- Toto téma obsahuje 249 odpovedí, 19 hlasov, a bola naposledny upravená 07.01.2023/09:35 od .
-
Príspevky
-
Voľakedy som tu spomínal firmu Condor Knife & Tool a ich surové, ale účinné výrobky.
Tu je niečo na pozeranie o tejto firme.
Ešte k záväzáku – existuje ešte jeden veľmi zaujímavý typ noža, u nás dávno zabudnutý, ale v týchto zemiach dakedy veľmi používaný. Dá sa mu povedať, že je to typický predstaviteľ kategórie dýkovitý nôž. Áno, dobre čítate – existuje také – a je to veľmi zaujímavé – forma a tvar dýky, ale ostrie len na jednej strane. Veľmi dobre preniká, vďaka ostrému špicu, ale pracovná je len jedna strana. Voľakedajšie stredoveké malé pracovné nože boli presne tejto kategórie. Dnes sa ako najlepší predstaviteľ tohto noža dá uviesť nôž Sgian Dubh ( iste si ho vygoglite ) škótsky národný nôž nosený v podkolienke Dnes ho vyrába o.i. aj firma Böker – Magnum ako Sgian Dubh 02SC359…viď foto. Veľmi podarená záležitosť – tak…či tak…aj na sebaobranu , aj na poľovanie, či len ako príručný nožíček – keby náhodou. Vyzerá úchvatne.
určite si toto s chuťou prečítate:
Kupilka LC 850 je zálesácky nôž od špičky až po koniec rukovätehttps://doprirody.prakticky.sk/2016/10/21/kupilka-lc-850-zalesacky-noz-do-spicky-az-koniec-rukovate/
Lovecký meč – je to chladná zbraň, ktorá sa dnes už neužíva. Nie že by bola zakázaná – len ju nikto nemá. Používali ju šľachtici na priamy boj s korisťou ako pobočnú zbraň. Najprv bola kopija – známa je kančia kopija, alebo oštep – to je krátka kopija na hádzanie – potom sekera na boj zblízka – presne takou ulovil posledného zubra na Slovensku kráľ Matyas Corvinus – poslovenčene – Matej Korvín, známy ako kráľ Matyáš – iste to nebola žiadna padavka – lov mu nahradzoval reálny boj a vôbec sa mu nevyhýbal. Nuž a ak by prišiel o tieto zbrane – mal pri boku – ako posledné – poľovnícky meč. Teda bol to bohato zdobený meč ľahšieho typu, skôr bodný a dlhý…rozdiel oproti tesáku, že bol dlhší ako tesák, ale nie tak dlhý ako meč jazdecký – neslúžil na boj z koňa na koňa, ale ako osobná zbraň. Aj v dnešnej dobe ich mnohí autori označujú za tesáky, ale ak si porovnáte dĺžky – tesák je ozaj kratší. Forma meča vychádza z miestnych typov. Bola to aj ozdoba loveckého kostýmu. Nepochybujem, že lovecký meč sa použil na záraz tak ako tesák, ale treba si uvedomiť, že MEČ bol zbraňou a hlavne VÝSADOU šľachty, prebohate zdobený a reprezentatívny, tesák bol skôr zbraňou pobočníkov a/resp. personálu. Lovecký meč býval samostatný nástroj, tesák – vzhľadom na to, že slúžil na prácu – mal aj pobočný nožík, ktorý bol krytý mušľou tesáku proti vypadnutiu. Novovyrobené bývajú väčšinou už len tesáky – na meč nemáme šľachtu. Lovecký meč sa používal asi do Francúzskej revolúcie, potom už bol na ústupe, tak ako šľachta. Potom zostali už len tesáky – ako pracovný nástroj Loveckého Obslužného Personálu. Ak má teda tesák skôr mečovitú formu a dĺžku, možno vidíte lovecký meč, ktorý len niekto z nedostatku informácií nazval tesákom. V každom prípade je to nádherná zbraň, ktorú často nájdete v aukciách tých drahších antikvariátov.
Lovecký sekáč – niečo ako ťažký nôž – tiež mu hovoria tesák – ale jeho forma mu dosť dobre neumožňuje ľahké prebodnutie kože – ale šírkou čepele a hmotnosťou slúžil na odsekávanie kostí – napr. rebier ale aj na delenie celého tela. Lenže – mnohí toto nevediac – ho označujú ako tesák.
Treba si uvedomiť úplne odlišnú konštrukciu od noža – tento nástroj sa používa práve na kosti, takže má skôr sekerovité ostrie, resp ostrie ako klasický mäsiarsky sekáč. – ostrie na tvrdú robotu rovno do najtvrdšej kosti.
Dosť sa ich používa v Rusku – na veľkú zver – losy, sobi a maraly, tiež veľké medvede…a v silnom mraze, kde už nože strácajú svoju účinnosť. Tiež sa namiesto nich používajú aj sekery, či sekerky. Úprimne – na Slovensku sa len občas vyskytne tak veľký zver, ktorý si vyžaduje takúto techniku. Voľakedy sa používali napr. na zubry a losy, ktoré tu bežne žili. Dnes sa zver málokedy dožije takej veľkosti, aby toto bolo nutné. Ja sám som sekáč použil asi 10x v živote – nie viac. Väčšinou som to zvládal s malou sekerkou a pílkou. Ale keď si uvedomím severské podmienky, asi by mi daktorý sekáč Kizlyar dobre padol mať ho k ruke.
Ešte chcem doplniť, že v survivale – teda v prežití sa taký veľký ťažký nôž veľmi dobre uplatní na všetko, čo treba – od stavby prístrešku, sekanie konárov, prípravu ohňa či ako ozaj vážna zbraň na sebaobranu. Mnohé vojenské nože sú práve z tohoto súdka. ( napr. povestný Smatchet od britských SAS, druhý vážny nôž od dvojice Fairbairn–Sykes – na presekávanie kľúčnych kostí a aj podkľúčovej tepny cez zimný kabát nemeckých uniforiem – a verte, že bol veľmi úspešný…vygúglite si ho). Dnes sa vyrábajú mnohé ťažké mačety, ktoré sa dajú na takéto použiť – napr. čierne mačety od Cold Steelu.Saufänger – je to druh ťažkej loveckej dýky – doslovne svinský tesák, svinský zastavovač, svinský zapichovač, čo sa mi zdá najpríhodnejšie označenie. Tu na našom trochu pozadu Slovensku , kde sme sa len tak doúčali od Nemcov – sme sa mnohé nestihli naučiť a aj to, čo sme vedeli sme zahodili – ale v keltských krajinách zostalo zachované. V Nemecku a napr. Španielsku sa stále vyrábajú a aj sú rozšírené a čulo sa s nimi obchoduje. Tiež sa používajú – pri dohľadávke. Ich konštrukcia mi najviac pripomína talianske cinquedea – dýka šírky 4 (cinque) prstov – strašná dýka schopná odraziť meč a zasadiť totálne smrteľnú ranu…volali ju tiež volský jazyk – tiež pripomína široký krátky meč. U predchodcov – v starom Ríme – bola obľúbenou dýkou podobné dačo – dýka Puggio – asi nebola obľúbená len tak zadarmo. Tento typ dýky sa teda ťahá iste od cca -500 pred n.l. až doteraz – a asi je veľmi účinná. Bohužiaľ, v našej poľovníckej kultúre ju nepoznáme – hoci Nemci a Španieli ju stále vyrábajú. Pre koho asi? …a načo? Asi nie do vitríny. Len je to to isté ako s tým zárazom – kvôli neskúsenosti a „drevenosti“ súčasných „lovcov“ radšej prikázali dostrel. Super zákon.
Obr.č.1 – puggio z starého Ríma
Obr.č.2 – Cinqueda – zo stredovekého Talianska
Obr. č.3 a viac – rôzne Saufänger -y nemeckej výrobySaufänger – týchto nožov je viacej typov, dokonca aj americký Cold Steel taký robí. Ale robia sa aj tenšie a dlhšie – ale stále s týmto určením a označením. V keltských krajinách je to normál tiež od -500 pred n.l. Veľké nože, či dýky sa aj na našom území samozrejme používali, len s nástupom socializmu to skončilo – a ten zákon sa opisoval ďalej – v podstate sa moc nezmenil. Len sa pridalo, ako lepšie ukradnúť revíry.
Dlhé nože, ruky omotané handrami ako ochranu opisoval už Kalinčiak – napr. v knihe Bašovci na Muránskom zámku – ako chlapi vliezli medveďovi do brloha a išli ho priamo v ňom zabiť. A potom išli bojovať proti Tatárom( teda Mongolom) . A to Kalinčiak je príliš veľké sústo, aby mohol byť obvinený z poľovníckej latiny. Jednoducho tak to bolo. Len už nieje. A ani také nože tu už nemáme. Stačí ísť od Bratislavy 500km na západ – a ste v Passau – a tam je to normálne – ak idete 500km na východ – ste v Košiciach – a tam ani chýru ani slychu o takomto noži.Na dohľadávku diviaka – na sebaobranu – sa používajú Saufängery aj na dlhej rúčke, alebo s dlhým dosahom – a vyrába ich aj najznámejšia nemecká firma – PUMA. Patrí to k absolútnej špičke a k najvyššiemu poznaniu a tradícii poľovníctva, ktorú si nesmierne vážia. Ísť takto k poranenému diviakovi – to je povesť a uznanie na celý život.
Obr.1 – kvalita od fy. Puma
Obr.2 – dlhé od Puma
Obr.3 a viac – iné dlhé nemecké
Obr.6 – ručne kované u kováča
Obr.7 – tiž pekné a iste účinné
Obr.8 – zostava – dýka v pošve a palica – spolu zostaviteľné na dlhú zbraň. Podobné prezentovali na výstave IWA aj Švajčiari a aj Francúzi – a cena ako u dobrej guľovnice – nič pre chudobu.Tesák – je zaujímavý druh dlhého noža – či krátkeho mečíka – skráteného meča. Pôvodne mal formu dvojbritého meča, neskôr aj jednobritého stredohrotého meča, ale aj hornohrotého, ale aj šabľovitého tvaru. Pôvodne vznikol ako skrátený meč – teda mečík, resp ľavoručná dýka ako séria k meču, ale neskôr to už bolo všelijako. Treba ale rozlišovať bojový tesák a lovecký tesák. V bojových sa často vyskytovali sapérske či ženijné tesáky, ktoré sú aj dnes predmetom čulého obchodovania ako hodnotné starožitnosti.
Tesák preslávi najmä tzv český tesák – nemecky dussack – ktorý bol vykovaný z jedného kusa železa aj s rúčkou – tá bývala omotaná koženými remencami – ťažko povedať odkedy sa toto vyrábalo – možno od objavenia železa, lebo ak už urobíte dajaký kus rovnejšieho železa a začnete ho kovať na jednej strane, hneď sa začne zahýbať a už máte to, čo je účinné.Lovecké tesáky sú oveľa zdobenejšie. Pravý lovecký tesák má záštitu s výraznou mušlou, ktorá kryje pobočný pracovný nožík proti vypadnutiu. Tesák bol vyložene pracovnou vecou pri šľachtických lovoch. Možno si ešte zo starých kníh pamätáte, že podľa zakončenia záštity sa tesáky delili na francúzske a nemecké – podľa toho, že jedny mali zakončenie kopýtkami zvere a druhé hlavami poľovných psov. Základné lovecké zakončenie bolo dubovými žaluďmi.
Asi vás zaujme Obr. č.4, kde si zákazník vyberal, ako si zostaví svoj vlastný návrh.
Obr.6 a 7 – krásny nápad s diviačimi hlavami.Tesák bol určený najmä na vykonanie zárazu vysokej zveri – do hrude – tiež to je treba vedieť. Išlo o dorazenie zvere ranou istoty na skrátenie utrpenia. V podstate ide o to isté, ako na zabíjačke keď sa sviňa pichá – nuž a práve o to ide, aby sa nebodlo do srdca – aby sa srdce nezastavilo, ale aby sa prerezali aorty vychádzajúce zo srdca a srdce sa nezastavilo, ale aby čím skôr zvera odkrvilo. Nuž a toto bez znalosti uloženia orgánov nejde. Od tejto činnosti sa vlastne odvádzala aj dĺžka čepele – mnohé tesáky sú z toho dôvodu len kostýmové záležitosti. Na mnohé tesáky sa využívali vojenské čepele z bodákov, len sa im dala lovecká rúčka a kovanie – tie bývajú poznať podľa odľahčovacieho žliabku ako majú bodáky – žiadny krvný žliabok, ako sa s obľubou traduje – je to len na odľahčenie hrubej čepele a vytvorenie odolnejšieho profilu čepele. Originálne lovecké tesáky majú inú formu čepele. Inak celková forma zbrane je rôzna – napr. na Obr.4 je forma poľskej husárskej šable typu Karabela – tá je na Obr.5….tú formu zvolil aj p.Maďarič na svoj tesák Grizly Obr.6. ….napr. Pandur Karabela na obr.7 – veľmi zaujímavá forma rukoväte…a je obľúbená aj doteraz..Obr.8
Typov tesáku je hodne a tesák nie je viazaný nejakou predpísanou formou. Môže sa kombinovať časť z jednej formy a časť z druhej. Záleží to od toho, ž čoho sa použijú časti pôvodnej zbrane na prestavbu….či sa kuje nová čepeľ, či využije z nejakej starej zbrane – napr. zo skladov koristných zbraní ( napr. dedo bojoval s Turkami a ukoristil 500 zbraní, tak si vnuk na dedovu pamiatku nechal urobiť tesák, aby aj pri poľovke používal dačo po dedovi, a rozobrali nejakú koristnú tureckú zbraň, vyzdobili čepeľ, dali nové kovanie a strohú vojenskú rúčku vymenili za krásnu zdobenú. Základ – čepeľ – zostala pôvodná turecká forma, ale ostatné je iné..) alebo sa vzala časť mečovej čepele starého v bitke poškodeného meča – vylámaná čepeľ niekde pri rúčke, odrezala sa, skrátila a funkčná čepeľ sa dorobila na tesák…veľmi veľa vojenských foriem tesákov vzniklo presne týmto postupom – využitím starších materiálov. Mnohé zo šľachtických zbrojníc predávali zo svojich skladov nepotrebné vojenské zbrane mečiarom na prerábku na civilné zbrane. Preto sa vyskytujú mnohé formy tesákov – veľarazy aj ťažko zaraditeľné do nejakej výraznej formy – skúsim vám priblížiť niektoré formy – o niektorých je možné polemizovať…podstatné je, že sa bavíme. Pre začiatok – čepele dvojbrité a jednobrité, zahnuté a rovné, rúčky môžu byť mečové, šabľové potom aj katzbalgerové a pod.
Obr.1 – typ Katzbalger – je to švajčiarsko-nemecký typ krátkeho meča na mlátenie sa – nijaký šerm – skôr bitka – podľa názvu také „kočkovanie sa“ – pouličná bitka…skôr zúrivá rvačka. Krátky, silný obratný a šikovný aj v úzkej uličke.
Obr.2 – forma renesnčného meča – klasický meč ako ho poznáme
Obr.3 – rokokový meč – veľmi nebezpečný a špicatý meč s hĺbkovým účinkom. Vyzerá krásne, ale každá bodnutie bolo smrteľné kvôli jeho hlbokému a ľahkému prieniku.
Obr.4 – jednosečný meč, niečo typu ako v Nemecku obľúbený tzv.Hausmesser – štýlovo podobné ako Dha či katana – jedna z najjednoduchších foriem čepele.
Obr.5 – forma Palaš – ťažký jazdecký meč – jednosečná rovná čepeľ a šabľová rúčka. Palaš bol účinnejší ako šabľa na obrnené ciele a z chrbta koňa umožňoval doraziť na zemi ležiaceho nepriateľa. Bol to ináč „kapotovaný“ klasický meč modernej doby – viď tu: Sharpe’s Sword (1995) – The Final Duel
Obr.6 – tesák forma šabľovitá
Obr.7 – forma jazdeckého meča – viď záštita na rúčke – kde by pri poľovníctve bola treba záštita na zachytávanie inej čepele? Teda len ak by sa očakával prepad – niekde v blízkosti hraníc, alebo vo vojnovej dobe.S takýmto nástrojom sa dá úspešne brániť aj proti dlhšej, ťažšej a pádnejšej zbrani.
Obr.8 – falchion – forma bojového jednosečného meča – tiež dosť obľúbená aj na čepeliach nožov. Ako bojový meč takúto formu používal aj Sandokan, čo sa mi veľmi páčilo, že ozdobnú – kostýmovú šabľu – pred bojom vymieňal za strohý bojový meč, čo bolo často vidieť. Chválil som v duchu bojového poradcu, lebo presne tak sa to robievalo.Jeden súčasný český výrobca – nielen tesákov – má na svojej stránke takýto opis – mne sa veľmi páči…tak, ako aj jeho produkcia.
http://www.lovecketesaky.cz/Historie-loveckeho-tesaku.htmloooops – pomotali sa obrázky a popisky. Malo by to byť takto.
Obr.5 – tesák forma šabľovitá
Obr.6 – forma jazdeckého meča
Obr,7 – forma PalašVILAFLOR – HIRSCHFÄNGER Schönheit aus dem SÜDEN! handmade in CANARY ISLANDS – práve teraz v aukcii – konči 10.9.2017 – krásna poľovnícka dýka.
Original VILAFLOR – Hirschfänger, Schönheit aus dem Süden! Klinge aus TOP Edelstahl, spiegelhochglanzpoliert, sehr scharf & spitz! Klingenlänge ca. 18cm, Gesamt ca. 30cm. Beschläge aus Messing mit Patina, Griffschalen aus Edelholz. Mit Scheide aus Leder mit Gurtschlaufe. Nicht original, aber funktioniert. Handmade in Canary Islands Spain.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.