Poďakovanie kamarátovi

Neviem, ako by som mal začať, lebo tento príbeh bol ako vystrihnutý z nejakej rozprávky. Ale poďme pekne po poriadku. Je septembrový piatok a môj otec, brat a ja sa balíme na víkend ku kamarátovi do Beňuša (obec pri Brezne) na ruju. Ruja je v plnom prúde a moje pozvanie je spojené s poľovačkou na jeleňa II. VT.

 

Po hodinovej ceste stojíme pred domom kamaráta Rada, ktorý nás už čaká. Výborná večera od jeho manželky, malé formalitky ohľadom povolenky a už vyrážame do revíru. Chatka zvaná „Jágerka” v PZ Jasienok Beňuš nás uchýli na niekoľko nocí v prekrásnych breznianskych horách. Je pokročílý večerný čas, jelene sa slušne ozývajú. Krátka prechádzka nás ešte uisťuje kam sa vybrať na rannú posliedku. Cestou späť nás ešte prekvapí zrevanie medveďa, nevieme si vysvetliť čo ho mohlo tak naplašiť. V chate sa ešte dohodneme, že Rado a ja ideme posliedkou do hora a otec, brat i kamarát Peťo (tiež člen PZ Jasienok Beňuš) pôjdu do dola.

 

Sú 4 hodiny a nás ťahá von končiaca noc a prebúdzajúce sa ráno. Jelene sa ozývali celú noc, tak je to aj teraz. Tak ako sme sa večer dohodli, aj ideme. Kráčame opatrne a počúvame každého jeleňa. Asi po hodinovej chôdzi sa dostávame k rúbani na ktorej počujeme ručať jeleňa. Nakoľko máme zlý vietor a predpokladáme že jeleň sa bude zaberať hore, stúpame zvážnicou do hora. V polovici rúbane nám odskakujú jelenice do porastu vysokej hory, ale jeleňa nevidíme. Ten sa nám po chvíľkovej odmlke ozval znovu na spodku rúbane. Vraciame sa dole, až ho aj počujeme lámať konáre. Jeleň je asi 80 metrov od nás, ale stále ho nevidíme. Zase ostalo ticho. Predpokladáme, že nás jeleň zvetril, nič to aj tak to bol pre mňa vynikajúci zážitok počuť tak blízko ručať jeleňa. Rozhodujeme sa znovu výsť zvážnicou hore. Už sme na otvorenej rúbani, keď vtom sa ozval náš jeleň asi 120 metrov od nás. Stále ho nevidíme, zrazu sme ho zbadali výsť spoza ohádzanej kopy haluziny. Po krátkom posúdení odhadujeme vek asi 5 rokov, s parožím osmoráka. Rado mi s triedrom na očiach, mávnutím ruky ukazuje, že mám strieľať. Snažím sa strieľať z voľnej ruky, mám strach, aby som nepochybil, tak sa dávam do pokľaku, opieram ruku o koleno, ale jeleňa v tejto polohe nevidím, tak znovu vstávam a mierim, no jeleň sa stále pohybuje. Na sekundu zastane a vtom momente vystrelím. Jeleň značí dobrý zásah a odbieha do vysokej smrekovej hory. Po chvíľke počuť šuchot z jedného miesta, nato mi Rado hovorí už ti odkazuje. Ja pozerám na neho a pýtam sa, že čo mi odkazuje a on, že už odchádza … Jeleň odbehol asi 80 – 100 metrov, keď sme k nemu prišli, bol už zhasnutý.

 

Radova gratulácia, odovzdanie zálomku a všetko okolo mňa, pohľad na Čertovicu, Jasienok, krásna vysoká hora, perfektne upravená rúbaň, bolo to ako sen. Vtom prišla realita. Zacítil som vybrovať telefón vo svojom vrecku, volá mi brat. No čo len mi nepovedz, že si chybil, hovorím že nie, už leží. Asi o 30 minút sú pri nás aj ostatní. Prijímam gratulácie od otca, brata aj kamaráta Peťa. Po obhliadke aj oni konštatujú správny odstrel. Nasledujúci sled nabral klasickú cestu, ošetrenie diviny, odvoz, obhliadka u hospodára a spracovanie.

 

V nedeľu sme ešte ráno popočúvali ten krásny jelení spev a začali sa baliť na cestu domov. V marci 2008 tohto môjho jeleňa na chovateľskej prehliadke v Brezne ohodnotili ako 5 ročného osmoráka so 157 bodmi. Odstrel bol správny.

 

Touto cestou by som sa ešte raz chcel veľmi pekne poďakovať môjmu dobrému kamarátovi Radovi Lopušnému za prežitie tohto neopakovateľného zážitku.

 

ĎAKUJEM