Husté decembrové sneženie skončilo ešte pred polnocou a nasledujúce skoré ráno bolo fascinujúce. Pohľad na krajinu zakrytú bielou perinou, s 30 cm nádielkou nového snehu ma nenechal ľahostajným. Po výdatných raňajkách som už zanedlho pochôdzkou prechádzal revírom, vychutnávajúc zimné čaro prírody. Na kuniu stopu som natrafil na okraji smrekovej hory a zahryznúc sa do nej som ju začal stopovať.
Kuna ma vodila po kadejakých čertoch – diabloch. Vyjdúc z hory von sa opakovane vrátila do zarastených remízok, kde si pochutnávala na šípkach. Predierajúc sa tŕňami štvornožky som bol ako snehuliak. Neskoršie, najdúc po nej zvyšky peria operenca a krvavých stôp dávali tušiť, aká tragédia sa odohrala. Stopa sa mi niekoľkokrát stratila, pretože po nej prešla aj iná zver a naopak a tak bolo nutné použiť dôvtip a vcítiť sa do jej myslenia. Prenasledovanie pokračovalo a kuna sa oblúkom vrátila do pôvodnej smrek. hory, kde som prvýkrát narazil na jej stopu ( len asi 150 m od stopy ). Vytušil som, že som blízko cieľa. Unavený z niekoľkokilometrovej pochôdzky ( 5-7 km ) som si sadol, vypil náprstok bieleho lieku, dal do úst kúsok čokolády a zapálil si. Po chvíli som skontroloval náboje, vnútrajšok hlavne mojej opakovacej brokovnice kalibru 20/65, utrel sklá malého ľahkého triedra.
Kuna vyskočila na starý smrek, zanechávajúc aj iné stopy od svojich pazúrikov. Vychodený smrek a miniatúrne úlomky kôry boli na obnovci dobre viditeľné. Po konároch stromov preskákala zopár smrekov ( 7-10 ) a znovu zišla na zem ( kuna to robí často, aby zmiatla prípadného prenasledovateľa ). Zhruba po 60-70 metroch vyskočila znovu na starý smrek. K nemu blízko stojaca malá skupina smrekov, stojaca na južnej strane, bola veľmi vhodným miestom pre spálňu. Pozorujúc jednotlivo a dôkladne každý smrek triedrom som ho po chvíli uvidel. Veľké, staré hniezdo vysoko v korune stromu. Vyhodnotiac situáciu som začal konať. Koncom palice som poškriabal kôru kmeňa a prudko naň zaklepal. Kuna vyštartovala z hniezda ako blesk a preskakujúc konáre stromov ju zastavil až tretí výstrel 3,5 mm brokmi , ktorý zároveň ukončil tento príťažlivý a náročný lov. Dlho sediac a obdivujúc žltú podprsenku a trblietajúcu sa kožušinu starého kunieho samca vyvolal u mňa pocit víťazstva nad minimálne rovnocenným súperom.
Autor: Jaro1
