Cesty vedúce k zlepšeniu obrazu poľovníctva

Foto: Simona Benčaťová

V súčasnosti umožňujú moderné komunikačné systémy a sociálne médiá komunikáciu takmer na každom mieste. Mnohokrát v závode o byť prvou správou napr. na internete vidieť výrazný pokles v jej kvalite a informačnej hodnote. V komentároch k správam nachádzame zmysel v tom, že sa stimuluje verejná diskusia. Samotný autor správy však zohráva významnú úlohu. Falošné polopravdy napomáhajú tvorbe hodnotení, emocionálnych dojmov a scenárov vo verejnosti, ktoré potláčajú správny obraz a objektivitu. Ako je možné takémuto javu čeliť ? Jednoducho tak, že sme na takéto udalosti pripravení.

Organizácie už dávno vynakladajú finančné prostriedky na opatrenia a prevádzajú aktivity pre zlepšovanie ich mena a pozitívneho imidžu vo verejnosti. Ide tu o sústavnú a cieľavedomú komunikáciu s verejnosťou. Cieľom je formovanie tém, ktoré ich predstavujú v priaznivom verejnom svetle. Súčasná mediálna spoločnosť sa stala transparentnou alebo tiež môžeme použiť slovo „sklovitou“. To však prináša so sebou veľké nebezpečenstvo. Každý žurnalista začína na internete, kde si môže stiahnuť akékoľvek informácie k danej téme, či už ide o lacné alebo menej priaznivé. Už tu dochádza k budovaniu faktického a emocionálneho vzťahu medzi novinárom a témou a tým aj následne verejnosťou. Verejnosť pritom môže pôsobiť podporne alebo negatívne.

Prečo o tom píšem ? Lebo sa chcem bližšie pozrieť na to, čo môže napomôcť zlepšeniu vzťahu verejnosti a poľovníctva. Vieme, že tento nie je pozitívny a preto je potrebné neustále hľadať nové cesty, ktoré budú viesť k jeho zlepšeniu. Stále sa stretávame s tým, že v médiách sa objavujú správy o smrteľných nehodách pri love, porušení zákonov na ochranu zveri alebo prepuknutí choroby ( v súčasnosti rezonuje situácia okolo Afrického moru ošípaných ). Reakcie verejnosti na ne sú okamžité.

Beda tomu, kto prenechal okamžitú verejnú diskusiu ostatným a nenaplnil tieto témy svojou odbornosťou a nevydal vo veľmi krátkom čase tlačovú správu.

 

Ak nereagujeme, tak strácame.

Interpretačná suverenita je nám vytrhávaná z rúk a negativita obrazu poľovníctva sa zvyšuje. Ak budeme hovoriť o časovom faktore, musíme hovoriť o časových oknách kratších ako

30 minút

V tomto nám môžu výraznou mierou napomáhať najmä sociálne médiá ako Instagram, Twitter alebo Facebook. Z našej strany je potrebné predkladať na všetkých úrovniach faktické argumenty a aby sme do vzťahov s verejnosťou prinášali pozitívne obrazy o našej činnosti. Musíme konať profesionálne s vysokou mierou odbornosti a s príslušnou sociálnou a mediálnou kompetenciou. Vyžaduje si to však od poľovníckej verejnosti tvrdú prácu.

Potrebujeme mediálnu gramotnosť

Potrebujeme mediálnu gramotnosť, jasné pokyny a vyhlásenia o misii, ktoré však musia poľovné združenia, spolky a jednotlivý ich členovia spoločne reprezentovať. Pritom sa však nesmie zabúdať ani na verejnú správu a politiku.

Pozvite zástupcov miestnych, okresných alebo krajských samospráv na svoje podujatia, aby mali dostatočný prehľad o našich ( poľovníckych ) faktických problémoch a rozpoznávali kontexty. Môžete si tak budovať dôveru, prezentovať kompetencie a napomôže vám to pri vnímaní spoločnosťou. Dôležité je však pri tom to, aby ste neupierali druhej strane právo na svoje vlastné postavenie.

Chceme presvedčiť, ale nie dominovať

Dnešná spoločnosť vníma túto schopnosť a je ňou vysoko cenená. Poskytovanie spoľahlivých a pravdivých informácií sa vypláca.

Trpezlivo argumentujme

Nikdy v minulosti sme neboli napojení na takú škálu informačných zdrojov, ako je tomu dnes. Máme jedinečnú možnosť filtrovať nespoľahlivé informácie a stanovovať si priority. Zabezpečte, aby ste poskytovali také informácie, ktoré sú relevantné pre hodnotenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú politiky poľovníctva. V konečnom dôsledku to signalizuje silu a zdôraznenie hodnoty vašich argumentov.
Je tiež potrebné vytvárať miestne aliancie s tými, s ktorými zdieľame spoločné ideály a postoje.

Zbytočne neargumentujme, radšej konajme

Vykonávajte viac opatrení na ochranu prírody, porozprávajte o nich, zverejňujte fotografie prostredníctvom kanálov sociálnych médií, pozývajte novinárov, zabezpečte uvedenie vašich aktivít v miestnych médiách ( noviny, rozhlas, televízia ).

Pre zabezpečenie dobrého vzťahu s verejnosťou ako partnerom musí naše úsilie vyžadovať nasledujúce vlastnosti:

Spravodlivosť, štandardne stabilné hodnoty, právne vyhovujúce a sociálne opodstatnené kroky.

Vždy musíme hovoriť o kompetenciách a odbornosti na oboch stranách

Pozrel som sa na to, ako je definovaná verejnosť na Wikipédii a to nasledovne :

Verejnosť je akákoľvek skupina, ktorá má záujem o firmu (objekt) alebo ovplyvňuje schopnosti firmy (objektu) dosiahnuť stanovené ciele.

Keď si to rozmením na drobné, tak aj my kolegovia poľovníci sme verejnosť a máme nejaké ciele. A pre dosiahnutie týchto našich cieľov musíme všetci pracovať na tom, aby sme vzťah s verejnosťou nie len zlepšil, ale aj ďalej pozitívne rozvíjal.


Autor:  Ing. Ján Krnáč

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
1 Comment
Inline Feedbacks
View all comments
kiri
4 years ...

https://www.polovnickakomora.sk/sk/1838-list-prezidia-spk-k-prezentacii-fotografii-ulovkov-na-socialnych-sietach.html
List Prezídia SPK k prezentácii fotografií úlovkov na sociálnych sieťach
SPKVážené kolegyne a kolegovia, poľovníci a poľovnícka komunita je v posledných rokoch a veľmi intenzívne najmä posledné mesiace, neustále atakovaná laickou verejnosťou za zverejňovanie fotografií úlovkov na sociálnych sieťach a rôznych poľovníckych fórach. Prezídium Slovenskej poľovníckej komory má za to, že fotografie úlovkov voľne žijúcej poľovnej zveri, získané akokoľvek oprávneným a zákonným spôsobom nepatria na verejné fóra. Takéto konanie samozrejme nie je trestným činom a ani porušením interných predpisov národnej poľovníckej samosprávy, ale vzbudzuje v čoraz väčšej časti laickej verejnosti odpor voči poľovníctvu, vyvoláva čoraz väčšiu spoločenskú degradáciu úloh a poslania poľovníctva a je zdrojom neprimeraných reakcií plných nenávisti voči celej komunite poľovníkov.
Je potrebné si uvedomiť, že lov je v prevažnej väčšine prípadov individuálnym zážitkom a jeho dokumentácia patrí medzi osobné záznamy, ktoré si je vhodné nechať vo svojom osobnom archíve, resp. ich zdieľať len s priateľmi, ktorí sú schopní lov vnímať ako prirodzený prostriedok manažmentu početnosti, kvality a zdravotného stavu populácií poľovnej zveri. Ak budeme naďalej zverejňovať naše osobné fotografie z dôvodu uspokojenia svojej individuálnej túžby pochváliť sa pred verejnosťou, nikdy laickú verejnosť nepresvedčíme, že lov je len prostriedkom na dosiahnutie konkrétnych plánovaných odborných opatrení a nie jediným a výlučným cieľom každého z nás.
Za všetko jeden príklad, po ktorom si, veríme že väčšina z Vás, uvedomí náš úmysel. Chovatelia hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, či kôz taktiež nezverejňujú krvavé fotografie z bitúnkov po ich zabití, ale prezentujú verejnosti výlučne len starostlivosť o zvieratá a lásku k nim. Celá spoločnosť dobre vie, že v konečnom dôsledku produkty z týchto zvierat končia na tanieroch väčšiny obyvateľstva, chovatelia však svojim prístupom k živočíšnej výrobe nedávajú podnet pre odpor a nenávisť pretože už dávno pochopili, že absolútna väčšina bežných ľudí sa riadi heslom: „….čo oko nevidí, to srdce nebolí…“.
Je potrebné aby sme sa aj my zamerali na tento cieľ a vzhľadom na veľký tlak verejnosti a odsudzovanie našej komunity volili cestu, ktorá je pre laickú verejnosť akceptovateľná. Je potrebné prestať sa prezentovať úlovkami a spôsobom, ktoré žiaľ často nereprezentujú poľovnícke tradície, obdiv a lásku k prírode a zveri. Nikto nechce vidieť krvavé zábery ulovenej voľne žijúcej zveri a v neposlednom rade ulovených šeliem, ktorých fotografie sa čoraz častejšie objavujú v hlavných správach verejnoprávnych i komerčných televízií s cieľom prezentovať nie jednotlivca, ale všetkých poľovníkov ako krvavých zabijakov.
Prezídium SPK nechce a ani nemôže zakázať pridávanie fotografií úlovkov na sociálne siete, ale chce sa všetkým držiteľom poľovných lístkov vykonávajúcich právo poľovníctva na Slovensku prihovoriť, aby pokiaľ tak chcú naďalej konať, aby zverejnené fotografie spĺňali všetky prvky dodržiavania poľovníckej etiky a poľovníckych tradícií, najmä vzdanie poslednej úcty ulovenej zveri. Všetky ostatné zverejnené fotografie „krvavých výradov“ zo spoločných poľovačiek ale aj individuálnych poľovačiek, fotografie dokumentujúce neznalosť a ignorovanie poľovníckych predpisov a tradícií budeme kritizovať a odsudzovať.
Podobné opatrenia už prijali členovia Slovenského klubu sokoliarov pri SPK, ktorí sa na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi uzniesli, že nebudú na verejne prístupných sociálnych sieťach uverejňovať fotografie svojich úlovkov i napriek tomu, že ich úlovky sú veľmi skromné a v porovnaní s úlovkami dosiahnutými so zbraňou doslova mizivé. Okrem toho všade propagujú svoje prastaré heslo: ,,Nelovíme pre korisť, ale pre všetko krásne pri love“. Robia tak v záujme zachovania dobrého mena poľovníkov, už i preto, že sokoliarstvo je zapísané na zozname Nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Verejnú mienku tvorí občianska spoločnosť a tá je tvorená prevahou laickej verejnosti. Nesprávnou interpretáciou a nepochopením tohto spoločenského faktu ako výsledku stavu a vývoja modernej spoločnosti v podmienkach rozvoja informačných technológií sa dostávame do stavu, keď sme odsudzovaní za svoje činy, hoci sú v súlade so zákonom. Prezentovanie krvavých obrázkov pred verejnosťou za žiadnych okolností neobhájime! To si musí uvedomiť každý z nás! Preto sa na vás prezídium SPK obracia s naliehavou žiadosťou, apelujte na poľovníkov, členov vo vašich obvodných poľovníckych komorách, aby zverejňovanie osobnej dokumentácie úlovkov na sociálnych sieťach obmedzili na minimum, aby sa snažili prezentovať svoju činnosť predovšetkým v pozitívnom svetle – napr. organizáciou podujatí „Poľovníci deťom“, Svätohubertských omší, fotografiami z prikrmovania zveri v čase núdze, dokumentáciou plnenia napájačiek vodou v čase sucha, podporou projektu „Živá lúka“ pri záchrane zveri pred kosbami, výsadbou stromov, alejí alebo organizáciou zberu odpadkov v poľovných revíroch, ktoré malo na jar tohto roku po vyhlásení výzvy „Čistá príroda = čistý revír“ mimoriadny úspech!
Prestať sa „verejne chváliť“ úlovkami nie je z našej strany pokrytectvo, práve naopak. Verejnosti musíme zdôvodňovať potrebu manažovania populácií voľne žijúcej zveri ako činnosť, ktorú zmysluplne, cieľavedome a dlhodobo dokážu vykonávať len poľovníci. Lov je nevyhnutnou súčasťou poľovníctva, no určite by nemal byť najmarkantnejšou súčasťou propagácie medzi laickou verejnosťou, najmä ak jeho propagácia plne nekorešponduje s poľovníckou kultúrou, tradíciami a úctou ku zveri.
S úctou a pozdravom Poľovníctvu zdar!