Čo sa to deje s lesmi na Slovensku ?

foto: volodo

Vážení priatelia, milovníci prírody, poľovníci, ochranári. Už niekoľko rokov pozorujem barbarstvo pri ťažbe drevnej hmoty v okolí našej obce. Neviem či je to teda takto na celom Slovensku, ale takto sa podľa mňa nemá ťažiť a správať sa k lesom. Už nepatrím medzi najmladších, ale takéto barbarstvo si naozaj nepamätám.

Lesy kde sa u nás ťaží, patria v prevažnej miere súkromným majiteľom. Tieto im boli vrátené v tzv. reštitúcii. Súčasní majitelia sú vlastne potomkami pôvodných vlastníkov. Mnohí zo súčasných majiteľov nikdy v našej obci neboli, mnohí ani nevedia kde naša obec vôbec je. Sú to ľudia, ktorí absolútne nemajú žiadny vzťah k “svojim” lesom. Jediné čo ich zaujíma je, ako rýchlo vyťažiť čo najviac dreva a zarobiť čo najviac peňazí. Neviem či existuje nejaké pravidlo, ako sa má ťažiť, ako sa správať pri ťažbe a ako po sebe upratať po ťažbe, ale po nájazdoch rôznych partií pilčíkov, to v lesoch v okolí našej obce vyzerá ako po bombardovaní.

Už niekoľko rokov to funguje asi takýmto spôsobom. Zástupca majiteľov si dohodne partiu ľudí – pilčíkov, ktorí nabehnú do určitého úseku lesa a vyhľadávajú len najkrajšie jedince stromov. Tieto sa vypília v celku a potom sa ťažkými traktormi vyťahujú niekedy aj 1km na vzdialenú nakladaciu plochu. Pri vyťahovaní samozrejme poškodia množstvo stromov, ktoré potom hyzdia les a sú zdrojom chorôb. Po skončení a po vybratí tých najkrajších stromov, sa presunú do úseku v inej časti lesa. Samozrejme tam barbarským spôsobom ťažia úplne rovnako. Po sebe nechávajú množstvo drevnej hmoty / vetvy stromov, tenšie pne / krížom krážom pohodené v lese, rozryté lesné cesty, umelo vytvorené zvážnice, množstvo popíleného dreva pohádzaného všade okolo. Po lese sa skoro ani nedá chodiť.

Čo sa stane na druhý rok. Zástupca majiteľa pôvodnú partiu prepustí a najme si ďalšiu partiu. Tá znovu prechádza už raz prepílený úsek a znovu sa barbarský spôsob ťažby opakuje. Ďalší rok je tu znovu ďalšia partia a všetko ako z kopiráku. Niektoré úseky sa takto ťažia aj 4-5 rokov po sebe. Je to normálne ? Ako sa s týmto má vysporiadať lesná zver ? Veď každý rok ich vyháňajú znovu ďalšie a ďalšie nájazdy pilčíkov. Po pilčíkoch zostávajú v lese rôzne plastové nádoby od benzínov a olejov, množstvo plastových tašiek a rôznych sáčkov, proste bordel. Myslím si, že to menenie partií je so zámerom, ťažiť v lesoch oveľa viac, ako určujú ťažobné plány. Preto tá opakovaná ťažba v tých istých úsekoch aj viac rokov po sebe. Odvoz drevnej hmoty robia často v noci, drevná hmota na skládkach nie je nijako označená.

Najviac mi srdce stiskne pri pohľade na vypílené stromy, vlastne už len na obrovské pne, ktoré zostali po vypílených stromoch. Napr. tesne vedľa vypíleného obrovského dubu, zostal stáť krivý a poškodený strom – kripeľ, to asi na to, aby tento slúžil ako genetický materiál a zo semien takéhoto kripľa majú vyrásť nové stromy. Samozrejme to nie je ojedinelý prípad, je to skôr pravidlo. Lesy sa u nás totiž od 89r nevysádzajú, ale používa sa tzv. samo-zmlaďovacia metóda. Tzn., že z napadaných plodov majú vyrásť nové jedince. Ešte ako malý chalan si pamätám tetušky ako chodili do lesa a vysádzali nové stromčeky. Priatelia, aké jedince vyrastú z krivých kripľov, ktoré zostanú ako genetický materiál ? Prečo sa nemôže nechať pekný veľký silný strom na genetický materiál ? …

Neviem či tento článok bude čítať niekto, kto by sa vedel k tejto téme odborne vyjadriť, je možné že toto je len môj laický pohľad a nebojím sa priznať, že do uvedenej problematiky naozaj hlbšie nevidím, mrzí ma len to, ako naše lesy vyzerajú. Myslím si, že ťažba dreva by sa mohla robiť aj ľudskejšie a aj poriadok v lesoch by mal byť samozrejmosťou pre každého majiteľa lesa, lesy by si to naozaj zaslúžili. Keď som sa na uvedenú tému rozprával so známym lesníkom, tak jeho odpoveď bola “to vieš, keď sa rúbe les, lietajú triesky”. Pýtam sa len, kde sú pekné lesy ako ich vidíme v Rakúsku alebo v Nemecku ? Veď les by mal plniť okrem ekonomickej činnosti, aj činnosť estetickú. Veď les je aj pre ľudí, ktorí sa tam chcú poprechádzať a nabrať energiu, poprípade nazbierať lesné plody. Takéto lesy si pamätám aj ja zo svojho detstva. Žiaľ to čo sa tu deje v posledných rokoch sa naozaj nedá nazvať inak, ako barbarstvo a mamona. Majitelia sa asi držia hesla “po nás potopa”.

Článkom nemám v úmysle nikoho uraziť, chcel som len napísať vlastný – laický  názor.

Volodo

Subscribe
Notify of
guest
27 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
zazrak
zazrak
8 years ago

Presne takto je to aj unás.
Akože urbári predali les jednej firme a tá ho u nás linčuje už štvrtý rok ostáva za nimi len spúšť a výsadba?? Je to čo vyrastie zo starého koreňa. Drevo pekné sa odváža pod rúškom noci a to na kúrenie predávajú po dedine. Presne plastové flaše a kopy konárov zostávajú na obdiv ostatným.

Akela
Akela
8 years ago

Mam
v aute vzdy vrece a plastove flase po reviry vzdy zbieram, vyzera to divne, ale neda mi to. Horsie je to so sklom a crepmi od agro postrekov, tieto s oblubou traktoristi rozbiju na kope a zapalia. O tych lesoch je to na dlhu debatu, hlavne v oblastiach kde nie je ina robota, je to zlozite a tam by som to este chapal a druha krajnost je obrovske rozkradanie nasich lesov, trvajuce roky. Som bol v Tirolsku a nikde som nevidel pilu, len nase, ukrajinske a rumunske kamiony plne dreva, ktore tam vozime. Smutne…

kladivo2
kladivo2
7 years ago

RE: Čo sa to deje s lesmi na Slovensku ?
Robia to po celom slovensku, čítam to denne,napr. aj tu: http://pava.blog.sme.sk/c/409077/karpatske-lesy-sa-menia-na-rubanisko-ako-dalej.html

jarik
jarik
7 years ago

Trochupríliš jednostranné
hodnotenie.Tak za prvé : hospodárenie v lese kontroluje štátna správa. Vyššie ťažby sú spôsobené celým komplexom činiteľov, pričom rozhodujúcimi sú ťažby v smrečinách (vinou lykožrúta a ….. ochranárov).Vo väčšine smrečín bola znížená tiež rubná doba (až na 90 rokov) práve pre ich zlý zdravotný stav.A znížená rubná doba znamená aj vyšší objem ťažby. Bordel po dolinách je spôsobený tým, že neštátni vlastníci nemajú k dispozícii expedičné sklady ako št. a voj. lesy (na tieto sklady sa obvykle zváža väčšina dreva , kde sa potom manipuluje na sortimenty za účelom dosiahnutia maximálnej výťaže a odtiaľ sa expeduje spotrebiteľovi). Takže cca polovica dreva sa manipuluje po dolinách a zvyšky z manipulácie tam obvykle zostávajú dlhšiu dobu (niekedy aj pár rokov).A podľa údajov NLC Zvolen lesnatosť štátu sa stále zvyšuje a ešte stále sa ťaží menej ako je prírastok (aj preto ,lebo pre odbyt listnatého dreva,hlavne buka a duba je veľmi málo odberateľov). Slovensko má 42 %-nú lesnatosť, skoro ako Fínsko (ktoré ťaží najviac dreva v Európe) ,tak podľa Vás sa sa máme na to bohatstvo len dívať, veď naši predkovia tie lesy pestovali pre naše materiálne poptreby a nie pre potreby napĺňania chorých predstáv “ochranárov” a im popdobných “vraj ekológov”?:!

kiri
kiri
7 years ago

Problém má dve strany
Tak ako vždy – ťažba stromov = dreva – má dve strany pohľadu.
Ak sa tam ťaží – je tam vysoký – starý les v rubnej zrelosti. A dosť záleží na hustote korún, či je podrast – a akého druhu. Či tráva – nízka, či vysoká, či kríky, malinčie alebo čo – každé má iný koreňový systém, čo drží vrchnú zem. A ak je pod stromami machovisko – alebo len listy – príp. len napadané ihličie – to sa ľahko odplavuje.
Ak sa vykoná ťažba – každú poľovník, čo chodí po lese s otvorenými očami vie, že rúbaň – či báň – je požehnanie pre prehľad – a aj lov. Na báni je vidieť všeličo – a dá sa prečítať a aj odloviť. Na báni rastú mladé výhonky a mladá tráva – takže do tých dvoch-troch rokov je rúbaň dokonalé lovné miesto. Potom síce zarastie – teda zárast sa zvýši – a čo to znamená?…dokonalý úkryt pre samice s mladými…a kde sú samice – tam sú aj samce – alebo prídu na ruju…či chrutie.
Ak teda v starej – riedkej hore – samice nevyvádzali maldé – a teda neučili tam mladé aj zostať – ak je rúbaň – ktorá za pár rokov zarastie – zmení to ÚŽIVNOSŤ celého revíru – ja hovorím – BLAHOSLAVENÁ RÚBAŇ ….a či kalamitou – alebo rubnou činnosťou?…len hlupák by sa netešil, že tri roky sa mu tam nasťahujú bachyne a jelenice z celého okresu…čo úplne zmení možnosti chovu. A je jasné, že zopár rokov – do prvej preriezky tak 10 rokov? bude mať viacej zveri ako vo zvernici…
Ja vidím skôr tú lepšiu stránku toho, čo nastane – a ten mladý hustý podrast tej čerstvo narastenej kefy má oveľa lepší koreňový systém a lepšie zachytáva vodu, ako staré stromy. Rizikový je rok-dva – do vytvorenia zárastu….ale ak na záraste začne rásť nový mladý podrast – už sa to zmení na rajskú záhradu pre každú zver.
A páči sa mi hodnotenie od jarika – tým bol povedaný začiatok – ja som dopovedal to z poľovného hľadiska.
Páni – nefňukajte – v hustej hore je zver – cez starú horu len prechádza …prebieha…hoci sa ľahko zbadá – ale iba vtedy, ak tam je. Ale v každej hustej hore zver naisto je!!! – len sa ťažko hľadá, že? – a vtedy vyhráva ten, čo vie vábiť…a to vie len skutočný poľovník – a nie len papierový.
Ja to vidím tak, že ťažba je znakom, že za dva roky budem mať onakvejší stav poľovnej zveri…a príroda mi sama na rúbani zvýši úživnosť revíru o iks 100%…len si treba počkať…a pripraviť sa na novú situáciu.

jarik
jarik
7 years ago

Ja som …
…starý 67 – ročný praktik (lesník vo výslužbe) , kým KIRI je svieži pragmatik. Páči sa mi na ňom, že nedáva na dojmy a tiež to ,že sa snaží v spektre života nájsť to, čo sa dá využiť na prospech veci …Veď život nie je len o čiernej a bielej !

sanchez
sanchez
7 years ago

Kiri má pravdu
Je síce jedna vec kto kde ako lesy vykráda – a či to má aj nejako od “vrchnosti ” odobrené koľko dreva sa skutočne odvezie a koľko sa ukradne, druhá vec je ako sa les po výrube uprace alebo sa ušetrí aj na tom – ale upratovacie práce sa vyfakturujú – ale neurobia – lebo chudobný horár dostane – ani nie peniaze – ale nech si strelí čosi do hrnca ako držhubné – a tak sa zase príroda okradne – tretia vec je, či sa výrub nechá zarásť náletom a vykáže sa sadenie – ale peniaze za sadenie sa zase ukradnú.
Ale v čom má Kiri absolútnu pravdu je to, že v starej vysokej hore je zver LEN vtedy, ak prechádza a v mladej hustej hore zver zalíha a prespáva a samice vyvádzajú mláďatá.
Jedine mladá hora – a teda húštiny – sú plné zveri, čo sa tam trvale zdržuje.
Z poľovníckeho hľadiska je teda mladá hora nielen úživnejšia na mladé a čerstvé výhonky, ale hlavne tvorí kryt. ktorý zver životne potrebuje.
A ako Kiri správne píše – novej rúbani a novej húštine sa poteší každý múdry poľovník.
Poľovníctvu vyhovujú rúbane a húštiny – lesníkom starať sa o les – a zlodejom vyhovuje mať už hotový les vhodný na rozkradnutie.
No – a kde sú tí ENVIROMENTALISTI keď sa kradne hora?
Pretože sú platení od štátu – držia papuľku?
A odvádzajú pozornosť, že vykrikujú, že sa idú rúbať prestarnuté topole, ktoré za chvíľu popadajú samé?
Kde kričia, keď sa ide rúbať dub, buk, jaseň a smrek s jedľou? Vtedy sú tichúčko – aby nepokazili obchody?

Prečo sa zvýšil stav kamzíkov v Tatrách? Lebo bola kalamita – zver obsadila nové húštiny a vlci majú čo loviť pod električkou a nemusia naháňať kamzíkov hore po kopcoch.
Keď sa zrušili JRD pod Tatrami – a prestali sadiť zemiaky, na ktorých sa vychovávali diviaky a čierna – prestali sadiť aj súkromníci – lebo čierna im vyberala na súkromnom zemiaky – diviaky sa odsťahovali a vlci sa začali venovať tomu, čo zostalo – am riedili kamzíkov, ktorí dovtedy o vlkoch ani nevedeli. Nemuseli – diviačice mali po 8 mladých a kamzíčica ledva dve. K tomu pytliaci – a nebolo kamzíkov.
Stačila kalamita – a obsadenie húštin – a kamzíci sa utešene zdvíhajú – a ochranári sa chvália, aké úspechy majú ich programy na kamzíkov – nebyť kalamity v Tatrách a nových húštin po kalamite – doteraz koktajú sprostosti.

jarik
jarik
7 years ago

Veľmi zaujímavý
postreh Sancheza (z tých Tatier). Dokonca môžem povedať, že by som ho bral v celej šírke, keby … … keby sa ochranári nepostarali o to, že dnes je vlk ničený na stretnutie …Ale ani to im zrejme nestačí, lebo vehementne usilujú o jeho celoročnú ochranu …

sanchez
sanchez
7 years ago

Teraz by tu mal byť Kiri
Ale čosi k tomu mám teda ešte.
Debata začala o vyrubovaní lesov – Kiri to celé otočil na dobré pre poľovníctvo a stavy zvere, čo je pre nás najzaujímavejšie.
Zlodejinu by mala riešiť Polícia. Tiež nezákonné výruby a zlodejinu z toho vyplývajúcu a poškodzovanie prírody.

Ku kamzíkom toto.
Pamätám si, že KIRI kdesi písal, že v dobe, keď robil na Ministerstve pôdohospodárstva cca po r. 2000-2007 ? došiel materiál o kamzíkoch – návrh opatrení.a podpory na ochranu stavov kamzíkov.
Vtedy im napísal – a jeho generálna to schválila a posunula ďalej, aby sa dala podpora na sadenie zemiakov – presne z tých dôvodov , ako som to ja opísal – sú to jeho slová – zasaďte zemiaky – prídu diviaky a vlci dajú pokoj kamzíkom. V tom materiáli bol ako dôvod zníženia stavu kamzíkov práve uvedený dôvod, že pozorovali vlky loviace kamzíky v takých nadmorských výškach, kde predtým nikdy nebývali.
A dôvod tam bol uvedený presne ten, že odišli diviaky-čo je hlavná potrava vlkov ( a bolo aj uvedené, že práve diviaky majú tak vysokú pôrodnosť, aby odolali vlkom!!!)

A teraz si dajte do súvisu toto:
Najnižšie stavy kamzíkov boli – ako uvádza aj TANAP – v r. 1998 – 2000, kedy stavy kamzíka v Tatrách poklesli pod 200 kusov
zdroj:
http://spravatanap.sk/web/index.php/11-aktualne/356-jarne-scitanie-kamzikov-v-tatrach

Kiri im to navrhoval v r. 2003-4

Kalamita bola v r. 2004 ( 19.11.2004)

http://www.cas.sk/clanok/299440/vysoke-tatry-10-rokov-po-nicivej-apokalypse-ako-sa-zmenili-velhory/

Hodnú chvíľu sa vadili, kým začali kalamitu upratovať a do troch štyroch rokov začali kalamitné miesta postupne zarastať. V r. 2010 sa dá už hovoriť o húštinách, v ktorých sa zver schová a udrží – postupne ich obsadí.

A v lesytanap v júli 2014 píšu:
http://www.ekoton.sk/kamziky-v-tatrach-su-spocitane-je-ich-rekordne-vela/
Po tohtoročnom jarnom spočítaní žije v Tatrách 1 232 kamzíkov, z toho 185 mláďat. Pritom v poľskom Tatranskom národnom parku (TPN) napočítali 388 kamzíkov, z toho 79 mláďat. V porovnaní s minulým rokom, kedy vo vysokohorskom prostredí na jar napočítali 963 kamzíkov a z toho 168 mláďat, môže zoológ Štátnych lesov TANAPu Jozef Hybler konštatovať: “Ani neprívetivá predpoveď počasia nás neodradila od tradičného jarného spočítania kamzíkov a výsledky milo prekvapili.”

“Kamzíkom viac vyhovuje chladnejšie počasie než slnečná páľava. Vďaka prehánkam a zamračenému počasiu boli aj počas poludnia pozorované rôzne aktivity, od popásania sa na vysokohorských trávach až po mládežnícke naháňačky a šmýkanie sa na snehových poliach. Sumárne môžeme konštatovať, že vďaka prírastkom presahujúcim pätnásť percent z celkovej populácie a slabšej zime sa početnosť kamzíka naďalej zvyšuje. Prirodzený úbytok vplyvom predátorov či iných faktorov bezpečne vykryjú novonarodené kamzíčatá. Potešila nás aj početnosť svišťa vrchovského, ktorého bolo nielen vidieť, ale aj počuť. Sčítavateľom skrížilo cestu aj šesť medveďov žijúcich vo vysokohorskom prostredí. Celoročná starostlivosť o kamzičiu zver na území Tatranského národného parku formou ochranných služieb, prikrmovania sušenou jarabinou v extrémne chladnom zimnom období a ostatných ochranných opatrení vrátane informovanosti a výchovy návštevníkov má svoje opodstatnenie.“

Spočítavanie kamzičej zveri organizujú Štátne lesy TANAPu už vyše päť desiatok rokov, v posledných rokoch v spolupráci s poľským Tatranským národným parkom, Správou TANAPu. Spoločným hlavným cieľom spočítavania kamzíkov je sledovanie stavov tohto vzácneho živočícha. Jarné spočítavanie je zamerané hlavne na zisťovanie počtu mláďat, v jesenných mesiacoch sa spočítavajú kamzíky pre poznanie kmeňových stavov pred zimou. Každoročne tak majú Štátne lesy TANAPu prehľad, ako sa populácia kamzíka vyvíja.

Najnižší počet kamzíkov zaznamenali ŠL TANAPu koncom 90-tych rokov minulého storočia, keď klesol až na hranicu 200 jedincov. Najpočetnejšie stáda sa v národnom parku pásavali v rokoch 1964 až 1965, kedy na tatranských svahoch napočítali až do tisíc kamzíkov.

Zdroj: lesytanap.sk

Tak o čo sa postarala príroda a o čo ľudia?
Ak neposadili zemiaky, čo by pritiahlo diviaky – príroda urobila podmienky, aby prišli z iného dôvodu – nový hustý kryt, v ktorom diviak rýchlejšie ujde vlkovi. A namiesto krumplí tam ryje myši, hraboše a sysle, čo žijú zo semien tráv.
Taká je pravda o kamzíkoch – a o slovenských enviromentálnych čarodejníkoch, čo zázračne oživili našich takmer vyhynutých kamzíkov.
Len či to nie sú skôr “mentálni” – ako enviromentálni. Ktovie koľko peňazí na tie projekty vyčerpali – a dobre si žili – a nakoniec to za nich urobila príroda, čo sa už nemohla pozerať na tú zlodejinu a táraniny.

jarik
jarik
7 years ago

Fakt asi
skôr mentálni – (retardovaní) , niektorí riadne …

volodo
volodo
7 years ago

k článku:
Ďakujem za podnetnú diskusiu k článku priatelia. Ako som napísal, článok nemá v úmysle nikoho uraziť, skôr som ním mal v úmysle vyvolať diskusiu k tejto téme. Chcel by som ešte čitateľom objasniť skutočnosť, že som v článku nekritizoval ťažbu ako takú, ale spôsob akým sa tá ťažba vykonáva, ako aj to v akom stave po takejto ťažbe lesy zostávajú. Je úplne jasné, že pokiaľ je les v rubnej zrelosti, mal by sa vyťažiť. Proti tomuto snáď nikto nemôže protestovať. Ide o to akým spôsobom sa to vykoná. Žiaľ v prípade, či v prípadoch o ktorých píšem v článku sa ťažba deje priam barbarským spôsobom. Opakovane asi s 1 až 2 ročným odstupom , po výmene ťažobnej partie, sa z tých istých úsekov vyberajú len najkrajšie jedince stromov a tie sa potom ťažkými traktormi vyťahujú cez les na zhromaždisko. Vôbec sa nejedná o holorub, kde by po ťažbe vznikla húština mladého porastu, kde by sa mohli zdržiavať zvieratá a už vôbec rodiť nejaké mláďatá, tak ako to tu niekto písal v diskusii. Skôr naopak, riedky les sa stáva ešte redším. Motorové píly a traktory sa v daných úsekoch predbiehajú svojím hukotom, rok čo rok. V takomto prostredí sa nebudú zdržiavať žiadne zvieratá a tobôž rodiť mláďatá priatelia. O tom že po takejto ťažbe zostávajú mnohé stromy poškodené a že je zem rozrytá krížom krážom od ťažkých traktorov ako na tankodrome, sa ani nebudem rozpisovať. Je to barbarstvo páchané na lesoch, to by ste museli vidieť, alebo radšej ani nie, bolo vám určite zle.

OTAKAR
OTAKAR
7 years ago

pozri film:
Odporúčam všetkým pozrieť tento film :
https://www.youtube.com/watch?v=1ioxbT9bBgg

sanchez
sanchez
7 years ago

a nielen na Slovensku !!!
http://cz.sputniknews.com/svet/20160525/3128426/polsko-kacenibelovezsky-prales.html

V Polsku začalo kácení Bělověžského pralesa © Sputnik/
20:53 25.05.2016
V Polsku začalo kácení Bělověžského pralesa, oznámila ve středu televizní stanice TVN24.

Na oficiálních webových stránkách televizní stanice byl zveřejněn videozáznam, který svědčí o tom, že dřevorubci, kteří zahájili svou práci, reagovali agresivně na příchod novinářů: jeden z nich zpravodaje napadl, polil je vodou a pokusil se rozbít kameru.

V letech 2012 až 2015 přijala Varšava řadu rozhodnutí jak o ochraně, tak i o využití území Bělověžského pralesa. Podle plánu předchozí vlády se předpokládalo vykácení stromů na ploše 64 tisíc metrů čtverečních. Letos v březnu však schválil nový polský ministr životního prostředí Jan Szyszko rozhodnutí rozšířit tuto plochu téměř trojnásobně — na 188 tisíc metrů čtverečních do r. 2021. Bylo oznámeno, že příčinou podobného rozhodnutí byl neúspěšný boj hajných s kůrovcem, který ničí stromy.
Vykácení pralesa ostře kritizovaly vědecké a ekologické organizace, které podotýkaly, že kácení není nutné, a že aktivita kůrovců je zcela přirozeným jevem. Sedm nevládních organizací ochránců přírody zaslaly stížnost na toto rozhodnutí Evropské komisi a zdůraznily, že kácení porušuje směrnici EU. Evropská komise oznámila, že bude jednat s polskými úřady o této otázce.

Bělověžský prales, jímž prochází hranice mezi Běloruskem a Polskem, je největším zbylým pralesem v Evropě. Na polském území se nachází Bělověžský národní park zařazený na seznam světového dědictví UNESCO. Bylo zdůrazněno, že kácení území parku nezasáhne.

jarik
jarik
7 years ago

len pekne po poriadku
Neviem aký je pôvod bialoviažských smrečín.Ale slovenskí a im podobní ochranárski debilkovia zabúdajú, že takmer všetky naše horské smrečiny boli umelo založené z ekonomických dôvodov , t.j. pre ich surovinové využitie človekom, čiže za pôvodnú a nenarušenú divočinu ich môže považovať len duševne zaostalý obyvateľ Petržalky a iných podobných “biotopov”. Vôbec sa reakcii tých poľských drevorubačov nečudujem . Nech “ochranári” nedrístajú o tom, že miznutie horských smrečín zavinili súčasní lesníci, lebo predovšetkých “zásluhou ” ochranárov (vynúteným ponechaním tisícov ha podkôrnikom napadnutých lesov bez zásahu) nám “odišlo” už cca 80 000 ha horských smrečín .Byť nimi tak len tichúčko držím hubu a dúfam, že si to okrem Miklóša a toho druhého ministerského somára nikto iný neodskáče – hoci by si za to zaslúžili viacerí mašľu ! História totiž pamätá podobné veľké hmyzové kalamity, ktoré však lesníci vždy úspešne zvládli (veď len tatranská bóra vystrájala počas 19 a 20.stor. už niekoľkokrát a vždy sme dokázali podkôrnika zastaviť a zničené plochy obnoviť. Vtedy nám však do toho nedrístali naivky typu VEĽKÝCH NÁTELNÍKOV a podobných duševných mrzákov….

kiri
kiri
7 years ago

obnovení populace zubrů na území tohoto regionu umožní zvýšit jeho lákavost pro turisty. V budoucnu je možné založení safari parku se zubry.
3.8.2016
http://cz.sputniknews.com/svet/20160802/3654114/rusko-polsko-chovat-zubri-kaliningradska.html

Rusko a Polsko budou spolu chovat zubry v Kaliningradské oblasti © Sputnik/ Igor Zarembo

08:29 02.08.2016

Rusko a Polsko plánují zahájit projekt společného chovu zubrů na území Kaliningradské oblasti.

V budoucnu se plánuje zvířata přesídlit do přírodního parku Vištyneckyj na hranici obou zemí.

„Možnost chovu těchto zvířat v regionu byla projednána v průběhu pracovní schůzky ruských a polských odborníků”, cituje agentura TASS tiskovou službu krajské vlády.

Kaliningradskou oblast navštívili ředitel polského přírodního parku Puszcza Romiňska Jaromir Krajewski a prezident polské Společnosti milovníků zubrů Wanda Olech, aby tento projekt projednali. Setkal se s nimi náměstek ministra přírody RF a náčelník departamentu lesního hospodářství a využití objektů zvířeny Alexandr Sokolov.

Zvířata se plánuje chovat v lesních masivech v blízkosti Kaliningradu, po čemž se budou přesídlovat do přírodního parku. Podotýká se, že obnovení populace zubrů na území tohoto regionu umožní zvýšit jeho lákavost pro turisty. V budoucnu je možné založení safari parku se zubry.

kiri
kiri
7 years ago
kiri
kiri
6 years ago

treba prečítať
nové zjazdovky? – a iste aj upratané potoky. By ma veľmi zaujímalo, koľko faktúr bolo za posledných 10 rokov na upratanie vodných tokov tými, ktorým táto povinnosť náleží.

http://www.topky.sk/cl/10/1626385/Dielo-skazy-v-Demanovskej-doline–Alarmujuce-priciny-povodne–bude-to-pokracovat-

Jarik
Jarik
5 years ago
Reply to  kiri

Starostlivosť o vodné toky bola u nás do “nežnej” rozdelená medzi tzv.veľkú vodu (Správy povodí Dunaja,Váhu,Hrona,Hornádu …atď.), a malú vodu (Št.a voj.lesy- v lesoch a Štátnu melioračnú správu na poľnohosp.pozemkoch). Št.mel.správa bola po revolúcii zrušená a jej náplň prevzal Slovenský pozemkový fond. Lenže všetky organizácie , hlavne tie čo spravovali malú vodu boli financované štátom, z tzv. fondu prác celospoločenského významu (PCV).Nuž a ten bol zrušený a keď nie sú peniaze,tak sa na vodných tokoch robí len to najnutnejšie (havarijné situácie a pod….).

buchron
buchron
6 years ago

nase lesy
ved to co sa robí v nasich lesoch,tak to robia nemci,rakusania a ostatne staty ktore su bohate a chrania si svoje lesy a nas drancuju,a preto je aj menej vody a potopy,pamatam ked v nasich lesoch aj v tom najvacsom suchu v lete bolo furt vlhko a mokro a teraz sa to vsetko otvara a slnko to vysusuje a pomali vysychaju aj pramene.

kiri
kiri
5 years ago

a nielen s lesmi…
22. července 2018 20:30
Kdysi byl chocholouš obecný běžný ptáček, dnes zbývá jen několik jedinců. A lindušku luční už v nížinách skoro nespatříte. Vědci z Karlovy univerzity publikovali dlouholetý výzkum, podle kterého od našeho vstupu do Evropské unie dramaticky ubývá polního ptactva. Mohou za to dotace do zemědělství.

Zdroj: https://zpravy.idnes.cz/ptaci-mizi-z-poli-vyzkum-eu-dotace-zemedelstvi-flz-/domaci.aspx?c=A180716_414653_domaci_zaz

Jarik
Jarik
5 years ago
Reply to  kiri

Dotácie sú v poriadku.Poľnohospodárstvo je dotované v každom civilizovanom štáte.Lenže napr. v Rakúsku,Nemecku,Taliansku,Francúzsku,Slovinsku atď. nie je dotovaná zločinecká (veľkoplošná )podoba poľnohospodárstva tak ako u nás.Vyzerá to tak, že našich kryptokomunistických poľnohospodárov (bývalé JRD a ŠM)dotuje štát a EU ,popritom štát (rozumej naša neokomunistická poľnomafia) to robí s akože sociálnym pozadím (zamestnanosť, sebestačnosť… ),ale prečo to robí EÚ ? Jedine ak to robí ako sabotáž,lebo jej musí byť jasné, že naše poľnohospodárstvo v súčasnej podobe si po čase týmto spôsobom zákonite musí totálne znehodnotiť svoj základný výrobný prostriedok ,ktorým je pôda.Teda naši neokomunistickí veľkofarmári po čase zničia sami seba a potom už bude SR odkázaná na dovoz potravín v celej šírke tovarov.Keby EÚ záležalo na našom poľnohospodárstve, tak by musela dotovať zákonite len tie formy, ktoré neznamenajú poškodzovanie pôdy a biodiverzity ,t.j. malých a stredných farmárov (povedzme do 50 ha výmery)a pestujúcich širšiu paletu plodín (nielen repku,kukuricu a obilniny).

kiri
kiri
5 years ago
Reply to  Jarik

hodia nám kosť – podporu toho, čo oni chcú – a my sa ňou postupne zadrhneme. Ak si zničíme včely – pôjdeme kôru lúpať a mravčie vajíčka variť.
A teraz trochu zábavy :
Najprv toto:
https://www.teraz.sk/regiony/posledne-povodne-podla-lesnikov-napln/338098-clanok.html

a teraz koktanie sprostostí priamo z ministerstva:
https://www.topky.sk/cl/100535/1725853/Envirorezort-povazuje-vyhlasenia-lesnikov-o-pricine-povodni-vo-Vysokych-Tatrach-za-nestastne

Jarik
Jarik
5 years ago
Reply to  kiri

Hlavná vec ,že keď na východe vytopilo Cigáňov v Jarovniciach , hneď bolo -podľa ochranárov- na vine pár holorubov v povodí toho potoka čo povodeň spôsobil…

sanchez
5 years ago

Tento článok som hľadal. Je tu jeden veľmi zaujímavý názor – nielen na lesy, ale aj na mestá a obce – narábanie s vodou. To, čo nám spadne z neba by sme nemali čo najrýchlejšie poslať preč. Je to nezmysel – čo by za to dali na Sahare???
https://krtkodom.sk/sucho-a-zaplavy/?utm_source=Strossle&utm_medium=CPC&utm_campaign=KrkoDom__august
V posledných rokoch sme svedkami sužujúcich období, kedy sa striedajú sucho a povodne. Klimatológovia hovoria o globálnom otepľovaní, no my pociťujeme extrémne zimy. Ako tieto prírodné javy môžu ísť dokopy?Preberme si sucho.Vedeli ste, že v našich zemepisných šírkach spadne podobný úhrn zrážok ako po iné roky? Ako potom môže vzniknúť sucho? Všimnime si, ako hospodárime s vodou. Posielame ju stale väčšími korytami preč. Zrušili sme väčšinu zádržných systémov, ktoré naši predkovia a príroda budovali. Už nemáme nivy, nemáme jarky pred domom, likvidujeme lesy bez rozmyslu. Voda, ktorá spadne na pozemok sa dlhé roky musela podľa stavebného zákona odvádzať do kanalizácie (aktuálne už preferujú úradníci na stavebných úradoch zadržiavanie vody na pozemku). Ak životodárnu vodu nezadržíme na svojom pozemku, vo svojej krajine, kam odtečie? Kto a ako nám naplní studne a podzemné zásoby vody? Že sucho neprospieva rastlinám, je jasné. Že neprospieva ani ľuďom a zvieratám sme v komentároch vyjadrili napríklad aj tu.Bleskové povodne sú priamym dôsledkom toho istého konania ako sucho. Znemožnili sme krajine zadržať vodu a neskôr odpariť. Vedeli ste, že až 160m z každého kilometra šírky krajiny, zaberá cesta a parkovisko (prevažne odkanalizované)? To je 16% plochy krajiny. Ak chceme chodiť ešte do prírody, mali by sme rušiť zbytočné cesty a parkoviská premieňať na parky. Ak nezadržíme vodu pred mestom, narobí škodu v meste. A videli sme, čo sa stalo v júni 2018 v Bratislave a v ramene Dunaja. Voda sa nemala kde zadržať a tak tiekla do kanalizácie. Kanalizácia nemala šancu a tak v záujme ochrany majetku všetkých v meste vypustili vodárne časť vody do Dunaja. Ekologická katastrofa je na svete. Vďaka tomu, že je veľké teplo, prichádza k väčšiemu výparu v kratšom čase. Oblaky plné vody sa po oblohe ľahko presunú a spadnú na miestach, kde krajina nie je schopná zadržať vodu.Extrémne zimyVoda je akumulátorom tepla. Vyrovnáva extrémne teploty na zemi. Ak je voda vyháňaná preč z krajiny, nemá čo udržať v zime znesiteľnú teplotu. Nestačí na to ani plocha jazier a vodných nádrží (vodné plochy zaberajú asi 2% plochy Slovenska). Všimnite si, ako dlho vydrží more teplé. Keď prídete v septembri k moru na juhu Európy, more bude teplé, vzduch už studený. Pri západnom pobreží Austrálie (Perth) má teplota vody v zime a v lete rozdiel len 5°C. Vzduch má rozdiel viac ako 30°C počas roka.
Čo môžme urobiť?
Zadržiavajme vodu. Odstránime sucho aj povodne.
Robme si na pozemkoch jarky, ako mali naši dedovia a pradedovia.
Na parkoviskách požadujme tvorbu vodo-zádržných záhrad. Nerobme mestskú zeleň na kopcoch, ale v jamách.
Športoviská, amfiteátre a spoločenské priestory v exteriéri robme v priehlbinách. Priehlbiny nám pomôžu zadržať množstvo vody a počas dažďov ich inak využívať nebudeme, len na zadržanie vody. V Holandsku robia športoviská v priehlbinách už roky.
Saďme stromy. Veľký dospelý strom dokáže za deň ochladiť prostredie 280kWh, odparí pritom asi 400L vody. Zvoľme si intenzívne zelené strechy ako aj zelené fasády na domoch (bytových aj rodinných domoch).
Podľa prepočtov by stačilo, ak by 50% striech malo intenzívnu zeleň a v mestách by kanalizácia stíhala všetkým búrkam. Stačilo by 15% plochy mesta na zadržiavanie zrážkovej vody a stromy a mali by sme po extrémnych tepelných vlnách. Podľa Michala Kravčíka by sme mali vrátiť malý vodný cyklus do miest a obcí. Je to naša voľba, čo budeme podporovať svojimi nákupmi (akého developera budeme podporovať kúpou bytu).
Orba na poliach musí byť hlboká a musí viesť po vrstevniciach, nie po spádniciach. Farmár tak získa väčšiu istotu, že mu zasiate semená nevyplaví dážď.