Králik divý „Orictolagus cuniculus“

ilustračné foto
Je to „dvojzubec“ ( nie hlodavec ) veľmi podobný zajacovi poľnému, vážiaci: 1,5 – 2 kg. Je hnedošedej farby, niekedy s prímesou čiernej, brucho má bledšie. Podľa výskytu v jednotlivých lokalitách môže mať aj rôzne farebné rozdiely. Je dobre osvalený a veľmi pohyblivý. Králičica rodí holé a slepé mláďatá v podzemnom brlohu. Nosí ich 31 dní.
 
Zajačica však rodí mláďatá na poli, sú hneď osrstené a vidia už od prvého dňa života. Nosí ich až 44 dní. Králik sa veľmi dobre sa množí. Vyskytuje sa takmer všade s výnimkou Antarktídy. Do Austrálie a na Nový Zéland bol dovezený a dnes je tam už premnožený, lebo tu nemá prirodzených nepriateľov. Tam kde sa mu dobre darí je skutočnou okrasou chotára. Je to pekné a po každej stránke zaujímavé zviera. 
 
Spôsob života:
Žije v mnohopočetných kolóniách v podzemných dierach. Najlepšie sa mu hrabe v ľahkých piesočnatých pôdach. Je schopný prijať aj rôzne iné úkryty, ktoré má k dispozícii. Napríklad v opustených objektoch, stavbách, či rumoviskách, kde sa cíti veľmi bezpečne. Nepohrdne ani príležitosťami ponúknutými človekom, ak mu poskytnú dobré životné podmienky. V krajine sa vyskytuje vo výmoľoch, či na piesočných dunách, alebo opustených pieskových baniach a pod. V priaznivých podmienkach sa veľmi dobre rozmnožuje a svoje jarné stavy dokáže zvýšiť do jesene aj niekoľko násobne. Pári sa od februára až do septembra. Samica vrhne za rok 4 – 5 x mladé. V jednom vrhu 3 až 5 mladých, v dobrých rokoch aj viac. V okolí kolónie dokáže vyžrať všetku vegetáciu, vrátane poľnohospodárskych plodín. Čím je schopný narobiť aj škody. Vychádza von najmä skoro ráno a podvečer. Ak má kľud a bezpečie vychádza aj cez deň. Vo svojom okolí vyrušuje inú zver, najmä zajacov, ktorých vytláča z okolia svojich kolónií. S pernatou zverou sa znáša pomerne dobre. Tam kde žije, je ho všade plno. Ak sú králičie kolónie preplnené odchádza a kolonizuje v krajine aj vzdialené lokality vhodné pre jeho život.
 
Potrava:
Živý sa prevažne travinami a ostatnými bylinami v chotári. Najradšej má ďatelinu a skoro všetky poľnohospodárske plodiny, na ktorých, ak je premnožený, dokáže narobiť aj značné škody. Nie je vyberavý dokáže sa uživiť prakticky všade. Žerie prevažne to, čo má v dosahu. Je potrebné zabezpečiť, aby v blízkom okolí králičej kolónie bola vysiata ďatelina, na ktorú sa najradšej chodí pásť, pričom škody na nej sú zanedbateľné. Ak ju nemá v blízkej vzdialenosti, spása čokoľvek, čo má naporúdzi.
 
Vysadenie do revíru:
Ak si chceme vysadiť králika do nášho poľovného revíru, musíme sa na tento zámer dobre pripraviť. Zvážiť všetky pre a proti a po dôkladnej príprave a rozdelení povinností starostlivosti o chov králika môžeme potom s rozvahou začať. Najprv snáď, ako vždy, dostatok financií na celý projekt. Bez peňazí najmä dnes, nič nenarobíte. Môžete získať aj financie z európskych fondov. Ak si na to trúfate, urobte to. Potom treba najmä geneticky kvalitný materiál, teda dostatok zdravých králikov pochádzajúcich z viacerých zaručene nepríbuzných zdrojov. Pomer pohlaví: 1: 2 v prospech samíc. Teda aspoň: 9 králikov. Tiež výberu lokality venujeme maximálnu pozornosť. Založiť králičiu kolóniu je dobre najmä tam, kde kedysi králiky už boli a medzi časom vymreli, to je veľký predpoklad, že sa im tam bude páčiť. Ak si myslíte, že stačí nakúpiť králikov a vypustiť ich tam, kde by sme ich chceli mať a myslieť si pri tom, že oni sa už o ostatné postarajú sami, tak to je strašný omyl. Doplatíte naň! Ak už máte lokalitu a králikov vybratú, nesmiete zabudnúť na dokonalú vakcináciu proti myxomatóze a králičiemu moru. Tento úkon musíte potom zopakovať pravidelne každý rok na jar a to aspoň podstatnú časť samíc, lebo vakcináciou samíc získajú odolnosť aj novonarodené mláďatá. Bez tejto vakcinácie to ani neskúšajte! Ďalej vypúšťajte najlepšie, už nakryté samice. Na jar a v lokalite odkiaľ sa im podľa vás nebude chcieť odísť, ale na mieste odkiaľ ani nebudú môcť odísť, aj keby chceli! A to až do doby pokým si kotné samice inštinktívne nevyhrabú diery, alebo neurobia brlohy. Z balíkov slamy a starých paliet môžete vybudovať tzv. králičí hrad a pod. Počas celej tejto doby musí byť táto novo vysadená králičia populácia dokonale chránená proti všetkým predátorom pernatým aj srstnatým. Nie len poľovníckymi hliadkami, ale aj rôznymi sklopcami a pod. Môžete si ich vyrobiť aj po domácky, bude to lacnejšie. Je vhodné takýto hrad ohradiť aj nejakým vhodným plotom a pod. Dostatok ponúknutej kvalitnej potravy je tiež faktor, ktorý ich môže zdržať tam na tom mieste, kde ich chcete mať. Tiež blízka prítomnosť ľudských obydlí, ich môže čiastočne ochrániť pred predátormi. Utajenosť celej operácie pred verejnosťou, môže celej tejto veci len a len pomôcť. Potom pomaly, ak sa bude králikom dariť, čo uvidíte až potom, keď budú vyliezať z dier mladí králici, môžete uvažovať o ich nenápadnom vyslobodení zo zajatia. Myslite na to, že po odstránení bariér, môžu prísť predátori, či rôzny iný škodcovia králikov a tak zmariť vaše dielo. Ak táto kolónia prežije do budúcej jari, ste dobrí!

Ochrana proti predátorom:
Všetky lasicovité, mačkovité a psovité šelmy. Tiež pernatí dravci, ako aj starí známi, potkani. Nepriateľov má králik veru neúrekom. Treba rozdeliť služby medzi poľovníkmi tak, aby ani jeden večer, či ráno nebola táto časť revíru bez kontroly. Hliadky lovia predátorov spôsobom, na čakanú. Pri príchode treba najprv obísť lokalitu potichu posliedkou, skontrolovať sklopce až potom zaujať miesto na čakanej. Na túlavé mačky domáce je vhodné použiť občas aj poľovného psa, lebo ich spôsob obrany proti nemu je spravidla útek na strom, kde ju ľahko dostaneme. Inak časté návštevy kolónie poľovným psom králikov vyrušujú. Mačky lovia najradšej mladých neskúsených králikov pri prvých vychádzkach z diery. Sedia potichu neďaleko diery a trpezlivo čakajú. Najlepšie je keď sa takto dočkajú poľovníka. Je dobré sedieť pod korunami stromov, alebo iným krytom, aby sme mohli uloviť aj dravú pernatú. Tiež je treba použiť aj sklopce, lebo tie sú neustále v pohotovosti, aj keď poľovníci nie sú prítomní. Sklopce je nutné pravidelne denne kontrolovať, aby boli účinné a chytená zver sa v nich netrápila. Vytvoriť tzv. umelé priechody, či cestičky, aby predátorov spoľahlivo privádzali do sklopcov. V sklopcoch je veľmi účinná živá návnada, tu môžeme použiť aj domáceho králika, či iného zvera, napr. morča domáce, či kurča. Toto je veľmi účinné. *(Pozor, aby sme týmto spôsobom nedoniesli do králičej kolónie chorobu!!!) V rámci ochrany králičej kolónie mimoriadne starostlivo lovíme predátorov aj v blízkom a vzdialenom okolí, lebo tí veľmi rýchlo zistia prítomnosť králikov v ich dosahu. Sklopce sú síce drahé, ale účinné zariadenia, preto treba venovať tomuto spôsobu lovu škodnej patričnú pozornosť. Pomerne účinný je aj lov škodnej pri kŕmelcoch, tu môžeme aj zároveň kontrolovať stav králičej kolónie, ako je na tom. V prípade, že zistíme pytliactvo na králikoch, treba trvať na ich prísnom potrestaní!!! Či už sú to poľovníci, alebo nie. Zistené nežiadúce osoby v králičej kolónii vykážeme do patričných medzí. Králik potrebuje neustále našu ochranu. Táto ochrana sa nám vyplatí, peknými úlovkami. Keď ho nebudeme chrániť my, budú si na králikoch pochutnávať iný…!

Vakcinácia proti chorobám:
Vakcinácia je bohužiaľ veľký problém, veľmi často podceňovaný drvivou väčšinou poľovníckej verejnosti a to až do vtedy, pokým králici nevyhynú. A potom je naraz po králikoch..! Takto to funguje pri králičom mori. Pri napadnutí králikov myxomatózou už však môžeme zazrieť choré kusy, ktoré strácajú plachosť a motajú sa po vonku, tie sú potom ľahkou korisťou pre predátorov. Smutný je pohľad je na mŕtvu králičiu kolóniu. Napadnuté králiky pudovo opúšťajú králičiu kolóniu a už ich jednoducho nenájdeme. Ani mŕtve zvieratá v norách sa nám nedostanú na oči. Sú aj roky, keď Králičí mor a Myxomatóza neprídu počas letnej sezóny a vtedy majú králici šťastie. Dokážu sa krásne rozmnožiť a je ich všade plno, sú to zlaté časy pre králikov, lebo keď sa im darí, množia sa jedna radosť. Ale toto je bohužiaľ len lotéria, ktorá nám raz určite nevyjde! Nuž a tak začíname s vakcináciou. Treba si uvedomiť, že vakcína je živé médium a preto je treba dodržovať jej predpísané skladovacie teploty, lebo očkovať mŕtvou vakcínou je úplne zbytočné! Vakcinácia je sakramentsky pracná, teda pozor na kvalitu vakcíny! Králiky je najlepšie vakcinovať v predjarí, keď sú už prvé samice kotné. Najlepšie je hádam naučiť ich chodiť do kŕmelcov. A tam ich nejakým vhodným zariadením, napr. jednosmerné dvere, pochytať. Vakcinovanie po zaučení zvládnete veľmi rýchlo aj vy sami. Vytvoriť včas ohrady na ktoré si časom zvyknú a potom sa ich už nebudú báť. Tak isto do sklopcov dať krmivo a chytené kusy tak postupne vakcinovať. Vakcinované kusy si označíme, povedzme fixkou do ucha. Ak nájdete aj iný spôsob ich odlovu je to plus pre vás. Ideálna by bola orálna vakcinácia, ktorá sa používa doteraz pri líškach, ale to je bohužiaľ, len hudba budúcnosti… Naočkované samice králikov odovzdajú svoju imunitu aj svojim mláďatám a o to nám predovšetkým ide! Pred vakcináciou sa treba poradiť s veterinárom. Teda aj keď je to náročné, musíme to urobiť, vyplatí sa to, môžete mi veriť! Králik sa vám za to, bohato odmení svojimi vysokými stavmi.

Prikrmovanie:
Pokiaľ je v dosahu králičej kolónie ďatelinové pole, máme len polovicu starostí s prikrmovaním. Najmä pokým nenapadne sneh. Ak však takéto pole nie je v dosahu, musíme prikrmovať celú zimu, najlepšie už od jesene. Ďateliny, seno, prípadne jačmenná slama, alebo hrachovnište, či fazuľnište. Prípadne aj kukuričné kôrovie. Králik nie je preberavý, zje pomaly všetko čo mu dáme. Žito, jačmeň, tritikal, ovos, kukuricu, proso slnečnicu, repku. Tiež kŕmnu repu, či radšej cukrovú, ktorá je energeticky výdatnejšia a chutnejšia. Ak máme možnosť donášame mu aj vetvičky mäkkých drevín, ktoré v zime rád ohrýza. Tiež nepohrdne ani granulovaným krmivom pre poľnohospodárske zvieratá. Dávame však pozor, aby sme tak zbytočne nekŕmili miestnych hlodavcov. Teda prikrmujeme radšej častejšie a pomenej. Aj tu je kontrola na mieste. Zistíme aspoň, ako na tom králičia kolónia v skutočnosti je. Prípadné nájdené uhynuté kusy predložíme veterinárovi na posúdenie a riadime sa jeho pokynmi.

Lov:
Je odmenou za našu poctivú prácu. Loviť králika to sú nádherné zážitky. Králik je šikovný a šibalský zver. Najlepšie je ho loviť, keď je najaktívnejší, teda ráno a večer, ako aj ostatná zver. Ak má králičia kolónia potrebný kľud, vychádza na pašu aj cez deň. Najlepšie mimo, alebo na okraji kolónie na paši. Loviť priamo v kolónii sa nedoporučuje, netreba tam robiť paniku, králik má strachu o život aj tak dosť. Doprajte mu pokoj aspoň v nej a lovte ho až na okrajoch kolónie. Pri love dajte prednosť lovu jeho predátorov. Túto možnosť si nesmieme nechať uniknúť, lebo nepriateľov má králik veľmi veľa. Najprv potichu obídeme kolóniu skontrolujeme či sa v nej nenachádzajú striehnuce pytliačacie domáce mačky, či jazvec vyhrabávajúc mladé králiky a až potom sa začneme venovať lovu králika. Lovíme až na jeseň, keď sa králiky už nerozmnožujú, teda v októbri. Keď nestane krutá zima s lovom končíme, aby sme králičej populácii nenarobili veľké škody. Lovíme ako uvážliví hospodári. Koncom roka by mali zostať ich stavy asi na dvojnásobnej úrovni potrebných jarných stavov, lebo zima si vyberie svoju daň aj na králičej kolónii. S králikom sa nikdy na love nenudíte. Teda ak ich ešte máme…

Nákup králikov:
Tento je tiež problematický, čo som počul predáva ich pán Holubiar z Močenku a tiež sa vraj dajú kúpiť na burze v Krškanoch, každú štvrtú nedeľu.

Autor: Pavol Beláň, Partizánske.

3
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
vipsj
Host
vipsj

divý chov králika
No tu pri Nitre sa chovu venujú viacerí a máme aj výsledky.Moji králici už osídlujú Českú Republiku a som počul darí sa im výborne .Viac sa zameriavame na divý chov v prírode nie klietkový .:-)

keso81
Host
keso81

Lov králika
natrafil som na pekné video, ako je mozne ulovit kralika diveho volne v prirode – bez zbrane…len skoda ze tu u nas neziju hady 😀 http://megavideo.sk/ako-ulovit-zajaca-holymi-rukami/

OTAKAR
Host
OTAKAR

pre : keso81
U nás ale aj v európe sa na lov králikov využívali šikovné zvieratká / nie hady / ale fretky 🙂

https://www.youtube.com/watch?v=ARA8WUVAjF4