V noci sa pes zobudil a zabrechal. „Prečo brešeš“, zamumlal medveď, „začuje ťa človek, príde a zabije nás.“ Pes vyskočil a odbehol od medveďa.
„Ech, či sa v celej hore nenájde nikto, kto sa nebojí?“ čudoval sa.
„Ešte to skúsim s človekom“. Behal pes po hore a snoril, kým napokon zazrel horára. „Hej, dobrý človek“, volal naÅ„ho pes zďaleka, „nechoď sám, dvom nám bude lepšie.“ „Nedbám,“ povedal horár a tak chodili celý deň spolu. Do večera obaja ustali, ľahli si a zaspali. V noci sa pes zobudil a ako vždy zabrechal. Aj horár sa zobudil, ale sa nezľakol:
„Dobre, kamarát, dobre, len ho chyť, chyť ho!“ posmeľoval psa, lebo si myslel, že sa k nim zakráda divá zver. „Ostanem s tebou, lebo máš smelé srdce,“ sľúbil mu pes. Nuž od tých čias až podnes žije pes s človekom.:)
