Kde končí naša zodpovednosť

 
Každý to pozná z vlastnej skúsenosti. Na základe platnej povolenky na lov sa vyberie do lesa, tam si vyhliadne zver, ktorú neskoršie uloví. A potom to skončí. Samozrejme som nezabudol na „dôsledné“ oslávenie úlovku. Ale skutočne sa to končí zásahom na komoru ?
 
Pozrime sa trochu podrobnejšie na to, čo sa deje s vystrelenou strelou pri dopade a pohybe v tele zveri. Telo zveri vytvára prekážku pohybujúcej sa strele, v dôsledku čoho dochádza k jej následnej deformácii. Hodnoty deformačnej sily pôsobiacej na letiacu strelu vybraných kalibrov môžeme odčítať z nasledujúceho grafu.
 
clanok_zodpovednost_1
 
Veľkosť deformačnej sily je závislá od dopadovej rýchlosti strely. Napr. pre kaliber 308W pri dopadovej rýchlosti ca 800 m/s pôsobí na strelu deformačná sila skoro 600 kg a pri dopadovej rýchlosti 480 m/s je to ca 200 kg. O veľkosti deformácie napr. strely NORMA ORYX pri rôznej dopadovej rýchlosti sa môžeme presvedčiť na nasledujúcom obrázku.
  
clanok_zodpovednost_2
 
Ale to je len jedna stránka veci. Častokrát nastanú prípady, kedy strela aj napriek deformácii preletí telom zveri. A čo nastane v tomto prípade ? V poľovnícke praxi sa často stretávame s názorom, že strela po prechode telom zveri padne na zem. Pri pokusoch, ktoré sa prevádzali so streleckou želatinou sa dokázalo, že v skutočnosti tomu tak nie je. Aby sme poopravili tento názor, pokúsme sa vysledovať čo sa stane s rýchlosťou strely pri prechode telom zveri. Aj keď telo kladie strele odpor, sú prípady keď rýchlosť strely neklesne na nulu, ale opúšťa telo druhou stranou s určitou výstupnou rýchlosťou. Ale ako zistiť jej skutočnú hodnotu?
 
Pri simulácii so streleckou želatinou sa zistilo, že hrúbka 8 – 10 cm vykazuje rovnaký odpor strele ako telo srnčej zveri. Pri jelenej zveri sa hrúbka želatiny pohybuje okolo 20 cm u mladej jelenice a 50-60 cm pri starej jelenej zver. Pri diviačej zveri je to ešte o niečo viac. Výsledkom simulácie bolo zistenie, že výstupná rýchlosť akou strela opúšťa telo, je závislá od hrúbky tela (H) v našom prípade želatiny a prierezového zaťaženia strely (PZS). Prierezové zaťaženie strely vyjadruje pomer hmotnosti strely ( m ) v gramoch a prierezovej plochy strely ( S ) v cm2.

clanok_zodpovednost_3

Hodnoty S a PZS striel niektorých bežne používaných kalibrov sú prehľadne spracované v nasledujúcej tabuľke.

clanok_zodpovednost_4

Kaliber Hmotnosť strely ( g ) Prierezová plocha ( cm2 ) Prierezové zaťaženie ( g/cm2 ) 222 3,2 0,246 13 5,6×50 4,1 0,246 17 243W 5,2 0,3 17 243W 6,5 0,3 22 6,5×65 8,2 0,35 23 7×57 8 0,41 19 7×64 10,5 0,41 25 7×64 11,2 0,41 27 308W 11,9 EVO 0,48 25 8×57 IS 12,8 ID 0,53 24 9,3×62 19 UNI 0,68 28 10,3x60R 16,5 0,83 20 Dopadová rýchlosť strely ( Vd ) pri prechode želatinou resp.telom zveri sa znižuje a jej percentuálne zníženie môžeme vyjadriť pomocou koeficienta f. Zistené hodnoty koeficienta f ako funkcie prierezového zaťaženia strely ( PZS ) a hrúbky ( H ) sú prehľadne uvedené v ďalšej tabuľke.

clanok_zodpovednost_5

PZS Hrúbka ( cm ) g/cm2) 5 10 15 20 25 30 40 50 60 2 0,6 0,36 0,22 0,135 0,08 0,05 0,018 0,007 0,0025 5 0,81 0,67 0,55 0,45 0,37 0,3 0,2 0,135 0,09 10 0,9 0,81 0,74 0,67 0,6 0,54 0,45 0,36 0,3 20 0,95 0,9 0,86 0,82 0,78 0,74 0,67 0,61 0,55 25 0,96 0,92 0,88 0,85 0,82 0,78 0,72 0,67 0,62 30 0,96 0,93 0,9 0,87 0,84 0,82 0,76 0,71 0,67 40 0,97 0,95 0,93 0,9 0,88 0,86 0,82 0,78 0,74 50 0,98 0,96 0,94 0,92 0,9 0,88 0,85 0,82 0,78 Hodnotu výstupnej rýchlosti ( Vv ) strely teraz môžeme jednoducho vypočítať tak, že dopadovú rýchlosť strely (Vd) vynásobíme zodpovedajúcim koeficientom f z tabuľky.

Vv = Vd x f

Pre objasnenie si uveďme jednoduchý príklad. Majme napr.strelu s PZS 10 g/cm2 a hrúbku cieľa 10 cm. Z tabuľky zistíme hodnotu koeficientu f, ktorá je 0,81. Potom pri dopadovej rýchlosti 300 m/s je výstupná rýchlosť 243 m/s, pri dopadovej rýchlosti 500 m/s je výstupná rýchlosť 405 m/s a pri rýchlosti 700 m/s je výstupná rýchlosť 567 m/s. Ak má strela hmotnosť napr.10g, potom disponuje pri výstupnej rýchlosti 243 m/s energiou 295 J, pri výstupnej rýchlosti 405 m/s energiou 820 J a pri výstupnej rýchlosti 567 m/s ešte energiou 1607 J.

clanok_zodpovednost_6

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nám napr.streľba na veľké vzdialenosti z pohľadu energie strely alebo z pohľadu smeru streľby napr. horizontálny smer javí v úplne inom svetle, keď si dodatočne uvedomíme, že oblasť komory pri srnčej zveri je ca 50 cm a pri jelenej zveri ca 90 – 100 cm nad úrovňou zeme. Tak kam až potom môže zaletieť strela po opustení tela zveri, kým padne na zem ? Pokusmi sa dokázalo, že to môže byť až do vzdialenosti 70 – 250 m. Porovnajme to so vzdialenosťou na akú sme strieľali na zver napr.100m. Streľba z posedov je z tohto pohľadu o niečo bezpečnejšia. Strela po opustený tela zveri nemusí pokračovať len v priamom smere, ale v skutočnosti je situácia ešte nebezpečnejšia, tak ako to znázorňuje obrázok.

clanok_zodpovednost_7

Pri pohybe strely v tele zveri dochádza okrem už spomínanej deformácii aj k odtrhnutiu malých častí strely tzv.črepín, ktoré čiastočne zostávajú v tele a čiastočne vyletujú z tela. Po opustení tela aj tieto črepiny predstavujú ďalšie nebezpečenstvo pre okolie. Úbytok hmotnosti strely v dôsledku vzniku črepín sa pohybuje v rozsahu 10 – 15 % v závislosti od kalibru. Vyššie uvedené informácie sa môžu stať vhodnou pomôckou aj pri voľbe správneho kalibra pre lov určitej zveri. Výber náboja a strely je však vždy kompromisom medzi vzdialenosťou na akú strieľame, druhom a vitalitou lovnej zveri a veľkosťou náboja. Vyhodnotenie vyššie uvedených informácií sa musí v nás vždy prejavovať vysokou mierou zodpovednosti pri streľbe aj na zver, ktorá pre nás končí až pádom strely na zem.

Autor: Ján Krnáč

 

6
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
mitik
HOSŤ
mitik

No je to zaujimave ale mame naboje všeliake ja použivam na w 243 aj umelym koncom čže poloplašť

Mirec35
HOSŤ
Mirec35

Veľmi dobrý článok. ďakujem.

michalko1950
HOSŤ
michalko1950

Dobrý deň p. Krnáč. Zaujal ma váš článok a najmä pasáž v ktorej popisujete dráhu strely po opustení tela zvieraťa. Je možné vypočítať,alebo predpokladať smer a uhol pod akým strela opustí telo?

Krnac
HOSŤ
Krnac

Teší ma, že Vás môj článok zaujal. Čo sa týka smeru pod akým strela opustí telo, tu je potrebné rozlíšiť prípad, kedy strela len preletí telom, pričom nenarazí na žiadnu prekážku napr.kosť a prípad, kedy strela narazí počas letu telom zveri napr. na kosť. V prvom prípade bude strela pokračovať viac menej v priamom smere až vplyvom odporov dopadne na zem. Pri druhom prípade je situácia zložitá a určenie smeru, ktorým bude strela pokračovať nie je možné predpokladať ani vypočítať. Na strelu pôsobia rozne faktory napr.došlo len k „škrabnutiu“ strely o kosť, alebo došlo k zlomeniu kosti a iné, ktoré ovplyvnia jej ďalší smer. Asi ste sa stretol alebo počul o situácii, kedy strela vnikla do tela napr.za lopatkou na jednej strane ale vyšla z tela na druhej strane napr. až skoro pri zadnom behu. Toto je jeden z príkladou, ako tažko je v niektorých prípadoch predpokladať smer strely po opustení tela. Preto je potrebné dobre zvážiť jednak smer streľby, jednak čo sa nachádza v okolí za zverou, na ktorú strieľame.

michalko1950
HOSŤ
michalko1950

Ďakujem za odpoveď pán Krnáč.

Lacika2
HOSŤ
Lacika2

Pozrite video
Pozrite si toto video , minúta 4:59 kde opúšťa strela telo zvieraťa. Púšťam si to viac krát, ale to vyzerá, akoby sa strela v tele diviaka stočila.

https://www.youtube.com/watch?v=aXMhDE7w5VY