Po vypočutí si nedávno odvysielanej relácie v regionálnom rádiu, kde sa hovorilo o problematike stanovenia nulovej kvóty lovu vlka dravého a ktorá je tiež dlhodobo v médiách premieľaná, som sa rozhodol zareagovať. V jednom rozhovore sme mohli počuť z úst ministra agrorezortu Jána Mičovského niečo v tom duchu, že škody vlk síce spôsobuje, ale ich výška je „zanedbateľná“. Pán minister, akákoľvek škoda je škoda bez ohľadu na to, akú dosahuje výšku a to platí aj v prípade škôd spôsobných vlkom na hospodárskych zvieratách ( ovce, dobytok, kozy ). Stanoviská vládnych činiteľov alebo zástupcov zodpovedných rezortov, v ktorých sa tieto škody bagatelizujú a znižujú ich význam nesvedčia o ich fundovanosti. Z pohľadu dobrých životných podmienok zvierat, ako aj trvalej udržateľnosti prírody a krajiny, je spoločensky žiaduce, aby táto forma chovu hospodárskych zvierat ( oviec, dobytku ) na území Slovenska aj naďalej pretrvala. Od bagatelizovania škôd je potrebné prejsť k aplikovaniu takých systémov, ktoré prispejú k ich minimalizovaniu,
ale nulová kvóta lovu vlka dravého to nie je a ani nebude.
To len tak na úvod.
A teraz k tomu stanoveniu nulovej kvóty lovu vlka dravého. Na Slovensku vo väčšine prípadov sa často povie A ale zabudne sa povedať aj B, aby si občan mohol utvoriť skutočne relevantný obraz o problematike. Tento spôsob je výhodný a rád využívaný nie len našimi politikmi, ale aj zástupcami mimovládnych organizácií, ktorým takéto spôsoby ako sa hovorí hrajú do karát a sledujú tým len vlastné ciele. Toto platí aj v prípade spomínanej nulovej kvóty. Pri všetkých debatách či loviť alebo zakázať lov vlka sa len okrajovo spomínali jeho potravné nároky.
Ale potrava vlka ( druhy a dostupnosť ) je jedným zo základných kameňov pri úvahách o jeho love alebo zákaze lovu.
Ako isto mnohí viete primárnou potravou vlka nie sú len veľké druhy kopytníkov ( jelenia, srnčia a diviačia zver ), zo stredne veľkých živočíchov sú to napr. zajace ( Akú početnú máme dnes jeho populáciu ? ) , z menších rôzne druhy hlodavcov, výnimočne vtáky, plazy, ryby, dokonca aj hmyz a zdochliny. Pre zlepšenie funkcie trávenia, zbavovania sa prebytočnej tráviacej šťavy, alebo čistenia sa od črevných parazitov ( pásomnice ) vlk konzumuje aj trávy a na doplnenie konzumuje aj plody ovocných drevín. Môžeme vidieť, že rozsah druhov potravy vlka dravého je široký, pričom ich vzájomný pomer je závislý na zmenách ich početnosti. Z pohľadu vlka tento preferuje ten druh, ktorý je početnejší v porovnaní s ostanými. Je potrebné uvažovať tiež s tým, že vlk disponuje dôležitou adaptáciou, ktorá mu umožňuje skonzumovať veľké množstvo mäsa, ale po niekoľkohodinovom oddychu sa dokáže znovu nasýtiť z tej istej koristi, čo naznačuje vysokú efektivitu pri využití koristi. Pokiaľ sú však vyrušené, ku koristi sa spravidla nevracajú, ak sú vyrušené ľuďmi, zanechávajú zvyšky a v krátkom čase sú nútení znovu loviť. Podľa rôznych autorov je priemerná denná spotreba mäsa nasledujúca : 0,1 kg (Kolenosky, 1972), 0,13 – 0,19 kg (Mech 1966), 0,15 kg (Fuller, Keith 1980), 0,21 kg (Carbyn 1983), pričom mladé vlky potrebujú denne asi 2 – 3 krát väčšiu dávku mäsa ako dospelé.
V priebehu sezóny sa mení intenzita vplyvu vlka v závislosti od dostupnosti inej potravy a tiež od vývojového stupňa vĺčat. Pokiaľ nie sú dozreté poľnohospodárske plodiny na rozľahlých plochách majú chovatelia oviec a dobytka od vlka pokoj, čo je neskôr narušené presunom raticovej zveri či už do rozľahlých polí alebo do ich blízkosti. Vtedy dochádza k úbytku prirodzenej potravy vlka dravého, čo je podnetom zvýšeného rizika napadnutia oviec resp. dobytka. Okrem toho sa zvyšuje výskyt útokov v období zaúčania mladých vĺčat do lovu dospelými vlkmi, pričom poranené prípadne usmrtené ovce slúžia ako „učebné pomôcky“. Škody spôsobené vlkom sú ovplyvnené vzájomným pomerom biomasy voľne žijúcich kopytníkov a hospodárskych zvierat. Pri dostatku prirodzenej potravy sú škody spôsobené vlkom podstatne nižšie. Výskumy (Skuban 2005, Finďo, Skuban 2011) poukázali na skutočnosť, že u niektorých svoriek môžeme hovoriť o špecializácii na hospodárske domáce zvieratá, ktoré sa učením prenášajú z rodičov na potomstvo a preto je vysoký predpoklad, že tieto útoky vlkov sa stávajú súčasťou života niektorých svoriek.
Druhým dôležitým kameňom skladačky pri úvahách o nulovej kvóte lovu vlka dravého je strata jeho vhodného prostredia vplyvom rozvoja infraštruktúry, zmien v štruktúre krajiny, výstavbe plošných a líniových stavieb ( diaľnic a rýchlostných ciest ) a zástavbe území pre obytné, priemyselné, rekreačné a iné účely. Tu musíme hovoriť o pomalom a dlhodobom procese, ktorý vplýva nie len na samotného vlka ale aj na jeho korisť. V súčasnosti obýva vlk na Slovensku asi len 40% územia štátu. Nebudovanie ekoduktov ( zelené nadchody pre zver ) je nie len prekážkou udržania priechodnosti krajiny nie len pre vlka, ale je tiež príčinou mortality kolíziami s vozidlami a obmedzuje tok génov, čím dochádza k strate genetickej diverzity (Liberg et al. 2005). Podľa (Frederickson et al. 2007) dochádza pri izolovanej populácii k zníženiu reprodukčnej schopnosti, zvyšuje sa výskyt jedincov s vrodenými chybami a obmedzuje sa kapacita prispôsobenia sa zmenám v prostredí. Ak nebudú implementované dostatočné opatrenia na zmiernenie dopadu rozvoja infraštruktúry, vrátane vybudovania ekoduktov ponad diaľnice a rýchlostné cesty, bude sa situácia v budúcnosti zhoršovať.
Tretím dôležitým kameňom skladačky sú faktory, ktoré priamo vplývajú na zdravotný stav koristi vlka. Tu musíme predovšetkým hovoriť o infekčných a parazitárnych ochoreniach a intoxikácii. Je potrebné, aby u pastierskych plemien psov boli vykonané všetky preventívne a profylaktické veterinárne úkony. K najvážnejším ochoreniam patria :
Besnota
Psinka a parvoviróza
Aujezkeho choroba – pseudobesnota
Trichinelóza
Sarkoptóza – svrab
Babezióza
Tuberkulóza
Zoznam najzávažnejších ochorení môže mať priamy vplyv na zdravotný stav populácie vlka a nepriamo odzrkadľuje aj zdravotný stav populácie koristi. V súčasnosti vysoká početnosť koristi, hlavne diviačej zveri, môže výrazne zvýšiť výskyt a potenciálny prenos patogénov ( napr. KMO, AMO ) na ich predátorov, ktorým v prirodzenom ekosystéme Slovenska je predovšetkým vlk. Tieto patogény môže vlk v prírode prenášať, alebo môžu mať vplyv na jednotlivých členov svorky, ale môžu aj výrazne znížiť natalitu, keď im podľahnú mláďatá v celom vrhu.
Štvrtým dôležitým kameňom sú prostriedky prevencie, ochrany a obrany pred napadnutím vlkom, ktoré môžeme rozdeliť na dve základné skupiny :
a) prostriedky používané pri pasení – pastierske psy
b) prostriedky používané pri nocovaní – kombinácia kovovej alebo drevenej ohrady doplnené o elektrický ohradník
Problémy môže spôsobiť nesprávne použitie alebo údržba oplôtkov, nedostatočne zaškolený personál, alebo nesprávne použité strážne psy. Chovatelia hospodárskych zvierat preto požadujú jednotnú metodickú príručku, ktorá by obsahovala štandardizované postupy aplikácie preventívnych opatrení, aby mohli takýmto nedostatkom predchádzať. Zmysluplné je aplikovať finančnú podporu pri realizácii prostriedkov prevencie pred napadnutím vlkom a nie čakať, až dôjde ku škode a potom túto uhradiť. V prípade tradičného používania pastierskych psov však chovatelia oviec alebo dobytka narážajú na problémy, ktorým je na jednej strane ponechanie voľne sa pohybujúcich psov bez dozoru spôsobilej osoby v nočných hodinách. Takéto ponechávanie psov bez dozoru je v rozpore s § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý určuje povinnosť vlastníkovi alebo držiteľovi zvieraťa zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného alebo nežiaduceho rozmnožovania. Na druhej strane sa intenzita pohybu ľudí v prírode z roka na rok zvyšuje. Stúpa počet turistov, cykloturistov, hubárov a zberačov iných lesných plodov v prírode, čím sa zvyšuje aj riziko napadnutia týchto ľudí pastierskymi strážnymi psami.
Vo svetle skladačky zloženej z vyššie uvedených kameňov sa stanovenie nulovej kvóty lovu vlka dravého už nejaví ako správne riešenie. Podľa uverejnených informácií o finálnom rozhodnutí o stanovení nulovej kvóte bude diskutovať medzirezortná pracovná skupina 15.októbra. Výsledok diskusie ukáže, ako vážne to agrorezort s managementom vlka dravého myslí, alebo len podľahne tlaku záujmových a lobistických skupín.
Autor: Ing. Ján Krnáč
V článku odznelo množstvo dezinformácií, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru. 1.Škody, ktoré spôsobuje vlk sú naozaj zanedbateľné, keď ich porovnáme so škodami, ktoré spôsobujú premnožené kopytníky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve. Vlk ako hlavný predátor kopytníkov pomáha tieto škody významne znižovať a je teda aj po ekonomickej stránke výhodnejšie vlkov nechať robiť si svoju prácu.
2. Primárnou potravou vlka sú veľké kopytníky a zajac určite nepatrí medzi hlavnú potravu vlkov – určite nie v našich podmienkach. Možno tak u arktického vlka.
3. Denná spotreba mäsa vlka nemôže byť 0,1 alebo 0,2kg, to by musel vlk vyžiť z 3kg mäsa mesačne, čo je nezmysel. Denná minimálna spotreba mäsa na 1 vlka je 1,4kg, to je množstvo potrebné na to, aby vôbec prežil. U aktívnych vlkov je to minimálne 2x toľko (Meech Peterson 2003).
4. “V súčasnosti vysoká početnosť koristi, hlavne diviačej zveri, môže výrazne zvýšiť výskyt a potenciálny prenos patogénov ( napr. KMO, AMO ) na ich predátorov, ktorým v prirodzenom ekosystéme Slovenska je predovšetkým vlk.” …. Nezmysel. Vlk nie je vnímavý ani na KMO ani na AMO a nemôže ochorieť na toto ochorenie.
5. V texte neodznel ani jeden relevantný argument, prečo by sa mali vlci loviť. Naopak, existuje množstvo argumentov, prečo by sa vlk loviť nemal. https://www.cergovfilm.com/news/vyzva-31-ochranarskych-organizacii/
Typické ochranárske kecy. Vlk a medveď do voľnej prírody nepatria a bodka. Nech si vlkov a medvede zoberú ochranári do svojich bytov. Nech vlky trhajú hospodárske zvieratá ochranárov, nech medvede ničia zariadenia a včelnice len ochranárom. Keď tomu bude tak a škody budú len na ochranárskych zariadeniach, dobre, potom budem za to, aby boli aj vlky aj medvede v prírode. Dokiaľ ich nebudete mať takto slušne vychovaných, tak si ich nechajte vo svojich činžiakových bytoch.
Takže k Vášmu komentáru k jednotlivým bodom :
1. Píšete, že ” Vlk ako hlavný predátor kopytníkov pomáha tieto škody významne znižovať a je teda aj po ekonomickej stránke výhodnejšie vlkov nechať robiť si svoju prácu” – na jednej strane toto článok nepopiera, na druhej strane sa v článku píše “….čo je neskôr narušené presunom raticovej zveri či už do rozľahlých polí alebo do ich blízkosti.” Do rozľahlých polí už vlky za raticovou zverou nejdú a preto musia hľadať potravu niekde inde napr.na salašoch. Ale aj pri súčasnom stave, keď sa loví v stanovených kvótach, tak vlk loví raticovú zver a spôsobuje škody na ovciach a dobytku. Tým, že sa stanoví nulová kvóta sa niečo v súvislosti so škodami zmení k lepšiemu ? Ešte k tým škodám, tým že vlk uloví resp.strhne raticovú zver nevzniká škoda ? Aj tá raticová zver má svoju cenu, na to sa stále zabúda. Čo sa týka škody na ovciach alebo dobytku len toľko, pochádzam z Oravy a moje informácie od majiteľov strhnutých oviec hovoria o tom, že štatisticky uvádzané škody neodzrkadľujú skutočnú výšku škôd a to z dôvodu zdĺhavej byrokracie pri jej vymáhaní chovateľmi, ktorí rezignujú a nenáhlasia ju. Čiže uvádzané škody na ovciach a dobytku sú výrazne podhodnotené a nezodpovedajú skutočnosti. Ako píšem v článku – akákoľvek škoda je škoda bez ohľadu na to, akú dosahuje výšku a to platí aj v prípade škôd spôsobných vlkom na hospodárskych zvieratách ( ovce, dobytok, kozy ). – prestaňte bagatelizovať tieto škody.
2. V článku píšem – Môžeme vidieť, že rozsah druhov potravy vlka dravého je široký, pričom ich vzájomný pomer je závislý na zmenách ich početnosti. Z pohľadu vlka tento preferuje ten druh, ktorý je početnejší v porovnaní s ostatnými.
3. čo sa týka množstva potravy uviedol som údaje ktoré boli publikované ( v zátvorke sú autori )
4. K tomuto bodu len toto – … môže výrazne zvýšiť výskyt a potenciálny prenos patogénov ( napr. KMO, AMO ) na ich predátorov… a tým je aj vlk, rovnako aj človek môže byť prenášačom AMO.
Na záver chcem ešte pripomenúť, že vlk je inteligentná zver, ktorú nestretneme len tak ako napr. pri raticovej zveri, vlk sa človeku vyhýba. A preto ak si niekto myslí, že uloviť vlka je hračka, tak je na veľkom omyle.
Replika k Vašej reakcii Ján Krnáč:
1. Keď porovnávame škody, ktoré spôsobuje vlk na hospodárskych zvieratách cca 50 až 100tis. EUR ročne so škodami, ktoré spôsobujú kopytníky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve: desiatky miliónov EUR, niet čo riešiť. Škody spôsobené vlkom sú pri tomto porovnaní zanedbateľné a kompenzuje ich štát. Tým že vlk strhne poľovnú zver škoda nevzniká, ide o prírodné procesy a zvieratá v prírode nepatria nikomu. Táto nezmyselná formulácia o škodách na poľovnej zveri sa čoskoro zo zákona vypustí, požaduje to aj Program starostlivosti o vlka dravého, na tvorbe ktorého sa podieľali aj poľovníci. Desiatky rokov trvajúci lov vlkov umelo znížil populáciu vlkov a umožnil premnoženie kopytníkov – potláčanie prirodzeného predátora človekom je nezmyselný zásah do prírodných procesov a následky dnes vidíme.
2. V článku píšete: “Ako isto mnohí viete primárnou potravou vlka nie sú len veľké druhy kopytníkov ( jelenia, srnčia a diviačia zver ), zo stredne veľkých živočíchov sú to napr. zajace…” Čiže podsúvate čitateľovi, že dôležitou súčasťou potravy vlkov sú zajace, čo v našich podmienkach nie je pravda.
3. Údaje, ktoré uvádzate o množstve potravy vlkov sú zastaralé. Však si pozrite roky, v ktorých tie práce boli publikované: 1966, 1972, 1980, 1983. Nové výskumy zistili to, čo som napísal v predošlej reakcii a aj David Meech už prehodnotil svoje staršie tvrdenia.
4. AMO a KMO sa nemôže preniesť na predátorov ako choroba, lebo títo predátori nie sú na vírus vnímaví a nemôžu ochorieť. Môžu maximálne pasívne preniesť vírus na srsti alebo perí. Choroba sa v prírode prenáša hlavne chorými diviakmi a uhynutými diviakmi medzi diviakmi navzájom. Pasívny mechanický prenos predátormi je nepodstatný, AMO nie je vysoko infekčné ochorenie, ako sa mylne tvrdí v médiách. To nakoniec konštatujú aj veterinári a najnovšie vedecké štúdie, viac v tomto mojom článku, kde v závere nájdete odborné stanovisko k potencionálnej možnosti prenosu afrického moru ošípaných prostredníctvom vlka dravého:
https://www.cergovfilm.com/news/je-amo-vysoko-infekcne-ochorenie/
Zopár konkrétnych čísel – ak sa teda už VŠETCI veľmi odborne bavíte, prečo nedávate jasne hovoriace čísla?
zdroj s fotkami a videom:
https://slovakia.panda.org/blog/?uNewsID=358230
Lov vlka skončil. Choč prišiel o vlčiu svorku.
Posted on 14 January 2020 Andrea Settey Hajdúchová
„Pozoroval som tú vlčiu svorku už od začiatku minulého roka, viem i kde mali brložisko. Hneď, ako prešla kvóta na lov vlka, vedel som, že táto sezóna bude pre nich konečná. Tušil som to, lebo kvôli riziku afrického moru a lovu diviačej zveri mali poľovníci schválenú výnimku na použitie prístrojov na nočné videnie,“ hovorí Peter Jakoby, poľovný a lesný hospodár z Chočských vrchov. Bol medzi prvými, ktorí podpísali Otvorenú výzvu za zákaz lovu vlka na Slovensku.
Komisia na ministerstve pôdohospodárstva napriek výzve povolila lov vlka v čase od 1. 11. 2019 do 15.1.2020 a kvótu stanovila na 35 vlkov. Proti lovu boli i zástupcovia ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR. A tušenie P. Jakobyho sa potvrdilo.
Už mesiac po spustení lovu zverejnila Správa TANAPu informáciu, že z 5-člennej vlčej rodiny v Chočských vrchoch zostali len dve 8-mesačné mláďatá. Dva dni na to ministerstvo lov vlka zastavilo so zdôvodnením, že sa naplnila kvóta na odstrel. „V kompetenčnom území Správy TANAPu usmrtených 12 jedincov vlka dravého. Pre jedno územie príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a tlmitela vysokej, srnčej, diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá,“ napísala Správa TANAPu.
Mláďatá bez skúsenosti
Samec – otec rodiny, bol zastrelený hneď 1. novembra 2019, o dva týždne nasledovala matka a 1. 12. 2019 mláďa. „Bola som pri obhliadke, išlo o tohoročnú samicu, mala približne 27 kilogramov, ešte mala mliečne zuby. Zo svorky zostali dve mláďatá. Uvidíme, či prežijú zimu, pretože im budú chýbať pri love skúsenosti rodičov. Budú vyhľadávať drobnú či uhynutú zver, možno hlodavce, ale vzhľadom na výdaj energie v zime, to nemusí pre ich prežitie stačiť, “ hovorí zoologička zo Správy TANAPu Erika Feriancová.
Peter Jakoby dúfa, že sa pridajú k inej svorke, alebo že sneh napadne čím neskôr, čo by mohlo zvýšiť šance mláďat na prežitie. Nerád by o vlkov v revíri prišiel, hoci mu na jar, keď učili svoje mladé loviť, zabili na salaši 14 oviec. Hovorí, že za ovce dostal kompenzácie a škody, ktoré mu spôsobí jelenia a srnčia zver na mladých stromoch sú ďaleko väčšie. „Som i poľovný hospodár, ale nedokážem pochopiť, prečo ministerstvo povolilo lov vlka vzhľadom na stav početnosti jelenej zveri. Keby aspoň vylúčili z lovu tie poľovné revíry, ktoré susedia s prírodnými rezerváciami.“
Ochrana nestačí
Celkovo bolo v poslednej sezóne ulovených v kompetenčnom území Správy TANAPu 12 vlkov. To znamená, že skoro tretina kvóty bola ulovená v okolí nášho najstaršieho národného parku. “Nemôžeme mlčať, ide síce o povolenú aktivitu poľovníkov, ale územie určené na ich ochranu je malé. Vlka síce nie je možné loviť na území národného parku a na území európskeho významu, to ale siaha viac-menej po magistrálu, ďalej je už ochranné pásmo. V zime sa však raticová zver presúva do podhoria a vlky idú prirodzene za svojou potravou, kde však už nie sú chránené,“ hovorí riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.
Aj on zdôrazňuje význam vlka pri ochrane lesa, keď preháňa vysokú a srnčiu zver a tak chráni mladý les. Pre poľovníkov a lesníkov by mal byť skôr partnerom. „Keby išlo slimáka, vedel by som, že na takom území je v bezpečí, ale vlk je bežec, za noc prebehne desiatky kilometrov, takže ochrana na takom malom území je na smiech. Nastal čas, aby sme si na Slovensku povedali, či chceme vlka skutočne chrániť. Kto popiera jeho prínos v ekosystéme, nemá pravdu.“
Význam vlka v ekosystéme, jeho dôležitosť v regulácii diviačej, vysokej a srnčej zveri a pri obnove lesa, zdôrazňovala aj otvorená výzva na zákaz lovu vlka. Premnožená poľovná zver spôsobuje škody nielen lesníkom, ale i poľnohospodárom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádzala škody na úrode za rok 2017 vo výške 16,8 milióna eur, za rok 2018 vo výške 19,8 milióna eur.
Rodina z Belianskych Tatier
Lov vlka bol povolený do 15. januára 2020, no ministerstvo ho zastavilo o mesiac skôr, pretože sa naplnila kvóta. Z 12 vlkov ulovených okolo TANAPu boli traja spomenutí z Chočských vrchov, päť zastrelili v predhorí Západných Tatier – dvoch pri Važci a dvoch pri Varišove, ďalších v katastroch obcí Šuňava, Kvetnica pri Poprade, Gerlachov a Spišská Belá. Tunajšiu svorku pozná strážca Juraj Ksiažek zo Správy TANAPu. „Sledujem ich už štyri roky, dlho chodili sami – mladý vlčí pár, až tento rok vyviedli 5-6 mláďat. Brložisko majú v ťažko dostupnom teréne s kalamitou, takže som ich videl prvý raz na záberoch z fotopasce v auguste, keď s mladými vyšli na lov. Potom už chodili spolu, až kým nezišli za hranicu, kde stratili ochranu.“
Dospelý vlk sa vzdialil len necelé dva kilometre od tejto hranice. Juraj Ksiažek bol pri jeho obhliadke po odstrelení. „Keď som ho uvidel, povedal som si – to nie je možné, teraz, keď sa im začalo dariť, tak prišiel otec o život. Kolegovi som hneď vravel – dnes v noci budú zavíjať ako blázniví, lebo sa budú hľadať.“ Čo bude s touto svorkou? Juraj hovorí, že je to ťažké odhadnúť – v území je veľké množstvo kopytníkov, takže ani v tomto zložení by nemala mať problém uloviť srnu. Ak nepríde o ďalších členov. Na naplnenie kvóty stále zostáva uloviť niekoľko vlkov.
V Poľsku chránení u nás lovení
Od roku 2010 bolo na kompetenčnom území Správy TANAPu ulovených 60 vlkov (2010-2016 – 31 vlkov, 2016/17 – 7, 2017/18 a 2018/19 po 5 vlkov, tento rok 12). Správa parku vidí dôvod, prečo zastrelili toľko vlkov na takom území i v tom, že kým v minulosti ministerstvo určilo, koľko vlkov možno uloviť v danom regióne, tentokrát to neplatilo. A neplatí už ani pravidlo neloviť alfa jedinca. V praxi sa veľmi nedodržiavalo. Šanca streliť vlka sa počíta v sekundách, nie je čas zisťovať, v akom postavení je v svorke.
Celkovo bolo na celom Slovensku od roku 2000 legálne ulovenýchvviac ako 1760 vlkov. Ochranári navyše upozorňujú ešte na dva problémy, ktoré ohrozujú populáciu vlka – jedným je nelegálny lov – teda vlci, ktorí sa ulovia mimo kvóty a úhyn. „Vlky, ktoré uhynuli z dôvodu napr. kolízie s autami či vlakmi, alebo boli nájdené bez určenia dôvodu úhynu, sa do ročných kvót nezarátavajú. Paradoxom je, že v poľovníckej praxi sa úhyn poľovnej zveri (jelenej, srnčej, diviačej a pod.) započíta do plnenia plánu lovu,“ hovorí Erika Feriancová.
V TANAPe navyše lov vlka presahuje hranice. Migrujú sem vlky z Poľska, kde sú celoročne chránené. U susedov ich teda chránia, keď prejdú k nám, strieľame ich. Správa TANAPu práve rieši čerstvý dopyt z Poľska – podozrenie na nelegálny odstrel vlčice Halky.
Samé ochranárske kecy, nič viac. Vlk do prírody nepatrí
Relaita lovu vlka podľa okresov a dátumov
Plnenie kvóty lovu vlka dravého v sezóne 2019/2020
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určilo kvótu na lov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2019/2020 v počte 35 ks. Do kvóty nebudú započítané úhyny. Od 1.11 – 10.12.2019 bolo ulovených 30 vlkov.
https://polovnickakomora.sk/sk/1821-plnenie-kvoty-lovu-vlka-draveho-v-sezone-2019-2020.html
Starší článok, ale zaujímavé info – napr. o tom, ako sa prideľovali kvôty v hraničných oblastiach, tiež čísla o ulovení a stavoch zveri – a ich interakcii. Pre poľovníctvo je zaujímavé toto – a hneď si TOTO dajte do súvisu s DNEŠNÝMI stavmi jelenej a hlavne Diviačej:
Stavy vlka vo vzťahu ku stavom diviačej a jelenej zveri
Ako sme už vyššie spomenuli stavy (a lov) jednotlivých druhov raticovej zveri dosahujú v posledných rokoch na Slovensku historické maximá. Z obrázku č. 2 je zjavný vzájomný vzťah medzi lovom raticovej zveri (jelenej a diviačej zveri), ako hlavnej koristi vlka, a lovom vlka. Vysoké stavy jelenej a diviačej zveri priaznivo ovplyvňujú narastanie početnosti vlka, jeho natalitu a prežívanie.
Srnčia zver predstavuje korisť vlka v menšej miere v porovnaním s diviačou a jeleňou zverou aj z dôvodu jej mierneho ústupu a preferenciou odlišných podmienok prostredia – areál hlavného výskytu srnčej zveri na Slovensku sa neprekrýva s hlavným výskytom vlka.
Z údajov na obrázku je zrejmé, že napriek tomu, že sa vlk na Slovensku loví, jeho stavy stúpajú, čiže regulácia vlčej populácie na Slovensku neohrozuje jeho výskyt. Na druhej strane vyplýva z prezentovaných údajov silná závislosť medzi výskytom diviačej a jelenej zveri (ako potravy) a výskytom vlka (ako predátora).
V poľovníckej sezóne 2012/2013 bolo na Slovensku ulovených 24 010 ks jelenej zveri, 49 997 ks diviačej zveri a 149 ks vlkov, plus 5 nájdených úhynov. Takto vysoké stavy vlkov a raticovej zveri boli zaznamenané koncom 80. rokov. Je známe, že potom začiatkom 90. rokov došlo k výraznému zníženiu stavov raticovej zveri, s čím súvisel aj pokles početnosti vlka, ako dokladujú aj údaje z obrázku.
čítajte celé tu:
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/Duben—2014/Problematika-vlka-na-Slovensku
RE:”Starší článok, ale zaujímavé info”. Spomínaný graf/obrázok v článku neznázorňuje stavy kopytníkov a vlkov, ale ich lov, čo je zásadný rozdiel. Z lovu sa na stav nedá spoľahlivo usudzovať, lebo lov môže rásť, ale stavy môžu pritom klesať. Koľko je vlkov na Slovensku a aký je trend ich populácie o tom máme len nejasné indície, presne to nevie nikto. Jediné čo vieme pomerne presne je postupné pomalé rozširovanie areálu vlka na Slovensku. To by mohlo poukazovať na rast populácie vlka. Otázka však z znie, čo bolo prvé? Vajce alebo sliepka? Dlhoročné potláčanie predátorov vyústilo do nerovnováhy predátor-korisť. Predátorov vo vzťahu ku koristi bolo dlhodobo menej, ako by malo byť, lebo predátorov lovil človek, čo logicky vyústilo do rastu populácie kopytníkov. Mnoho kopytníkov = lepšie potravné možnosti pre vlkov. Keď sa sprísnila ochrana vlkov, ich populácia napriek lovu mohla mierne narásť k čomu určite prispel aj lov rodičovských jedincov. Vtedy sa populačná dynamika vlkov zväčšuje, majú viac potomstva. Najskôr bolo teda umelé zníženie počtu predátorov, následne rast populácie kopytníkov na dnešné enormne vysoké čísla, potom sprísnenie ochrany vlkov a až následne mierny rast populácie vlkov. Ten rast je však stále nedostatočný, lebo vlci sa naďalej lovili. Stále existuje veľká nerovnováha vo vzťahu predátor – korisť a preto je úplný zákaz lovu vlkov viac ako potrebný vzhľadom na vysoké škody, ktoré spôsobujú premnožené kopytníky ako aj kvôli zníženiu rizika šírenia afrického moru diviakov na území, kde žijú vlci. Regulácia vlkov lovom pri súčasnom nastavení síce neohrozuje ich výskyt, ako sa píše v článku, ale výsledkom je premnoženie raticovej zveri a následné škody, ktoré sú už dnes neúnosné.
Nedá mi nereagovať na pána ochranára vlkov a podobnej hávede. Môžete mi povedať čo je to za logiku, keď nám tu budú vlci žrať vysokú zver ? Vaše argumenty môže používať len krátkozraký jedinec. Aký je to prínos pre spoločnosť, keď vlk zožerie a s prepáčením vys….. jeleňa ??? Kde je ten úžitok? Ten vlčí trus??? A ešte by ma zaujímalo, ako to zariadite, že vlk zožerie len výradový kus a nie vysoko chovného jedinca. A prosím, argumenty typu, že vlk žerie len choré a slabé jedince, si nechajte pre deti do škôlky.
Aká je to škoda na genofonde vysokej, keď vlk strhne špičkového jeleňa. Načo je vlk v prírode? Máme účinnú reguláciu pomocou zákonnej organizácie poľovníckeho zväzu. To že je v niektorých lokalitách premnožená, je následok hospodárenia poľnohospodárov. Niekoľko 100 ha lány kukurice a slnečnice sú rajom pre vysokú a diviačiu. Tam hľadajte príčiny vysokých stavov. Riešenie je len v tvrdom postoji agrorezortu, ktorý nastaví pravidlá na osev kukuríc a slnečníc. Ešte k tej ekonomike. Vlk tu robil a vždy bude robiť len škody. Ak sa chcete pozerať na vlka, choďte do ZOO.
Vlci sa jeleňmi, diviakmi či ďalšími kopytníkmi živili tisíce rokov predtým, ako ste prišli vy s tou svojou “logikou”. Prírodu nehodno dráždiť, ani ignorovať. Výsledky tohto dráždenia a ignorancie prírodných zákonov už vidíme všade okolo nás. Nie sme pánmi tejto Zeme. Jediná logika, ktorá tu funguje milióny rokov je tá, ktorú diktuje naša planéte Zem. Aj pred nami sa tu hrali ľudia na vševedov, mudrcov a pánov sveta. Kde skončili ich civilizácie? V prachu Zeme.
Jéžiši Mária, tak teraz si to dorazil! A prečo potom ty nežiješ v jaskyni??? Prečo používaš internet, počítač, chladničku, auto, mobil??????????? Sa zobuď. Prírode škodia práve takí ľudia ako si ty ! Ekologickí teroristi. Máte červené súkno pred očami, vidíte a riešite len jednu vypichnutú vec. Nepozeráte sa do prava ani do ľava, máte klapky pred očami. Zalez do jaskyne, kameňami rozlož oheň a žer s vlkmi surové mäso. Ja neverím, že môže byť niekto až takto zadubený a nevidí si na špičku nosa. Ešte raz sa ťa pýtam, vie vlk lepšie tlmiť a selektovať zver, ako človek? Dobre si rozmysli čo mi odpovieš.
Pán Krnáč zase naďobol skvelú tému – dokonca prebudil aj sedmispáčov, ktorí dlho nič nepísali. Pred nejakým časom som založil tému v diskusii Vlky – ale zatiaľ tam nikto nič nepísal, okrem mňa. A práve som TAM priložil jednu prácu – nielen o Vlkoch, ale o všetkých veľkých šelmách, lebo to neviem priložiť sem, dal som to tam. Kto chce hovoriť o téme, mal by mať už čosi naštudované…
Ale táto téma od p. Krnáča zaťala hlboko. Vyvstávajú ( z popola) mnohé otázky.
Na základe textov, čo sú tu v diskusii:
– Prečo (niekomu) vadí či vlky niečo zožerú v prírode, keď stavy zveri stúpli mnoho násobne? A pritom aj tvrdia, že na vine je dačo iné.
– Sú tieto názory teda kvôli legálnej nemožnosti získať trofej vlka? A teda nemožnosti vyrovnať sa “starým” lovcom?
– Kazí to nejakým spôsobom niečije kšefty? Či s poľovačkami, či klientami či s trofejami? Či s oplácaním úsluh alebo zavďačovaním sa?
– Či je to nejaká pomsta vlkom? Napr za roztrhaných voľne pustených psov? Vraj – najmä v Nízkych Tatrách už zopár kopovov sa nevrátilo, lebo ich svorka nalákala k sebe a rýchlo usporiadala. Či z hladu, či len učili mladých ako bojovať a nalákať do pasce psa, ktorý netuší o smrteľnom nebezpečí a je v loveckom ošiali, alebo ho vytím nalákala vlčica do papúľ mladých vlkov, čo sa učia loviť?
A mnohé ďaľšie – napr. že existuje nejaká tajná “liga” či spolok lovcov Vlkov – akože elitný lovecký klub? A tým pádom nie je možný vstup? A mnohí teda prskajú, že im bolo znemožnené stať sa členom elity???
A ešte jedna – závažná otázka – prečo niekto tak hlúpo – a drsne – vykrikuje, že vlk do prírody nepatrí – keď on v prírode dlhodobe je. Čo tento človek skutočne robí – aký má cieľ? Lebo toto legálny poľovník pri zmysloch nemôže napísať na verejný web – iba ak by toto malo vedľajší budúci cieľ! Akože umožniť a uľahčiť – a možno priamo ZAČAŤ napádanie poľovníkov a poľovníctva na Slovensku. Možno že by bolo tohoto človeka, jeho IP adresu a a jeho MAC adresu tu zastaviť a nedávať mu priestor na štvavé a nenávistné reči. Pokiaľ je to LEN hlupák obyčajný – dajme tomu. Pokiaľ má iné – ďalej siahajúce úlohy – pozor na tohoto agenta.
Nuž a teda – ak by sa jeleniari – ale aj diviačiari – hnevali na vlkov – zopakujte si základy, prípadne naštudujte niečo z genetiky ( asi vám presne toto chýba!) – prítomnosť práve VLKOV a MEDVEĎOV v revíroch zvyšuje cez hormóny trofejovú hodnotu či parožia, či klov – teda pohlavných znakov závislých na testosteróne a adrenalíne. Na obranu…A preto potom firmy ako je X cell bríding bežia z takéhoto prostredia odoberať varlatá ulovených zlatých jeleňov a priletia aj vrtuľníkom, aby ich rýchlo zmrazili a mohli spermiami inseminovať a zlepšovať trofejovú hodnotu. Prečo lietajú po celej Európe – práve tam, kde sú medvede a vlky? Bulharsko, Rumunsko a pod? Kde je divočina ako sa patrí? Prečo nelietajú do Švajčiarska? Nuž ale – to by trebalo dačo študovať a poznať. A to je väčší problém, ako kúpiť si telefón s internetom a provokovať. Možno budú zaujímavé výsledky – behom zopár – 10?-20? – rokov – ako sa zvýši bodová hodnota jeleňov, resp. výskyt zlatých jeleňov – v závislosti od nárastu počtu vlkov. Inak, keď sa robilo porovnanie Maďarsko- Slovensko v úspešnosti poľovníctva v celku Lesného hospodárstva – zisky ( či prijmy) – na Slovensku len 5% – v Maďarsku až 10%. Na Slovensku sa viacej kradne drevo, v Maďarsku oveľa viacej VEDIA robiť poľovníctvo. A to majú viacej štátnych lesov. Viete niečo o obrovskom štátnom revíri GEMENC ? Cez 20 tis ha – hlavná klientela Nemci – zlaté jelene, megapoľovky na diviaky – hafo peňazí – prečo to oni vedia – a my nie? Lebo tu sa viacej kradne. A čo – aj vlky chcete kradnúť??? Aký veľký je teda tieňový biznys s vlkmi, ak vás to tak irituje? Asi aj na to dal sanchez tie (nepríjemné) čísla o love vlkov – koľko ľudí sa zapísalo medzi vlkobijcov? Aký veľký je ten klub? A koľko elitárov by tam chcelo byť – a nebude môcť? Zaujíma toto široké poľovníctvo – teda tých, čo odmakajú tú spústu práce v revíroch? Hádam sa zapoja viacerí – diskusia sa začala pekne rozbiehať – hrajme mariáš – priznajte farby!
K ochrane stád pred vlkmi – nejaké informácie pre tých, čo nevedia:
Asi je pravdou, že treba viacej tlačiť na orgány na preplácanie škôd – všetkými spôsobmi – aj nátlakovými.
Druhá vec je ale reálna ochrana stád. U nás je bežné používať psy – problematika Slovenského čuvača je, že to, čo je na výstavách psov ukazované ako Slovenský čuvač – to je len paródia na Slovenského čuvača ! Je to priam úchvatné, ako dokázali psíčkarské klany spastačiť slovenské národné plemeno ! Hnus a des – to je mončiči a nie pes proti vlkom. Malé, bojácne – ale vďaka známostiam sa práve tieto jedince dávajú do plemenitby. Dajte ho k vlkovi do ohrady – a buď sa nechá zožrať, alebo sa s ním bude hrať! K ozajstnému čuvačovi by sa rozhodca priblížil na 5m a bál by sa ísť ešte krok bližšie ! To je pes, pred ktorým aj vlk stiahne chvost. Posledne som takého videl na salaši za Breznom – mladá samica, mala tak 2,5 roka 50kg a išla vytrhnúť železný kôl zo zeme, keď sme prišli na 50m. Ani plot navyše, čo tam bol by nám nepomohol – obrovská a zúrivá – v očiach čistá smrť a velikánska hrubá huňa. Ako správny vojak – hladná – nastratá a strašná papuľa. Nič cudzie nesmie zniesť vo svojom priestore. A toto na noc púšťali z reťaze – v oplotenom objekte. Ani okolo plota nikto nechodil…ak by preskočila – musia ho zakopať. Tak to je pes. Na stráženie zveri – mal som Hovawarta – môôc dobré – hrýzol všetkých, čo nepatrili do svorky a došli na dosah. To je strážny pes – a má to aj v mene – Hofe wart..Nuž a – samozrejme Kaukaz , Stredoaziat, Alabay a – argentínska doga!!! To zabije aj krokodíla a aj vlka. To je superkokot pes! S obrovskou radosťou vyhľadáva vážne súboje – lebo vyhráva – je to PUMA, nie pes…Ak by som chcel chrániť stádo – dve Argentíny – párik – vtedy pes bojuje aj za svoju samicu – a to je strašné, čo dokáže.
Ale…
Psov treba živiť – teda je to nákladné…
V zahraničí sa používajú agresívne bylinožravce na ochranu iných bylinožravcov – veľmi úspešné sú práve SOMÁRE. Áno – to, čo u nás zmizlo – Donkey – je teritoriálny, agresívny, má silnú papuľu – hryzie strašne a kope jak blázon a je silne – ale kua silne teritoriálny !
No priznajte – odborníci na pasenie – kto toto vie? Skôr španielska věsnice..
Dajte si do Ytb – donkey attack, donkey vs wolf, donkey vs dog a pozrite, čo zabíja kojotov, vlkov, šakalov a psov. A dajte si – pre info – aj horse vs volf, horse vs dog – a sledujte tie strašné kopačky a ako dopadnú ich protivníci.
A somárik sa napasie s ovečkami – čo myslíte – odborníci – prečo majú v Rumunsku toľko oslieho salámu??? Lebo ich mnoho pasú spolu s ovcami…a oni im ovce chránia – spolu so psami a oplotkami – a o ten zbytok, čo vlci predsa odlovia – sa má postarať štát.
A ideto inde – prečo by to nešlo tu? Lebo nevieme???
A to je dôvod na čo?
Že by učiť sa? Študovať???
Trochu bolííí…hmm..
https://www.youtube.com/watch?v=rBFXoH0Xxnw&ab_channel=WonderfulWorld
Alebo Lama – ďalší agresívny a útočný bylinožravec – čo tak pýtať si od vlády eurofondy na nákup týchto ochrancov? A koho to má napadnúť?
A new way to protect sheep from wolves
https://www.youtube.com/watch?v=SX5GvhIF2j4&ab_channel=SWIswissinfo.ch-English
K téme pytliactva vlkov ( a aj medveďov) – a k téme elitárstva “vlkobijcov” ešte toto – ak si pytliaci myslia, že sú neznámi, tak sú naivní. Je dostatok informácií, ktoré sú známe, len sa čaká, kedy ich správne použiť. Ako iste vidíte, mnohí doteraz nepostihnuteľní oligarchovia už sedia a mnohí sú na pláne. A možno NAJPRV budú domové prehliadky kvôli nelegálnym vlčím a medvedím trofejam, aby bolo za čo začať “masírovacie” trestné konanie spojené s odobratím poľovného a zbrojného a obvinením z obchodovania s chránenými druhmi v súbehu s pytliactvom. A ak už bude človek vňútri v base – už bude prístupnejší k vyprávaniu, príp. dohode. A takýto človek s takýmto obvinením nie je nikde v kultúrnom svete prijateľný…to je prepracovaný systém a odskúšaný systém, kedy – hoci na odvrátenie pozornosti od seba radšej udajú iného…a to je super, lebo takto sa orgány dozvedajú podrobnosti priamo od znalých. Nuž a – čítajte, ako je to tajné, veď majú situáciu tak zmapovanú, že aj redaktorke dali pomerne slušne presné čísla, koľko ( a iste aj kde) hľadať – ak by chceli, alebo potrebovali. Tieto informácie pritekajú pomerne samé…Slovensko je malé…
Zoológ o šelmách na Slovensku:
Mám pocit, že pretrváva snaha loviť vlka ako trofejovú prestíž
https://noizz.aktuality.sk/enviro/ako-su-na-tom-vlky-na-slovensku/dfjxcwd
VLK – SANITÁR ALEBO ŠKODCA?
Z našich lesov dňa: Piatok, Marec 20, 2020
https://www.huntingland.sk/blog/vlk-sanitar-alebo-skodca-b145.html
Starší článok – z r. 16.11.2014 – ale mnohé dobré info stále platia.
Lov na vlkov. Je to len poľovnícka chuť prísť k trofejam?
Šuba hovorí, že 80 je maximálny počet vlkov, ktorých možno uloviť, vlani poľovníci zastrelili 29. „Keď si vezmeme počet 400 až 600 vlkov a ich rozmnožovanie, tak v žiadnom prípade poľovníci neohrozujú ich populáciu,“ povedal.
Poľovníci priznávajú, že údaje v štatistike sú nadhodnotené, limit na odstrel vlkov však považujú za správny. Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba reagoval, že sa pri ňom neriadia údajmi lesníckeho centra ale expertným odhadom populácie vlkov. Podľa tohto odhadu sa ich počet pohybuje od 400 do 600.
Rovnakú hranicu 80 kusov určil rezort pôdohospodárstva aj vlani, predvlani bola vyššia, poľovníci mohli odstreliť až 130. Ministerstvo pôdohospodárstva si za stanovením hranice stojí. Podľa riaditeľa tlačového odboru Petra Hajnalu vychádzalo z údajov o početnosti populácie vlka a návrhov kvóty lovu z okresných úradov. „Pri určení kvóty lovu sa vychádza z toho že výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty,“ uviedol Hajnala.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/336565-lov-na-vlkov-je-to-len-polovnicka-chut-prist-k-trofejam/
EURÓPU ČAKÁ NOVÁ KOLONIZÁCIA. VLČIA
31.3.2016, Pravda.sk
Podľa údajov Slovenskej poľovníckej komory narástol počet jeleňov na Slovensku v rokoch 1967 až 2014 o 268 percent (z 23 400 na 62 800), srncov o 174 percent (zo 61 900 na 107 400) a diviakov dokonca o 532 (!) percent (zo 7600 na 40 400). Prezident komory Tibor Lebocký zároveň priznáva, že tieto stavy sa zvyšujú aj napriek tomu, že sa stále zvyšovali počty ulovených zvierat.
https://www.selmy.cz/clanky/europu-caka-nova-kolonizacia-vlcia/
K tomuto v dnešnej dobe toľko: odoberú niekoľko vzoriek na DNA skúšky a ak v budúcnosti nájdu zhodu v prípade nálezu lebky vlka – a ak aj bude predaná dilinovi – stotožnia ho ako pytliaka, ešte k tomu v chránenej oblasti. To bude prekvapko..a hlavne – právnici sa potešia, že si ozaj dobre zarobia.
V chránenej oblasti niekto odrezal vlkovi hlavu, pytliakovi zrejme išlo len o trofej – vcelku nedávno – 19. 03. 2019
https://www.tvnoviny.sk/domace/1959249_v-chranenej-oblasti-niekto-odrezal-vlkovi-hlavu-pytliakovi-zrejme-islo-len-o-trofej
Zase nejaké čísla – rok 2016
Na Slovensku je okolo 400 vlkov, patria ku karpatskej populácii
https://dennikn.sk/636982/na-slovensku-je-okolo-400-vlkov-patria-ku-karpatskej-populacii/
z Koncepcia rozvoja poľovníctva – veľké šelmy. Odkaz pre miestnych odborníkov – Treba si uvedomiť, že podstatným nie je Zákon o poľovníctve, ale Zákon o ochrane prírody. Ten je oveľa-oveľa širší a ten poľovnícky len z neho vychádza. Koncepcia bude vložená do témy vlky.
2.6.3. Veľké šelmy
Z veľkých šeliem má určený čas lovu vlk dravý a šakal zlatý. Medveď hnedý a rys ostrovid
sú celoročne chránené živočíchy. Ochrana veľkých šeliem vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj zo Smernice Rady č. 92/43/EHS z 21.mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 schválilo program starostlivosti o vlka a v roku 2017 programy starostlivosti o medveďa a rysa. V nich sú formulované základné zásady ich ochrany, manažmentu a monitoringu. Podľa programov starostlivosti žije na Slovensku 300 až 600 vlkov (expertný odhad), 300 – 400 rysov a 1 023 – 1 489 medveďov (analýzy DNA zo vzoriek trusu). Údaje o početnosti veľkých šeliem, pochádzajúce zo zisťovania stavov zveri realizovaného užívateľmi poľovných revírov, sa od uvedených údajov značne líšia (medveď 2 000, vlk 2 200 a rys 1 700). Zapríčinené je to tým, že údaje sa vykazujú na úrovni poľovných revírov a po ich sčítaní za územie Slovenska sú zaťažené chybou, a to z dôvodu viacnásobného započítania toho istého jedinca
vo viacerých, zvyčajne vzájomne susediacich poľovných revíroch. Pokiaľ ide o šakala zlatého, podľa údajov poľovníckej štatistiky bolo v roku 2015 na Slovensku pozorovaných 94 jedincov.
Medveďa a rysa možno loviť len na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Vlk sa loví na základe ročnej kvóty, určenej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V roku 2015 bolo na Slovensku ulovených 25 medveďov, 43 vlkov, 10 šakalov a ani jeden rys. Výrazný pokles počtu ulovených vlkov v posledných rokoch bol spôsobený značným rozšírením území, na ktorých loviť vlka nie je možné, vyplývajúcim z ostanej novely vyhlášky MP SR č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ako aj z toho, že od poľovníckej sezóny 2013/2014 pri určení kvóty lovu vlka dravého nie je povoľovaný lov v územiach európskeho významu, v ktorých je vlk predmetom ochrany. Ďalšou príčinou poklesu počtu ulovených vlkov bolo zakázanie lovu vlka v rámci spoločných poľovačiek.
Koncepčné zámery:
Zachovanie chránených druhov zveri vrátane veľkých šeliem nemôže byť len otázkou orgánov a organizácií ochrany prírody, ale monitoring ich výskytu a návrhy a realizácia manažmentových opatrení na ich zachovanie sa musia stať jednou zo základných úloh poľovníctva.
Nevyhnutným predpokladom správneho manažmentu veľkých šeliem je získanie relevantných údajov o ich početnosti a o areály ich výskytu. Je preto potrebné hľadať spôsoby na zvýšenie výpovednej hodnoty údajov, získaných pri sčítaní zveri. Nepostačuje, aby zisťovaným údajom bola len početnosť, potrebné je zisťovať aj pohlavnú a vekovú štruktúru, údaje o veľkosti prírastku, o potravných nárokoch (evidencia, dokumentovanie a vykazovanie strhnutej zveri) a pod.. Nevyhnutné je venovať náležitú pozornosť vyhodnoteniu získaných dát.
Je potrebné presvedčiť užívateľov poľovných revírov o význame a dôležitosti monitoringu veľkých šeliem, aby sa iniciatívne zapojili do prebiehajúcich projektov aj nad rámec povinného zisťovania stavov zveri.
Na základe zistených relevantných dát v prípade nutnosti zvážiť a iniciovať kroky vo vzťahu k slovenskej, ale aj európskej legislatíve, vedúce k tomu, aby veľkosť populácii veľkých šeliem
na Slovensku bola udržiavaná v priaznivom a zároveň trvalo udržateľnom stave. Hľadať možnosti efektívneho manažmentu veľkých šeliem v poľovných revíroch zaradených do génových základní (kapitola 2.6.).
Je potrebné zamedziť dodatočnému prísunu potravy atraktívnej pre medveďa do poľovných revírov, okrem prikrmovania zveri v čase núdze a vnadenia diviačej zveri podľa pravidiel stanovených v zákone o poľovníctve. Akýkoľvek iný prísun potravy do poľovných revírov musí byť zakázaný, kontrolovaný a v prípade porušenia zákazu sankcionovaný.
Prikrmovacie zariadenia a vnadiská na vnadenie diviačej zveri umiestňovať v dostatočnej vzdialenosti od obydlí a od turisticky atraktívnych lokalít, aby sa eliminovali nebezpečné strety s medveďom, ohrozenie života, zdravia a majetku občanov.
Spoločné poľovačky v poľovných revíroch s výskytom medveďa neorganizovať v známych lokalitách brloženia medveďa.
Je potrebné realizovať kroky pre lepšie informovanie verejnosti o potrebe, postupoch a spôsobe manažmentu veľkých šeliem, vyplývajúcich zo schválených programov starostlivosti o medveďa, vlka a rysa na Slovensku a o nezastupiteľnej úlohe poľovníkov pri realizácii týchto programov. Lepšou informovanosťou verejnosti eliminovať šírenie poloprávd a zavádzajúcich informácií vo verejnosti.
úplne čerstvá informácia – z Čiech, teda česko-poľského pohraničia.
Zároveň info – VLČATA SE LETOS V ČR NARODILA MINIMÁLNĚ V 10 SMEČKÁCH.
Teda Vlkom rozhodne nehrozí nič zlé – silne plusovo sa rozvíjajú.
https://outsidermedia.cz/hnuti-duha-vlci-hlidky-poprve-potvrdily-vyskyt-vlka-v-orlickych-horach/
https://www.selmy.cz/tiskove-zpravy/vlcata-se-letos-v-cr-narodila-minimalne-v-10-smeckach/
K vyššie uvedenej informácii – kde je teda Broumovsko a ako vyzerá? Uvedené Stolové hory sú na Poľskej strane – Broumovsko je niečo ako naše Súľovské skaly – raj pre vlkov – ale aj rysy a macov:
https://www.google.com/search?q=broumovsko&sxsrf=ALeKk00fyRjUmlsIScmB9weGD4D65Nzszg:1602948812664&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwiyn8nU-bvsAhUlyIUKHWE0DpQQ_AUoAXoECCEQAw&biw=1536&bih=775
Nuž a – ak chcete poznať, ako to robia bratia česi – čítajte – vždy nás učili – a toto je famózne! Ak teda štát hovorí A = vlci – MUSÍ povedať aj to B = čo potom?
Má takéto niečo Slovensko?
A ak nie – prečo???
http://www.ochranaovci.cz/
Najskôr mi dovoľte reagovať na komentár p.Emila zo dňa 13/10/2020:
Píšete – Tým že vlk strhne poľovnú zver škoda nevzniká, ide o prírodné procesy a zvieratá v prírode nepatria nikomu.- podľa mňa podsúvate čitateľovi dezinformáciu. Píšete, že zvieratá ( dodržujte názvoslovie nie zvieratá ale zver ) v prírode nepatria nikomu, tak prečo je veškerý výkon práva poľovníctva striktne podriadený platnej legislatíve a aj zákonu o ochrane prírody a krajiny.
Ďalej píšete – Pasívny mechanický prenos predátormi je nepodstatný… – s týmto nemôžem súhlasiť, každý prenos infekčných a parazitárnych ochorení je nebezpečný a jeho podcenenie zvyšuje riziko.
Ďalej mi dovoľte uviesť nasledovné :
1.Vlk na našom území prosperuje min. od roku 1945 aj napriek vysokej úrovni lovu, čiže nie je žiadny dôvod na zákaz lovu vlka.
2.Vlk má vysoký medziročný prírastok stavu – až 50% jarných stavov.
Pre lepšiu predstavu – ak vyjdeme z počiatočného stavu 400 vlkov a
priemerného dožitia sa vlka 6 rokov, tak za tých 6 rokov by populácia
vlka dosiahla stav cca 4500 jedincov v prípade, že bude lov zakázaný.
Ak si uvedomíme, že zalesnenosť SR je cca 40%, tj. 20 000 km2, tak by
na jedného vlka pripadalo cca 4,5 km2 lesa (niečo viac než plocha 2×2
km), čo je smiešne malý životný priestor. Aj pri ročnej kvóte 90
ulovených vlkov by za 6 rokov dosiahol tento stav necelých 1800 ks,
pričom na jedného vlka by pripadalo cca 11,5 km2 lesa (plocha
3,35×3,35 km). Z týchto čísel je zrejmé, že počty vlkov potrebujú
reguláciu. A vlk má jediného nepriateľa – človeka. Iba ten je schopný
zregulovať jeho stavy.
3.Ďalším dôvodom pre pokračovanie lovu je to, že sa vlk začína
objavovať v blízkosti ľudských obydlí v Čechách, Nemecku, Poľsku a aj
u nás. V januári 2005 bol vlk ulovený v poľovnom revíri, ktorý
bezprostredne hraničí s intravilánom mesta Nitra. Celkovo sa na
Slovensku začína prejavovať posun vlkov do banskobystrického a
nitrianskeho kraja. Toto zároveň zvyšuje riziko šírenia rôznych
chôrob, a nielen tých známych (AMO,…), ale najmä možných budúcich
chorôb ľudí a hospodárskych zvierat.
4.Práve fakt, že sa vlk u nás i v okolitých štátoch začína objavovať
v blízkosti ľudských obydlí považujem za najdôležitejší, pretože podľa
mňa vlk zmení svoje teritórium len z dvoch dôvodov – že je vytláčaný
zo svojho pôvodného teritória najmä ľudskou činnosťou alebo v pôvodnom
teritóriu nemá dostatok potravy (zvyčajne tiež vplyvom ľudskej
činnosti). Vytláčaný je predovšetkým celoročnou ťažbou dreva, premenou
lesa a priľahlých pozemkov na tréningové priestory pre motorky a
štvorkolky, premenou každého vhodného briežku v horských a podhorských
oblastiach na lyžiarske strediská, apod. Nedostatok potravy nie je len
chýbajúca jelenia zver, ale napr. aj fakt, že v danom teritóriu síce
jelenia zver je, ale zdržiava sa v priestoroch, ktoré sú vlkovi
nedostupné (napr. obrovské lány kukurice a ďalších poľnohospodárskych
plodín). A nie nepodstatným je aj fakt pokračujúceho poklesu stavu
vodných zdrojov v našich lesoch.
5.A to najdôležitejšie – vlk nie je celá príroda, je to len jedno
maličké kolečko v obrovskom súkolí. A my sa musíme postarať o to, aby
fungovalo celé súkolie. Odkaz pre separátnych ochrancov prírody
pre stromy nevidíte les.
Pozri nasledovný odkaz:
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/MYSLIVOST-Straz-myslivosti/2019/Leden-2019/Vlk-na-Slovensku
Chovatelia oviec a kôz na Slovensku sú z Budaja zúfalí, ten chce chrániť vlka dravého: „Z čoho má Slovenský bača vyrobiť jedinečnú slovenskú bryndzu, keď ovce zabije vlk?!“
https://www.hlavnespravy.sk/chovatelia-oviec-a-koz-na-slovensku-su-z-budaja-zufali-ten-chce-chranit-vlka-draveho-z-coho-ma-slovensky-baca-vyrobit-jedinecnu-slovensku-bryndzu-ked-ovce-zabije-vlk/2332055
Zaujímavé – toľkým ľ údom som to poslal keď to vyšlo a nikto to sem nedal..
Tak čo už? – nech sa na to nezabudne.
V linku sú aj ďalšie informácie…
https://polovnickakomora.sk/sk/spk-aktualne/spravy-a-informacie/medialne-vystupy-spk/tlacove-spravy/2173-tlacova-sprava-hysteria-ohladne-lovu-vlka-na-slovensku-neuticha-europska-komisia-i-staty-eu-vsak-schvaluju-aktivny-manazment.html
ZÁHADA zrazeného tvora na okraji Bratislavy: Jeho pôvod určia až testy DNA 4.5.2021
https://bratislava.zoznam.sk/zahada-zrazeneho-tvora-na-okraji-bratislavy-jeho-povod-urcia-az-testy-dna/
Záhadná smrť na Viedenskej ceste v Jarovciach rozvírila medzi Bratislavčanmi obrovské dohady. Tvor, ktorý skončil pod kolesami auta, totiž nevyzeral ako zatúlaný domáci miláčik. Na druhej strane, vodič nevedel s istotou určiť, aké zviera to zrazil. Na miesto preto otrasený muž privolal mestskú políciu. Aj tá bola pri identifikácii zvieraťa krátka. ,,Mestskí policajti následne kontaktovali príslušné poľovné združenie i Štátnu ochranu prírody, nakoľko nebolo možné jednoznačne určiť o aký druh (zrazenej) zvery sa jedná,” povedala pre Zoznam.sk hovorkyňa Mestskej polície hlavného mesta Barbora Krajčovičová. Dĺžkou tela či mohutnými labami pripomínalo mŕtve zviera skôr vlka alebo šakala. ,,Medzitým sa na miesto dostavili aj pracovníci Slobody zvierat, ktorí sa postarali o odovzdanie zrazeného zvieraťa pracovníkom Štátnej ochrany prírody,” doplnila hovorkyňa mestskej polície. V súčasnosti sa mŕtve telo ešte stále záhadného tvora nachádza v mraziarenskom boxe. To, či ide o vlka alebo šakala ukážu až testy DNA. Vzorky už majú aktuálne v rukách odborníci.
V prípade, že by sa potvrdilo, že ide skutočne o chránenú šelmu, išlo by o kuriózny prípad. Tieto zvery sú zväčša plaché, dravé a bojovné. Ich prirodzeným prostredím sú lesy a nie ulice mestských častí rušného mesta. Od psov sa odlišujú prevažne užšou hruďou a dlhšími končantinami.
Podstatné je, že: Policajti, ochranári ani poľovníci nevedeli na mieste určiť, o aké zviera ide.
A čože to robí to Budajove Ministerstvo?
https://www.cas.sk/clanok/2527651/nova-vyhlaska-o-ochrane-prirody-narazila-na-tvrdu-kritiku-problemy-ktore-sa-nedaju-prehlnut/