Na samom začiatku mi dovoľte uviesť, že nasledujúce riadky sú určené pre tých kolegov zodpovedných poľovníkov, ktorí sa radi vzdelávajú, čerpajú nové informácie, alebo si potvrdzujú svoje názory na veci súvisiace s poľovníctvom. Ak patríte medzi nich, tak čítajte nasledujúce riadky. A vy ostatní „neomylní„, ktorí všetko viete najlepšie a neprijímate názory okolia, žite ďalej vo svojom „neomylnom svete“. Ale teraz už naozaj k veci.
V súvislosti s poľovníctvom sme často vystavovaní osočovanie nie len zo strany širokej verejnosti, že prikrmovaním zveri napr. diviakov, sme zodpovední za situáciu okolo medveďa hnedého a raticovej zveri. Aj keď z našej strany stále argumentujeme tým, že neprikrmujeme, ale vnadíme diviačiu zver. A práve vnadeniu diviakov sa budú týkať nasledujúce riadky. V ďalšom budú podané informácie, ktoré sa týkajú nie len samotného umiestnenia vnadiska na vhodné miesto, ale aj toho, ako ho najlepšie vybaviť.
Je potrebné si kolegovia zodpovední poľovníci uvedomiť, že vnadisko nám poskytuje univerzálnu zbraň na lov diviakov v dnešnej situácii ( Africký mor ošípaných ).
Dnešná legislatívna úprava nám umožňuje budovanie vnadísk, preto musíme k tomu pristupovať tak, aby bol efekt tzn. úspešnosť čo najväčšia. Pretože systém vnadiska vyžaduje nie len veľa nášho času, práce a tiež nemalých finančných prostriedkov, je potrebné pre zabezpečenie úspešného prilákania diviakov vopred zvážiť niekoľko nasledujúcich faktorov s tým súvisiacich.
Miesto pre vnadisko
To, že sa nám niekde v okolí obzvlášť páči, neznamená, že to vidia rovnako aj diviaky. Musí to byť také miesto, ktoré si diviaky obľúbia a pravdepodobne ho môžu rýchlo a pravidelne navštevovať. Pri vhodnom umiestnení môže takéto vnadisko pokryť spádovú oblasť okolo 100 hektárov. Nesmie sa aplikovať pri stanovišti zveri alebo príliš blízko neho. Malo by sa nachádzať aspoň 350 m, najlepšie 500 m od stanovišťa zveri a to z dôvodu zabezpečenia nízkeho rušenia pri vnadení, prístupu a lovu. Nebojte sa: diviaky majú mimoriadne dobré čuchové zmysly a ľahko nájdu vnadisko na veľké vzdialenosti.
Vietor a vnadisko
Jednou zo základných podmienok pre vnadisko je, že toto musí byť vzdialené od posedu asi 70 m. Je to z dôvodu toho, že skúsené diviaky rýchlo reagujú na vietor ( pach ) a hluk. Poznáme to z praxe.
Ak nie je správny vietor, jednoducho to nepôjde!
V každom prípade treba pri zakladaní vnadiska brať do úvahy hlavný smer vetra. V praxi to znamená asi toľko, že pokiaľ fúka vietor napr. z juhozápadu, posed sa zriaďuje na východ od vnadiska. Ak aktuálny vietor nie je 100% správny, t.j. ak poľovník nemá aspoň „polovičný vietor“ ( vietor fúka približne v pravom uhle ) , posed nebude plniť svoj účel. Obzvlášť problematické sú rotujúce a „bozkávacie“ vetry. Za takéto negatívne veterné pomery sú často zodpovedné okraje lesov, s čím je potreba vopred počítať.
Svetelné podmienky
V kombinácii s vetrom je potrebné zobrať do úvahy aj svetelné podmienky. Kde máme svetlo, tam je aj tieň. Oboje treba cielene používať pri love na diviaky, aby bolo možné plánovať úspech. Diviaky vidia horšie v tme ako na svetle kvôli nižšiemu kontrastu. Z tohto dôvodu by mal byť posed a prístupová cesta k nemu počas hlavnej poľovníckej sezóny vždy v tieni. Samotné vnadisko musí byť dobre osvetlené, aby bolo možné realizovať príležitosti, ktoré sa naskytnú. Vždy treba počítať s lesným tieňom.
Čas
Ako sa hovorí, v pravý čas na pravom mieste.
Ale: kde je tieň v polovici zimy a v akom čase?
O polnoci zimný mesiac svieti na tie oblasti, na ktoré letné slnko svieti o 13:00 (spomeňte si na letný čas). Vrhané lesné tiene sú teda identické. Vnadisko musí byť dostatočne dlho osvetlené. Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, posed a cesta by mali byť v tieni a samozrejme mimo vetra. Precízne plánovanie má najvyššiu prioritu, ak máme dosiahnuť úspech.
Prístupová cesta
K posedu by sme sa mali dostať vždy bezpečne a ticho a vozidlo by malo byť zaparkované v dostatočnej vzdialenosti od vnadiska. Aby sme sa vyhli tomu, že nám budú na vnadisko chodiť napr. turisti a zanechajú nechcené stopy, prístupová cesta by mala začínať pár metrov od napr. hlavnej cesty alebo okraja lesa. V horách má však zmysel, aby sa vozidlo dostalo na miesto vnadiska. Pretože ťahať napr. 90-kilového kanca 300 a viac metrov k vozidlu by bol inak dosť ťažké a namáhavé.
Kedy vnadiť
Legislatívna úprava nám stanovuje množstvo. Aby ste mohli úspešne loviť, musíte pravidelne vnadiť. Nestačí pravidelne raz týždenne, tak ako nestačí deň pred plánovanou návštevou posedu nasypať kukuricu, potom je to len otázkou šťastia.
Denne, pravidelne, stále rovnako – to je recept na úspech s vnadiskom!
Krmivo na vnadisku rozsypať do kruhu
Diviaky dodržiavajú svoje zvyky, s tým musí poľovník jednoducho počítať. Často prichádzajú na vnadisko každý deň takmer v rovnakom čase a ich trasa je často vždy rovnaká. Netreba podceňovať vnadenie na vnadisku v rovnakú dennú dobu tou istou osobou. Týmto spôsobom môžu byť denné prasnice veľmi dobre oboznámené a dokonca sa môžu objaviť krátko po vnadení. Podivné pachy iných ľudí na vnadisku môžu byť pre diviaky nepríjemné, ale nemusia. To, či sa diviaky cítia rušené, do veľkej miery závisí od ich územia. Nezabúdajme na skutočnosť, že
nesprávne lovecké praktiky sú oveľa rušivejšie!
Ako vnadiť
Pre dosiahnutie úspechu, bezpečnosti a etiky pri love diviakov, je potrebné aby krmivo nebolo na jednom mieste. To by viedlo k tomu, že by črieda vytvorila zhluk na jednom miest.
Bezpečné posúdenie by bolo v tme ťažké, poľovnícky bezpečná rana nemožná!
Musí sa zabezpečiť, aby sa črieda rozptýlila do šírky. Preto by sa dve až päť malých množstiev krmiva malo rozložiť aspoň dva až tri metre od seba.
Čo použiť na vnadenie
Kukurica je ideálna na vnadenie, keďže je relatívne lacná a diviakom chutí. Optimum sú žalude, najlepšie predtým uložené v slanej vode. Bohužiaľ, tieto nie sú vždy dostupné. Vnadisko by malo byť zakryté, aby ho nenavštevovala iná raticová zver. Na jeseň, keď padajú žaľude, vnadisko často zostáva nedotknuté. To sa dá len ťažko zmeniť, keďže žalude sú najobľúbenejšou potravou pre diviaky. V tomto čase sa oplatí posedieť si na lúkach, kde diviaky vyrývajú živočíšne bielkoviny.
Maskovanie posedu
Ak je posed úplne odkrytý, možno k nemu pristupovať opatrne a to hlavne z dôvodu relatívne slabého zraku diviakov. Ale prirodzené krytie je oveľa lepšie. To ponúkajú smreky na ceste k vnadisku a k posedu, pretože sú vždy zelené, husté a ľahko sa orezávajú. Steny s maskovacou sieťou na krytie sú ďalšou možnosťou, aj keď nie najkrajšou a v žiadnom prípade nie prirodzenou.
Plánovanie
Aby sa diviaky lovili efektívne a bez prerušenia, mali by ste sa vyhýbať úkrytom, kde sa spoliehate len na šťastie. To spôsobuje väčší rozruch, ako je potrebné, a zbytočne zvyšuje počet hodín venovaných lovu diviakov. Technický pokrok ( Hi-tech ) ničí časť kúzla, ktoré je spojené s lovom diviakov. Monitorovanie prístupovej cesty, po ktorej prichádzajú diviaky, poskytuje informácie o približnom počte a sile kusov. Ešte jedna vec je dôležitá, je potrebné zaujať pozíciu na posede najneskoršie 30 minút pred očakávaným príchodom diviakov.
Aké máte skúsenosti s vnadením, kolegovia zodpovední poľovníci ?
Ing. Ján Krnáč
Na Slovensku je vraj cca 63000 občanov s poľovným lístkom. Tých ktorí sú členmi v poľovníckej spoločnosti je vraj cca 33000. Tých ktorí chodia pravidelne aktívne loviť diviačiu zver je určite menej ako polovica týchto členov PS, čo je teda cca 16000 občanov s poľovným lístkom. Takže stačí vytvoriť zo zákona také podmienky, aby mohli výkon práva poľovníctva vykonávať pravidelne,bez obmedzení 63000 občanov držiteľov poľovných lístkov a vnadenie by možno nebolo ani potrebné.
Páči sa mi jednoduchý – a mooc dobrý výpočet, ktorý predviedol p.kolega Bednarič.
Napr. nemecký systém – kde má štátny Pozemkový fond najviac – predávajú povolenky každému, kto má záujem. Akurát sú tam nejaké podmienky – spomeniem – nesmú tam byť ( v tej časti revíru) stabilné posedy, ale môžeš si priniesť na poľovku svoj – oprieť o strom – a po poľovke demontovať, odniesť. Preto napr. v Nemecku posedy na prívesnom vozíku – prídeš – zakotvíš, kolega sa autom odíde a ty sedíš. O účinnosti sa dá hovoriť, ale je to tiež šanca. A potom teda tam nastupuje VNADENIE.
Tak ako rybári majú všelijaké recepty na boiles, tak aj poľovníci – len jednoduchosť dnes vnadí LEN s kukuricou. Potom sú namočené kukurice, navoňané kukurice, všeličo iné, čo voní a láka. Diviaka vzrušujú zdochliny – viď téma o mačkách ..hoci zrazených na ceste. Raz sme zakopali vnadisko na líšky – újedisko – drevenú bedňu s otvorom, do ktorej sa vložila zdochnutá sliepka. Prišli diviaky a vyrýpali bedňu zo zeme, rozbili ju – asi rozhrýzli, sliepku roztrhali a bolo po újedisku. Musela to byť zábava. Takže – urobte újedisko na líšky – a uvidíte ten tanec okolo.A dobre sa majú poľovníci,. čo majú kamošov rybárov a dajú im malé nástrahové rybky..to voní jedna báseň a je to maličké, že sa to dlllho hľadá. Ak sa to zahrabe – tak skoro NIKTO nenájde – ani buzerant s telefónom a aj diviak to dlho stopuje s rypákom pri zemi. Osvedčilo sa mi rozhádzať po poli tesne pred zaoraním strniska.To naozaj nikto nenájde. Naozaj s tým treba do zeme – ako hovorí zákon – nie rozhádzať po zemi – ak je to na zemi – rýchlo dobehne, vezme do papule ( aby mu to nevzali ostatní) a ujde! A v noci ho nestihnete zbadať – to je rýchle. Ale zahrabané ňuchá celá banda – a stavajú sa všelijako, točia sa a hľadajú, rypkajú – aj kvíkajú, ako sa drgajú – to aj započujete, ak aj spíte a aj dosť času vymieriť, ako to hľadajú.A za pár dní …no, dá sa to urýchliť, ak rybičky necháte v sáčku na slnku nafermentovať a potom ich zaorete. Ak takto vnadíte – tí ostatní s kukuricou môžu čakať…
Mám 65 rokov. Ak je to s tými rybičkami účinné, tak som sa dozvedel niečo nové, nenáročné, použiteľné a užitočné. Ďakujem
Ale samozrejme to nič nemení na tom, že by bolo vhodné zaviesť do výkonu práva poľovníctva v prvom rade rovnoprávnosť.
Rybičky, alebo krvavé stopy diviakom zásadne voňajú. Je to síce oštara, pri vyvrhovaní nejako zachytiť farbu, hlavne tú seknutú a to niekde natiahnuť popred posed tak, aby sa pri sledovaní tej farby producírovali pekne bokom. Dohľadávajú pofarbenú stopu. Rybičky tiež krásne voňajú – je to pre nich voňavka, ako údené pre Čejenov.( ako spieva Kabát – Čejeni už jdou, co vidí to čórujou). Skúste napr mirabelky nasypať tam, kde nerastú – cukrovinka aj s kôstkami – to chrúmu jak Lentilky. Hlavne, aby v tej oblasti boli, resp. aby v tej oblasti – kde bežne nerastú mirabelky boli nasypané po vetre smerom tam, kde buď zalíhajú, alebo prechádzajú – je poblíž nejaký veksel. Ja som raz našiel veksel od mladých borovíc smerom k bahniskám a z neho som im urobil odbočku na lúčku, na ktorú som videl z druhého kopca – diaľka streľby cca 80m cez malý kaňon. Na tú lúčku nechodili,. ale keď našli na veksli kukuričku..zrnko po zrnku ( nie moc !) ktorá ich priviedla tenkým chodníčkom na lúčku, kde si našli viacej maškrtky – zvykli si z toho chodníčka odskočiť pokukať, či tam zase niečo nieje..len tak ida cestou. No a bachynka naučila mladé a tie svoje mladé a dnes je to miesto, kam chodia pokukať každú chvíľku – občas nájdu – občas nie, ale zvedaví sú jak svine. Už 20 rokov občas nakúknu. Hlavné miesto je síce inde, ale toto také bočné miesto je hodne úspešné.Raz kukurička, raz jabĺčka, raz mirabelky, raz modré slivky…čo je práve v ponuke.Lebo naokolo nič také, len duby a borovice – tak to tam dosť voní inou vôňou. Medzi slivkami vnadiť slivkami je asi tak, ako pri mliečnej mäkkučkej kukurici vnadiť tvrdou zrnovou kukuricou.
Chcel som teda povedať, že ak idem po ceste medzi dedinami a vidím bohaté slivkové – mirabelkové kríky ( nie každý rodí každý rok) tak si píšem, kde čo rastie, lebo ako je tento čas – práve teraz sú sladké. Niekto zbiera do súdka na kvas, ale ja zbieram do kýbla pre maškrtníkov. A myslím, že toto je lepšie ako kukurica. Tá je jednotka na jeseň a v zime, ale v tejto dobe zver nepotrebuje toľko energie – tá je vzácna v zime. Teraz je úrodno a bohato – teraz skôr maškrtí. A v zime odkiaľ vezmem mirabelky? Tak isto sledujte, kde sú v poli divé jablká – na ruju je to šťavnaté a chrumkavé. V takom suchu, ako býva VŽDY CEZ ŽATVU sú výborné aj zemiakové šupy z domácej kuchyne. tiež listy kalerábu, karfiolu. mrkvové šupky a pod – prinesiete do suchého prostredia takúto šťavnatú mňamku – a tá ešte aj celkom slušne voní. A hlupák si to ani nevšimne. Zelené ako zelené. A stačí málo – za dva sáčky – nemusí byť za plné táčky.. hlavne naučiť, že tam dačo občas býva.
Samé dobré rady Kiri
p. Bednarič, tento pán, čo opisuje svoj spôsob – voľakedy som sa na to strááášne rehlil – lebo presne tak moja rodina doma – preboha, čo to tu skapalo?!? A to som fermentoval návnady..tento pán s menom max2 to krásne opísal – toto som hľadal – nie je to odomňa, ale robil to tak isto ak ja. Pretože som to prežíval presne tak isto – preto som to čítal ako v zrkadle – bavte sa:
https://xn--poovnctvo-k5a10g.com/forum/vsetko-o-zveri-jej-ochrane-o-loveckych-praktikach-atd./260-zimny-lov-lisok?start=420
max2… Ja som pri love líšok v tomto aj v minulých rokoch odskúšal recept na vnadenie líšok granulami pre psov. Granule som ale vylepšil „farbou“ z ulovenej zveri ( farbu uschovávam od ulovenia do použitia v pet fľaškách v mrazáku), v ktorej granule namočím. Nemáčať dlho, lebo granule sa napijú a po zmrznutí to už nie je ono. Pravé gule to má ale vtedy, keď nechám farbu zo dva dni „odstáť“ v kotolni. Keď sa ma dcéra opýta, aké pokusy zase robím, tak viem, že to má tie pravé grády. Aróma je neprekonateľná. Líšky sa pristavia so zdvihnutým nosom ako keď pes baskervilský cíti tlačenku. Zastaví to aj diviaka. Líšky takto „upravené“ granule vyhrabávajú aj zo snehu. Okrem granulí to nestojí nič. Druhé vylepšenie som odskúšal prísadami sardinky a rýb, ktoré používajú rybári do boilies. Niektoré prísady sú veľmi aromatické. Prísady treba riediť vodou, do ktorej granulky namočiť. Toto je ale finančne náročnejšie. Pravda aj úspešnosť týchto receptov je daná momentálnou potravnou ponukou líšok. Vnadenie mäsom podľa mojich skúseností je najlepšie malými kúskami mäsa porozhadzovanými na vnadisku. Mäso taktiež trochu vylepším a po upozornení dcéry aplikujem v teréne.
Úspech vnadiska zvyšuje znalosť legislatívy, rovnako ako znalosť miestnych pomerov. Ako autor článku uvádza – vietor, resp. predstavte si to ako SMER PREVLÁDAJÚCICH Vetrov – a čo za nimi = kam nesú pach. Raz je to kontraproduktívne – keď vietor nesie informáciu o lovcovi ( tomu viete predísť skorším príchodom a vypáchnutím miesta, trasy ((gumáky (umyté!) nenesú pachy, kožená obuv hodne viac!))..) ale potom je tu vietor ako spojenec – ak vietor správnym smerom ( k zaľahnutej zveri) nesie vône dobrôt ( rybičky, slivky, jabĺčka, rybacia múčka, vnadiace sirupy, bukový decht a pod). To však predpokladá miestnu znalosť biologickej aktivity zveri – kde zalíha, kde sa schováva (pred páľavou, zimou). Teda – ak viem, že v danej lokalite síce nič nezalíha, ale len prechádza ( poznám veksle) tak prispôsobím sa tomuto faktu – a pritiahnem ich z toho chodníka. Ak je tam hustník napr. mladých borovíc, kde zver bude zalíhať aj v zime – nefúka tam, ale aj v lete – je tam “hustý” tieň – tak zakŕmim jemne aj tam, aby som ich tam naučil zalíhať..a odtiaľ ich budem vyťahovať dobrotami. Študujte históriu – ako to robili páni?…na Slovensku Pálffyovci? Sadili kŕmitká – aleje Pagaštanov konských – či povedľa ciest ( dá sa po nich ticho piršovať!) alebo na lúkach – ticho prídeš na lúku a máš tam zver, čo sa pasie na jadrovom krmive opadanom zo stromu. To isté aj jablká, hrušky a slivky posadené po horách – najmä pri starých horárňach a pod. Ak je dobrá lúka – prečo neposadíš dakde na kraji napr. divé slivky? Oni sa rozrastú – a zákon toto nezakazuje! Aj pagaštany môžete v revíri vysadiť. Skúsiš sa dohodnúť s lesníkom, či sa tam nedá vysadiť 100x100m borovíc, smrekov. Ak nie – nájdi v lese sadenicu a presaď ju tak, aby z toho stromka bol záujmový strom pri tvojom posede. Aj dva, tri posaď. ak je to napr. dubový les.Možností je dosť – len či sa chce – a či sa vie? Nato treba študovať.
Ak vám stále píšem, aký je rozdiel medzi ZÁKLADNÝM kurzom a Vyšším vzdelaním – tak o tomto to je. Inžiniering – teda školený prístup – ľudovo povedané – POHNI ROZUMOM !!! Aj ten Inžiniering vznikol ako cielené rozvíjanie SEDLIACKEHO ROZUMU. Študujte Etológiu – správanie sa zveri – jej biológiu, v ktorom období čo robieva – a pochopte čo sa dá využiť. Ale – môžete napr. využiť to, že v lete nie je nijako zakázané urobiť vodu tam, kde chýba – hoci postavením striešky, na strieške rína a z ríny hadica do umelého bahniska. A ak neprší, prines tam vodu ty – a môžeš sledovať zver, filmovať krásne zábery a vyberať zver aj v letnom hici. A možno sa pod samotnou strieškou na vodu ( napr. krmelec !!!) bude schovávať zver pred dažďom, vetrom..( ak je krmelec rozdelený drevenou strenou – či z dosák, alebo z LESY (( lesa je plot, či stienka spletená z konárov)) a na každú stranu sú jasle s niečím iným – seno na jednej a letnina na druhej strane, a má dlhú, širokú strechu na zber vody, zver sa tam aj zdrží napr. pri silnom snežení, alebo daždi. A ak na to vidíš – vieš prečítať zver, čo tam chodí. Zásada je NIKDY tam nestrieľaj – len pozoruj, čo máš v revíri. Ak staviate krmelec len na predkladanie sena – prasprosto nevyužívate to, čo tým môžete dosiahnuť. Ak idem po slovenských revíroch a vidím to – ako to ľudia nevedia, čo môžu a nerobia to – neviem, či sa mám smiať, či plakať. Keď vidím, ako primitívne predkladajú soľ a lizy – tiež ma oči štípu – lebo nevedia, čo činia – a čo tým môžu dosiahnuť.
Chcel som ešte do-vysvetliť tie stromy. To platí hlavne pre poľovníkov, čo chcú vytvoriť podmienky aj pre budúcich poľovníkov. Možno otec synovi, či až vnukovi. Ale tak by to malo byť pre všetkých. V dnešnej dobe čudné veci píšem, že? Každý premýšľa, ako byť úspešný TERAZ – A HNEĎ – ešte dnes večer!!! Chcem..chcem…chcem…dosť je tak vidieť prístup k poľovníctvu – ako k ceste uspokojenia EGA. Pocit úspešnosti. Kúpim všetko NAJlešie – a musí to prísť. Nechcem čakať, načo sa učiť – ja si to kúpim! NAJ pušku, NAJ náboje, NAJ optiku, NAJ nočné – a MUSÍM byť NAJ ! A kúpim si aj povolenky v troch revíroch – alebo rovno tri revíry celé. A načo by som sa učil o zveri – však autopirš to vybaví.
Potom takéto rady vyzerajú ako z minulého storočia. Dnes to fičí inak…a ak by to náhodou niekomu takto fungovalo – značne naštve práve tých, čo k tomu pristupujú inak. A preto mnohí tí, čo vedia AKO – teda to známe know how – tíško mlčia. Mňa učil voľakedy môj sused – dodnes poľuje, hoci má cez 90 rokov a obdivujem ho nekonečne ako je stále mocného ducha – prešiel na CZ kalach a strieľa diviačky len do 40kg – ja som starý chlap a chcem mladé mäsko. A ani s väčším sám nezvládne. A tento Pán mi vysvetlil – ešte ako možno 14 ročnému – choval doma svine a poľovnícky prešivák s gumákmi mal vo svinčiarni – smrdeli jak sviňa – to hodil do vreca a prezliekal sa až pod posedom. Smrdel ako sviňa a diviaky ho mali za svojho – a prišli k nemu na 25m – TAKTO naši dedovci strieľali s brokovnicami všetku zver – lebo sa vedeli maskovať. Vôbec nemuseli strieľať naďaleko – vôbec neboli nútení – poznali, čo platí a tak to robili. Dnes príde drbo vyvoňaný jak kurvin kufer do revíru a musí strieľať na 300m – a ešte sa chváli – a s čím? aký je hlupák. Ktorý zver by sa k nemu prišúlal? Však ho cíti naďaleko. Všetci, ktorí sa vychvaľujú tým, ako strieľajú naďaleko – musia – lebo sa nevedia priblížiť kvôli svojim neschopnostiam. Nevedia zver prilákať, lebo nevedia, že smrdia – všetkou civilizáciou. Nevedia žiť s prírodou. Starému horárovi stačila brokovnica a bol úspešný – dnes si bohatý prenajmú revír a prvé čo – vyhodia toho, kto to vie – lebo im kazí ich úspešnosť. Teda – povedzme si pravdu – je to LEN pocit úspešnosti. OK, možno prijemnejšie ako prirodzený smrad svine je vôňa kukurice – kukuričný olej predávaný v spreji, ktorým si nastriekate gumáky, topánky, nohavice, oblečenie – na prerazenie tých civilizačných pachov. Sú ľudia, ktorí prídu v civile vypratom v mydle, osprchovaný klasickým mydlom bez pridaných aróm, neoholený a nenatretý Hugom Bosom, a prezlečie sa do poľovníckeho, ktoré je napr. vyváľané v čerstvej lesnej zemi. A donesie si v igelite slepačí trus, konský trus, či kravský hnoj a pred vstupom do revíru si do neho pošlape…ako ide k posedu – urobí pošlapanú cestu – ak voní po truse zvierat – starý skúsený trofejový diviak ide k vnadisku tak, že vo vzdialenosti 100-200m obkrúži miesto a zistí ( má lepší čuch ako pes), či tam dačo chodilo. Ak zistí človeka – nejde žrať. Ak zistí smrad trusu iného zvera – prekabátite ho a možno aj ošálite. Ak sa už nedokážete – smrdiac po svini – dostať sa k nemu šúlačkou ako iný kanec – musíte to dokázať inak. Poznajte najprv SEDLIACKY rozum a potom ho rozviňte ako dokážete. A ako často vidíte – hocijaký hlupák si radšej kúpi termo, ako by sa mal čosik učiť a takto to nahrádza. Kam ide naše poľovníctvo? Viete ako si vážim mladých chlapov, čo sa učia ručať? Toto je nádej..privábiť je umenie – nie zdvihnúť Blasera a na privábeného vypáliť. To už stačí aj ZH v 7x57R ! Ak môžete – počúvajte – a vážte si – starých múdrych poľovníkov.
Vnadenie je jednoduchá vec – kto pozná biológiu zveri, ale aj zložitá vec – kto chce spoznať celý Veľký súčasný technický inžiniering vnadenia. Ale – práve to môže AJ STARŠÍCH poľovníkov začať baviť a skúšať – teda študovať a overovať v praxi to nové. Kto toto číta asi má internet a trochu vie hľadať. Ok, skúste teda aspoň takto najprv pohľadať, čosi o tom poštudovať a následne začať skúšať. Tieto produkty sú výsledkom túžby urobiť niečo viac, ako len využiť kukuričku, alebo pozbierať dakde trocha divokých jabĺk, či sliviek. Hoci – stále tie jablká, slivky a pod treba – ak už zvera prilákate vôňou aj zďaleka – príde – a nič nenájde – odíde. Prilákanie má za účel, aby NAŠIEL A ZDRŽAL SA. Čo urobíte Vy, ak vám bude dakto sľubovať – a nič nedostanete? Tak isto aj zver – vôňa je jedna vec – ale realita miesta je vec druhá. Takže – musí byť dôvod sa zdržať!
Takže – napíšte dom googla heslo ” vnadenie zveri” – a hore vyberte OBRÁZKY – a pokukajte, čo všetko, a kde všade vo vašom okolí ponúkajú – a na aké zvery. Ešte POZOR na jdedno – aú aj kombinované prípravky – ak vnadíte jeden typ zveri – kľudne príde aj iné..teda – ak vnadíte diviaka – kľudne sa pritiahne aj maco – tak veľký pozor, na čo zdvihnete pušku – ale aj pozor, keď budete zliezať z posedu – či práve neprichádza chlpáč, ktorý vás môže brať ako konkurenta pri krmive! Na to je – z dôvodu sebaobrany – dobré to nočné, aby ste si prezreli odchodovú trasu, či tam niečo nehrozí!
napr: https://www.decathlon.sk/p/995358866-7600_polovnicke-vnadidlo-cinglavit-na-diviakov-500-g.html?gclid=Cj0KCQjwjbyYBhCdARIsAArC6LJrBjlS-z1NDcbBOCKOsVnLPIlv9AL4CGMyLkMHP9quuzIIaDnvEGEaAjqkEALw_wcB
alebo špica s vôňou hľuzovky: https://www.waragod.sk/vnadex-nectar-hluzovka-1-kg/?g=1&gclid=Cj0KCQjwjbyYBhCdARIsAArC6LLvTWOcEcQZfb5gxwzjhShfvF_1K-ZErhJiRUjVYQFOuT1r8MKHdcAaAvgWEALw_wcB
A už len aby v tej oblasti boli diviaky – do tohoto kľudne namočte kukuričku a zrnko po zrnku ďaleko od seba na 50m okruhu nastrkajte do zeme – paličkou hlbšiu jamku a zrnko do nej – diviaky hľuzovku cítia práveže z hĺbky zeme. Čítať návody!!! Ešte pozor – ak toto urobia všetci v združení – aký bude výsledok? Ak toto použije jeden a ostatní nie – diviak si vyberie. Ak bude voňať celý revír – asi síce prídu z ostatných revírov, ale budú snoriť na veľkom území. A zase – dobre je pri silnom veksli z jedného revéru do druhého, pri obľúbenom stanovisku a pod. Tam kde naozaj bývajú!
Samozrejme, na nete sa takéto už dávno preberalo -a aj preberá. Vnadenie líšok – a teda ich lov – dnes sa síce už zimné kože líšky nevykupujú a kožuch z líšky vyšli z módy, ale ktovie – keď nebude plyn – zas v nich budeme – sedieť doma, aby sme sa zohriali. Zimný lov líšok bola obrovská lovecká zručnosť – nielen ich pri-vnadiť- vôňami, ale aj pri-lákať – zvukmi. A k tomu sa priamo vyrábali aj špecializované zbrane – napr. ZH guľabroky – maličká gulička a veľký brok – kombinácie od 222/12 – po Savage/12, na lov AJ diviakov napr. aj 246Win s brokom – preto sa robila strela do 243Win rovnakej váhy a aj dráhy letu celoplášť (na líšky) a aj poloplášť ( na diviaka), to isté aj 7x57R s 12. Toto bola vysoká úroveň komplexu zbraň-lovec-schopnosť! Trafiť v zime našuchorenú lášku nie je sranda – a na 100m v noci na snehu už vôbec! Títo lovci boli považovaní za super strelcov – a aj vábičov, vnadičov. A to je na tom pekné, že na vábenie na líšku – vreštiaci zajac, či myška – prídu pokukať aj rypkáči. Len líška zvykne chodiť skôr. Ale ak sú na blízku rypkáči – líška radšej počká..
Treba si to skúsiť – je to precvičenie nielen vnadenia (vôňou) – a vábenia (hlasom), ale aj ovládania zbrane, náboja, presného oka a pevnej ruky. Je to syntéza loveckých zručností. A jej overenie. Mnohí rýchlokvasení poľovníci si myslia, že je to podradné. Ale kde si nacvičíš presnosť streľby a všetky návyky, ak nie na líške? Trafiť 80kg diviaka na 100m je umenie? Tak traf na 100m líšku – a potom sa budeme rozprávať o presnosti streľby. Raz som bol na jednej spoločnej v Kuchyni, išli sme z velikej lúky do hustého, kde hneď na kraji bol zaľahnutý veliký kanec. Ešte sme sa rozostavovali, keď vyrazil smerom na lúku. V pohone som mal optiku dole a v ruke trojáka. Počkal som si a asi v 100m vzdialenosti pomedzi vývraty začal stúpať hore kopcom a natočil sa mi bokom. Vymieril som ho cez mechanické – jeden Vulkán k nemu priletel, urobil dva kroky a vyvrátil sa na chrbát a kotúľal sa dole. Pozerali na mňa s vyvalenými očami…nuž a? Ak vystrieľate cez 500 nábojov z 58-čky len na 300m na guľometné dvojča a hodne viac na 200 a 100m so slabším nábojom – čo je potom jedna rana na 100m so silnejším nábojom? Úplne automaticky. A o to ide pri love líšok – tie úkony sa musia dostať tak do krvi, rúk a očí, že ak príde väčší cieľ – nič iné ako presný zásah nie je možné – a hoci bez optiky. Ako naši dedovia robili s brokovnicami. Optiky nemali, len jednotné strely.
https://www.lovtek.sk/ako-vabit-diviaciu-zver/
https://www.lovtek.sk/ako-vnadit-zver-jednoducho-a-ucinne/
Kto má výdrž, dopozerá videjká:
JAK a ČÍM vnadit černou zvěř?
https://www.youtube.com/watch?v=1j31T4q1Lfw&ab_channel=Forestman2Forestman2
TŘI ZPŮSOBY – vnadění černé zvěře.
https://www.youtube.com/watch?v=aiOoBUKAI6s&ab_channel=Forestman2Forestman2
Čo poviete na takéto vnadidlo? To tmavé myslím:
Vnadidlá na zver…z koho bude zver?
https://www.youtube.com/watch?v=-rSt2IWyF8o&ab_channel=IBOeu
No a ešte jeden moment – diviak je nielen zvedavý, ale aj hravý. A hraje sa naozaj rád:
diviaky a vedierko
https://www.youtube.com/watch?v=kcPJnKc5azQ&ab_channel=fotohunt.sk
Voľakedy sme používali fľaše z ruského šampanského naplnené kukuricou – niekedy boli 10m od miesta pôvodného uloženia – tak ich drgali, až už kukuričku nedávali..
Toto je to, čo som písal, že znalosť zákona pomáha vnadeniu:
Poľovnícky infoservis: VNADENIE VS. PRIKRMOVANIE
https://www.youtube.com/watch?v=smPKBC4N2Co&ab_channel=halalislovensko
vzácna práca ochranárov:
Reportáž RTVS: Nelegálne prikrmovanie zvierat
https://www.youtube.com/watch?v=82EqBO6Lopg&ab_channel=SPKofficialvideo
Naučiť sa dobre a správne vnadiť je celkom veda. Vždy môže prekvapiť napr. zmena počasia. Vône sa inak šíria počas horúcich večerov a inak počas mrholenia, dažďa či vetriska. Teda sledovanie predpovedí počasia patrí tiež ku profesnosti – bratia Česi majú krásne slovo – dovednosti – vnadenia. Celkom im vychádza krátkodobá predpoveď – na dva dni – nájdete ju tak, že si dáte do googla heslo – miesto – napr. predpoveď počasia Detva po hodinách – zaujímavé tam je stĺpec s množstvom zrážok v milimetroch spadnutej vody. A to sa celkom dá – ja to sledujem, keď idem na hríby a na poľovku, alebo na cestu – popozerám mestá po ceste a aké tam bude počasie v čase, kedy tade cca pôjdem. Samozrejme – aj v tomto predpovednom modeli sú pravdepodobnosti počítané zo smeru prúdenia vzduchu a toho, čo sa deje pred tým v tom smere. Teda sa dajú predpokladať nejaké posuny. Počas dažďa a aj sneženia však diviaky radi chodia a snoria – je to však na náhodu, či prídu práve sem. Ale ak prídu – väčšinou sa neponáhľajú, vtedy sú také snorivejšie. lebo zem je mäkšia a ľahšie sa im rýpe, teda sa viac venujú rýpaniu ako pobehovaniu. Vtedy aj bachyňa učí mladých umeniu hľadania. To je pekné divadlo a dá sa vidieť stádo v celej kráse a zdravotnej forme. A dá sa vyberať. A ak práve vtedy nájdu dobroty – skryté v zemi – tak to ich veru bavíí. Chcem povedať, že práve vtedy ich z diaľky kilometra asi nepritiahnete, ale ak sa primotajú samé – aj tak vnadenie má svoj zmysel. Ale ak tam nič nieje – tam ani čert neberie. Význam celého vnadenia je využiť meteo podmienky – hlavne vietor, aby ste diviakom ukázali správny smer, za čím majú ísť. Ak bude vietor fúkať na dedinu – odtiaľ príde akurát bezdomovec.Vietor by mal ísť tým správnym smerom. Ak teda idete sledovať kade v tej oblasti fúka vietor – kľudne si dajte kolíčky – vo výške cca meter a na ne zástavky – a dívajte sa, kam to fúka a kam tú vôňu ponesie – či to má vôbec zmysel. Lebo inak budete vnadiť a vnadiť – a nič. Potom poviete, že sú to naprd vnadidlá. Ale to tak nieje. Je to naprd urobené..lebo ten čo to robil nepoužil ten sedliacky rozum. Ak je nablízku používaný veksel, alebo bahnisko, alebo oterový strom alebo voda, kam chodievajú – to je iná muzika. Ale ak nie je naokolo nič, kde by sa čo i len mucha zastavila – tak to sa musí naozaj pohnúť rozumom.
Zver je v maximálnej miere premnožená. Úspešný lov je dnes istý aj bez vnadenia. Stačí mať povolenku a byť na stanovišti tichý a trpezlivý. Nemám prirodzene nič proti vedomostiam o spôsobe života zveri, ale problém je, že s povolenkami na lov sa robí biznis.
Ako hovoria naši športovci pri vstupoch po zápase: TAK ISTE – dalo by sa polemizovať AKÁ zver – druhovo, vekovo, trofejovo – je premnožená. Lebo trofejovo sú napr. Maďari na tom oveľa lepšie – nevypytlačia si najlepšie kusy len pre závisť bohatých medzi sebou a potom je síce veľa zveri, ale všelijakej slabučkej. A ako som už veľarazy písal – nie sú stanovené MAXIMÁLNE stavy zveri – druhovo a ani plošne. Tak isto zodpovedné orgány NEVYKONÁVAJÚ svoje POVINNOSTI – prehodnocovanie ochrany zveri – napr. Medveď už dáááávno nespĺňa podmienky ochrany – chráni sa druh, ktorý niet prečo chrániť. A nechránia sa napr. spevavé vtáky, ktoré zabíja G sieť – a to sa tají. Štát – a jeho inštitúcie – tomu napomáha – to by malo byť trestané – a je veľa zodpovedných. A navyše je podozrenie na korupciu na najvyšších miestach v súbehu so zanedbaním povinností správy (národného) majetku.
Čo sa týka vnadenia – zver – aj premnožená – môže byť inde, ako potrebuje KONKRÉTNY poľovník – práve v tej chvíli a na KONKRÉTNOM mieste. Čakať, čo práve tade prejde premnožená zver je také zbožné prianie. Odborné je – pritiahnuť ju. A ak je premnožená – zodpovedne vybrať. A veľakrát. Ja som písal na tému článku – o vnadení – možno by bolo dobré dať nejaký článok (plný konkrétnych údajov) na biznis s povolenkami.
A ešte jedna veledôležitá vec: to, že sa zo Slovenska kradne a vyváža drevo – je záležitosť lesnícka – ale pre poľovníkov je to POŽEHNANIE – lebo každá rúbaň krátkym časom zarastie a v tom záraste sa drží zver – namä mladá. Pretože lesníci relatívne málo sadia – a skôr sa spoliehajú na nálet – lebo je to lacnejšie ( a možno vykazujú sadenie a takto si pomáhajú) je to božie požehnanie pre zver – a poľovníkov. Som presvedčený, že toľko výrubov – a následných zárastov, hustín a šečí – tu už dáávno nebolo – na celom Slovensku – lebo sa kradne na celom Slovensku – a teda práve preto je tu toľko zveri, lebo toľko krásnych podmienok tu bohu-otcu ešte nebolo. A to je jeden z vážnych dôvodov stavov zveri na Slovensku. Uvedomte si – orné plochy nikto nezväčšil, poľnoplodín sa pestuje cca toľko, čo za socializmu – tak kde je ten dôvod tých stavov? Jednoznačne výruby – a následný rast hustín, odkiaľ tú zver nevyženiete, iba ak vylákate. Teda – je neviem, prečo by ma ako poľovníka malo trápiť kradnutie dreva, keď to pre mňa znamená, že ak teraz odtade drevo ukradli – už ďalších 50 rokov – a aj viac – odtiaľ drevo neukradnú a budú tam hustiny min. 20 rokov, čo poľovníka najviac zaujíma. Hustina lepšie drží vodu, poskytuje viac mladých výhonkov, lepší úkryt pred páľavou a nelezú tam turisti, cykloturisti a ani vyobliekaní drbkovia s telefónmi.
Padron všetci – je to len môj názor. A či odborný – môžeme sa o tom baviť – ale iba vtedy, ak budú naozaj odborné protiargumenty a budú odborne vyvrátené moje argumenty. A na to by som sa teda pozrel.
Ešte som chcel doplniť – teraz nie všeobecne pre všetkých na tému reakcie p. Bednariča, ale teraz konkrétne pre p. Bednariča – že lov môže byť úspešný aj bez vnadenia: Neviem kde poľujete ( ak v horách, asi je to iné), ale tu dole, kde sú lány kukurice, slnečnice, repky a pod. ak to majú diviaky v dosahu – určite sú tam vlezení. A odtiaľ nevylezú, lebo tam majú TAKMER všetko. Je tam potrava – od obdobia mliečnej zrelosti kukurice až do obdobia zrnovej kukurice majú v tých klasoch aj vodu a aj jedlo. Možno sa pôjdu okúpať v tých horkách, ale tieň majú v kukuricu dobrý a ešte si tam vyhrabú jamy v ktorých ležia a chladia sa. Dnes sa to celkom dá prezrieť termokamerou z drona – kde čo je. Ale dostať – hovorím vyhnať ich odtiaľ je nemožné. Možno iba vylákať. Problém je, že aj vietor nesie vône vnadenia NAD kukuricou a nie cez steblá kôrovia. teda je to dosť problém tú vôňu vnadenia k ním dostať. Vtedy sa oplatilo urobiť nejaké dočasné bahnisko niekde na kraji tej kukurice – a tak ich skúsiť vyťahovať. Bahnisko robte ako jazierko pre rybičky, len hlbšie a dobre ochráňte fóliu pred pretrhnutím. Vždy okolo toho lánu kukurice sú nejaké veľké cesty, ako sa tam dá priviesť voda. A nosenie vody do revíru žiadny zákon nezakazuje – a ani zakázať nemôže, lebo je to základná životná potreba. Po skončení obdobia bahnisko zrušte – aspoň vytiahnite fóliu. Jama v revíri môže zostať. Za pár chvíľ sa tam vráti či kukurica, či slnečnica..a jama sa prekope a zase naplní vodou.
Tie diviaky niekedy aj týždne nevylezú z kukurice. Maďari vedia o kukurici viacej a vedia aj okolo nej poľovať. Treba sa učiť a počúvať. Ak sú diviaky v kukurici – okrem vody a voňavej maškrty im nemáte čo ponúknuť. A môžete dlho čakať, kým odtade dačo vylezie – majú tam žrádlo, chládok a celá gruppa je pokope. A v dobre kukurice sú diviačatá malé a bachyňa ich má pod dozorom a v bezpečí úkrytu – ak by sa nejaké nebezpečenstvo blížilo – v kukurici šuchoce a dá výstrahu. A v kukurici je aj veľký pes v nevýhode a bachyňa ho ľahko dobehne a rozkúše. A potom zahodujú. Diviak sa kukurici nemusí vyhýbať a spomaľovať – ale pes áno. Ešte jedna vec dokáže diviaka z kukurice vytiahnuť – vôňa čerstvej krvi…napr. naliata zachytená z inej poľovky, strelená mačka, dobre krvavá pečienka..po vetre..ale aj s tým býva starosť – iba ak by ste vedeli, v ktorej časti lánu kukurice sa to stáda nachádza. Ak je v strede – asi ťažko. A ešte – pokiaľ tá návnada nezafunguje v ten večer – nemusíte sa o ňu starať – líšky sa postarajú, do rána nebude nič.
Keď som písal, že znalosť zákona pomáha vnadeniu – aby ste nedostali či seba – či združenie do problémov – treba poznať, čo hovorí ZÁKON. Preto sem dávam aj články a definíce vnadenia a prikrmovania – a ich rozdiely. Tiež si všimnite, čo je menované v zákone – naštudujte, čo je jadrové krmivo. Políčko sa však už za jadrové krmivo nepokladá. Posadený ovos a nasypaný ovos teda nie je to isté. To isté aj s posadeným šalátom, kapustou, ďatelinou, lucerkou a pod. Tiež extra zaujímavý je Topinambur !!! Za tým stojí vyliezť aj z kukuričky. Presadiť tie divé guľaté mirabelky – a či majú plody a či nie – ak pod ne nasypete zopár – no nech dokazujú, že to nepochádza z tých stromčekov, keď tam rastú…to isté s divými jablkami – a nasypete zopár padaviek z iného jabloňovitého divého stromka. Hmm?
Dám sem jeden link – pozorne preštudujte. Hádam vašu pozornosť zaujme z článku toto:
Mimochodom, nie je stanovené, či aj premiestnenie žaluďov alebo pagaštanov, ku ktorým má zver prístup, z porastu do kŕmidla, znamená prikrmovanie jadrovým krmivom.
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/jadrove-krmivo-je-nastroj-zlepsenie-zdravia-kvality-zveri-ak-pouziva-spravne
1.Aký spôsob lovu je zvolený by malo byť len na rozhodnutí vlastníka pozemku a štátneho, prípadne samosprávného orgánu. 2.Ja osobne sa z hoľorubov nevytešujem a krajina čo sa vlahy týka, asi tiež nie.3.Osobne by som na poliach privítal povinné prerušenie monokultúry povedzme nad 50ha pásom nižšieho porastu napr. lucerky, pred výrobou umelého jazierka. /Aj s rybičkami? / Ale ako je libo.
Čo sa týka ODBORNÝCH názorov a postojov – nie laických pohľadov, tu sú slová skutočných odborných pracovníkov: Jadrové krmivá pre prežúvavú zver: ÁNO či NIE?
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2010/Brezen—2010/Jadrove-krmiva-pre-prezuvavu-zver–ANO—NIE-
Súčasťou úspešného vnadenia je – aspoň pre mňa – znalosť miestnych pomerov, najmä ciest ( vekslov), bahnísk, obľúbených rýpanísk ( napr. červíky v mokrej pôde, myši na strniskách a pod) a obľúbených denných stanovíšť zveri – teda kde zver zalíha, kde má kľud. A to znamená, že dobrý poľovník by mal mať: ad.1 – zmáknutý svoj revír…ad.2 mal by mať znalosť o zvykoch zveri, lebo ak príde do nového prostredia – rozhliadne sa a hneď mu je jasné, kde sa čo asi deje. Ako príklad – raz som bol na pozvaní na Stolici, dobrý kamoš Ľuboš ma vzal so sebou…ale – posed bol len jeden a tam šiel on s jedným domácim. Tak že kam so mnou? Deň predtým si boli navnadiť a ja som sa túlal po okolí – ako hríbara ma zaujímalo, kde – čo rastie..tam nad Telgártom a Rejdovou..a krajom lesa som čosi aj našiel – veľké vyorané “lavice” tráv – ako keby pluh šiel – KUA veľký diviak tade rýpal a červy hľadal, možno hraboše…a v dĺžke asi 200m krajom lúky a lesa – tak som pokukal kde som, čo je okolo, kde je cesta a čo tam okolo asi tak je. Pohľadal som, kde sú najčerstvejšie “lavice” zbadal som asi 200m odtade v strede lúky osamelý veliký smrek – ako orientačný bod…a tak som domácemu povedal, že presne tam chcem byť – v tom smreku schovaný. A veru – aj vyšiel – ešte za šera – kráľ domácej hory – a strelil som ho..a oni z posedu – na na vnadenom – nestihli nič…a domáci ani netušil, že práve tam chodí 150kg HORSKÝ kančisko..že čo som nepovedal, keď som to zistil…a čo JA ucho prídené deň tam aj s cestou budem domácemu radiť? Takže moja druhá vášeň – hríby – bola úspešná aj pre poľovníctvo. Bolo to vzrušujúce…dodnes si ten osamotený strom na tej lúke pozerám na google map..stále si tam v strede lúky stojí. A spomínam..keď už kanec nemôže.
Teda – vnadenie je suepr vec, ja som síce nevnadil – ale pozorovanie je ešte dôležitejšie. Ak by ONI vnadili na správnom mieste – bol by úspech – sedeli odo mňa asi 300m – a kanec dal prednosť myšiam a červíkom pred kukuricou. A nijako by ho nevideli, lebo posed bol otočený úplne opačne. Ale – bol v jeho regióne..len čerstvé mäsko mäskovité mu bolo prednejšie. A ak by nič nechytil – možno by šiel na tú kukuričku..kto vie? On už nepovie. A ešte jedna srandička – kanca som rozrábal veľmi šikovným nožíkom Herbertz…a tak sa zaľúbil, že som ho musel kamošovi predať…a odvtedy som už taký nedostal kúpiť. Poučenie – sú určité typy nožov, ktoré firmy vyrobí – a ktovie kedy sa k nim vráti – a či vôbec – v tej dobe ich bolo v každom obchode, kúpil som ho a asi aj ostatní zistili, že je ozaj šikovný – a keď som ho púšťal z ruky, tajne som si myslel – však ja si ho kúpim…a veru – už nebol a už som ho nikde nevidel…dodnes. Takže – ak vidíte dobrý nôž, neváhajte. A ak zistíte, že je naozaj dobrý – kúpte rýchlo ešte jeden – lebo niekomu sa zapáči a potom na neho budete spomínať, aký bol mňam…nehovorím, že sa idem zblázniť za ním – ale zostal naozaj v dobrom v mojej pamäti. Viete – taký dobrý pomer dĺžky rúčky a čepele a ozaj dobručká oceľ…mňam…
Vnadenie – má úspech, ak je v okolí ČO vnadiť. Môžete síce skúšať vnadiť, ale ak tam nič nieje, je to o náhode. A čo tak vytvoriť podmienky, aby bolo čo vnadiť? Toto je už ale za čiarou obyčajného vnadenia. Toto je už nie základný kurz – dokonca toto už presahuje aj hospodárske skúšky, resp. vzdelanie. Toto je už aj za vyššími odbornými skúškami ( ktoré som absolvoval s vyznamenaním zo všetkých predmetov, ale to bolo takmer vopred jasné, lebo som vyštudovaný zootechnik a navyše v kombinácii jeden z mála výživárov na Slovensku). Mal som to šťastie, že na obhajobe mojej diplomovky ma skúšal rovno akademik Sommer ( inak predtým aj prof. Ing. Alexander Sommer, DrSc.),a celkom sme sa pobavili. Takže toto je niečo z etológie a životného prostredia. Toto sme rozvíjali v jednom revíri, kde sa nevyskytoval dostatok prirodzených húštin, a tak sme teda povysádzali dajaké na miestach, kde boli vhodné podmienky..malé ihličnany v kombinácii s divými slivkami a trnkami, väčšinou na kraji vyšších alebo ostrých tráv. A práve na slnkom prehriatych miestach sme vybudovali – trochu zakopali, ale trochu zastrešili a mooc dobre zamaskovali nejaké umelé brlohy. A priviedli k nim diviaky tenučkými cestičkami kukurice. Našim objektom boli malé diviačice, lončáčky, ktoré v tom roku mali byť prvý raz pripustené a my sme im nachystali stanovištia na február, ktoré takto našli a keď si potrebovali urobiť kotol na okotenie, tak už mali suchý a teplý v pamäti. Tie striešky a slnečná expozícia boli dôležité práve pre daždivý február a rýchle oschnutie slnkom. A ak bachynka v okolí našla aj trošku vhodnej papaničky – tak sa tam usadila. Tieto pozície boli v dohľade ďalekohľadu z oproti kopca a dalo sa obsadenie vidieť. Vedeli o tom traja ľudia a fungovalo to. Trochu sme podcenili výšku striešky, ale bachynky si vyrýpali koľko potrebovali – to sme zistili po vyvedení a kontrole, ako to fungovalo. Bola to robota naviac, ale revír sa prirodzeným spôsobom zazveril vytvorením zaujímavých podmienok nie na prechádzanie, ale na zotrvanie. V tom videjku je prasiatko – inak odchytené v prírode, ktoré žije v domácom prostredí, má aj kotec a výbeh na pozemok – a aha – ako je chovateľ prekvapený, ako si samé urobilo z tráv a halúzok dokonalý úkryt – noru, či brloh. Pozrite sa, aké je to MEGA jednoduché. A o tomto vás tu učím. A po Taliansky – satármo. Možno sa nájde aspoň jeden rozumný a pohne rozumom. A aj rukami musí – samé sa to neurobí. Zákon nezakazuje vytvárať vhodné prostredie pre život zveri. Ani bahniská, či jazierka napájané zo strechy napr. krmelca.
Tu je spomínané videjko: Prasiatko sa volá Nosler – Nosler Made a Nest!
https://www.youtube.com/watch?v=4wXMM-xrf4w&t=7s&ab_channel=TopShotDustin
Ešte vás voľačo naučím. Zákon hovorí o jednom posede a vnadisku na 300ha aj načatých, že? Ja nehovorím, že chcem obchádzať zákon – len sú veci, o ktorých zákon vôbec nehovorí. Napr stolička v revíri..a kde? napr na okraji lúky, nad potokom, s výhľadom na veksel a pod…poznám 15 možností. A tiež zákon nehovorí – a čo nie je zakázané – je povolené – existujú aj iné – sofistikované – pritom sedliacky jednoduché riešenia. A dokonca veľmi fikané. Iste ste o tom nepočuli – nechyrovali. A my – už ako detičky v Karpatoch sme sa tak hrávali – a pozorovali sme zver – a niekedy sme do riti jeleňom z prakov kamene strieľali a rehotali sme sa ako vyskočili a kopli nohami. A domáci poľovníci, keby vedeli, čo sme všetko videli a oni nie – hmmm…oni sedeli inde než mali – a my decká sme sa len hrali. Ale nezabudol som. Pohľadal som pre vás videjká na ytb – a viete, že vám dávam návody – kam a ako s detičkami na výlety – téma v diskusii O slovenských horách – tak si s nimi vyjdite do lesa a zabavte sa aj vy a najprv si to vyskúšajte – naučte sa, ak ste sa tak nehrali a nacvičte si to, čo vám aj život niekedy môže zachrániť, ak by ste sa potrebovali maskovať, na vojne som aj skúseného prieskumníka naučil a zaskočil jednoduchosťou a účinnosťou, ale aj rýchlosťou. Ak prídete do situácie, že treba sa rýchlo zamaskovať – treba to mať nacvičené. Aj do pol hodinky máte zakryté a maskované stanovisko. Žiadny posed podľa zákona. Možno len strieška proti dažďu so stoličkou. A možno aj meter vo výške na strome. Dobre sa dívajte a učte sa.
Toto je niečo podobné, ako sme stavali my – len to bolo ešte menej complicovanô:
CABAÑA PORTÁTIL de los pastores en la naturaleza: el CHOZUELO. Construcción artesana
https://www.youtube.com/watch?v=fd3XuWlQjpw&ab_channel=EugenioMonesma-Documentales
No a tuto je niečo väčšie – ale dívajte sa, ako sa starí páni bavia – nezabudli nič z detských liet – a povedzte – chceli by ste mať takéhoto za protivníka? Kde sú “dovednosti” našich starých otcov? My už máme len Land Rovery, Pajerá a Blasery? Tento vás uloví nožom – nemyslite si, že ste čosi viac, ak máte v ruke kúpenú pušku – a viete vystreliť kúpený náboj. Je veľmi veľa ľudí, čo vie zabiť a uloviť potichu a zblízka. A nadutosť movitého poľovníka je smrteľný omyl. Viete si predstaviť, čo dokáže takýto stareček s brokovničkou? Ak bude chcieť, prídete mu netušiac na 15 krokov ako nič netušiaci dilinko. A šupne vám šuter do hlavy z praku úplne potichu. A to som nepovedal, čo ešte sa dá vystreliť z praku a zabije čokoľvek. Ale to už by bola platená myšlienka.
CHOZO DE PASTORES trashumantes en la naturaleza. Así era su construcción tradicional | Documental
https://www.youtube.com/watch?v=uHMxirpIrFo&list=RDCMUCFqLPdQm-k5uCI9gFaxraeA&index=10&ab_channel=EugenioMonesma-Documentales
Možno už chápete, o čom hovorím, keď hovorím o vzdelaní, vzdelávaní, o znalosti zákona a ako to môže pomôcť lovu a vnadeniu. Už Lenin vám odkazoval – učte sa, učte sa, učte sa,. hlupáka spoznáš podľa zopár príspevkov. Len trepe prázdne reči a nič neukáže. Nič reálne. Takže – toto je len ochutnávka toho, čo sa naozaj dá. Ak človek vie a pozná. A pritom plne rešpektuje zákon.
Teda úspech vnadiska môže zvýšiť aj dobre zamaskované pozorovacie miesto. Tu je jedno videjko využití prírodných podmienok na skryté pozorovanie. Pod tým stromom – najprv skočte na 7min 10 sec – 7,15 – a ak vás to zaujme, pozrite celé – môže byť vykopané miesto na stoličku, alebo strom podvihnutý, samozrejme bez ohňa a dymu. Ak si také miesto pripravujete pri veksli, alebo pri bahnisku – zver zvykajte. Najprv len strom prineste, potom pár vetví navyše, potom všetky vetvy..a keď vykopete jamu – zver pocíti vôňu zeme a tá vás zamaskuje. Supervivencia: Cómo improvisar un refugio en el monte. Vídeo blog de Maykol García
https://www.youtube.com/watch?v=7bopNJrW4Ps&ab_channel=JaraySedal-Oficial
Toto je mikro návod pre oblasti s viacej lístia – maskovacia búda ( hoci pre odstreľovača, pre lukostrelca, kušostrelca, nácvik prežitia – tých sú plné hory, len ich nezbadáte, ak ich nehľadáte..postavia si úkryt tak, aby videli na prichádzajúcich poľovníkov, ale oni ich nie. Tohoto sú plné lesy – len je to neviditeľné. A aj zver to zmätie. Výborné na leto, teplú jeseň, suchú zimu. A zase – pod strieškou nemusíte ležať na studenej zemi, môže to byť postavené nad jamkou, v ktorej sedíte úplne krytý. Toto je varianta pozorovacieho miesta maskovaného umelým pňom, umelým kameňom alebo kopou raždia ktoré používali delostreleckí pozorovatelia ( prieskum – a či výsadok, teda výsadkári, alebo peší, či na koňoch – je jedno) za vojny. Aj umelý kameň si doma viete vyrobiť – z cementu. Zver ho nevie rozlíšiť. A ešte vyšší inžiniering vnadenia – ak idete po revíri a zacítite moč lišiaka – pohľadajte, kde sa vyšťal – vezmite do to igelitu a preneste k maskovanému miestu – nič tam nepôjde ňuchať – zver to pozná a obíde to na dva metre – a si krytý. A tak môžeš aj príchodovú cestičku maskovať. Alebo konským trusom – premýšľaj. Cómo Hacer Un REFUGIO DE SUPERVIVENCIA Sólo Con Materiales Naturales
https://www.youtube.com/watch?v=AnPXKRPYOKA&ab_channel=VidaSalvajeSupervivencia
Nebudem dávať úplné návody – múdremu naznač – sprostého postrč. Verím, že toto čítajú samí múdri kolegovia, navyše, ktorí nie sú leniví. Dám sem niečo na podnietenie fantázie:
https://zahradne.sk/kvetinac-stvorec-z-cementu-s-efektom-drevenych-latiek-sivohnedy-9-50-cm-34510?gclid=EAIaIQobChMI59KK4aCW-gIVlLLVCh0feAITEAQYByABEgKQ-vD_BwE
a viacej nájdete v záhradných oddeleniach..mnohé použite ako zdroj materiálov. Alebo – nájdite veľký peň, obaľte ho papierom, alebo zmršťovacou fóliou, položte na neho staré handry, prestieradlá a pod, natrite sádrovou maltou ( na zachovanie tvaru a potom na to položte drobné pletivo, vytvarujte a niekoľkorazy natrite cementovou maltou. Po uschnutí opatrne zdvihnite a preneste do terénu. A prispôsobte podklad tak, aby ste ho či pri streľbe podvihli, či otvorili. Okolo by ste mali dať ochrannú haluzinu tak, aby do toho neskočila zver. Dobré je toto urobiť na veľkom báni, kde sa jeden peň ľahko schová. A môžete spod neho natočiť krásne videjká. A ako maskovanie môžete použiť výrazne voňavé byliny. Kto je ozaj lenivý a rýchly – môže použiť maskovaciu sieť – sú jej plné armyshopy. A vtedy má zmysel použiť napr. vnadenie s hľuzovkou..je silne aromatické. Však na to sa dajú kúpiť – aj Lídl predáva napr. olej s hľuzovkovou príchuťou..čo tak do neho namočiť niečo ako žalude, pagaštany?
Ak ste dočítali až sem – asi ste zistili, že sú cca dva hlavné okruhy riešenia problémov – vnadenie okamžité – teda vnadenie ak už sedíte a čakáte v dosahu pár hodín, a druhá vec je – čo sa dá a čo treba urobiť dlhodobejšie, aby to okamžité vnadenie malo šancu na úspech – teda pripraviť sám sebe, svojim kamošom, svojmu synovi a svojmu vnukovi – podmienky. Mnohých premnohých zaujíma LEN TO OKAMŽITÉ – či je dobre zasypané, či tam voľačo chodí, kto tam čo naposledy videl…lebo ON tam práve ide sadnúť a či bude úspešný. To je ako ísť nakúpiť do obchodu. Plné regále – a len si vyberám, čo si kúpim. Ale – koľko regálov tam je, a do ktorého čo uložím a od koho čo objednám a kto čo kedy dovezie – to ho nezaujíma. To je asi tak prekliatie tejto doby. Pripomína mi to ÚPADOK ŠĽACHTY….aj tí už boli tak premlsaní, že ak chcel mať pocit lovu a úspešnosti – otvoril okno na svojom zámku ( už nie na hrade) a priamo z okna si vystrelil do parku, kde sa mu chovala priamo pre tento účel parková zver. A to bolo celé hrdinstvo tej priteplenej šľachty..napr. rokoko …a aj preto prišla revolúcia, lebo už sa ani národ na toto nemohol kukať. Ozajstná šľachta predtým – to boli ozajstní chlapi, nie vyvoňané slečinky – vedeli loviť zo sedla a aj z nôh. Taký ozajstný tvrďas bol kráľ Matyas Corvinus – po slovensky Matej Korvín, ktorý zabil posledného žijúceho zubra na Slovensku bojovou sekerou – teda úplne zblízka – asi z metra, či bližšie – podľa dĺžky poriska tej sekery. A ten divý zubor dobre vedel, že mu ide o život – kto z nás by si trúfol k rozzúrenému býkovi na meter a nepomýliť sa v údere? A oni tak žili – divoko. Aj lov vyhľadávali nie ľahký…to je dnes…je čo? Preto si vážim – a sám som to robil – ísť do pohonu a strieľať na blízko – úplný kontakt na bodáky…a spolupráca so psami. Dnešní “machri” sú tí, čo tam nejdú…taká šľachta – so všetkými dôsledkami. Poučenie je, že história sa opakuje. Ľudia pohodlnejú a nechce sa im robiť. Asi všetci videli film Kurvahošigutentag a zapamätali si tú poslednú repliku – Tak, a teď si vás všechny koupím – ako životné motto. Preto rád pomáham tým, čo chcú niečo zmeniť – k lepšiemu a chce sa im AJ ROBIŤ ! A robili by – a aj investovali – a hľadajú to AKO to zlepšiť. A možno preto čítate – o čom to píšem? – však zveri je dosť – ale kde momentálne?Ide o to, ako tú zver prilákať k sebe – ako dokázať použiť mozog – lebo napr. u diviakov ide práve o to, ktorý mozog bude prešibanejší. Diviak je veľmi múdre zviera, veľa vie, veľa sa vie brániť a nechce sa nechať oklamať. To nie je dôverčivý srnček – možno preto je veľa ľudí, čo im šibe zo srncov – lebo mať pocit úspechu cez srnce je oveľa ľahšie, ako cez diviaky. Preto píšem o príprave podmienok, vysádzaní drevín, ktoré diviaky vyhľadávajú – aj keď stoja kukurice a diviaky sú v nich uložené a začne sa s diviakmi ozaj dariť, až sa zožnú kukurice. Teda väčšinou až cez mrazy – keď ten mráz zrno kukurice vysuší a mokrá zem zamrzne, aby kombajny mohli do mokrého vstúpiť. Vtedy rypkáči vylezú do cukrárne – na padané slivky, to je to, čo v kukurici nemajú a čo im voní, ak to na zemi kysne. Preto sa snaží zákon napr. zakázať výpalky po pálení ovocia, lebo to voní naďaleko a diviaky sa rady ožerú – ak sú po vetre a zacítia to – prídu si štrngnúť aj zďaleka. A presne tak voňajú opadané slivky, ktoré už kvasia pod stromom – a to je pre diviaky šenk – tam si ľúbia privodiť ľahučkú náladičku. A čo tak teda pod nasadené slivky naliať pozbierané opadané slivky, ktoré sa trošičku nechajú nakvasiť – aby si mali čím štrngnúť? Kto dokáže, že pod slivkovými stromami nemajú byť opadané slivky? Už chápete význam sadiť slivky okolo vnadiska? V žiadnom prípade nie výpalky z pálenia ovocia – ale pozbierané slivky, čo v kýbli trošku nakvasujú – o koľko posuniete ten výskyt pod stromom? Len sa nepomýľte a pod guľaté žlté mirabelky nedajte pretiahnuté modré bystrické slivky..to nem dobre. Buďte inžinieri – nerobte primitívne chyby. A ak by ste predsa chceli využiť výpalky – tak nalejte len tú vodičku na veksel a urobte len vodičkou cestičku správnym smerom z vekslu k vnadisku – len ovoňať. To ani pes nenájde – ale diviak iste. Výpalky len do jamy a zakopať. Ktovie, či ich zakopané nájde dilino s telefónom a ktovie či diviak – a kto skôr? Ale – lenivým toto škoda hovoriť. Treba do ruky chytiť drevečko, čo má na konci železko. To je to, čoho sa aj Čejeni boja. Asi poznáte ten, ako malý Čejen našiel kávovú lyžičku – prišiel za mamou – mama, čo to je? Neviem,choď za tatom. Tato, čo to je? Neviem, choď za dedom, ten je najmúdrejší. Dedo, čo to je? Ten to obzerá, zľakne sa až ho mykne a zreve – zahoď to do fuče – šak to je seménko na lopatu! Éj veru – mnohé rady budú asi neprijateľné, lebo treba robiť! Samé sa to – a určite nie friško – neurobí. Niečo to trvá a niečo aj bolí – robota bolí. Ľahšie je doniesť kýbel kukurice a nasypať. Ale to tak robia fšetci – to je aké vnadenie? Diviak behá od jedného hrantu k druhému – a či príde na náhodu práve sem? Uvedomte si, čo robia fšetci – a čo chcete urobiť vy? Čo ponúknuť také, za čím príde aj z ďalekejšieho ležoviska? Alebo mu ponúknuť nové ležovisko – aby to mal bližšie? A to bolí. A mnohých bolí aj rozmýšľanie. Už vidím ako mnohí mávnu rukou – toto sú pichoviny..úplné pichoviny – nasypeme bohato kukurice a bude. A potom príde dilino s telefónom, nafotí, hneď odtade zavolá hliadku a spolu dokumentujú – a riešia – a vezmú revír. Potom sú hlavy dole a hľadajú sa kamaráti. Ale ani orgán nie je padnutý na hlavu – akože on nevie, čo potom nastane? Že by korupcia? Tak stačí počúvať a sledovať pohyby mobilov a vyšetrovať tú korupciu, tie spojenia, kontakty, siete. Lebo za kým pôjdeš? Za bezdomovcom? Alebo za niekým silným, kto má možnosť to vybaviť – na koho práve pritiahneš pozornosť orgána? To bude na neho potom hrubý spis. A tak ďalej…prečo to nerobiť podľa zákona – a správne?
Ja ale vôbec netrvrdím – ak by sa náhodou niekomu zdalo – tak zle by sa mu zdalo – že by som bol proti vnadeniu kukuricou. Je to osvedčené a účinné. Len to treba robiť podľa zákona – aby ste neprišli o revír. Lebo presne toto sa mnohorazy stáva. Aj z nevedomosti, aj z pažravosti – ale aj zo zlomyseľnosti. A aj tej zlomysleľnosti sa dá vyhnúť. Všetko si treba dokumentovať, fotiť si to sami, robiť dokumentáciu cez celé obdobie – každý druhý deň si uložiť fotku z rôznych uhlov – a tak dokumentovať aj pred príp. funkcionárom, pred vyšetrovateľom alebo pred sudcom – podľa porady s právnikom ! – aby sa predčasne neprezradili tromfy ako ste ochránení a čo máte k dispozícii..na ochranu svojho revíru. Nuž a – v kontexte vnadenie ( správne vnadenie podľa zákona ! – dokazované súborom fotiek, že to robíte dlhodobo správne a nie proti zákonu !!!) a prostredie – na ochranu združenia – asi nevychádza až tak draho napr. políčko vysadenej kukurice, ktoré sa nechá cez celú zimu pred posedom. Klasy netrhajte, nechajte – lebo pod klasy môžete vždy rozsypať zopár zŕn kukurice z tých klasov, z tej kukurice, ktorá presne tam stojí! To tam predsa patrí. A aj prípadný útočník to bude mať hoodne ťažké dokázať, že to tam nepatrí. Ak máte vnadisko, kde je holá zem – a na nej je kukurica – to robí len hlupák, že? A čo s hlupákom??? PoEbať…a hlupák im nahrá na smeč ako ozajstný hlupák. Zatlčú ho do pekla a urobia z neho nafotený exemplárny prípad. Ale ak máte zadokumentovaný postup prípravy, výsadby a pestovania vzorného políčka kukurice, ovsa, alebo ďateliny, lucerky, miešanky pre srnčiu a vysokú – to pôjde ťažko. Chráňte si revíry a nerobte hlúpe chyby. Ako sa vám teraz zdá celé to vysádzanie okolo vnadenia? – ak si uvedomíte, čo je v hre? Odporovať budú iba tí, ktorým som práve pokazil rozohrané hry na lúpež revíru cez udávanie vnadenia. Tak si uvedomte, akú dôležitú tému naďobol autor článku – a poďakujte mu,.
Ak by náhodou niekto nevedel o čom hovorím, alebo ak by náhodou niekomu vadilo až otravovalo, že stále zdôrazňujem dodržovanie zákona – ešte raz pripomínam toto video – reportáž – spolu so stanoviskom, ktoré je pod videjkom. Pre prípad, že by to videjko zmizlo, aspoň to stanovisko vložím sem:
(zase niekto s telefónom – ale robí dobrú prácu – lebo je mi zle, ak vidím takýto AMATERIZMUS – toto bolo skutočné HOVADO, čo vážne kurví povesť Poľovníctva. Preto je dobré mať fotopasce na príjazdoch ku vnadiskám – a ak by vám toto niekto urobil úmyslene – mať dôkaz, že ste to neboli vy. A dať protižalobu – a vyliečiť vredy v našom poľovníctve – a možno odhalíte organizované sprisahanie troch a viac osôb = horná hranica trestnej sadzby. Ten – kto dal nápad, ten- čo zohnal tie krmivá, odpady a šofér- čo to tam doviezol). Tento zvyk – prísť autom po dobrej ceste a nasypať kopu a hneď zavolať, že čo som našiel nech príde hliadka – a už sa rieši najprv zákaz poľovky a následné zrušenie zmluvy – to je ten vred. A silní páni sa pretláčajú a dokazujú si schopnosti. A práve nesprávne vnadenie je to nebezpečné. A ak to urobí člen, či združenie z nevedomosti – čo dodať?
Slovenská poľovnícka komora dostala dňa fotografie zo Zelenej linky MŽP so žiadosťou o vyjadrenie. Po zhliadnutí predmetných fotografií sme dospeli k záveru, že užívateľ poľovného revíru porušuje nariadenia vydané hlavným veterinárnym lekárom a miestne príslušnou Regionálnou a veterinárnou a potravinovou správou Žiar nad Hronom proti šíreniu afrického moru ošípaných u diviačej zveri.
Na vnadisku (predpokladáme že to je vnadisko) môže byť prítomných max. 30 kg krmiva za mesiac určených len za účelom lovu diviačej zveri a to tak, že ostatná zver má mať ku krmivu sťažený prístup, resp. má byť zapracovaná do zeme, čo sa v tomto prípade nedeje. Užívateľ je taktiež podľa zákona 274/2009 § 26 ods. 1
písm. f) odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
písm. g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu.
Porušením ustanovenia § 26 sa užívateľ poľovného revíru dopúšťa podľa § 78 ods. 3 písm. e) iného správneho deliktu, ktorý môže byť potrestaný pokutou v rozsahu od 5 000 – 15 000 €.
Požiadali sme preto dňa 10.3.2021 štátnu správu na úseku poľovníctva, Okresnú úrad Žiar nad Hronom, o vykonanie štátneho dozoru v PR, či sa jedná o riadne schválené vnadisko uvedené v knihe návštev poľovného revíru a taktiež či sú dodržané vydané opatrenia RVPS a Národný eradikačný program pre AMO v diviačej populácii.
SPK rieši okamžite každý zaslaný podnet na prešetrenie nesprávneho a zakázaného vnadenia zveri. Zriadili sme preto e-mailovú schránku podnety@polovnictvo.sk, kde nám svoje poznatky môže poslať ktokoľvek.
Zdroj: RTVS
https://www.youtube.com/watch?v=82EqBO6Lopg&ab_channel=SPKofficialvideo
K vnadeniu – pre mňa páni – patrí znalosť. Už som to tu viackrát spomínal – vnadiť diviaka môžete aj na púšti – otázne je, účelnosť – a teda profesionalita takéhoto nezmyslu. Teda znalosť – miestnych podmienok, smeru vetra..či na jar, v lete, na jeseň, či v zime – načo potom sedíš na posede, keď toto nesleduješ??? Tiež odkiaľ svieti slnko a najmä mesiac – či mne do očí – a osvetľuje mi tvár a zver tú bielu tvár zbadá z 200m?! – teda – dám si masku? ak už nejaký dilino TAK postavil ten posed? Alebo ho prepostavím? Alebo presťahujem? Tiež vyhodnocovať úspešnosť posedu – ak tam nikto nič podstatné neulovil rok-dva – tak preč s ním. A kam? Ale to musíš predsa vypozorovať, kde sa to oplatí – resp. pripraviť si miesto – pokiaľ tam posed nie je – tak vnadiť a učiť zvery. No a – POZOROVAŤ..a chodiť s otvorenými očami po revíri! A nielen po svojom. Však turisti chodia kde-kade. Aj s detičkami…predsa by si mal vedieť, odkiaľ prichádza tá zver. A kam to vlastne ide – a predsa toto zákon nezakazuje! Ani poľovnícky – ani trestný, ani občiansky!!! Pohni rozumom – a pracuj ako inžinier. Ak chceš vnadiť – tak vnadíš, čo prichádza – alebo sa vracia – odkiaľ – kam??? Ak zistíš, že to chodí z ležoviska 3km západne smerom k bahniskám 2km južne cez tvoj revír – ako ti to pomôže? Čo im urobiť menšie bahnisko ako odbočku práve pri tvojom posede? Však aj pri cestách je viacej benzínok, kde sa zastavuješ na kávu – či nie? A možno máš práve ty svoju obľúbenú, kde sa zastavíš, ak voľakam ťaháš – vidíš – ak by tam na ľudí niekto poľoval – už si ulovený. Len si myslíš, že na teba nikto nepoľuje. A keby si ťa chcela NAKA uloviť – kde si ťa počká? Možno práve na tom neutrálnom verejnom priestore. Ešte stíhate sledovať? Nevadí – prečítaš viackrát. Naučíš sa – si ešte mladý. Takže – už niekoľkokrát som tu na horárovi, ale aj predtým v Hubertlove písal, že treba chodiť so zápisníkom po revíri – a písať si -najmä v zime – odkiaľ kam idú veksle na snehu – tade pôjdu aj v lete. Len nebudú také výrazné. Sleduj, ako často a čím sú navštevované bahniská, kde vídaš pravidelne zver a akú. A čítaj staré knihy, uč sa stopovať a logiku pohybu zveri. Logika tvojho pohybu je čo? Obľúbená krčma, obľúbený obchod, akcie v obchode, obvodný lekár..?? dá sa aj to vysledovať – a aj zver tak isto – ona žije život v tom priestore. Ak tamlen tak prídeš a sadneš – a kukáš jak vyoraná myš – či tam na náhodu niečo príde – si amatér. Ty by si mal vedieť, kedy a čo tam príde naisto – a ak sa tade niečo namotá na náhodu – to je nový poznatok.
Teda – niektoré videjká z YTB berte tak, že to je na štúdium! Pozorujte – a učte sa o zveri. Učte sa jej etoĺogiu – čo robí, kedy a prečo. Tieto úkryty neslúžia na pytlačku a bezhlavé strieľanie. Máte byť lepším poľovníkom a nie lepším zabijakom. Máte čo najlepšie poznať revír a zver – či kvôli zdravotnému stavu, či sčítaniu, či povedomiu – ale aj kvôli ochrane. Hovorím vám už 10 ! ty krát, že mnohí máte v revíri študentov prežitia, ktorí majú svoje úkryty o ktorých ani len netušíte – ale naduto si myslíte, že ste pánmi svojho revíru. Ale nie ste. Každý hlupák vie, že nadutý poľovník chodí autom – najlepšie veľkým hlučným terénnym, privezie sa a sedí tak výrazne, že aj z lietadla ho je vidieť. Ale iní chodia ako duchovia, žijú tam tichúčko a keby chceli – ulovia aj poľovníka tak, že ani nezbadá, že je mŕtvy. Viem, lebo som to učil iných. A tí neraz nosia so sebou napr. guličkovú pušku, aby simulovali zbraň, sú maskovaní ako prieskumníci – a pozorujú bez toho, aby boli pozorovaní. A NIČ neporušujú..a sú veľmi opatrní. Aj zver sa ich nebojí. A mnohorazy o nich nevie na 3m…poľovník je oproti nim prasprostý buldozér. A namyslený. Načo? Že má v ruke reálnu zbraň? Títo chlapci si to cvičia z chuti, učia sa reči, a potom idú zarábať peniaze – na turistické víza, napr. do Eritrey, Somálska, Iraku, Sýrie – capito o čom píšem? Vaše pušky páni, by si vzali, kedy by len chceli. Trošku chápte, že nie ste jediní v lese – ale vás je vidieť a počuť – ich ani nevidíte a ani nepočujete.
Toto dievčatko dokáže veci, o ktorých sa mnohým len sníva. Čo myslíte – kto tieto veci robí trvale? Jej otec? Babka ju to asi nenaučila. Alebo jej frajer, manžel – a urobili si z toho príjem? Dokážete to aj vy? Vezmite detičky a skúste si to – viackrát. Naučíte deti a naučíte seba.
A nič z toho nie je zakázané – ani turistovi.
5 Survival Shelters Everyone Should Know
https://www.youtube.com/watch?v=tzUpH0Zft5c&ab_channel=SurvivalLilly
Toto je kryté pozorovacie stanovisko napr. delostreleckého prieskumu, ale aj úkryt pre prieskum na misii, ale vy ho môžete použiť na skryté pozorovanie zveri.
Building a Stealth Shelter/Observation Post | ON Three
https://www.youtube.com/watch?v=H3IQnWvH08U&ab_channel=SurvivalDispatch
Ešte jeden úžasný úkryt – tento je už inžinierskeho typu, vôbec nie jednoduchý. A treba hoodne robiť. Ale tu môžete prežiť aj vojnu. Presne pre tento výcvik toto slúži. Môže byť urobený a fungovať 30 rokov – ak je dobre urobená a naimpregnované drevá na strechu. Alebo jeden urobí ty a za 10 rokov ho opravíte spolu so synom, a bude vašim tajomstvom. A buď sa urobí nad vekslom, alebo sa tam zver privedie. Veksel býva večný ( pokiaľ hovado neurobí nejaký plot – ktorý musíš potom navštíviť), ale ak zver privedieš, musíš sa o to stále starať. To je rozdiel.
hidden underground shelter ,bushcraft stealth camping
https://www.youtube.com/watch?v=0AtFiEy0EyM&ab_channel=paddysbushcraft
Toto je naozaj jednoduché a pomerne rýchle – ale dá sa iste vylepšiť, ale ide o využitie podmienok. Ale tie podmienky si môžeš vyrobiť tam, kde potrebuješ. A aj izolácia môže byť iste lepšia. Toto je skôr krátkodobý štýl a dá sa takýchto mať prichystaných niekoľko. Prvých cca 6 min.OVERNIGHT Inside HIDDEN SHELTER – 24 HOURS SOLO Camping – BUSHCRAFT – Secret CAMP- SURVIVAL MRE FOOD
https://www.youtube.com/watch?v=KHfsc2oBJLU&ab_channel=AsianGirlinTheWild
Pár slov k aktuálnej úprave. Práve dnes 19.9.2022 som to opäť pre vás skopíroval sem – lebo to môže ľahko zmiznúť. Je to napísané – ako je uvedené pod článkom: 17. augusta 2020 – a stále je to na stránke – teda to asi? iste? platí. Dá sa tým teda operovať – hocikde. Ak by to aj neplatilo – tým ste len uvedení v omyl. Treba využiť všetko, čo právnik môže potrebovať. Zdroj teda tu: dnes o 15,30:
https://www.polovnickakomora.sk/sk/amo/nariadenia/svps-sr/2043-organizacia-lovu-diviacej-zveri-vycviku-skusok-usmernenie.html
Skopírovaný text doslovne:
Organizácia lovu diviačej zveri, výcviku, skúšok – usmernenie
Štátna veterinárna a potravinová správa SR z dôvodu výskytu AMO v SR vydala usmernenie na organizovanie lovu, výcviku a skúšok, podľa ktorého sa môže vykonávať nasledovne:
A). V poľovných revíroch nachádzajúcich sa na území bez obmedzení vo vzťahu k AMO a nárazníkovej oblasti s Poľskou republikou (NZ –PL).
Organizácia lovu:
B). V revíroch nachádzajúcich sa na území ktoré je zaradené do nárazníkovej zóny s Maďarskou republikou (NZ – HU) a vysoko rizikovej zóny – Part I,.
Organizácia lovu:
C). V revíroch nachádzajúcich sa na území ktoré je zaradené do územia s výskytom AMO – Part II, III.
Napísané: 17. august 2020
Ešte dva linky na tvorbu pozorovateľne – a zároveň tip na zábavu s deťmi, či celou rodinou – a nemusíte ísť ani na chatu. Inak – zaujímavé tipy na rôzne dobré veci. Možno naozaj niekedy použijete. Mne sa páči nápad s tou skladacou-rozkladacou stoličkou extra jednoduchej, pritom super konštrukcie. To som z mladosti nepoznal. A preto vám to ukazujem, lebo aj ja som sa to dávnejšie naučil od toho “azerbayčanca”. Dobrý je. Iste to nerobí prvý raz. Asi už osvedčená a vymakaná, až vychytaná konštrukcia. Zase mám chuť urobiť si vypletenú búdu ako zamlada. My sme ju väčšinou zakrývali len vypletaním halúzkami s lístím…krásne to voňalo, keď to schlo. Vôňa mladosti..stavali sme blízko ťažby – z lenivosti – nič sme nepoškodili – len sme využili koruny orezaných stromov na zemi. A ešte sme to obložili prebytočnou haluzinou. Búda vyzerala ako hociktorá iná kopa uhádzanej haluziny. A zver sa motala medzi kopami a prišla na tri metre. Schnúce lístie nás vôňou dokonale prekrylo. Oheň – vatry – sme chodili robiť do skál na Jeleňom skoku pri parkovisku a Židovskom cintoríne na Červenom Kameni, alebo pod skalami za Kalváriou tiež pri Červenom Kameni – tam spávali aj “čundráci”, v lese ani ako decká nie. To sme sa báli že nás za to doma vytrieskajú.
Bushcraft shelter in rain, turf roof hut, make chair, landscapes, nature, cook morel & Pip Dolma
https://www.youtube.com/watch?v=Z900BskI7QM&ab_channel=CAMPAddict
Moss roof bushcraft shelter. Table, Bed, Door.Cooking Strawberry jam, Turkish Menemen & landscapes
https://www.youtube.com/watch?v=PZmmUE4O0d8&ab_channel=CAMPAddict
A ešte – páni kolegovia – pri vnadení treba dodržovať zákon.
Čo hovorí?
Max 30 kg kukurice za mesiac.
Zamysleli ste sa nad tým dakedy???
Čo to asi teda je?
A ako sa to dá skontrolovať?
A ČO sa vlastne dá skontrolovať?
Skúste si to vzájomne – s kolegami – skontrolovať – vy hľadajte chyby jemu a on zase vám – vzájomne si zahrajte šmejda s telefónom – a normálne to aj nafoťte – čo by asi šmejd fotil. ( a odtade si foťte svoje vnadisko aj vy – keby šmejd v ruksaku priniesol škodenie, vysypal a hneď nafotil a volal hliadku. Hliadku využite a ihneď ho obviňte – a dôkladne skontrolovať jeho výbavu. Ak priniesol rožky – možno nájdete veľký igelit v jeho ruksaku aj s otrusinkami! Ak kukuricu – možno tam zrnko-dve zostalo). A orgánu ukážte VAŠE fotky, ako každý deň fotíte svoje vnadisko! Fotky ukladajte, zálohujte aj dva roky. Potom vymažete – ak sa nič nedeje. Za tú ochranu to stojí.
Teda – koľko je 30 kg kukurice? Objemová hmotnosť kukurice sa uvádza 700 až 850kg na kubický meter pri skladovacej vlhkosti. Teda je dosť veľký rozsah hmotnosti = nedá sa PRESNE povedať, koľko je to presne! Navyše, ak je na zemi – naťahuje vlhkosť a zvyšuje svoju hmotnosť – teda !!!
30kg PRED nasypaním – nie je 30kg zozbieraných zo zeme!!!
Koľko je teda 30 kg? Pri tej SUCHEJ hmotnosti sú to cca 4 desaťlitrové kýble – to znamená na týždeň jeden kýbel – alebo za týždeň 2 polkýble.
Dá sa na tom množstve niečo uloviť? A toto je legálne! Stačí to zahrabať! Teda – jedna fotka, ako je to (nasypano) – rozsypané ! ( nie na kôpke) – a druhá fotka, ako je to zahrabané! – teda zakryté.
Na čom vás nachytajú – teda skontrolujú? – lebo ste hnilí chytiť do ruky drevečko so železkom na konci a zapracovať to do zeme! A o tom som písal – robota bolí ! Aj toto je robota? Tak ju nerob – a nebudeš ju robiť, ak ti zastavia a zoberú revír za blbost!
Ešte raz si prečítaj Zákon – tých 30kg sme si objasnili – a ešte ČO SA DÁ SKONTROLOVAŤ?
A toto sa dá skontrolovať. Ohradu robte s dlhými skrutkami a baterkovou šróbovačkou – klince sa dajú ľahko vykopnúť – a vykopnuté nafotiť.
A uvedomte si – nikde zákon nepíše, ako vysoká má byť ohrada. Len má byť zábrana – čítajte zákon dobre a pochopte, čo čítate.
Ja neviem, koľko jeleň preskočí…vraj aj oborový plot, ak za ním cíti rujnú jelenicu.
Jedným z významných faktorov zvýšenia úspechu vnadiska teda je aj jeho umiestnenie – oproti či schované pri východe Slnka a hlavne Mesiaca! Ale aj východ Slnka je extra dôležitý – či má svietiť ráno pri streľbe do očí. Možno máte v revíri generačné stanoviská (posedy), ktoré sú tam 100 rokov obnovované a nie sú práve ideálne postavené. Tak sa poobzerajte, kde sú veksle, bahniská a kde ako svietia nebeské telesá a ako fúka vietor. Najprv urobte lavičku (pozorovaciu) hoci bez vnadiska – a sledujte pohyby zveri – odkiaľ kam a kedy, ako v lete, ako v zime. Pamätám na jeden priesek, ktorý sme komplet vyrobili – bol pekne vyšlapaný veksel používaný ráno večer všetkým možným. Išiel cez husté. Tak sme vystrihali asi dva metre vľavo, tri metre v strede a dva metre vpravo. Tak na 70m úseku. Tie krajné boli informačné, ten stredový bol strelecký. Na veksli sa nestrieľalo – z vekslu bola odbočka dole a tam sme si zver priviedli. Zver z vekslu vždy ušla v bezpečí. Len jedinec, ktorý šiel z vekslu dole bol ulovený – ak bolo na to vhodný. Navyše – v zime, ak opadlo lístie ( otrhali sme ho, ak skoro neopadlo) – už nešli cez husté, ale cez tenkú štanglovinku, na čo stačili pomalé strely – od 308 vyššie, alebo robené náboje s hmotnosťou cez 13g a nízke rýchlosti, aby sa nerozbili na drevečkách. Aj 9,3x72R bola super, aj 8x57R/360. V zime super divadlo, v lete bolo treba sledovať trošku viac – práve tie vstupné a výstupné okienka a pohyb v nich. Potom sme mali jedného kutila – mal firmu na alarmy – ten natiahol drátiky a pohybové snímače – pri príchode na posed napojil baterku, čo priniesol v kufríku ( takú aj na kača lampu – čo sa používa na alarmy) – a na posede bola malá žiarovečka červenej farby a signalizovala LEN POHYB – rovnako líšku, ako jazveca, ako aj iné. Šetrilo to ruky s optikou. A rozvinutie myšlienky bolo napr. inštalovanie letniny v zime( tá nie je tak vidieť), ktorá mala veľký úspech u vysokej. Teda žiadne vnadisko s jadrovým krmivom a potrebnou ohradou. A na diviaky fungovali zase všelijaké iné veci, ale nie zrná kukurice, či jačmeňa…aby to nespĺňalo požiadavku vnadiska. Ale ak by aj niekto vyliezol na posed a špiónoval tam – nepochopil o čo ide. Nebolo vidieť nič. A čo bolo vidieť – tam mohol ísť aj 10x…tam len bahnisko – a nie vnadisko. Niekedy sme tam vyváľali sud, aby bolo odtlačky na vypúlenie očí! Nuž čo – ojebávali sme – nech rozmýšľajú. A odviedli sme pozornosť zlých ľudí. Teraz len fabulujem – ak by dakto na posede bol pri prieskume zistil zaľahnutého či schovaného špióna, vždy bolo možnosť ( bola tam jedno krásne miesto na pozorovanie – ale k tomu bola prichystaná tenučká a udržovaná cestička na tichý príchod odzadu a potom skok cez jeden krík rovno na chrbát špióna. Ten by v tme ani nevedel, či ho medveď driape. Dokonale prichystané miesto.
Ale príroda nestojí – všetko rastie, teda aj toto miesto sa časom zmenilo, stromčeky sa zmenili na stromky. Teda sme stromky vypílili a nasadili malé, to boli jarné brigády. a obnova stromčekov bola asi na tri etapy – teda tri roky – aby si zver nevšimla. Ale buďte si istí, že sa časom už mnohým nechcelo. Len úspešnosť miesta bola hnacou silou. A potom sme tam pre diviakov posadili jeden mladý smrečok – tiež v dohľade. A vtedy začalo mať vyšší zmysel aj to bahnisko. Stromček mi rástol pri dome a bolo ho treba dať preč, lebo už bol vysoký a začínal trhať základ jedného plotu…tak sme previezli asi 3m smrečok – a ten bol odsúdený na odkôrnenie otieraním..ale vydržal asi 5 rokov. Potom sme tam priviezli jeden veľký peň na otieranie. Každé leto sme ho vytrepali aj 20m hore, čo ho vždy odgúľali..ale aj to sú potešiteľné pobytové znaky zveri. Bol dôvod na prácu a aj na úspechy. Vytvorenie bahniska je jednoúčelové, ak neurobíte možnosti dobrého oteru. Vyváľajú sa, ale otrieť sa idú aj 500m tam, kde je dobrý strom, či peň.
Predstavím vám jednu zaujímavú možnosť na stavbu pozorovacieho úkrytu. Dosť som sa nahľadal niečo podobné, čo sme urobili aj my – a ajhľa – dokonalé! Sujet: mnohorazy iste nájdete aktívny, dobre vyšlapaný veksel, ktorý prechádza takouto roklinkou, kaňonom, či brázdou, ako sa okolo Piešťan hovorí – GEDRA ( veru som nevedel, čo to je, až som cez také mal na spoločnej preliezať – s hĺbkou takou, že poschodový dom sa tam schová celý! – a domáci sa usmievali – že normálka!!!). Nuž a na sledovanie premávky na takom veksli je podobná stavba ideálna. Aj keď fúka vietor hore kaňonom, aj dole kaňonom – v tomto úkryte je človek dokonale schovaný. Dobre vykopať – či na ležanie, sedenie, či státie – najlepšie státie a sedenie – schodka je výborná – dobre tráv, sena či slamy nahádzať – aj voní a aj kryje hluky, šuchot nohami je nič, sedenie urobiť nenamokavé, na ktoré si vždy prinesiete suchý podritník..či podsedák? Nejaké okienka netreba – stačí záves, ktorý sa poodhrnie. Dobre vyspádovať strechu, odizolovať proti vode – občas stačí zopár igelitových vriec kvalitne preložených, dobre ju zahádzať vykopanou zemou – aj tá krásne voní a preráža ľudské pachy – ak je to čerstvé. Ak sa plánuje nadlhšie – ak sa osvedčí – dá sa vylepšiť pri oprave. Samozrejme – tu sú veľmi vhodné voňky – vnadidlá a maškrcinky – pre srnčiu, dančiu zopár koliesok mrkvičky, zopár listov šalátu, zemiačik..na líšku platí zavesená kožka z údenáča, na diviakov zopár kvapiek krvi z minulej poľovačky..len nech ňuchajú a dajú sa dobre prečítať – čo to tade v tom revíri chodí. My sme tam nestrieľali – pokazili by sme veksel – už by sa tam necítili bezpečne. Ale – vedeli sme – čo tade chodí a čo sa dá – kus neďaleko – normálne vnadiť. Takto vykukané a pripravené vnadisko má úplne inú úspešnosť. Tí, ktorí prídu už na hotové väčšinou netušia, ako ťažko sa hľadá a vymýšľa dobre umiestnené vnadenie.
Výstavba podzemného domu v lese. Tajný dom. Prístrešok na prežitie
https://www.youtube.com/watch?v=wOqhVPI-fnQ&ab_channel=Kampkolik
Ešte spomeniem dva krásne prípady dobre vymysleného vnadiska. Na tom jednom som strelil môjho Naj kanca – 294kg. To už bolo vymyslené predtým – bola húština divých sliviek dole pod kopcom – asi 30x30m a v nej bolo vysekané a vypílené OKO 10x5m so zalomenou cestičkou, do ktorého bolo vidieť – zhora z kopca asi 10 výškových metrov a cca 4m posed – asi na 90m. Ak tam prišla zver – kam sa pozrela bola v hustine – teda v bezpečí. A netušila, že guľa priletí zhora. Mooc dobre vyšpekulované miesto. Ale zase – prišla doba eurofondov a nič nepomohlo – tento nálet bol podľa pôvodnej mapy zrekonštuovaný – predtým tam bolo pole, ktoré okrajovo takto zarástlo – prišli buldozéry, všetko vytrhali, stromky vytriasli – zoštiepkovali a pôdu natiahli naspäť – teraz je tam pole a miesto je fuč…fungovalo to asi 25 rokov a museli sme hľadať nové.
Druhé krásne miesto – dva jarky sa zbiehali na poli. V jednom sa urobil posed na zemi – len búdka ako latrína, a do druhého sa umiestnilo vnadisko tak, že tenké stromky sa nechali, ale odspodu do 2m sa oholili haluze, aby tam bolo dobre vidieť. A za vnadiskom bola pšenica – keď bola žltá – bolo krásne pozadie a vidieť obrysy tela aj bez svetla a keď pšenicu zožali – bolo tam krásne strnisko asi mesiac – teda zase bolo vidieť za tým ten žltý podklad. Diviaky bolo vidieť aj za tmavej noci len tak – na tom zlatom podklade za vnadiskom. Dva mesiace krásnej poľovačky. Keď poorali, už musela nastúpiť technika.
Nuž a úspech vnadiska nie je len vo vnadení – ale aj v ochrane revíru. Mnohorazy je pri pozorovaní dôležité zistiť, aké zlé vplyvy sa v revíri vyskytujú – iste ste aj vy zbadali napr. túlavých psov, ktoré po stope prišli priamo až na vnadisko. Psov mám rád, ale ich stopy nie sú na vnadisku vítané. Tu sa odjakživa použil obyčajný prak s leteckými gumkami. Aj to bol návrat do detských čias – zopár šutrov – a asi dvakrát sa vrátil ten istý pes, inak si vcelku zapamätal, že tam po ňom niekto kamene hádže. Aj keď bez pušky, prak býval takmer vždy. Tak ako fotoaparát – mnohé úlovky boli urobené fotoaparátom – niekedy sú svetelné podmienky neopakovateľné – ráno napr. rosa, alebo napr. nasúvajúca sa hmla robí dokonalú kulisu. Zver je ešte vidieť, ale akoby vystupujúca, či zachádzajúca do sna. Práve ten okamih, ktorý sa dá zachytiť okom aparátu – mnohé okamihy výstrelu zostanú len vo vašej hlave, ale fotka – to je úlovok, ktorý sa dá vidieť a ukázať aj 100x. Napr., keď začínali teraz úplne bežné veľkoplošné mobily a skúšal som, čo to dokáže odfotiť – zver to fotilo aj na 100m a bez dlhého objektívu – a hospodár kikiríkal nadšením, ako sa tým dalo pomáhať aj sčítaniu. A aj fotiť stopy. Veci dnes úplne bežné, čo sme nepoznali. A mnohorazy prišli kamoši z posedu a bez výstrelu mali desať úlovkov – a cez fotky sme posudzovali stav zveri, jej kondíciu a výskyt. Nie všetko, čomu hovorím úlovok bol puškou. Krásne je, že si aj s hospodárom viete odhadnúť, čo sa dá, čo treba a čo už z fotiek viete ponechať na chov. A viete aj podľa času – kedy to vychádza. Aj fotka je úlovok. Bohužiaľ, aj fotky zveri zrazenej na ceste. Zaujímavé je, že mnohá zver je aj na tej ceste vlastne vnadená – či tam chodí lízať soľ, alebo zbierať semená, čo stále občas vypadávajú pri preprave, ale ak nie je cesta ohradená, zvieratá prídu na to, že to vykášanie pri cestách vlastne tvorí otavu – mladú čerstvú trávičku – ktorá v revíri len tak nieje. A mnohí poľovníci nevedia, že skosením starej vysokej trávy vlastne ponúknu zveri mladú otavu – a tým vykosením vnadiska, resp. okolia vnadiska nielen zabraňujú rastu buriny, resp. zárastu, ale zároveň ponúkajú mladú a čerstvú otavu, ktoré inde nieje. Teda príprava sena na zimu je zároveň príprava otavy na čerstvé kŕmenie. Pre prežúvavce je čerstvá otava dokonalé lákadlo a pozvánka. Len zase – je treba v revíri robiť, samé sa to nevytvorí. A najlepšie seno sa aj tak urobí klasickou kosou. A vtedy si človek spomenie aj na svaly, ktoré už dáávno nevedel, že vôbec v tele má.
Trošku k políčkam pre zver. Viem, je zase treba pracovať. Ale vždy to bolo v súlade so zákonom – políčka sú dokonca veľmi želané – a aj veľmi účelné. Niektoré sú priamo účelné vnadenie ( napr. pásiky ďateliny lákajú každého prežúvavca), niektoré sú skôr na produkciu krmiva na zimu napr. topinambur. Ten je však tiež aj krásnym dôvodom úkrývania sa zveri v horúčavách vnútri rastlín – sú vysoké do troch metrov a vcelku husté, teda chránia pred páľavou a poskytujú úkryt a ochranu – dostať sa cez ne je ťažké – prezrádzajú a pletú sa – ťažko je rýchlo zaútočiť! Ak popred posed nasadíte 2m pás ďateliny – všetka srnčia z okolia sa tam bude stretávať ako na staničnej reštaurácii. A aj líšky, lebo v ďateline žije kopa myší. A za myškami radi prídu aj diviaky – najmä bachyne tam učia mladé poľovať vo svorke a nadháňať si myši – a myš pre diviaka je kvalitný dezertík! Priam jednohubka!
Topinabur je krátkodobá ubytovňa a špajza zároveň. Kto nepozná – je to kvetom malá slnečnica ale výškou asi dvojnásobná, tenkosteblová a vysokovýkonná rastlinka. Produkuje hodne veľa hľúz, ktoré sú úplná mňamka pre zver v núdzovom období. Dovolím si vám ponúknuť opis – asi najlepší, aký som kedy čítal – fakt sa mi nechce opisovať a tvoriť niečo, čo už bolo v super forme vytvorené. Tento pán vie o čom píše a iste to nerobil jeden raz. Klobúk dole pred jeho perom..
pavol68, 9.11.2010 o 18:58
Topinambur je vynikajúca cudzokrajná rastlina ( podlieha zákazu rozširovania a pestovania vzhľadom k zákonom o životnom prostredí), ale pestuje sa ako dužinaté krmivo hlavne pre diviačiu zver a nadzemné byle rada ohrýza ostatná raticová zver. Topinambur je odolný proti vymrznutiu v zime a neublíži mu ani veľmi nízka teplota a je odolný aj voči suchu( primerane). Vysádza sa na jar ( marec), pokiaľ hľuzy ešte nepúšťajú korienky. Z jednej hľuzy je možné pripraviť viac sadeníc rozkrájaním povedľa očiek, ktoré sú dobre viditeľné( určite sa zakorenia). Pôda by mala byť hlboko zoraná alebo zrýľovaná aby sa budúce hľuzy mohli dobre rozmiestniť a narástli na požadovanú veľkosť. Výsadba do sponu 50 x 50 až 70 cm do hĺbky 5 – 10 – 12 cm. Veľmi blízka výsadba znižuje úrodu ( z jednej rastliny 3 – 5 až 10 kg hĺúz)Ak sú dobré vegetačné podmienky rastlina narastie do výšky 3 až 3,5 m.Je nenáročný na pôdu, zúrodňuje aj zaburinené plochy a vytláča buriny. Ak je v revíri veľa diviačej zveri je potrebné políčko oplotiť , pretože diviaky svojím vynikajúcim čuchom nájdu na jar vysadené hľuzy a vyžerú sadbu( naša vlastná skúsenosť už niekoľko rokov za sebou). Hľuzy začínajú vyrývať v neskorú jeseň a hlavne na jar keď je málo potravy a políčka slúžia na udržanie diviakov v revíri a poskytujú potravu aj pre gravidné diviačice. Hľuzy obsadzujú aj hraboše a podobné hlodavce, ktoré im slúžia ako kvalitná zásoba potravy na celú zimu. Niekedy vyžerú celú zásobu hľúz ale vždy niečo zostane na jar aby vyrástli nové rastliny. Ani diviaky nikdy nezožerú všetky hľuzy tak políčko potom stačí nanovo zorať na jar.Ja si pestujem sadbu v blízkosti záhrady kde nemá prístup zver. Z plochy asi 10 m2 sa dá dopestovať asi 300 až 400 kg hľúz, ktoré vyberáme na jar Február – marec podľa stavu pôdy. Viac informácií Vám poviem na mob. 0905 422 390, prípadne poskytnem aj sadbu na založenie políčka na pestovanie vlastnej sadby. V Česku sú pestovatelia, ktorí vedia dodať väčšie množstvo sadby. ( výskumný ústav na zemiaky KroměŘíž – skúste cez GOOGLE). https://www.lovuzdar.sk/diskusia/1935/poradte-prosim-so-zalozenim-policka-topinaburu-
Ak si prerátate, že z 3x3m či 3x4m sa dá dopestovať s minimálnymi nákladmi 300-400kg prírodnej potravy, ktorá vlastne ani nespĺňa definíciu jadrového krmiva ( toto je dužinaté krmivo! – ako zemiaky, repa) a priláka FŠETKO, čo tu žije…dohodnite sa nejakým dôchodcom a trochu ho stimulujte, nech to pestuje. Z jedného diviačika nasadí aj 10x10m. Sadbu mu zabezpečte – ostatné rád urobí. A máte nielen na vnadenie, ale aj na zimné prikrmovanie. Lebo až sa v jeseni pozbierajú všetky polia – zveri neostane nič – a z polí sa stane tzv. KULTÚRNA PÚŠŤ – a nemajú tam nič, len vyhrabať zopár zvyškov zo zeme. A toto ochranári ako riešia? V takom prípade sú hľuzy topinamburu pre zver pozlátené.
https://www.google.com/search?q=topinambur&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwiZkLfD57b6AhWM26QKHUPfAVkQ_AUoAXoECAIQAw&biw=1455&bih=688&dpr=1.1
◄ reagovať
Na tému políčok je na nete veľa návodov a popisov. Jednoznačne – zase je to robota – ALE ! – to je to, o čom som hovoril dávnejšie – robíte to nielen pre tento okamih – hodina, deň, dva – ale robíte to pre dlhodobý účel. Práve že je to lacnejšie – ak si prepočítate náklady spolu s dĺžkou využívania. Navyše – ak robíte tieto výsadby, ktoré svedčia o tom, že to robíte správne – ťažko vás budú dostávať o revír nasypaním kukurice pred posed a útokom, že to robíte nesprávne. Viete úplne ľahko dokázať, že to DLHODOBO robíte správne – cez výsadby a pod. Políčka v revíri sú zázrak – najmä v dobe PO ZBERE ÚRODY. Súperiť s vysadenou kukuricou sa nedá – tak ako so spadnutým žaluďom. Ale viete ponúknuť zase to, čo inde nieje – alebo : už nieje! Ďatelinka sa dá vyhrabať aj v zime – a verte, že zver dobre vie, kde ju nájde. Každý rozumný ju v revíri určite má…a vidí na ňu ! Môžete vysadiť aj miešanku, tá je super na zimné prikrmovanie a udržanie zveri v revíri. A topinambur drží zver práve v tej zlej dobe, kedy sa z bohatého stola stane obdobie núdze. Ozaj – všetci vedia, ako sa to volá a prečo to nastáva – a čo robia ochranári – čo robí vznešené Mini – zver- stvo životných foriem – prečo nenariadi pestovať tak, aby zmiernili toto obdobie? Viete – teraz len úvaha – hry mocných – že preto udržujú stavy tých mackov, lebo prítomnosť šeliem spôsobuje stresové hormóny u zveri a tie zase spôsobujú rast parožia – teda trofejí – a bohatí si chcú vynútiť lepšie trofeje a pokiaľ sú pri moci tak si nastrieľať za lacno dobré trofeje tu doma za relatívne lacno. Skrátka – urobiť tu cez medvede také mini Bulharsko na trofejovú zver. Stále tu (na pozadí, skryto a utajene) prebieha nevypísaná, ale bežiaca súťaž v ulovení trofejovej zvere. Napr. stále sa registruje NAJ lepší jeleniar ( celoživotný) v okolí Donovalov, tiež človek, čo za života ( v minulosti) ulovil najviac medveďov, má najväčšiu trofej a pod. Pozrite, čo sa dialo, keď prišiel princ Emanuel do Rumunska a chcel uloviť NAJ medveďa, aký sa dá za poplatok 7000E – a ukázať, že on je Elita a že práve on môže. A dokonca väčšia ako tie primalé Slovenské – tým to umožnené nebolo. Len super Elite. A aj tak bolo. Kde sa čo nedá kúpiť? Všetko a všade. A aj politici to zakryjú a nájdu riešenie. A ako ho ulovíte? Že by na návnadu?
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/586912-lichtenstajnsky-princ-zastrelil-najvacsieho-medveda-v-rumunsku-pripad-sa-vysetruje-ako-mozne-pytliactvo/
tu pekne ukázaný mechanizmus “omylu” – vyriešeného cca pokutou, ktorú si ľahko môže dovoliť. Ako ľahko “vyrobiť” agresívnu medvedicu a získať povolenie, ktoré sa v tme dá ľahko pomýliť. A inak – táto informácia o princovi Emanuelovi už dosť pomizla. Bola všade – a už len zopár článkov ešte funguje. Tento článok sa dá preložiť do slovenčiny: https://ananova.news/liechtensteiner-prince-slammed-for-hunting-largest-brown-bear-in-romania/
Zatiaľ je ticho, asi sa stále dohadujú – koľko:
Dňa 06.05.2021 bolo na prokuratúre pri súde v Târgu Secuiesc zaevidované trestné konanie v dôsledku ex offo oznámenia orgánom činným v trestnom konaní justičnej polície v rámci IPJ Covasna – zbrane, výbušniny a nebezpečné látky služby, vzhľadom na okolnosti, za ktorých dňa 13.03.2021 na povrchu poľovného fondu č. 25 Ojdula, župa Covasna, v správe AVPS Botoş, bol zastrelený samec druhu medveďa (Ursus arctors), prísne chráneného druhu zveri, kde je lov povolený len na základe výnimiek vydaných príslušnými orgánmi.
Vo veci bolo nariadené začať trestné stíhanie vo veci pre prečin pytliactva, prev. umenia. 42, ods. 1, lit. f) zo zákona č. 407/2006, lov druhov zveri zaradených do prílohy č. 2 v iných podmienkach, ako sú podmienky výnimiek, predch. čl. 44 písm. b) zo zákona č. 407/2006 a použitie zbraní bez oprávnenia, prev. umenia. 343, ods. 1 Trestného zákona.
Všelijaké nezmyselnosti sa tu dejú. Najprv sa musí urobiť zákaz, aby to jeho porušenie krásne vyniklo – čo je dovolené Bohovi nie je dovolené volovi. A v tomto je určitá spravodlivosť, že ostatní – štvrtino-bohovia, či polo-bohovia len závistlivo kukajú, čo si môže dovoliť ozajstný Boh.
Na fotke je Najväčší medveď v Rumunsku, Arthur, po tom, čo ho zabil princ z Rakúska. (Agent Green/Newsflash)
Tento článok je zameraný na vnadenie. Lenže nielen vnadisko slúži na vnadenie – prilákanie zveri. Moje obľúbené je bahnisko. Vlastne od jari do jari slúži na zbavovanie sa parazitov. v lete na chladenie a v ruji na vytvorenie panciera. K bahnisku patria moje obľúbené oterové stromy. resp. miesta..pahýle stromov, pne po ťažbe, aj kamene. A tie môžu byť aj ďalej od bahniska. Treba poznať svoj revír a chodiť s otvorenými očami. Napr. mláka na ceste – ak má to správne blato – je zaujímavá návnada. A úplne prirodzená. Bahnisko viete založiť v revíri tam, kde je nejaká prírodná studnička, prameň, ktorý sa hoci po pár metrov stráca v zemi, ale trvale a pomaly tečie. Tiež ho viete vytvoriť na nejakom járku, kanáli kde je prechod zveri cez ten kanál – napr poblíž toho prechodu — zver ho nájde rýchlo. Tiež odbočka z potoka a pod. Premýšľaj. Ja osobne som raz založil bahnisko tak, že som pod zelenou trávou – zelenšou ako na celej lúke – vykopal jamku – naplnila sa vodou – skrátka tam vyrážala voda na povrch – tak som neskôr jamku prehĺbil na meter a urobil jarček nižšie. A tam predtým vykopal jamu v ktorej som založil veľkú vatru a vypálil som zem v hĺbke – aby stvrdla a neprepúšťala vodu. To však robte na jar, kedy nie je sucho, aby ste nič nezapálili. Potom som priniesol hrnčiarsku hlinu – vymazal som celú jamu a a vypálil znovu, aby bola izolácia proti priesaku – a úplne prírodne – nijaká umelina. Potom do jamy nahádžete hlinu, aby bolo z čoho robiť blato a pustíte tam vodu. Určite tú kaluž blata objavia – ak sa začne otepľovať a blchy začnú štípať – diviaky hneď vlezú do blata. V prípade sucha blchy štípu ešte viac – treba vodu aj priniesť – oni si ju už rozhnetú – ak zem vynosia – treba zeme prihodiť..asi bude ešte stále vykopaný kopček vedľa jamy. Ak už nebude – na to je dobrý ten zápisník, čo si nosíte so sebou a píšete do neho všetky zaujímavé veci po revíri – napr. kde je kopa zeme – napr. po úprave cesty, po vyhrnutí pňa, po vývrate a pod. Tiež si píšete kde sú malé kamene – napr. na úpravu výmoľa na ceste, kde sú veľké kamene – na stavbu oporného múrika a pod. Lebo človek zabúda a zápisník osvieži pamäť. Jasné – kto nechce alebo nevie nič tvoriť – nepotrebuje nič písať. Obr. bahnisko v koľaji na ceste – veľmi dobré lepkavé blatko..
Vnadiť teda môžete aj dobrým pňom – ak nájdete napr. priehlbinu, kam umiestnite pnisko a zasypete zemou, zalejete, aby trochu usadol, lebo tlaky na neho budú veľké – a môžete dať aj dva pne – jeden bude soľník a druhý budete polievať bukovým dechtom…alebo vnadidlom. V podstate by sa uživili aj tri – a poblíž bude bahnisko – urobíte im vlastne wellness – aj kúpeľ, aj dezinfekciu, aj niečo nalízať a aj vône sa načuchať. A ak tam dakde urobíte aj reštauráciu – zakopanú do zeme – úplne dokonalé. Také na okolí asi nemajú. Ešte neďaleko po ich veksli vysadiť hustinku – a máte na 10 rokov dokonalé stredisko. Môžete budovať postupne – len vybrať dobré miesto. Vodu môžete kľudne zabezpečiť aj zo striešok – aj z niekoľkých – aj zásypce pre malú zver majú striešku – vodu chytiť do drevenej, či plastovej ríny a hadicou zviesť či do napájadla s presakom, či pretečením do bahniska, tiež nejaký krmelec na objemové krmivo (seno, letnina, dole nejaké dužinaté – strúhaná repa a pod) – má striešku – zdroj vody pri každom daždi a snehu – postaviť vyššie nad bahniskom a zase zakopanou hadicou vodu do bahniska. Ak by tam bol ešte nejaký pramienok – dokonalé. Centrum všetkého – diviaky dole – ostatné hore. A medzitým nejaké políčko. Už som videl aj také, že v zemi mali zakopaný plastový sud ( úplne neviditeľne) z neho hadica s ventilom nastaveným na malý prietok – len čurkala vodičku do bahniska – akurát dosť. Obrázok nižšie – patrí k tomu “cestnému” bahnisku na málo využívanej ceste, a len kúsok – pár metrov v boku cesty je oterový strom. Keď som fotil ráno počas hríbačky, ešte bolo úplne mokré blato a normálna cesta z bahniska ku stromu. Ale tento strom bol pre mladé kusy – nevysoko zabahnený. Do ďalšej správy dám fotku oterového stromu oveľa väčšej zveri kúsok odtade. Zistíte, že aj diviaky sa delia na kasty – nie všetky sa otierajú o rovnaký strom.
Toto bahnisko vzniklo spontánne – asi po jarných dažďoch. Počas nich asi nejaký džíp vyhupol riadnu jamu v mokrej ceste – a už viacejrazy tade nešiel, lebo jama bola hlboká a mal asi problémy sa odtade dostať. Ale do jamy napršalo a diviaky ju našli – ten menší strom je úplne nový a ten vzdialenejší – ten patril bahnisku obďaleč, ktoré je však opustené v prospech tohoto nového. Ale vidíte, ako to diviaky priťahuje. A aj v tom horúcom lete malo vlhko..postaviť malú búdku neďaleko – a dokonalé pozorovanie zveri, aká zostava, aký zdravotný stav, aký kanec to obhospodaruje a pod. No a cesta od bahniska je jasná ako diaľnica z blata – ani psa netreba – asi 300m je vidieť, ako blato opadáva, či kvapká – a na tej ceste sa dá urobiť strelecké stanovisko jedna báseň. Bahnisko by som rozhodne nekazil – tam nech majú pokoj – ale cestou už môžu bežať po výstrele. Ďalšou vecou je – pri cestičke im urobiť malé zastavenie v kaviarni…v lete – ak je horúco – diviaky nepotrebujú žrať každý večer. Nemusia sa kúriť potravou ako v zime. Ale bahnisko im v horúcom lete chýba každý večer (kvôli parazitom). Mne sa bahnisko osvedčuje v lete lepšie, ako čokoľvek. Lebo viem kade prichádzajú a kade odchádzajú – a stretneme sa na ceste. Nepotrebujete žiadnu kukuricu – a ak nemienite vystrieľať celú čriedu a páliť každý druhý deň – tak oni sa pozabudnú a raz za dva týždne, raz za mesiac jedného obetujú. Za tri mesiace 3 – 6 diviačikov nestačí? Aj tak sú najlepší tí bukvicovo-žaluďoví na jeseň a v zime. A ani muchy nehrozia…
Jedna fotky z predvčera – v hore ( toto je v Malých Karpatoch) – je starší oterový strom a práve teraz sa nejaký diviak rozhodol, že rovno pri ňom si urobí “svoje” vlastné bahnisko. Určite to nieje mláďatko, ale nejaký dobrý horský kanec. Strom je odratý hodne vysoko a stopy po kloch sú vysoko..siahajú tak mne do rozkroku ( moja výška cca 185, obutý v trek topánkach tak 187)- asi tak vysoko je tá obluda schopná zaútočiť ostrým klom. Tipujem hodne cez 150kg. No a prečo tam? kúsok odtade – dám do nasledujúceho príspevku – sa samo tvorí dažďové jazierko – teda ma prekvapilo, prečo nie tam, ale rovno pod stromom…to ale zatiaľ netuším. Teda začal rýpať vlhkú zem rovno pod tým stromom – a iste čaká na napršanie ( práve prší !) aby mu po tom strome ( aktívna a zatiaľ živá košatá borovica) stieklo dosť vody presne do budúceho bahniska. Preto tam robí tú jamku, aby sa tá voda tam zadržala. Možno mu vyhovuje skladba pôdy. Nabudúce mu tam prinesiem 2l vodičky a podporím ho. neskôr mu prinesiem aj hrnčiarsku hlinu – tá sa krásne lepí.
Ak chodíte po revíri s otvorenými očami – viete nájsť aj vcelku nečakané zdroje vody. Niekedy síce občasné – ale niekedy vcelku aj pravidelné. A chcete predsa loviť aj počas ruje – chrutia – kedy má pre TROFEJOVÉ kance bahnisko priam životný význam. Tu som vám odfotil krásny obrázok – tri veľké košaté buky – možno 200 a viac ročné, ktoré zbierajú vodu a tá steká po ich kmeňoch a nižšie pod nimi tvorí jazierka – zistíte tak, že sú tam pozostatky vodných naplavenín – čo tam voda – pomerne silným prúdom priniesla. Na takomto mieste dokážete úplne ľahko pripraviť nové bahnisko pre nadchádzajúce decembrové chrutie – diviačiu ruju. A tej sa zúčastňujú silné kance – mladé len kukajú a učia sa. Ak dožijú – tak to budú robiť aj ony. Nuž a – k tomu bahnisku pokukajte, kde by bola pozorovateľna. Vodu môžete stiahnuť ešte aj nižšie, príp. premyslite na doplnenie nenápadnú striešku ako prídavok vody.
Alebo môžete vnadiť bahniskom tak, že nájdete výrazný zdroj dažďovej vody, ktorý sa ukáže napr. cez cestu – járok vody cez cestu – pokračuje dolu pod cestu a bude zásobovať vaše ( budúce) bahnisko. Dokážete napr. hlinou vymazať ten járok – ( a napr. Led lampou vypáliť aby hlina stvrdla) a nižšie urobiť záchytný bod zakopaním suda – a odtiaľ vodu vypustiť kedy potrebujete – viem, zase robota, že? Prípadne zakopanou hadicou odviesť ďalej pod cestu..príp zase doplniť strieškou na záchyt ďalšej vody…strieška môže byť aj nízka – ak bude dosť veľká, možno si ju obsadí bachynka vo februári, keď bude riešiť dôsledky chrutia..teda dve veci viete urobiť – pomôcť proti parazitom a pomôcť vytvoriť podmienky na vyvodenie mláďat.
Veľmi podobne môžete využiť už existujúce technické opatrenia – ako zdroj napájania bahniska – určite poznáte. Všimnite si rozsah toho járku pod tým odvodom. Z každého dažďa tam je toľko vody, že vymlela pod odvodom pol metra široký a aj hlboký potok. Zase sa toto dá využiť na napájanie pod tým umiestneného bahniska.
Ešte jeden tip pre tých, čo ich zaujalo – v kombinácii, že radšej veci prírodné. Vezmite nejaký padnutý strom vhodného priemeru, rozpíľte ho motorovou pílou na dve polovice a do tých polovíc vyrežte pílou véčko a následne či špicom píly urobte járok, ale dokončite ho napr. karboškou s brúsnym valcom – to môžete urobiť priamo v lese – aj poticho – napr. píla na el. batériu robí od 3/4 hodiny do hodiny v kuse úplne v pohode. A tiež karboška na batériu s niečím takýmto – je to síce na kovy, ale drevo zvládne tiež. A 10x10cm je dobrý rozmer – či na rínu zo striešky na zber vody, alebo aj na vodojarček – a dá sa zo zdrojov lesa – aj napájačku pre zver takto urobiť…a pod napájačkou prepadom aj bahnisko..
https://www.wirpo.cz/eshop/brusny-valec-kombinovany-z-brusneho-rouna-a-lamel-brusneho-platna?variant=rlm100p150&gclid=EAIaIQobChMIuO7liOS–gIVyLHtCh3dAQPZEAQYAyABEgJ4sPD_BwE
Alebo si natiahnite – nalepte – hrubý šmirgeľ na niečo vhodné a brúste tak. Na tokáre ( sústruh na drevo) si nechajte vytočiť presný valec, tiež v sústruhu vyvŕtajte presne do stredu dieru na stopku, tú vlepte silným lepidlom a na valec natiahnite hrubý šmirgeľ – a môžete robiť drevené ríny pre celý okres…
https://www.lidl.sk/p/parkside-sustruh-pdb-100-a1/p100330735?mktc=shopping&gclid=EAIaIQobChMIvJjj5-a–gIVcUeRBR0fFQmJEAQYASABEgKLV_D_BwE&et_uk=5bdfab00ef9846d4b5bba037e2b736f5
..spomenul som si – asi toto je správny názov – satinačná brúska.
https://majoauto.sk/xtline-bruska-satinacna-valcova-1300w-xt105350-top-cena-akcia-xt105350?gclid=EAIaIQobChMI2rbOg-e–gIVYICDBx3BDw6DEAkYAiABEgIgUvD_BwE
A správny názov je aj : odkvapový žľab z dreva – ja po našom a po starom – drevená rýna…
https://www.chatar-chalupar.cz/drevene-okapove-zlaby/
A nadpájaním žľabov viete urobiť aby to bolo v súlade s prírodou – a tiež aj oveľa menej viditeľné pre cudzie oči. Obrázok – ukončenie či začiatok rýny.
Ak som kedykoľvek hovoril o oterových stromoch a tiež o pňoch – či tam sa vyskytujúcich, alebo tam privezených – tie sa dajú použiť – využiť – ako na prilákanie zvera, tak aj na zlepšenie veterinárnej situácie – napr. inštaláciou bukového dechtu, ktorý ihneď nájdu – a je pre zver dezinfekčný, protiparazitový. A o to ide – to wellness centrum je stredisko stretnutia – nech sa to využije dobrým smerom. Nielenže sa to ponúka, ale priam vyzýva – nielen k lovu, ale ešte navyše k samým dobrým veciam. Využite to. Potom to pozorovanie má naozaj zaujímavé výsledky. Diviak je inteligentný tvor a vie, že sa to tam samé neurobilo. Myslím, že jeho inteligencia je vyššia ako u cvičeného psa. On vie, že ho lovíme – vie, že ho aj kŕmime – a žije s tým vedomím, že za to kŕmenie prináša obete. Tak mu dajme to, čo potrebuje. Bukový decht ho zbavuje parazitov a dezinfikuje pokožku – nemôže dostať iné prípravky proti blchám a kliešťom – a trpí parazitmi – tak toto je ozaj dobrá cesta, ako sa naučí, že pri tom pni s bukovým dechtom sa mu uľaví. Decht – či tér, alebo smolovina – preto, že je silne karcinogénny a toxický – zabíja malé blchy a kliešte a pomáha žiť celej svorke svojim obsahom fenolov, tiež benzénu, naftalénu a antracénu. V srsti vytvára pri potení sa opar, ktorý otravuje a zabíja tie malé tvory, ktoré diviakom zneprijemňujú život. A preto ich opakovane vyhľadávajú. Takže vnadisko môže byť aj dezinfekčnou stanicou. Je jedno, čím ich prilákate – žranica je jedna vec, ale úľava od parazitov je aj dobrá sanitárna vec. A ak toto mnohí susedia na okolí nerobia – tak iste prídu k vám – trochu si dopriať úľavy.
Toto si prečítajte – a možno si buk v revíri začnete vážiť..najmä taký, čo je plodonosný – teda bukviconosný. Také samokŕmitko – ako tie pagaštany, čo sadili Pállfyovci. A možno si pod ním urobíte aj pekne vnadisko..a netreba ani kukurici a iné jadrové krmivo – teda nebude spĺňať definíciu vnadiska podľa zákona, ak tam nebudete nosiť to v zákone menované krmivo – a teda – nebude sa rátať do tých vnadísk na 300ha jedno. Buk zakŕmi sám…a vy pridáte len ten decht – a ten zákon nespomína, či? Takýchto …vnadísk..???..je to teda vnadisko??? – môžete mať viacej. Či každý strom, či peň s dechtom je vnadisko?
https://podarilove.ru/sk/buk-nastoyashchii-ispolin-sredi-derevev-buk-lesnoi-evropeiskii/
Vnadenie – či prilákanie zveri – je jednou z primárnych činností. Lebo je to súčasť cieleného pozorovania ( revíru, stavov zveri, škodlivých činností, ochrany a pod..), príp. aj lovu. Vnadisko – a aj “lákadlisko” – môžete vybudovať v priaznivých prírodných podmienkach, alebo tie podmienky TVORIŤ pri – okolo – toho vnadiska, resp. lákadliska. Ak nájdete tie plodonosné slivky, jablone v revíri, či plodonosný dub, či buk, či pagaštan konský – či iné dačo ( môžete aj zasadiť a pripraviť do budúcnosti – a ak príde do plodonosného veku – začať využívať) – každé láka čosi. Kľudne môžete urobiť tak, že miesto starého posedu dočasne zrušíte ( aj odhlásite), pred zrušením rastliny nasadíte a keď prídu do plodonosného veku – posed obnovíte už na nových podmienkach. Ak tam nie je posed – pozornosť to UŽ neláka, a o to skôr uniknú pozornosti vaše záhradnícke premeny. Nuž a ak tam po novom nebudete VNADIŤ TAK, ako to menuje ZÁKON – nebude to už vnadisko podľa zákona. Hľadajte teda – v tomto čase – ako kde dupocú na klobúk, či strechu auta žalude – tedy kde sú plodonosné duby – tam sa budú aj teraz a aj v zime pásť diviaky. Tam prídu samé – tam nemusíte VY vnadiť kukuricou – a posed na takýchto podmienkach nie je potom počítaný za vnadisko. A ak tam pridáte ešte soľník, príp. trošku vodičky do jamky – ešte teraz na chrutie stíhate popozerať trofejných kancov. Ešte jedna pripomienka – a dosť dôležitá. Stalo sa mne osobne, keď som strelil toho 294kg kanca. Poslali ma na posed, kde už DVA mesiace nikto nič nevidel..okrem líšky a pod. Tíško som neprotestoval..ostatní sa chceli umiestniť na posedy, ktoré boli hodne a často navštevované. A ja som bol spokojný aj tak…no a prečo tam nikto nič nevidel? Lebo práve to miesto si vybral – a tam tíško a ako duch chodil práve ten kančisko, ktorý si to miesto chránil – a nikto z mladých mu tam nepobehoval. Ale nebyť môjho dlhosrstého jazvečíka, ktorého som mal so sebou hore na posede by som ani len netušil, že ten obrovský kanec vie tak tíško chodiť. Až Čárly mi ukázal, že voľačo tam v okolí je. Začal sa triasť poľovníckou triaškou a ja som začal byť v strehu. Inak sa nič nedialo – nevyť psíka – neviem. A prišiel za šera..teda – aj to, že tam nič nechodí asi má nejaký – a vážny – dôvod. Ale nemusí to byť vždy len ten veľký kanec – môže to aj niečo, či niekto kaziť. Tak popozerajte – aj na kolenách – a hlavne poňuchajte to miesto. A aj príchodové cestičky.. či sa tomu niekto nepovenoval. Ak je to na okraji – možno susedia, aby sa tam na tom mieste nič nezastavovalo a pokračovalo k nim, ak je to hlboko v revíri, tak niekto, kto je poblíž a tiež nechce, aby sa to zastavovalo u vás, ale pokračovalo k nemu. Také Pánske huncútstvo…
Toto v nijakom prípade neslúži ako návod – ale ako obrana. Mali by ste poznať aj A ale aj B. Veľmi verím, že ste rovní ľudia.
https://www.royblog.sk/diva-zver/ako-sa-branit-proti-divej-zveri/
nejaká vedomosť – že to existuje:
https://www.lovtek.sk/ako-ochranit-urodu-pred-divou-zverou/
zopár obrázkov: Ako sa brániť pred diviakmi?
https://www.predomyazahrady.sk/Ako-sa-branit-pred-diviakmi-b36633.htm
https://www.ibo.sk/polovnicke-potreby/vnadidla-na-zver/100-ucinny-odpudzovac-zveri-animalit-250-ml-nahrada-za-armacol
A ešte jeden dôvod, prečo obchádzať revír s otvorenými očami. Aj tento zázrak môže byť schovaný v tom najhustejšom pri vnadisku. A funguje aj mesiac. Ak práve vám niekto chce robiť zle, dá sa. Aj pre toto som ukazoval tie skryté pozorovacie miesta. Capito?
Takéto je ten dôvod: ( a mnohé podobné..)
https://www.youtube.com/watch?v=WVLpNY5zR0A&ab_channel=RomanPinke
https://www.youtube.com/watch?v=fVUGGLMzsMY&ab_channel=Deramax.czs.r.o.
A ak by ste náhodou znenazdajky započuli na okraji revíru či v revíri ( v tme často neviete rozoznať kde a čo? – a možno nie pytliaci, možno nie pytlačiace psy, ale…) streľbu, štekot a čudné zvuky – možno nejaký dobrák nainštaloval kdesi takéto:
https://www.youtube.com/watch?v=d8x424ZCmRA&ab_channel=VSelektro
Tento přístroj vyžene zvířata z míst, kde nechcete aby se pohybovali. K sepnutí plašiče dojde automaticky, ihned, jakmile vestavěné PIR čidlo zachytí pohyb teplokrevného živočicha (v úhlu 120st., do 10 m). Plašič je vybaven regulací hlasitosti, přepínačem zvuků – střelba, nebo štěkot psa, nebo křik orla.
Venkovní voděodolné provedení, lze pohodlně umístit na zahradu pomocí dodávaného kolíku pro zapíchnutí do země.
Tiež o vnadení – celkom zaujímavé:
klamú nás! štátna ochrana prírody
https://www.youtube.com/watch?v=RG2bJp5tWQ8&ab_channel=%C5%BEivotvdivo%C4%8Dine
Ako som písal, bahnisko – či aj kalisko ( nemusí to byť to isté!- viete prečo?) je polovica vnadenia. Toto navštevujú zvieratá stále – a čo tak kúsočok odtade niečo dobré? Preto je zmysluplné budovať vodu v chotári – a akokoľvek zásobovať neustálym prítokom. Buď nájdete starú zabudnutú zanesenú studničku ( staré kroniky, starí ľudia, staré názvy lokalít,spomienky z mladosti kde si pil zo studničky, kde bolo vždy mokro, vlhko, kde rastú vlhkomilné trávy, kde je zelenšia tráva ako inde a pod.), alebo odkopete tam, kde na jar tečú zo zeme pramienky, a doplniť strieškou, či zviesť od veľkých stromov potôčiky počas dažďov..alebo priviesť vodu z potoka napr. zakopanou trubkou, či hadicou. Alebo na potôčiku vykopať jamy – bazény – na záchyt vody na leto. Je to poklad nielen pre zver, ale aj pre sledovanie zdravotného stavu zveri, ale aj pre dohľadávku postrieľanej zveri ( postrieľaná zver sa ide chladiť – a presne viete, kam asi môže ísť – naučí sa, že je tam voda, tak tam bude smerovať – ale toto dilino nevie – to vie ten, čo dohľadáva zver! a už ju niekoľkorazy našiel v potoku.) A tam si môžete postaviť pozorovateľnu, ale tiež postaviť kameru, či fotopascu – a sledovať, čo máte v revíri:
VODA – prírodný klenot (Fotopasca Veľká Fatra)
https://www.youtube.com/watch?v=n1agNONkHiU&ab_channel=ViliamPolonec
Voda – Život – Kalisko III. – Paleta druhov
https://www.youtube.com/watch?v=UzB28QsKEFU&ab_channel=isvabik
Niečo málo o Topinambure – ako trvalý zdroj prikrmovania v revíri.
topinambury, úroda – Vlastimil Bešina
https://www.youtube.com/watch?v=n3lal-BLkGw&ab_channel=VlastimilBe%C5%A1ina
a viac:
https://www.youtube.com/results?search_query=topinabur