Prečo dnes niet v poľných poľovných revíroch drobnej zveri?

V posledných rokoch, ba už aj v niekoľkých desaťročiach markantne ubudlo a bohužiaľ stále ešte ubúda drobná poľovná zver v našich, najmä poľných poľovných revíroch. Aj všetkého živého, ktoré ani nevidíme pod našimi nohami. Nikto si to ani bohvie ako nevšíma. Od radového občana, až popredných politikov. Bohužiaľ!

Z A M Y S L E N I E

*Prečo dnes niet v poľných poľovných revíroch drobnej zveri.?!

„ J e   t o   k o m p l e x   c i v i l i z a č n ý c h   f a k t o r o v „

 

Prečo je to tak.?!  Zamyslime sa spoločne nad tým a skúsme vymenovať príčiny tohto javu.

Sú to napríklad:

1. Likvidácia medzí, jarkov a prirodzených remízok.
2. Veľkoplošné hospodárenie na veľkých lánoch obilia, malé diverzita poľnohospodárskych plodín.
3. Rozorávanie zaburinených okrajov ciest a potôčkov, či iných malých kúskov zaburinených plôch, ktorých bolo kedysi dosť na dedinách aj v mestách.
4. Moderné vysokoúčinné poľnohospodárske stroje.
5. Intenzívna chemická ochrana plodín, novými vysokoúčinnými jedovatými látkami aj vtedy, keď to nie je treba!
6. Neuveriteľne zvýšené stavy: „Svine divej.“
7. Zákaz vykladania otrávených vajec.
8. Premnoženie srstnatých, ako aj pernatých predátorov.
9. Premena poľných ciest na asfaltové.
10. Zvýšený výskyt osobných, ako aj nákladných vozidiel v chotári.
11. Obrovsky sa rozrastá zlozvyk občanov, vyvážať odpad do prírody.
12. Chov farmových bažantov v poľovných revíroch.
13. Veľké a opakované suchá v posledných rokoch.
14. Výstavba milionárskych rezidencií, ďaleko od dedín a miest.

1. Socialistické poľnohospodárstvo v snahe získať čo najviac ornej pôdy, účinne celé roky likvidovalo medze, či aleje vedľa poľných ciest a vodných tokov úplne programovite. Zahŕňali sa tak jarky v ktorých len občas tekávala voda,. Na jar, či počas letných búrok. Len aby sa tak získal nejaký ten kúsok poľa a hlavne vyfasovala sa za to finančná odmena. Že potom v čase letných búrok nemala voda kade z poľa odtiecť a namiesto meter širokého jarku sa valila dolinou 50 metrov širokým pásom, ich už akosi nezaujímalo. Nevadí, hlavne že boli peniaze, za získanie nejakého toho hektára ornej pôdy navyše..!

2. Veľkoplošné poľnohospodárstvo, ktoré sa tiež v týchto časoch začalo rapídne rozmáhať znížilo pestrosť poľnohospodárskych plodín v chotári. Celé údolie je často len jedna monokultúra, a ak chce zver prejsť do inej plodiny, je to pre ňu často nebezpečné a nevyhovuje to ani je životnému štýlu. Monokultúra sa často seje aj na viac, ako sto hektárových lánoch. Niektoré plodiny kedysi bežne pestované v našich končinách už celkom vymizli z našich chotárov. Trpí teda nedostatkom rôznorodej potravy, ktorú pred tým na tom istom území mala. Tak rastlinnej, ako aj živočíšnej.

3. Rozorávajú sa priekopy, pásiky trávy tesne vedľa ciest, ako aj úplné okraje brehov potokov. Až tak blízko, že kameň z ciest sa často dostáva až na pole. Alebo okraje potokov sú obrábané až tak blízko brehu, že okraje pluhov idú až doslova nad potokom. Pritom to kedysi bývali miesta hojného výskytu zveri, kde bolo vždy dosť vody, chládku a pokojného životného prostredia, najmä pre drobnú poľnú zver. I keď to bolo mimo našich očí…

4. Odvodňovanie mokrín, planých lúk a rôznych švíkov políčok, na ktorých bola len burina, vraj na nič súca. I keď tieto po rozoraní aj tak nedali a nedávajú žiadnu úrodu, je to fuk všetkým, veď funkcionári družstva si aj tak peniažky za nové hektáre, potichu už veľmi dávno rozdelili.

5. Nové moderné stroje, najmä rotačné kosačky majú oveľa vyššiu pracovnú rýchlosť, ako tie staré. Čo je však úplne najhoršie, sú nastavené tak nízko, že doslova lížu zem a zabíjajú na nej všetko živé, čo nestihne pred nimi vyletieť. Kosbu neprežije ani malá myška, keď sa nestihne pred ňou ukryť pod zem do diery. Kosačka neraz doslova až frézuje zem. Ale z hektára je vyšší výnos. Nevadí im však, že potom toto seno hnije priamo na poliach, alebo na okrajoch lánov, či niekde vyvezené cieľavedome len na kopu, aby tam jednoducho zhnilo, veď sena je habadej a vlastne ani nie je nikomu treba. Kosia ho len preto, aby dostali tučné dotácie z EÚ. Ktože si už všimne tých pobitých malých bažantíkov a zajkov, ktorý práve v tom čase prichádzajú na svet. Raz sme takto s priateľom zbadali bažantiu sliepku, ktorá neďaleko nás, na čerstvo skosenej lúke pobehovala stále dookola na jednom mieste. Šli sme sa tam teda pozrieť a na tom mieste sme našli sedem zabitých mladých bažantíkov, teda neprežil jej ani jeden..! Smutný to pohľad na zmätenú bažantiu mater. Že by niekto porozmýšľal o nejakom plašiacom, alebo šetriacom zariadení na týchto strojoch, to nikoho ani nenapadne. A kto že by volal poľovníkov, aby išli danú lúku pred kosbou trochu povyháňať, to sa už dávno nenosí, dokonca ani medzi poľovníkmi..!

6. Ďalej je to intenzívna chemická ochrana, ktorá aj keď priamo zver nezabíja, likviduje zveri jej potravinové zdroje. Najprv sa úplne vyničí burina a niet sa na čom pásť, lebo okrem vysiatej monokultúry na tomto poli už nič iné nerastie, a potom sa zase vyničí všetok hmyz bez rozdielu, či je užitočný, alebo škodlivý. Takéto pole potom z diaľky celkom dobre vyzerá, ale inak je to mŕtva zóna, na ktorej niet života. Povedal by som: „Zelená púšť!“ No toto si bohužiaľ málo kto povšimne..! V niektorých krajinách EÚ sa necháva bez chemickej ochrany, min. 10 m široký pás na okrajoch polí, aby tak popri medziach, či brehoch vodných tokov ostalo aspoň trocha života. No u nás sa takéto čosi vôbec nerobí..! Počet chemických zásahov je počas vegetačného obdobia už taký častý, že príroda nemá vôbec šance v čase medzi dvomi postrekmi ani čiastočne obnoviť prirodzenú rovnováhu životného prostredia potrebného pre poľovnú zver. Často sa celkom bežne stáva, že „porastlina“ ktorá vyrastie v poli po tzv. podmietke sa znova postrieka chémiou a posledná chutná potrava pred zimou, pre celé zvieracie spoločenstvo takto nehanebne zničí. Pred zimou tým vzniká na našich poliach doslova púšť! A o tomto rozhodujú „ prosím pekne“ vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Sviňa je hold sviňa, či je už s vysokoškolským titulom, alebo bez neho!!!

7. Bezbrehé zvýšenie stavov diviačej zveri. Na poľnohospodárskych družstvách sa rapídne znížili stavy ošípaných, lebo ich chov sa už vraj nevyplatí… Vybudovali sa konečne aj kafilérie, kde sa na základe prísnejších predpisov EÚ musia odvážať uhynuté jedince domácich prasiat z veľkochovov. Síce: „Chvála bohu..!“ Ale prasací mor takto ustupuje a zdravotný stav svine divej sa tým pádom až neuveriteľne zlepšil. V posledných rokoch doslova o ňom ani nepočuť. Prečo asi..? A tak sa ukazuje, že nie divé svine rozširovali prasací mor na domáce ošípané, ale domáce ho roznášali na divé svine. Dialo sa to poväčšinou tak, že poľnohospodári, ktorí mali väčší úhyn prasiat, teda obyčajne prasací mor, vyvážali tajne s hnojom na polia aj uhynuté jedince a tam ich divé svine potom s obľubou konzumovali a nakazili sa tak vysoko infikovaným mäsom z týchto zdochlín. Divým sviniam sa tak aj z tohto dôvodu rapídne zdvihli stavy. Postupne a nenápadne zabrali časom nekonečne voľné plochy poľných poľovných revírov a začali sa rýchle roznožovať, lebo mali odrazu neuveriteľné veľký dostatok potravy a životného priestoru. Jedno takéto stádo takýchto svíň idúcich nocou poľom, dokáže vyčistiť od drobnej poľovnej zveri aj desiatky hektárov! Beda vtedy všetkým malým zajačikom, bažantím, jarabičím aj iným hniezdam. Zlopnú všetko, na čo prídu, či je to už poľovná, alebo nepoľovná zver. Sviňa divá má totiž až neuveriteľne citlivý čuch a dokáže teda vysnoriť akúkoľvek potravu, či je už nad zemou, alebo aj pod ňou. Čo vy na to poľovníci.?!

8. Poľovníci prestali po tzv. nežnej revolúcii vykladať otrávené vajcia – návnady. No dobre veď to bol jed..! Ale pred tým keď takýto diviak zabrúsil do polí mimo les a zjedol otrávené vajce, bolo po ňom a takýto neželaný hosť v poľnom revíre, jednoducho potom uhynul a viac do poľného revíru nezavítal..! Ak to skúsil iný kus, čakalo ho obyčajne to isté. Bol to teda síce krutý, ale prísny výber. Ako vieme, fungovalo to tak celkom spoľahlivo po celé roky. Aj preto je dnes markantne zvýšený výskyt krkavcovitých vtákov, ako aj vysoké stavy pernatých dravcov.
Najmä však až kalamitné zvýšenie počtu strák, pre ktoré je každé hniezdo s vajíčkami, hotovou pochúťkou. Nebolo by od veci vymyslieť čosi na tlmenie stavov týchto krkavcovitých vtákov.

9. Ďalej, až neuveriteľne sa z tohto dôvodu (otrávených vajec) premnožili líšky. Ich stavy sa zvýšili, oproti „predrevolučným rokom“, mnohonásobne. Myslíte si že žerú len slabú a chorú zver? Po našich slovenských poliach ich brúsia každú nocou doslova tisícky, ale ráno idú spať sýte…

10. Premena poľných ciest na asfaltové. Obrovský nárast a zvýšenie intenzity, osobnej ako aj nákladnej dopravy. Následok je hluk a neustále vyrušovanie zveri: „Vo dne – v noci!“ Že sa táto možnosť vstupu áut do chotára využíva aj na nelegálny vývoz odpadu a inej kriminality, niet pochýb..! Uzavretie týchto ciest pre verejnosť by pomohlo.

11. Farmový chov bažantov. „Bol to objav storočia!“ Najmä v sedemdesiatich rokoch. Mnohí funkcionári poľovníckych zväzov si na tom budovali svoje kariéry. No potom spľasli. Oni aj tá strana, ktorá dala na to požehnanie. Boli to síce fešný vtáci, no v divej prírode neobstáli. Sedávali si na stohoch slamy, ako v kuríne. Keď sme išli okolo, len sa čudovali, čo to je za čudo, kde sa tu vzalo.?! Boli chutným sústom, pre všetkých predátorov. Ich rozmnožovateľské schopnosti sa na budúcu jar ukázali, ako mizerné a v praktickom následku, ako katastrofálne. No historicky a strategicky najhoršie bolo, že na mnoho rokov temer trvale dokonale zničili genetický fond našich vynikajúcich u nás veľmi dobre prosperujúcich bažantov. Za toto by sa malo strieľať. Nie však bažantov..!

12. Veľké a opakované suchá v posledných rokoch! Sú katastrofálne nie len pre úrodu, ale pre všetko živé v nej. Ak by to malo nedajbože takto pokračovať, tak ráz našej krajina sa určite veľmi zmení. Na polopúšť..! Tohto roku som postrehol aj rapídny úbytok už aj myší, teda hraboša poľného, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou potravinového reťazca v našich zemepisných šírkach. No nie len myšiam sucho prináša smrť. Je to aj všetka naša drobné zver. Samozrejme trpí celý potravinový reťazec. Od toho najmenšieho živočícha, až po tých najväčších. Ešte že aspoň tá srnčia, to ako tak zvláda… Úbytok myší má síce za následok aj menej predátorov v poli, ale to našu drobnú zver v ťažkom postavení nijako nechráni, lebo jej život ohrozuje celý súbor nepriaznivých faktorov. I keď hraboš poľný živý doslova celú armádu predátorov, pernatých, ako aj srstnatých. Dokonca aj vlk sa nimi živý, ak ich je dostatok. Mláďatá drobnej našej zveri v čase takéhoto sucha hynú. Úbytok myší na našich poliach mnohých určite aj poteší, ale to nie sú poľovníci.

13. Nová móda stavanie milionárskych víl uprostred čistej prírody, ďaleko od miest a dedín. Toto je choroba najmä našich zbohatlíkov, väčšinou nepoctive zbohatnutých. Gangstri, politici aj rôzny iní zlodeji, to je jedno. Všetci odrazu pocítili potrebu priblížiť sa k prírode. A to hlavne vtedy, keď už mali dosť nakradnuté, aby si takéto vily mohli postaviť. Zato vyhadzovať komunálny odpad neďaleko takejto vily do čistej prírody, žiadny problém..! Toto sa deje napríklad neďaleko Bratislavy v milionárskych štvrtiach. Ľudstvo skrátka ide vred, len nevidí, že tam vredu je jedna veľká jama, kde raz celkom určite skončíme…

P.S: Tento môj článok berte ako námet k diskusii o tomto veľmi závažnom probléme v našich chotároch.

*Budem rád, keď sa k tejto zložitej a boľavej téme vyjadríte aj vy ostatní. Hlavne teda, ako z toho von .?!

 

V Partizánskom: 28. nov. 2013
Autor: Pavol Beláň

 

6
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
volodo
Host
volodo

Môj pohľad k tejto téme
Pavol napísal o problematike ktorá veľmi aj mňa zaujíma.

Ja by som jeho úvahu rád rozšíril aj o môj pohľad:

Myslím si, že za žalostný stav drobnej zveri okrem iných faktorov ktoré popísal Pavol, môžeme aj my poľovníci. Nie raz som započul takúto hlášku „na líšku je škoda náboja“ Možno takýchto „poľovníkov“ aj chápem, ale nesúhlasím s nimi ! Áno líščiu kožušinu už nechcú nosiť naše manželky a priateľky, aj „kožkár“ vám ponúkne za ňu len nejaké drobné… Líščia kožušina sa stala skoro nepredajným artiklom. Líšku sme každoročnou vakcináciou proti besnote vlastne vyliečili, no a ona „mrška“ v našich revíroch prakticky nemá iného predátora ako nás poľovníkov. Keď ich nebudeme účinne regulovať, tak budeme mať také problémy s počtami drobnej zveri, ako aj máme. Skúste sa pozrieť pred líščí brloch, koľko tam nájdete nožičiek zo zajacov, bažantov alebo pozostatkov aj z iných živočíchov ! To dokáže urobiť jedna samica s mladými ! Je potrebné aj osvetou alebo inak presviedčať poľovníkov na to, aby sa líščia populácia viac tlmila. Dnes už nie je raritou nájsť líšku v našich dedinách a dokonca v centrách miest. Vysoké stavy líšok sú katastrofálne a alarmujúce. Je potrebné s tým urýchlene niečo robiť.

Ďalším problémom sú, aj keď sa to rôznym pseudo ochranárom nepáči, premnožené a nikým nekontrolované počty pernatých dravcov. Už niekoľko krát som sa zháňal po informácii, aký je „optimálny“ počet pernatých dravcov na určitej rozlohe. Zatiaľ som sa k takejto informácii nedostal. Ak ju niekto máte, budem rád ak to zverejníte. Pýtam sa, akého predátora má pernatý dravec na našom území ? Žiadneho… ako sa teda takýto zákonom chránený druh sám zreguluje ? Nijako. Množia sa a pre svoju obživu už nelovia len slabé a choré jedince, ale lovia všetko čo sa hýbe a čo dokážu uloviť. Určite nie som sám, čo som bol očitým svedkom toho, ako za obeť pernatému dravcovi padol zajac, bažant, alebo aj krásne, zdravé, čerstvo narodené srnča. Aj tu je potrebné aby bol prijatá zmena v zákone umožňujúca regulovanie počtov pernatých dravcov na únosnú mieru. Páni predstavitelia vrcholných orgánov SPZ, SPK čo robíte, spíte ?

Už úplne nepochopiteľné je to čo sa dostalo do novelizácie zákona o poľovníctve, a to je zákaz lovu túlavých mačiek a túlavých psov. /aj keď u psov je tam už chabá úprava / Mačka je neskutočne mrštný tvor, mačka v revíri je hotová katastrofa. Pred mačkou nemajú šancu malé bažanty, mladé zajačiky, ale ani hniezda spevavcov a iných živočíchov. Kto toto dovolil, aby zákaz lovu túlavých mačiek dostal do zákona ? Kde ste boli páni z vedenia SPZ a SPK ???
O túlavých psoch, hlavne keď sa dajú do svorky dvaja, alebo viaceré psy ani nehovorím. Čo sa to prijíma za zákony ?

Takže toto je môj pohľad, za katastrofálne stavy drobnej zveri si môžeme v prevažnej miere aj sami. Dnes už sa nestačí len vyhovárať na chemizáciu, na veľké lány, na rozorané remízky… pozrime sa sami do svojich radov a konajme !

Na záver mi nedá nezopakovať otázku, [b]prečo naše vrcholné orgány ticho mlčia a nelobujú za také zákony, ktoré by tieto anomálie v zákonoch odstránili ?[/b]

daxlik
Host
daxlik

suhlas
s vasimi nazormi nemozem nesuhlasit kedze asi som jeden z mala komu nie je luto naboja na lisku ale zato sam vidim ako sa tlmenie lisky prejavuje a je super ked clovek zrazu vidi behat po poli 3 ci viac zajacov ked este pred par mesiacmi to bola viac menej rarita a o dravych vtakoch sa da povedat to iste mozno som este mlady a hlupy ale uz som sa vyjadril a stojim si za tym ze ak by som poloval aj na srnca ci jelena a pride liska tak radsej strelim ju uz sa mi to stalo a vobec to nelutujem najrzchlesjsia cesta vedie asi tymto smerom ale presvedcit vecsinu polovnikov je problem 🙁

Marado
Host
Marado

Odp.: Prečo dnes niet v poľných poľovných revíroch drobnej zveri?
Pochádzam z okresu Piešťany a tu to funguje takto, 1 kus na povolenku a 3 na čierno. Idem sa večer prejsť po chotári a páni poľovníci na aute bez osvetlenia po rozbitej ceste. Tak asi sa boli len povoziť a rozd…ať podvozok na aute. A keď priateľka išla na prechádzku zo psom tak sa jej nejaký ko…ot vyhráža že jej ho zastrelí lebo nemá to a toto a to nehovorím o tom že mi odr…ali výstavného zlatého retrívra . Páni to že nie je zvery za to si môžete aj sami ale máte pravdu aj vy.

jarik
Host
jarik

Hlavný vinník – poľnohospodári
Všetko má len jednu hlavnú príčinu – veľkoplošné poľnohospodárstvo ! Keby v našich poliach bolo pestré zastúpenie viacerých kultúr na menších výmerách (povedzme do max.5 ha), a existovala povinnosť ochrany trvalých remízok, či aspoň povinnosť ponechávania dočasných jesenných , jarných a zimných útočísk drobnej zveri v biopásoch či pásikoch porastov napr. kukurice alebo slnečnice ,aj stavy drobnej zveri (ale napr. aj poľných spevavcov) by sa určite zvýšili. K tomu by však bolo potrebné rozbiť súčasné komunistami splodené poľnohospodárske molochy s výmerami často niekoľko tisíc ha pôdy (prežierajúcimi milióny nielen európskych, ale aj štátnych dotácií) , na veľký počet rodinných fariem o výmerách do max. 50 ha a dotovať len túto formu hospodárenia. Okrem plošného limitu jednej kultúry bolo by však nutné zaviazať ich aj dodržiavaním pestrosti kultúr tak, aby každoročne pestovali na svojich pozemkoch najmenej päť až šesť plodín – okrem módnej kukurice, repky a slnečnice aj iné obilniny a krmoviny. Takto by sa na našom vidieku mohli európske a štátne dotácie účelne premeniť nielen na prostriedok zlepšujúci ekológiu krajiny ,ale mohla by sa vo väčšej miere zvýšiť aj zamestnanosť našej dediny. Pokiaľ však budeme stále trpieť „červený“ model poľnohospodárstva ,tak na oživenie našej poľnej krajiny zabudnime …

lesaj
Host
lesaj

Okrajovo je vsetko pravda
Je vypytlacena,

jarik
Host
jarik

Vakcinácia líšok – alebo korupcia ?
Je mi stále záhadou , ako je možné, že sa každý rok n ájdu státisíce Eur na vakcináciu líšok – leteckou aplikáciou. Veď si len všimnime čo stojí jedna letová hodina , to sú obrovské peniaze ! (to len tak hovorím ,že je mi záhadou, vieme dobre , že aj v tomto ohľade funguje všade prítomná korupcia – nuž letecká spoločnosť niekoho na ministerstve podplatí a je to). Čo by sa však stalo, keby sme sa vrátili k roznášaniu vakcín poľovníkmi a ušetrené peniaze by vyčlenilo ministerstvo pre št. veterinárne zariadenia, ktoré by vyplácali za každú líšku zástrelné , ale nie nejakých 13 Euro ako teraz a len za jednu líšku z revíru , ale povedzme aspoň 40.- Euro a za neobmedzený počet líšok, tak aby sa poľovníkovi oplatilo drať si auto, míňať benzín a prípadne si aj „pokaziť“ poľovačku na úžitkovú zver ! Myslím si , že toto by bola nielen účinná , ale aj užitočná a hlavne lacnejšia varianta tlmenia besnoty. A čo tak napr. vyplácať zástrelné aj za každú túlavú mačku ako najpravdepodobnejší vektor prenosu prírodnej besnoty do ľudských sídiel ?!