Kde končí naša zodpovednosť

 

 

 

Veľkosť deformačnej sily je závislá od dopadovej rýchlosti strely. Napr. pre kaliber 308W pri dopadovej rýchlosti ca 800 m/s pôsobí na strelu deformačná sila skoro 600 kg a pri dopadovej rýchlosti 480 m/s je to ca 200 kg. O veľkosti deformácie napr. strely NORMA ORYX pri rôznej dopadovej rýchlosti sa môžeme presvedčiť na nasledujúcom obrázku.
  

 

Ale to je len jedna stránka veci. Častokrát nastanú prípady, kedy strela aj napriek deformácii preletí telom zveri. A čo nastane v tomto prípade ? V poľovnícke praxi sa často stretávame s názorom, že strela po prechode telom zveri padne na zem. Pri pokusoch, ktoré sa prevádzali so streleckou želatinou sa dokázalo, že v skutočnosti tomu tak nie je. Aby sme poopravili tento názor, pokúsme sa vysledovať čo sa stane s rýchlosťou strely pri prechode telom zveri. Aj keď telo kladie strele odpor, sú prípady keď rýchlosť strely neklesne na nulu, ale opúšťa telo druhou stranou s určitou výstupnou rýchlosťou. Ale ako zistiť jej skutočnú hodnotu?
 
Pri simulácii so streleckou želatinou sa zistilo, že hrúbka 8 – 10 cm vykazuje rovnaký odpor strele ako telo srnčej zveri. Pri jelenej zveri sa hrúbka želatiny pohybuje okolo 20 cm u mladej jelenice a 50-60 cm pri starej jelenej zver. Pri diviačej zveri je to ešte o niečo viac. Výsledkom simulácie bolo zistenie, že výstupná rýchlosť akou strela opúšťa telo, je závislá od hrúbky tela (H) v našom prípade želatiny a prierezového zaťaženia strely (PZS). Prierezové zaťaženie strely vyjadruje pomer hmotnosti strely ( m ) v gramoch a prierezovej plochy strely ( S ) v cm2.

Hodnoty S a PZS striel niektorých bežne používaných kalibrov sú prehľadne spracované v nasledujúcej tabuľke.

Kaliber Hmotnosť strely ( g ) Prierezová plocha ( cm2 ) Prierezové zaťaženie ( g/cm2 ) 222 3,2 0,246 13 5,6×50 4,1 0,246 17 243W 5,2 0,3 17 243W 6,5 0,3 22 6,5×65 8,2 0,35 23 7×57 8 0,41 19 7×64 10,5 0,41 25 7×64 11,2 0,41 27 308W 11,9 EVO 0,48 25 8×57 IS 12,8 ID 0,53 24 9,3×62 19 UNI 0,68 28 10,3x60R 16,5 0,83 20 Dopadová rýchlosť strely ( Vd ) pri prechode želatinou resp.telom zveri sa znižuje a jej percentuálne zníženie môžeme vyjadriť pomocou koeficienta f. Zistené hodnoty koeficienta f ako funkcie prierezového zaťaženia strely ( PZS ) a hrúbky ( H ) sú prehľadne uvedené v ďalšej tabuľke.

PZS Hrúbka ( cm ) g/cm2) 5 10 15 20 25 30 40 50 60 2 0,6 0,36 0,22 0,135 0,08 0,05 0,018 0,007 0,0025 5 0,81 0,67 0,55 0,45 0,37 0,3 0,2 0,135 0,09 10 0,9 0,81 0,74 0,67 0,6 0,54 0,45 0,36 0,3 20 0,95 0,9 0,86 0,82 0,78 0,74 0,67 0,61 0,55 25 0,96 0,92 0,88 0,85 0,82 0,78 0,72 0,67 0,62 30 0,96 0,93 0,9 0,87 0,84 0,82 0,76 0,71 0,67 40 0,97 0,95 0,93 0,9 0,88 0,86 0,82 0,78 0,74 50 0,98 0,96 0,94 0,92 0,9 0,88 0,85 0,82 0,78 Hodnotu výstupnej rýchlosti ( Vv ) strely teraz môžeme jednoducho vypočítať tak, že dopadovú rýchlosť strely (Vd) vynásobíme zodpovedajúcim koeficientom f z tabuľky.

Pre objasnenie si uveďme jednoduchý príklad. Majme napr.strelu s PZS 10 g/cm2 a hrúbku cieľa 10 cm. Z tabuľky zistíme hodnotu koeficientu f, ktorá je 0,81. Potom pri dopadovej rýchlosti 300 m/s je výstupná rýchlosť 243 m/s, pri dopadovej rýchlosti 500 m/s je výstupná rýchlosť 405 m/s a pri rýchlosti 700 m/s je výstupná rýchlosť 567 m/s. Ak má strela hmotnosť napr.10g, potom disponuje pri výstupnej rýchlosti 243 m/s energiou 295 J, pri výstupnej rýchlosti 405 m/s energiou 820 J a pri výstupnej rýchlosti 567 m/s ešte energiou 1607 J.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nám napr.streľba na veľké vzdialenosti z pohľadu energie strely alebo z pohľadu smeru streľby napr. horizontálny smer javí v úplne inom svetle, keď si dodatočne uvedomíme, že oblasť komory pri srnčej zveri je ca 50 cm a pri jelenej zveri ca 90 – 100 cm nad úrovňou zeme. Tak kam až potom môže zaletieť strela po opustení tela zveri, kým padne na zem ? Pokusmi sa dokázalo, že to môže byť až do vzdialenosti 70 – 250 m. Porovnajme to so vzdialenosťou na akú sme strieľali na zver napr.100m. Streľba z posedov je z tohto pohľadu o niečo bezpečnejšia. Strela po opustený tela zveri nemusí pokračovať len v priamom smere, ale v skutočnosti je situácia ešte nebezpečnejšia, tak ako to znázorňuje obrázok.

Pri pohybe strely v tele zveri dochádza okrem už spomínanej deformácii aj k odtrhnutiu malých častí strely tzv.črepín, ktoré čiastočne zostávajú v tele a čiastočne vyletujú z tela. Po opustení tela aj tieto črepiny predstavujú ďalšie nebezpečenstvo pre okolie. Úbytok hmotnosti strely v dôsledku vzniku črepín sa pohybuje v rozsahu 10 – 15 % v závislosti od kalibru. Vyššie uvedené informácie sa môžu stať vhodnou pomôckou aj pri voľbe správneho kalibra pre lov určitej zveri. Výber náboja a strely je však vždy kompromisom medzi vzdialenosťou na akú strieľame, druhom a vitalitou lovnej zveri a veľkosťou náboja. Vyhodnotenie vyššie uvedených informácií sa musí v nás vždy prejavovať vysokou mierou zodpovednosti pri streľbe aj na zver, ktorá pre nás končí až pádom strely na zem.

Autor: Ján Krnáč