Srnčia zver – odhad veku ( I.časť )

Na túto tému už bolo napísaného veľa a stále je odhad veku srnčej zveri pre mnohých „nočnou morou“. Neexistuje žiadna šablóna a preto si tento článok dáva za cieľ, poskytnúť návod, kde a hlavne aké informácie je možné získať a ako ich správne interpretovať. Podobá sa to známej hre puzzle . Ak budú všetky časti správne uložené, vznikne ucelený obraz.

1Túžbou každého poľovníka je, aby v jeho revíri boli len kvalitné srnce. Ale také srnce si musíme vychovať, samé sa neobjavia. Aby bolo možné kvalitne prevádzať chov zveri , musia poľovníci dokonale ovládať jednu z najdôležitejších chovateľských činností, ktorou je určenie resp.odhad ( nakoľko presné určenie veku zveri je možné len v laboratórnych podmienkach ) veku zveri. Odhad sa prevádza na živej zveri a následne sa overuje na ulovenej zveri, pri posudzovaní ktorej sa overuje správnosť prevedenia vyraďovacieho odstrelu. Poľovník musí najprv disponovať informáciami, pričom každá získaná informácia musí byť konfrontovaná s už zmi informáciami. Po ich správnom vyhodnotení môžu byť správne využité. Tu sa musí prejaviť jeho zodpovedný prístup. Každá maličkosť má svoj význam a jej zanedbanie má okamžitý negatívny vplyv na výsledok – chovateľský zásah – poľovník má len jeden pokus, oprava neexistuje.

2Už počujem tie hlasy niektorých poľovníkov, že ich nemusí nikto poučovať, že oni najlepšie vedia čo a ako. Nikoho nechcem poučovať, ale chcem dať poľovníkom pomôcku, ktorá by im mohla pomôcť pri výkone práva poľovníctva. V prvom rade si každý poľovník musí uvedomiť, že pri snahe získať potrebné informácie sa príchodom do prirodzeného prostredia sledovanej zveri, v ktorom sa táto veľmi dobre orientuje, či chce alebo nechce stáva rušivým vonkajším prvkom. A čo je ešte horšie, má ešte jedného nepriateľa a tým je čas. Celé snaženie poľovníka o získanie potrebných informácií a samotné správanie zveri je súčasne intenzívne ovplyvňované aj priebehom loveckej sezóny.

3Poľovníkove snaženie musí začať najprv tým, že zistí miesto kde sa jedinec nachádza, čas kedy tento vychádza na pašu, ako sa správa a pokiaľ mu to situácie umožňujú sleduje aj vzťah k ostatnej zveri. Miesto, čas, správanie a vzťah k zveri sa pre poľovníka stávajú prvotnými informáciami o sledovanej zveri a na ich pevnom základe môže tzv. nahrubo odhadnúť vek zveri. Pokiaľ takýmito informáciami nedisponuje, nemôžeme hovoriť o zodpovednom prístupe k odhadu veku zveri. Je to ako pri stavbe domu, keď nie sú pevné základy, dom sa zrúti.

4Kto má alebo mal deti vie, ako sa deti správajú. Podobne je to aj s mladým srncom ( I.VT ). Na pašu vychádza ešte za plného svetla po krátkom vetrení. Detsky hraví, bezstarostne pobehujúci z miesta na miesto a pri kontakte odskakuje, zostáva stáť a vetrí. Odbieha až po opakovanom podnete. Pred silnejšími jedincami rýchlo uteká.

5Pri dospievajúcom srncovi ( II.VT ) je to tiež ako pri dospievajúcej mládeži. Na pašu vychádza neskoršie, pozvoľne a po dlhšom vetrení. Rýchlo prechádza medzi nebezpečným okrajom do voľného priestoru. Počas paše opakovane vetrí a v prípade vyrušenia zostáva len krátko v nehnutom postoji. Po identifikácii ihneď odbieha do úkrytu, kde bäka menej hrubým hlasom. Je verný svojmu stanovisku a hranice si vyznačuje. Hrabaniská sú viditeľné, rozsiahle a hlboké. Pri vytĺkaní si počína veľmi agresívne.

6Dospelý srnec ( III.VT ) vychádza ako posledný, často až po zotmení a dlhom vetrení. Pohybuje sa pri okrajoch lesa a krovín. Po vyrušení hneď uniká, často nie je možné zistiť smer. Po vyrušení bäka krátko, úsečne a hlbokým hlasom. Teritóriu si vyznačuje len sporadicky, má škodnícke sklony a je neznášanlivý.

Samostatnou kapitolou sú veľmi starí srnci, ktorých vzhľadom na ich tajomný spôsob života, je možné vidieť len sporadicky, niekedy len raz za sezónu. Počas väčšiny roka sa skrývajú v hustých porastoch. Na ich okraji sa objavujú ojedinele, často len v období ruje.

Teraz, keď už máme pevné základy, môžeme obrazne povedané začať ťahať vonkajšie múry t.j. pristúpime k spresneniu odhadu veku srnca. Tu je dôležité pozorovať jedinca zboku a na prijateľnú vzdialenosť, pri ktorej budú sledované oblasti zreteľne viditeľné. Naša pozornosť sa sústredí na telesné proporcie sledovaného jedinca – tvar hlavy, krku, nôh a línia chrbta. Mladý srnec má zaoblenú hlavu, tenký opticky dlhý a vysoko nesený. Rovná línia chrbta a dlhé ( v pomere k šírke tela – viď obrázok mladého srnca ) a štíhle behy. Dospievajúci srnec má rozšírenú a hranatú hlavu a kratší krk. Hmota sa presúva smerom dopredu a je viditeľný kohútik. Dospievajúci srnec má hranatú hlavu nesenú veľmi nízko. Výrazný kohútik a prepadnutie v bedrovej časti. Krátke silné behy a pri čelnom pohľade široký postoj s telom umiestneným medzi behmi.

7Vhodné je všímať si partiu, ktorú tvoria línia čela a nosné kosti. Čelo mladého srnca ( do 3. až 4.rokov ) je nízke a tvorí takmer rovinu s dlhou nosnou kosť, ktorá budí dojem mierneho sklonu smerom dolu hlavne na konci. Pri dospelom a starom srncovi je čelo vždy vysoké a nosné kosti sa zdajú byť krátke a v mieste napojenia na čelo sú akoby prehnuté, preto koniec nosnej kosti pôsobí dojmom dohora zahnutého nosu.

Pri pozorovaní jedinca nesmieme opomenúť skutočnosť, či nejde o tzv.teritoriálneho srnca. Tento u nás zostane lebo tu žije. Najlepšie sa to zistí v máji podľa viditeľnosti pohlavných orgánov medzi zadnými behmi. Samotná srsť pozorovaného jedinca môže tiež poslúžiť ako dobré vodítko pre odhad veku, ale je potrebné zamerať sa hlavne na stav výmeny srsti. Treba mať však na zreteli aj ten fakt, že jedinec ktorý je doposiaľ neprefarbený, môže byť chorý. Aj sfarbenie srsti nám môže pomôcť pri odhade veku. Sfarbenie srsti 1.ročných srncov je jasno červené, 2. – 3. ročných srncov hrdzavo červené s náznakmi tmavých odtieňov a pri 4. – 7. ročných srncoch ( viď obrázok dospievajúceho srnca ) červeno-hnedé, vytieňované a s tmavým pruhom za lopatkou.

8Pri odhade veku sa často spomína sfarbenie hlavy. Žiaľ aj z vlastnej skúsenosti som zistil, že vo väčšine prípadov skôr prispieva k nadhodnoteniu veku ako podhodnoteniu. Variabilitu sfarbenia hlavy je možné vidieť už pri mladých srnčekoch. Skôr by som doporučil venoval sa očiam. Pri mladom srncovi sú detské a veľké a pri starom pôsobia unaveným dojmom.

Takže, múry sú už vytiahnuté a tak môžeme obrazne povedané položiť strechu – parožie. Významným ukazovateľom veku vo vzťahu k trofeji je pre poľovníka stav vytĺkania parožia. Starí poľovníci hovorili, že mladé jedince vytĺkajú parožie na silnejších a staršie jedince na tenších konároch. Dôvodom má byť fakt, že starému sa silnejší konár nezmestí medzi kmene parožia. V skutočnosti je vysvetlenie jednoduchšie. Poškodenie silnejších konárov je dielom dospievajúcich srncov ( II. VT ), ktorí si vyhľadávajú rovnocenných súperov a tak demonštrujú svoju fyzickú zdatnosť.

9Pokiaľ poľovník vidí srnca s parožím ešte v lyku, mal by si overiť, či to nie je dôsledok choroby prípadne trvalého poranenia. V opačnom prípade môže ísť o znak „ sily „ ( parožie ešte rastie ) sledovaného jedinca, a ak toto parožie spĺňa požadované parametre pre danú VT, musí ho ponechať v chove. Samotný tvar parožia môže poľovníkovi pomôcť pri stanovení chovnosti pozorovaného jedinca. Starí poľovníci často hovorievali napr. že každý vidliak je podozrivý – buď ide o mladého ( chovného ) alebo o staršieho ( výradového ) jedinca. Tiež medzi staršími poľovníkmi panuje názor, že pri starých srncoch sa predné výsady skracujú a kmene parožia majú tvar zahnutého meča. Toto tvrdenie nie úplne spoľahlivé. V prípade stretu s jedincom, ktorý má na hlave abnormálne tvarované parožie, je potrebné stanoviť príčinu takéhoto stavu. Môže ísť o trvalé následky, ktoré vedú k vyradeniu jedinca z chovu, alebo o dočasné následky, ktoré sa nemusia v nasledujúcom období prejaviť. Tu by som doporučoval prečítať si knihu „ Abnormální parúžky „ , ktorá podrobnejšie rozoberá problematiku abnormálneho parožia. Samotné parožie jedinca porovnávame so stanovenými minimálnymi parametrami chovných srncov pre danú oblasť. Aj keď stará múdrosť hovorí, že ročné srnce nemajú vôbec žiadne ružice, mladšie a stredne staré srnce majú ružice vencovité a staré srnce ich majú strechovité, tak jednoduché to však nie je. Srnec má také ružice, aké má vrodené dispozície. Niektorým jedincom sa ružice vôbec nevyvinú . Tu si nejeden z čítajúcich poľovníkov položí otázku, kedy má všetky tieto informácie zozbierať. Otázka už bola vlastne zodpovedaná – od polovice apríla do polovice mája – kedy dochádza ku všetkým podstatným zmenám na sledovanej zveri.

Ten kto pre posúdenie premeškal jar, stratil celý rok

Ak poľovník zodpovedne vyhodnotil všetky získané informácie a nemá čo i najmenšie pochybnosti, môže pristúpiť k realizácii odstrelu sledovaného jedinca na základe platnej povolenky na lov. Ak sa však objavili nejaké pochybnosti v súvislosti zo získanými informáciami a ich vyhodnotením, nesmie realizovať odstrel jedinca. Skúsme sa držaťsa starej múdrosti, ktorá hovorí:

Príkazu, poľovník vždy plne dbaj, čo si dobre nespoznal, na to nestrieľaj !

Po úspešnom prevedení odstrelu má poľovník za povinnosť overiť si správnosť chovateľského zásahu. Je to niečo podobné ako kolaudácia hotovej stavby. Ale o tom si povieme niečo v ďalšom článku. Všetko čo som zatiaľ uviedol v článku som si aj v praxi overil. Nie vždy sa podarí získať všetky informácie, ale čím ich bude viac, tým to bude jednoduchšie. Nezabúdam ani na to, že budú existovať aj výnimky, ale kde nie sú. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že zo začiatku to bude pre mnohých ťažké, ale neskôr Vám to môže priniesť nový pohľad do sveta srnčej zveri ale aj nové zážitky umocnené o radosť z úlovku.

Autor: Ján Krnáč

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
14 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments
jožo7x57
jožo7x57
13 years ...

Vinikajúci článok, zaradil by som ho ako povinné čítanie vo všetkých združeniach ! ĎAKUJEM pán Krnáč.

Krnac
Krnac
13 years ...

Ďakujem za komentár. Článok vznikol ako zhrnutie prezentácie, ktorú som spracoval na PC a prezentoval v niekoľkých združeniach, kde ma pozvali. Prezentácia je doplnená o zvuky obyvateľov lesa, čo ešte viac podporí prezentovanie. Uvedomujem si, že to má jednu chybu. Nie je to šablóna, ktorú by si poľovník zobral do lesa, priložil na srnca a hneď by vede, čo a ako. Stále je to len o “drobnej” práci a chodení po lese. Ale všetko je umocnené zážitkami z lesa.

mitik
mitik
13 years ...

Velmi dobre čiže vyborne zas som o niečo mudrejši

...
...
13 years ...

srncek
chcela by som podotknut ze vela ludi si mysli ze to vie odhadnut na prvy krat. ja som polovnikom este kratko (5 rokov) ale musim povedat ze to co ste napisali je svata pravda…mne par rokov trvalo pokial som sa naucila citat zver a hlavne srncov lebo su roznorody ale tiez som sa pomylila a musim povedat ze som niektore veci ani netusila tak takujem a budem si to vsimat pri kazdej novej prechadzke po lese. inak taky navrh zislo by sa to prezentovat aj po skolach a mozno zaradit do vyucby pri polovnom listku (teda myslim tu prezentaciu ) este raz DAKUJEM :-))

Krnac
Krnac
13 years ...

Najprv mi dovoľte, aby som Vás touto cestou privítal medzi nami poľovníkmi a zaželal veľa pekných úlovkov. Aj v mojom zdužení máme jednu ženu a myslím, si že by ich malo byť viac. Ak Vám článok aspoň v niečom pomôže, tak budem veľmi rád. Aj ja ďakujem.

Jager68
Jager68
13 years ...

Niet čo dodať.Profesionalita na max.úrovni.

Lacomaco
Lacomaco
13 years ...

pekné
Dobrý článok a myslím, že by mohol byť povinným čítaním pre mladých poľovníkov aby vedeli ako a čo si na srncoch všímať.

kolemjdoucí
kolemjdoucí
13 years ...

Děkuji Vám, pane Krnáči, za vynikající článek. Váš článek se mi hodně líbil. Blahopřeji!

novacik90
novacik90
13 years ...

Na tejto stráne čítam samé super články. Veľmi dobrý článok.

LOVEC55
LOVEC55
13 years ...

Srnčia zver-odhad….
Poľujem už viac ako 30 rokov,ale ako sa hovorí,človek sa celý život učí…, veľmi poučný článok a to nielen pre mladých poľovníkov, len dodám,že s tými ružicami je to najskôr tak,že tvar ružíc nemôže byť jedným z parametrov posudzovania veku srnca,a to už aj preto,lebo potom by všetky staré lovné srnce museli mať strechovitú ružicu,alebo naopak….. . S pozdravom ,,Lovu zdar,,

sever
sever
11 years ...

Ďakujem za vynikajúci článok.Som už starý poľovník,poľujem už 50 rokov a môžem povedať,že aj moje skúsenosti potvrdzujú poznatky p.Krnáča.

Krnac
Krnac
11 years ...

Najskôr mi sever dovoľte zaželať Vám hlavne pevné zdravie a ešte veľa poľovných zážitkov. Môj nebohý starý otec začal polovať v 18-tich a poloval až do veku 89.rokov. Prajem aj Vám aby ste mohol ešte moho rokov chodiť do lesa. Som rád, že moja práca má zmysel. Musím sa Vám priznat, že som spracoval podobnú prezentáciu aj pre jeleniu zver a tohto roku ma naša OKP požiadala, aby som spracoval prezentáciu o diviačej zveri. Priznám sa, že som zo začiatku váhal, ale komentáre k tomuto článku ma utvrdili v tom, že by som to mal spracovať.

jarik
jarik
8 years ...

Lenže…
…p. Scherer ,autor najnovšej rozsiahlej českej monografie o srnčej zveri hovorí asi toto : odchoval som v zajatí stovky jedincov srnčej zveri a môžem zodpovedne prehlásiť, že spoľahlivo určiť vek srnca v prírode je nemožné[. A ja s ním súhlasím .Možno až na typicky výradového ročného srnca-ihličiaka (malé telo ,tenký krk, detská hlava, naivné správanie…). Tak neviem načo je dobré “štiepanie” vlasov na chovateľských prehliadkach (asi len na to , aby sa zvyšovalo konto príslušnej OPK… )

HuntingWoman
HuntingWoman
8 years ...

Inšpiratívne
Príroda je tak rozmanitá a nevyspytateľná, že ju nikdy nebudeme môcť zaškatuľkovať do tabuliek. No podelenie sa o takéto poznatky a skúsenosti je veľmi užitočné. Zodpovedný poľovník by sa mal riadiť heslom: “Dva krát meraj a raz rež”. Ja som sa týmto článkom, ale i inými podobnými publikáciami inšpirovala a spracovala v podobe vlastného článku, ktorý nájdete tu: http://www.lovec.info/2015/05/polovnicky-kalendar/
Budem rada ak si ho prečítate a napíšete mi váš názor.
Lovu zdar priatelia! 🙂