv nabil guľu aj brok, po vystrelení nabijal už len brok…čo bolo rýchlejšie a účinnejšie. Dvoch zabil v dome jedného na dvore – čo bolo brané ako nutná obrana akurát posledný bol problém, lebo toho zvesil z brány keď utekal a preliezal bránu smerom von – od chrbta – ale sudca uznal, že bol už v takom strese, že nebol schopný posúdiť, že ten už neútočí.
pre záujemcov tu:
Prípad” má takúto chronológiu: samotná udalosť (18. septembra 1990) – pohreb (19.
septembra 1990) – pojednávanie na súde, oslobodzujúci rozsudok (28. augusta 1992) – odvolanie sa prokurátoru voči oslobodzujúcemu rozsudku, zamietnutie odvolania prokurátora najvyšším súdom (3. marca 1994) – páchateľ J. T. sa stáva starostom obce Polichno (26. februára 1995).
http://ulug.ff.cuni.cz/projekty/romove/08_Polichno.pdf08/11/2016 o 21:33 #20359niečo o oceli na Victorinox a Wenger
http://www.noze-nuz.com/nozirske_oceli/INOX.php
Nožířské oceli – ocele Ocel INOX
Ocel INOX – je ocel švédského původu, která je používána Swiss Army Knives (Victorinox, Wenger). Slitina má podobné mechanické vlastnosti jako ocel 12C27M, ale má mírně vyšší obsah chrómu a molybdenu. Z tohoto důvodu je předpoklad i zmíněných mechanických vlastností, vyšší korozní a abrazivní odolnost, ale menší schopnosti zakalení (prokalitelnost). Horní hodnoty dosahované tvrdosti u této oceli se pohybují mezi 59 a 60 HRC. Victorinox však používá méně tvrdou modifikaci v rámci tepelného zpracování; je to cca 56 HRC.vyššie menovaná oceľ 12C27M- porovnanie a vlastnost – aj s uhlami brúsenia !
http://www.noze-nuz.com/nozirske_oceli/12C27M.php
Ocel 12C27M – je klasická nerezová ocel pro kuchyňské příbory a pomůcky. Lze ji označit jako ocel s dostatečným obsahem karbidů ve struktuře podobně jako ocel 440B. Tzn., že má podobný poměr uhlíku a chrómu. Tomu odpovídá i tvrdost a korozní odolnost jako 440B; má jednoznačně menší odolnost proti opotřebení, vyšší trvanlivost ostří a maximální brousitelnost, která je odvozena z obsahu nerozpuštěných karbidů. Při kalení do oleje a popuštění na 150oC dosahuje tvrdost 60HRC, ale většinou je to v praxi jen 58 HRC. V nožířských zkouškách je ocel12C27M srovnatelná s ocelí VG-10 a skandinávskou 1095-kou. Úhel ostří bývá postupně broušený jako u 154CM Silver Trident na 10oa poté na mikrofasetu 15o. S takto, diamantovým kotoučem získaným pracovním.řezným úhlem, je průnik čepele do vrstveného materiálu dostatečně agresivní.zaujímavé poznatky – aj o nožoch Fallkniven – aj čo som tu kdesi písal ( alebo v tému bushcraft..), že sa vylamujú, ale že firma to neuznáva ako reklamáciu, hoci ich cena je hooodne vysoká
http://www.noze-nuz.com/nozirske_oceli/VG-10.php
Ocel VG-10 – je nerezová ocel s vysoký obsahem uhlíku, která je podobná oceli 154CM s menším obsahem molybdenu a přídavkem kobaltu a velmi malým obsahem vanadu. Vanad se ukazuje jako vhodná přísada při rafinaci a kobalt se podílí na stabilitě karbidů. Údaje pochází z webových stránek výrobce oceli Manufacturer Takefu Speciality Steel (MTSS Japan). Od fy Spyderco pochází tvrzení, že ocel VG-10 je lepší v oblasti odolnosti proti korozi než oceli ATS 34 resp. ATS 55. Carta-testy ji posunuly před ocel S30V v korozivzdornosti, ale v rozšířených Carta-testech za tuto ocel v úvodní ostrosti a stabilitě ostří. Zkušenosti s nožířskou aplikací VG-10 jsou u Fallkniven, Spyderco, A. G. Rusella a u Al Mara. Z pozorování vyvstalo poznání křehkosti u VG-10 s kterým souvisí vysoká odolnost proti abrazi a stálost ostří, která byla hodnocena výše než u ATS 34, hned za ocelí D2 (62 HRC). V agresivitě řezu se VG-10 vyrovnávala i S30V. Jasně předčila ve většině nožířských zkoušek oceli 420J2, AUS4-A i AUS8-A. Její malou odolnost proti dynamickému namáhání potvrdily sekací zkoušky u Al Mar S.E.R.E. 2000(!)11/11/2016 o 20:20 #20365Ahoj kiri, vedel by si mi poradiť ako nabrúsiť keramický nôž ?
11/11/2016 o 21:48 #20366záleží aj na tom, čo mu je…
Ak je len zatupený – tak diamantovou brúskou – je aj ručná – napr.
http://www.hermes.sk/brusky/?
ale aj inde – daj si diamantová brúska do googla a hľadaj. Výsledok ale neviem zaručiť – nerobil som toto.
Ale ak je vyštrbený – povylamovaný – je to iná sranda – už som to robil na brúske – ide to, už som to tu kdesi písal – normálne sa to odpaľuje – materiál odhára – ide to, ale nedokázal som to nabrúsiť na brúske tak doostra, ako to bolo pôvodne. Len som už neskúšal, či by to išlo dobrúsiť na tej diamantovke. Nasralo ma to, tak som to ďalej nerobil, ale odporučil som kúpiť druhý – iný nôž – to Ti asi odporučí aj predajca tých nožov. Brúsenie by vyšlo možno podobne ako nový nôž. Nuž a tie bežné keramické nože sú už cenovo dostupnejšie..zaoberal by som sa tým jedine keby to bola originál nôž od japonská Kyocera..
Kyocera ceramic knives – quality from Japan since 1984
How It’s Made – Kyocera Ceramic Knives23/11/2016 o 22:10 #20382Čo hovoríte páni na tento nôž ?
24/11/2016 o 14:56 #20383Môj názor je, že Mikov je podceňovaná firma, ktorá robí – už desiatky rokov – dobré nože. Sám som nimi začínal a ja sám ich mnohé mám. Z tohoto noža mám jeho dlhšiu verziu – ale materiálovo to isté – tiež som ho prebrúsil na iný uhol – ale je to profi nôž za naozaj smiešnu cenu. Vôbec nemám problém ho používať – či na otváranie, dranie, rozrábku, či v kuchyni na vykosťovanie či porcovanie. Navyše je to nôž aj do severských a sibírskych podmienok – teplý plast v ruke a antikóra na čepeli. Je vhodný aj na čistenie rýb. Mám síce aj iné nože – Gieser, Wenger, Victoriniox Swibo – aj nové a na predaj – ktoré nie sú drahšie ako 20€, len niektoré veľké sú cez 20€, ale Mikov a KDS sú stálice aj v mojej kuchyni. A rád nakupujem nože týchto dvoch výrobcov z dôb socializmu – kedy mali naozaj kvalitné materiály a veľmi dobré spracovanie.
Ide skôr o to, ako si poľovník svoj nôž pripraví.
Páni – dôležitá vec – z hľadiska zooveterinárneho a ochrany zdravia seba, svojich kamarátov a rodiny – NIKDY NEPOUŽÍVAJTE TEN ISTÝ NOŽ NA ROZRÁBANIE ZVERI A POTOM NA JEDENIE.
Najlepšie je mať tieto nože úplne oddelené – pekný nôž na opasku na jedenie… a nôž zabalený v ruksaku, či torbe na prácu – tam sa človek už neponáhľa.24/11/2016 o 15:00 #20384kiri, zaujala ma predposledná veta v tvojom poslednom príspevku „NIKDY NEPOUŽÍVAJTE TEN ISTÝ NOŽ NA ROZRÁBANIE ZVERI A POTOM NA JEDENIE.“
V čom je problém, keď takýto nôž poriadne vyumývam ?
24/11/2016 o 17:24 #20385Za správnu otázku Ti dvíham karmu, lebo si pozorný a dobre používaš hlavu!
Je to z dôvodu, že poriadnym vyumývaním nezlikviduješ všetky ohrozenia.
Ak sa spýtaš hociktorého veterinára či lekára, prenos chorôb zo zvierat na človeka je častý a veľmi nebezpečný. Jedným z najznámejších ohrození je besnota, ktorú môže mať vlastne hociktoré zviera. Nemusí ho mať vo forme akútneho ochorenia, ale môže byť napr. na srsti či perí vo forme slín – ak zaútočí postihnuté zviera napr. na vtáka, ktorý sa mu vytrhne – ale sliny zostanú na perí…a bude smola, že škodliviny prežijú…
Predstav si situáciu, že po útoku besnej líšky vták vyletí ( hus, bažant) a práve preto ho zbadáš a strelíš ho…prídeš a ulovíš ho…a začneš spracovávať. A po práci si tým nožom odkrojíš klobásu. Ale nielen besnota – sú známe prípady napitia sa z plechovice Coly – po ktorej v sklade pobehali potkany a kontaminovali povrch leptospirózou. Hoci sa firmy snažia do obehu púšťať informácie, že toto ohrozenie je poplašná správa – len tak sa opýtaj nejakých lekárov – leptospiróza je smrteľná. Preto sa začali baliť celé plechovky do igelitu – predtým boli balené iným spôsobom. V sklade sú potkany vždy.
http://energy-drinks.cz/text-i-plechovky-vas-dokazi-zabit/
všeobecne o zoonózach:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Zoon%C3%B3za
http://naschov.cz/co-jsou-to-zoonozy/No a už som tu kdesi písal, že nože s drevnými rúčkami sú už zakázané na bitúnkoch a v spracovateľských závodoch, lebo nedokážeš zabezpečiť, aby sa tuky, krv a iné tekutiny nedostali medzi drevo a kov na rúčke – resp. nedokážeš to odtade dostať ani v autokláve – je to kvázi umývačka, len pracuje nie s horúcou vodou, ale s horúcou parou a dezinfikujú sa v nej nože a pod. na bitúnkoch. Práve preto sú na bitúnkoch nože typu ako si ukázal ten Mikov – antikórová čepeľ zaliata v plastovej ručke. Tam nieje žiadna škára, do ktorej by sa schoval nejaký nosič baktérií. No a nestačí taký nôž len poumývať, ale treba ho aj dezinfikovať – napr. bitúnok či spracovateľský závod je miesto, kde sa mnohonásobne zvyšuje ohrozenie = počet ohrozených ľudí, lebo z jedného kusa môže ísť mäso do viacerých okresov – preto sa dezinfikuje či napr. kúpeľom v Save, alebo horúcou parou.
Aj diviak môže mať besnotu – a neviem, či by si jedol tým nožom, keby si vedel, že diviak, ktorého si tým nožom rozoberal ju mal…ale v podstate to nikdy nevieš.
Najjednoduchšie na sebaobranu je, že ten „pracovný nôž“ nepoužiješ na jedenie.
A tých chorôb môže byť pomerne dosť. Možno by bolo dobre občas na schôdzu pozvať okresného veterinára aby ľudí poučil – za socializmu – kedy choroby a ohrozenie bol náklad štátu sa toto robilo povinne – dnes, kedy choroby zarábajú peniaze farmafirmám a sú teda skôr „vítané“ – sa na to zabúda – a od poľovníckych skúšok už prešlo veľa času – tam sa to učí pri hygiene diviny a zveriny – sú na to aj vyhlášky spoločenstva – pri odovzdávke diviny je aj na toto divina kontrolovaná veterinárnou službou – aby sa divina nestala zdrojom ohrozenia v inom okrese či inom štáte. Aj z tohoto dôvodu sa vyhlasuje ohrozenie besnotou – a divina pochádzajúca z tejto oblasti by mala ísť iným režimom kontroly – ale nie pre diskrimináciu tej oblasti, ale pre ochranu tej oblasti – keby sa dokázalo, že napr. práve tá divina bola zdrojom nákazy ktorá spôsobila úmrtia či škody a chovatelia by boli hnaní pred súd napr. vo Francúzsku, kam sa divina vyviezla. Ten súbor kontrol (výstupná od nás a vstupná u nich ) je z tohoto dôvodu – radšej to zachytiť skôr, než by to spôsobilo škody a následné súdy. Možnosť vyvážať potravinu samozrejme zakladá aj zodpovednosť = možnosť súdu. Stačí šikovný právnik a majú zarobené…niekomu Čierny Peter zostane v rukách…a na to slúži aj systém HACCP – spôsob, ako SA V Y V I N I Ť zo zodpovednosti.
Niečo o tom viem, lebo som bol ten, čo mal na starosti, aby práve toto slovenskí majitelia bitúnkov pochopili. Min. Pôdohosp. pre nich robili školenie v DS, na ktoré oni nechceli prísť a ak prišli – útočili na prednášajúceho ( bol to Dr. Popesko z Veter. univerzity v Košiciach) pokým ma to nenaštvalo – z titulu mojej funkcie som prerušil ten cirkus a položil som zúčastneným podnikateľom otázku, čo je vlastne ich ohrozenie – zostali ticho a potom jeden hlesol, že nákaza – povedal som im, že to nie tak celkom – ale ŽALOBA… ( rozdiel je v tom, že nákazu nemusia dokázať, ale pri žalobe je už dokázaná) …napr. pred Európskym súdom – totiž, na západe podnikajú oveľa dlhšie ako na Slovensku – a žaloby sú súčasťou podnikania, na čo naši ( veľko podnikatelia) zabudli…ale štát na to pamätal – bolo to pri príležitosti získať oválnu pečiatku a vyvážať do Schengenského priestoru = ohroziť sami seba v celom priestore – a preto im tieto školenia zadarmo zorganizoval – a oni ich bojkotovali…lebo moc peňazí dávala pocit múdrosti. Po vysvetlení všetci stíchli lebo si uvedomili, čo doteraz nepochopili – poprosil som pána Dr. či môže začať odznovu – a začali si písať ako diví…a na ďaľšom stretnutí v NR malo prísť 100 ľudí a prišlo 200 a nebolo kde sedieť, sedeli aj na oknách a písali na stehnách – aj tí, čo odbojkotovali to školenie v DS – a už nikto ani nehlesol…tí, čo boli v DS telefonovali všetkým, čo neboli v DS a vysvetlili im to za mňa…a zrazu zistili, ako by im tie vedomosti chýbali a čo by riskovali…a zaujímavé bolo, že po prednáške mali všetci veľmi zaujímavé a konkrétne otázky – a spolupracovali veľmi zodpovedne – hoci si tie opatrenia vo svojich podnikoch museli zaplatiť sami – ale už vedeli, že neplatia – ale investujú do vlastnej bezpečnosti – a to ich nemrzelo…už to nebol zbytočný náklad.
Je to nesmierne dôležitá vec – hoci v malom by si ohrozil len seba – ako spracovateľ a uvádzač do spotreby by si ohrozil stovky ľudí = prišiel by si o majetok, aby si nahradil liečebné náklady. V sprostej náhode – ak by si daroval mäso 10-tim kamarátom a spôsobil nákazu – zdravotné poisťovne by ťa zažalovali, ak by dakde v mrazáku zostal kúsok infikovaného mäsa a dokázali by , že to bolo od teba.
A nôž je to, čo by tú nákazu mohlo preniesť z chorého aj na zdravé…napr. na klobásu, ktorou v dobrom úmysle ponúkneš 10 svojich kamošov na poľovačke…
Aj hepatitída je darček na celý život…a liečebné náklady a zaplatiť sťažené uplatnenie lebo dlhodobá PN a možno invalidita…hmm?24/11/2016 o 21:03 #20386Ešte doplňujem – napr. neliečiteľná Aujezského choroba u diviakov – pre psov má 100% úmrtnosť – mortalitu – vyššiu ako besnota – a NEDÁ SA PROTI NEJ NIJAKO OČKOVAŤ a NEDÁ SA NIJAKO LIEČIŤ.
Ak sa pes dostane do kontaktu s takým diviakom – je mŕtvy do troch dní.https://cs.wikipedia.org/wiki/Aujeszkyho_choroba
Nijako sa to nedá zastaviť a zvrátiť. Psovodi na spoločných poľovačkách sú vo veľkom riziku.
Stačí napr nedbalo položiť nôž od rozoberania diviaka aby sa k nemu dostal pes – stačí jedno obliznutie od psa – a až tak sa po troch dňoch dozviete, že ten diviak bol chorý – lebo ten pes skape.
Každý kto ide so psom na dohľadávku diviaka a pes má zlozvyk do diviaka hrýzť a šklbať ho – taký pes skape, keď natrafí a pohryzne chorého – resp. oblizne jeho krv – jeho papuľu – telesné tekutiny alebo ranu – mäso.Dám sem teraz jeden link – kde sa píše, že vraj komora lekárov sa vyjadrila, že na Slovensku táto choroba nieje.
http://www.psisvet.sk/index.php/o-psoch/zdravie-a-vyziva/1235-aujeszkyho-choroba-co-to-je-priznaky-prenos-prevenciaJe ho buď hlúposť – alebo nevedomosť – alebo vyložené klamstvo.
Poznám minimálne jedného – puškár Ivan Spurný, ktorému presne na toto skapal jeho puncovaný pes – a nedostal ani korunu – ani od štátu a ani od poľovníkov z revíru, kde sa to stalo – všetci to tutlali.
A neskapal ako jediný – na záhoráckej strane Karpát neďaleko BA ich skapalo niekoľko.Taká je realita na Slovensku.
Keby sa do toho bilo a súdilo – aj štát by sa musel správať inak.
Môj názor – veterinári to musia vedieť – a čučia – ergo – neplnia svoju funkciu. Ale – nechcú si vyrábať problémy. A viete ako je to – ak zdochne pes so skúškami – asi si kúpi nového = pohne sa obchod a sme usmiati, lebo peniažky zmenili majiteľa. A ak si ho kúpi – zase sa bude cvičiť a pôjde na skúšky = zase sa platí a ide to.
A takto si tu žijeme.
Keby sa odhalilo, že pri Bratislave je ložisko Aujezského choroby – jééj – to by zase bolo rečí – a kontrol…a vysvetľovania…a tak sa to tutlá a ojebáva.09/12/2016 o 12:11 #20406Tak páni – je to tu – tento víkend – túto nedeľu je výstava nožov – síce len výstava slovenskej asociácie – ale aj tak to stojí za to. Najlepšie je pred obedom…
VÝSTAVA NOŽE SAN BRATISLAVA 2016
Předvánoční prodejní výstava nožů a jiných chladných zbraní vyrobených členy Slovenské asociace nožířů.Místo: Dom kultúry Ružinov (CULTUS)
Ružinovská ul. č. 28
Bratislava, SR
Termín výstavy: Nedeľa 11.12.2016 od 9:00 – 16:00 hodin28/12/2016 o 11:02 #2044227.12.2016 vyšlo na Urob si sám toto:
http://urobsisam.zoznam.sk/navody/udrzba-a-opravy/ako-si-doma-nabrusite-noze-aj-bez-drahej-brusky
Ako si doma nabrúsite nože aj bez drahej brúsky
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o úlohu pre skúseného nožiara, pravý opak je pravda. Údržba nožov je príjemný relax na dni, keď sa vám nechce púšťať do žiadnych veľkých projektov. Rozdiel pri používaní pocítite okamžite.
čas: 1 hodina náklady: 5 € ľudia: 1 obdobie: celoročne
MATERIÁL A POMÔCKY od 5 € na 10 nožov
• odmastenie a odhrdzenie
napr. saponát Cif Dishwash Lemon (1,19 €/500 ml), napr. oceľová vlna Rakso číslo 0000 (4,30 €/200 g)
• maskovanie
napr. permanentný značkovač Centropen 8566 (0,42 €/ks)
• brúsenie a leštenie
napr. brúsny kameň carborundum kombinovaný (0,54 €/ks), napr. brúsny papier P600 (0,66 €/hárok), napr. brúsny papier P800 (0,66 €/hárok), napr. keramická tyčinka 8,5″ (4,10 €/ks), napr. brúsna pasta Pragochema (5,03 €/125 ml)
• ošetrovanie
napr. ľanový olej (3,06 €/400 ml), napr. vosk na obuv Sigal Active , Outdoor (2,20 €/100 g) PRACOVNÝ POSTUP
1. UMÝVANIE Nože dôkladne vyumývame a odmastíme. Kúpeľ v saponátovej vode dokáže uvoľniť nánosy tukov a prachu aj zo škár a úzkych miest.
2. ŠTRBINY Pri zatváracích nožoch nám pomôže kefka, ale aj kompresor so stlačeným vzduchom, vďaka ktorému vyženieme nečistoty zo štrbín a mechanizmu.
3. KORÓZIA Zájdené čepele z uhlíkovej ocele prečistíme oceľovou vlnou číslo 0000. Tá stiahne povrchovú koróziu bez toho, aby narušila patinu.
4. MASKOVANIE Výbrus čepele si prekryjeme nestierateľným značkovačom. Získame tak vizuálnu pomôcku, ktorá nám ukáže miesta, na ktorých brúsime.
5. NAMÁČANIE Brúsny kameň nasýtime saponátovou vodou. Keď sa na povrchu prestanú robiť bublinky, vieme, že voda prenikla do všetkých pórov.
6. UPEVNENIE Brúsny kameň zasunieme do puzdra drsnejšou stranou nahor. Je praktické, ak do vaničky prilejeme saponátovú vodu na priebežné dopĺňanie.
7. ŠKANDINÁVKY Škandinávske ostrie ťaháme po kameni celou jeho plochou. Čepeľ rovnomerným prítlakom ťaháme po kameni k sebe, proti ostriu.
8. NÁHĽAD Ubúdajúci značkovač nám odhalí postup brúsenia. Vyčítame z neho nielen kontakt ostria s kameňom, ale aj to, či dodržiavame správny uhol.
9. FAZETY Fazetové ostria musíme pri brúsení precízne naklápať. Práve tu nám značkovač veľmi pomáha. Po pár ťahoch dostaneme uhol rýchlo „do ruky“.
10. DOBRUS Po prvom brúsení kameň otočíme jemnou stranou nahor a pokračujeme rovnakým spôsobom. Vyhladíme tak ryhy, ktoré na čepeli vznikli.
11. PILNÍKY Oblé a prehnuté čepele by sme po kameni viesť nedokázali. Preto si vyrobíme latku, na ktorú nalepíme brúsne papiere zrnitostí P600 a P800
12. RUBY Rubovú stranu prehnutého ostria zrovnávame drevenou guľatinou s priemerom 12 mm, na ktorej máme nalepený rovnaký brúsny papier.
13. MIKROFAZETA Aby sme vytiahli ostrosť čepelí, pomocou keramickej tyčinky na nich vytvoríme mikrofazetu. Je to brúsenie s väčším náklonom.
14. PASTA Na kožený popruh nanesieme brúsnu pastu. Osvedčilo sa nám starý opasok nalepiť na latku tak, aby sme pracovali na jeho rube.
15. LEŠTENIE Na koži s brúsnou pastou vedieme nôž po smere ostria. Týmto úkonom výbrus dokonale vyleštíme a zbavíme ho najjemnejších nerovností.
16. DREVO Drevené rukoväti si vždy vyžadujú ošetrenie. Ľanový olej dodá drevu stabilitu a zvýrazní jeho kresbu. Použiť možno i fermež.
17. UHLÍKOVKA Čepele z uhlíkovej ocele vždy po brúsení ošetríme jedlým tukom. Môže to byť maslo, loj, olej či slanina – čokoľvek máte poruke.
18. KOŽA Kožené puzdrá a rukoväti ošetrujeme voskom. S odvahou môžete siahnuť po prostriedkoch na ošetrenie a impregnáciu obuvi alebo nábytku.
19. KYDEX Vyumývať treba aj kydexové (plastové) rukoväti a puzdrá, aby sme ich zbavili prachu a piesku. Zatúlané zrnká piesku a prachu zvyknú zbytočne škrabať čepeľ.
RUČNÉ BRÚSENIE
Na rozdiel od elektrickej brúsky je pri brúsnom kameni a papieri úber materiálu natoľko jemný, že ani pri najväčšej nešikovnosti sa nemusíte obávať zničenia noža. Celé brúsenie je iba o tom, aby ste udržali v ruke potrebný uhol. Zálesácke nože so škandinávskym výbrusom vás bez nácviku vtiahnu do tajov brúsenia, s fazetami si po prvej skúsenosti rýchlo poradíte. Ak čokoľvek spravíte zle, výsledkom bude iba to, že nôž nenabrúsite na prvýkrát. Ak získate trochu zručnosti, poradíte si hravo aj s nožmi s dutým a konvexným výbrusom.
KAMENE
Vodné karborundové kamene z hobby predajní a bridlica na vyhladzovanie sú rovnako lacné ako brúsne papiere s vysokými zrnitosťami. Nemusíte sa hneď rozhliadať po brúsnych kameňoch pre profesionálov. Zo skúseností môžeme povedať, že veľmi dobrý výsledok dosiahnete i vtedy, ak nalepíte brúsny papier na hladkú sklenú tabuľku. Dôležité je iba to, aby bol podklad tvrdý a hladký, bez vĺn a nepravidelných výstupkov. V posledných rokoch sa na pultoch predajní však objavujú aj syntetické kamene, ktoré sa namiesto vody so saponátom vlhčia olejom.
MASKOVANIE
Nezotierateľný permanentný značkovač môžete smelo používať pri každom novom prechode po kameni až dovtedy, kým nezískate dobrý pocit a istotu z jednotlivých ťahov. Nebojte sa toho, že na čepeli čierne značky zostanú. Všetky značkovače možno umyť bezo zvyšku liehom alebo acetónom. Stratia sa nielen z nehrdzavejúcej ocele, ale aj z „uhlíkovky“ posiatej pórmi a hĺbkovou patinou.
LEŠTENIE
Kožený popruh a brúsna pasta sú odnepamäti pomôckou na dokončovanie a obťahovanie po brúsení. V časoch, keď sa používala na holenie britva, si každý domáci pán dokázal s dokonalým obťahovaním ostria poradiť. Ak v nedeľu nezoženiete, čo vám treba, improvizovať môžete aj zubnou pastou, ktorú rozotriete na kuse sololitu alebo MDF panelu.
AUTOR RADÍ
Brúsenie nie je žiadna veľká veda. Pozbierate v domácnosti všetky nože, rozložíte ich v dielni na stole a pustíte sa do ich údržby. V silách každého z nás je obnoviť ostrie na dokonalosť žiletky a vdýchnuť rukoväti a puzdru vzhľad udržiavaného kusa.
Text a foto: Marcela Gigelová
Realizácia: Milan Gigel
Zdroj: časopis Urob si sám 12/2016, JAGA GROUP, s.r.o.05/02/2017 o 13:44 #20499Sezóna lovu skončila – ide obdobie hájenia – a teda aj prípravy na novú sezónu – pozrime sa čo dokážu malé nože – kvázi vreckové – v rukách napr. mäsiara…
Zaujímavé videjká – podľa nich si dohľadáte podobné:
Dva nože od firmy Cold Steel – tu ich testuje nejaký ruský mäsiar. Najprv drahší Cold Stell Broken Skul a potom lacný Cold Steel Kudu – je to úplne jednoduchý tzv sedliacky nôž – každý sedliak ho mal vo vačku ako všeobecný nástroj prvého úchopu. Podobné nože u nás vyrábal Sandrik s drevenými črienkami tiež pod názvom Sedliacky nôž…dajte do googla tento názov a kliknite na obrázky – vsjo jásno…naor:
http://fotky.sme.sk/fotka/406208/sedliacky-noz
……………………………………………………………………………………………………….
Cold Stell Broken Skul
Nôž v práci = Нож в работе,Cold Steel Kudu
12/02/2017 o 16:46 #20506Ponúkam recenziu – síce na útočný nôž, ale každý armádny nôž je schopný plniť lovecké požiadavky – lebo sú len malou časťou toho, na čo je nôž konštruovaný a aj testovaný. Tento nôž sa javí ako veľmi schopný – najmä pre veľkú časť poľovníkov, bez ktorých by sa najväčšia spoločenská poľovnícka udalosť neuskutočnila – spoločná poľovačka. Ak by niekto namietal, že tou najväčšou spoločenskou udalosťou je poľovnícky ples – iste to tak nieje – na spoločných poľovačkách sa zúčastňuje mnohonásobne viacej ľudí. Iste ste sa mnohí v pohone veľakrát stretli s problémom neodstránených starých oplotkov. Skúsenejší poľovníci nosia so sebou sólo štípacie kliešte, niektorí kombinačky a niektorí ruský bodák ku AK 47/74, ktorý má tiež kliešte vo svojej výbave. Bodák AK 47/74 je zvláštny tým, že má jednu stranu čepele úplne rovnú a na druhej strane je dlátovitá čepeľ – má to mnohé nesporné výhody, len sa s tým treba naučiť robiť – a využívať ich. Tento nôž opúšťa osvedčené 70 ročné skúsenosti – ale tiež sa nevolá bodák – ale nôž, čo naznačuje jeho iný účel. Ktovie, či má v budúcnosti absolútne nahradiť bodák, alebo len ho doplniť. Systém klieští na ploty a ostnaté drôty kde jeho súčasťou je nôž ako je pri systéme AK 47/74 je nahradený kliešťami samotnými, použiteľnými bez noža ( ak človek o nôž AK prišiel – nemal druhú stranu klieští, v prípade nového nože systému RATNIK mu kliešte zostávajú na púzdre noža).
Určite toto nie je plošným cieľom slovenských poľovníkov, ale pre poznanie je to zaujímavé.02/03/2017 o 21:20 #20514Tak páni – a blíži sa to – hlavná – Jarná výstava nožov Knife Messer Bratislava sa má uskutočniť
22.4.2017 – Nože Bratislava 2017
ako je dnes 2.3.2017 uvedené – lebo sa termín zmenil. Tak hádam tento termín bude platiť.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.