Vzdialenosť streľby na raticovú zver

Téma poľovníckej  vzdialenosti streľby  na zver je  stále  v centre  pozornosti  poľovníckej verejnosti.  Nakoľko sú tu často  „protichodné“ názory  na  túto  problematiku,  priblížime  si výsledky  testu,  ktorý  uskutočnila  nemecká skúšobňa  a skúšobný  ústav  loveckých a športových  zbraní  DEVA  e.V.  Bežne  sa  pre takéto testy využíva médium – balistické mydlo alebo želatína.  Hustota  a teplota  média  majú vplyv  na  odolnosť  proti  prenikaniu  strely a musia byť preto známe.  V tlači  (  Kneubuehl, 2008  )  sa  často  uvádza  dosahovanie porovnateľných  výsledkov  pre  tieto  médiá.

Pritom literatúra uvádza, že mydlo sa chová plasticky a želatína elasticky. V prípade spomínaného testu sa využilo mydlo. Každý mydlový blok, do ktorého sa strieľalo ( celkom ich bolo 118 ) mal dĺžku 40 cm a pri vyhodnocovaní bola táto dĺžka rozdelená na segmenty po 5 cm. Celkom sa vyhodnotilo 2881 zásahov. Pri teste sa použili rôzne kalibre a tiež rôzne olovené ( Pb ) a bezolovnaté ( PbF ) strelivo od rôznych výrobcov podľa nasledujúcej tabuľky. Streľba sa vykonávala pomocou špeciálneho streleckého stroja so zberom dát DEVA e.V.

1

V teste  sa riešila otázka stanovenia  minimálnej  hraničnej hodnoty  rýchlosti  strely  s ohľadom  ako  nacieľovú  balistiku  pre  lov  raticovej  zveri  tak  tiež  na  platnú  legislatívu.  Boli  stanovené  nasledujúce okrajové podmienky:

– hraničná hĺbka            › 30 cm
– hraničný energetický účinok na jednotku dĺžky    › 100 J/cm
– poloha hraničného energetického účinku    1 – 15 cm

Hraničná rýchlosť bola definovaná ako dopadová rýchlosť strely, pri ktorej strela prenikajúca médiom už  nesplňuje  stanovené  okrajové  podmienky  (  Gremse  &  Rieger  ).  Táto  hraničná  rýchlosť  bola porovnaná  s rýchlosťou  strely  pre  rôzne  vzdialenosti  streľby  a na  základe  porovnania  bolo  možné stanoviť  hraničnú  vzdialenosť  streľby  pre  rôzne  kalibre  a  strelivo.  Výsledky  sú  znázornené  na
nasledujúcich grafoch.

2

3

4

Samozrejme  je  potrebné  na  tomto  mieste  pripomenúť,  že  výsledky  reprezentujú  podmienky,  za ktorých sa testovalo. Realita bude niekde inde a ukážeme  si ju na  grafických  výsledkoch  zo  štúdie  ( FWWJ,  2012  ),  ktorá  sa  realizovala  na  niektorých  územiach Nemecka  v poľovníckych  sezónach 2006/2007  až 2008/2009, 2010/2011 a 2011/2012.  Cieľom štúdie bolo zhodnotiť úroveň výkonnosti streliva  pre  splnenie  podmienok  lovu  raticovej  zveri  v Nemecku.  Okrajové  podmienky  zahrňovali streľbu  do  vzdialenosti  až  300  m  a hmotnosť  zveri  do  250  kg.  Spracovatelia  štúdie  vyhodnocovali celkom  neuveriteľných  11 371  dotazníkov  od  respondentov,  z ktorých  čerpali  informácie  pre  svoju štúdiu. V štúdii bolo okrem iného analyzované napr. percentuálne zastúpenie jednotlivých kalibrov pri love v uvedených  poľovníckych sezónach  kedy  medzi prvou trojkou boli  kaliber 30-06 Sprg. ( 31,24 % ), 308 W ( 12,41 % )  a 8×57 IS ( 11,74  % ),  alebo  percentuálne  zastúpenie  typov striel, kde medzi prvou päťkou boli Lapua Naturalis, Benneke TAG, Barnes TSX a XLS a TMR, pričom bezolovnatých bolo 81% a olovnatých 19 %.

Ale pre nás bude istotne zaujímavé sledovať, aké  percentuálne  zastúpenie  mali jednotlivé vzdialenosti streľby uskutočnené v sledovaných  poľovníckych  sezónach. A tu  zostanú  niektorí  vyznávači streľby na veľké vzdialenosti ( napr. nad 150 m ) určite sklamaní.

5

Ako  je  z grafu  zrejmé,  najpočetnejšou  skupinou  boli  vzdialenosti  do  150  m,  pričom  medzi  nimi dominovala  vzdialenosť  v rozsahu  51  –  100  m.  Tiež  je  možné  pozorovať  pomerne  značný percentuálny úbytok streľby na vzdialenosť väčšiu ako 100 m. Nie nezaujímavá  je  analýza  maximálnej  vzdialenosti streľby vzhľadom na  zemepisné  pomery v tom ktorom  revíry  –  les  ( Wald ),  otvorená krajina  (  Offenland ), hory  (  Gebirge ).  Analyzované údaje  od 219 respondentov  poukazujú  na  výrazné  percentuálne  rozdiely  pre les, otvorenú krajinu alebo hory, o čom sa môžeme presvedčiť na nasledujúcom grafe.

6

Zo štúdie je možné  tiež  zistiť aj vplyv spôsobu  lovu  na umiestnenie zásahu.  Pri  postriežke z 4701 prípadov   bol  zásah  umiestnený  na  komoru  v 50,3  %  a pri  posliedke  z 2390  prípadov  v 42,6  % analyzovaných prípadov. Čo povedať k tomu na záver ? Zaujímavé by bolo zistiť, aké výsledky by sme dosiahli na Slovensku. Pri streľbe na zver by hádam stačilo držať sa slovného spojenia :

“menej je niekedy viac”

a nesnažiť  sa  niečo  si,  keď  nie  okoliu  tak  hlavne  sebe  dokazovať.  Nezamieňajme  si  lov  s  nejakou „súťažou“, ale v jeho prípade ide o výsledok resp. odmenu za poctivú prácu pre zver v revíri.

Autor: Ján Krnáč.

 

Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments