V prvej časti sme si vysvetlili fyzikálne základy a poukázali na niektoré teoretické ale aj praktické pokyny pri streľbe na pohybujúcu sa zver. Z dôvodu ďalšieho prehlbovania vedomostí poľovníckej verejnosti v tejto oblasti budú v tomto článku uvedené ďalšie skutočnosti. Ich cieľom je napomôcť strelcovi pri úspešnom využití predsadenia pri praktickej streľbe na zver.
Vráťme sa ešte na chvíľu k fyzikálnym základom a pozrime sa na tento obrázok. Ako je zrejmé, na strelu, ktorá opustila hlaveň flinty pôsobia dve sily – Fg … gravitačná sila a Fod … sila odporu vzduchu. Toto je však všetko v rovine xy, pričom sa ešte môže pripojiť sila bočného vetra v smere z a tak sa dostávame do trojrozmernej priestorovej súradnice. Vo všeobecnosti sila Fg je funkciou hmotnosti strely a gravitačného zrýchlenia, počas letu strely je konštantná a preto môžeme túto silu zanedbať. Čo sa týka sily Fod, tu je situácia podstatne odlišná. Táto sila je omnoho väčšia ako Fg. Počas letu strely na ňu pôsobí Fod, v dôsledku čoho dochádza k spomaleniu pohybu strely a tým sa predlžuje jej doba letu.
1. Balistický koeficient
O tom, ako veľmi resp.málo bude pohyb strely brzdený rozhoduje tvar strely. V súvislosti s tým sa uvádza tzv. balistický koeficient ( B.C. ). Zjednodušene povedané, B.C. vyjadruje ako veľmi je strela odolná voči vonkajším prírodným podmienkam, ktoré zahrňujú napr. teplotu, tlak, nadmorskú výšku a odolnosť voči vetru. Čím vyššia hodnota B.C., tým plochejšia dráha letu, menšia stranová odchýlka vplyvom vetra, viac si udrží energie a bude mať kratšiu dobu letu k cieľu. Viem, že na webe je možné nájsť aj ďalšie definície B.C., ale táto sa mi zdá dostatočne vhodná (http://www.furorsniper.cz/25-06/strely.html ). Hodnoty pre jednotlivé strely je možné nájsť v balistických tabuľkách, alebo na stránkach ich výrobcov. Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že pri hodnotách B.C. nie je uvedené, za akých vonkajších prírodných podmienok boli stanovené ( teplota, tlak, nadmorská výška a pod. )
2. Kaliber a výber strely
V ďalšom sa pozrime na to, aký vplyv na predsadenie pri streľbe na bežiacu zver má kaliber a výber strely. K tomu nám dobre poslúži nasledujúca tabuľka, kde sú uvedené hodnoty pre dva rozdielne kalibre a zver sa pohybovala rýchlosťou 10 m/s t.j. 36 km/h. ( http://schweizerjaeger.ch )
Pri pohľade na hodnoty v tabuľke môžeme vidieť, že predsadenie v prípade rýchlejšej strely je menšie, ako v prípade pomalej strely. V praxi to znamená asi toľko, že nemusíme mieriť tak ďaleko a nemusí dochádzať k toľkým chybám pri streľbe na bežiacu zver. Prečo píšem, že nemusí, lebo len praxou sa to dá dosiahnuť. Ďalej môžeme vidieť, že pri streľbe na bežiacu zver nad 100 m už nemôžeme zanedbať odpor vzduchu. Na tomto mieste by som chcel apelovať na zodpovednosť každého z nás strelcov poľovníkov. Nezabúdajme na to, kde končí naša zodpovednosť ( viď články na tejto web stránke ). Dodržujme pri streľbe na bežiacu zver poľovnícku vzdialenosť, nie sme predsa snajperi a skúsme sa zamyslieť nad myšlienkou, ktorú povedal Jan Werich
Posláním člověka od pravěku bylo a zůstává lovit, ne vraždit. Jen volové si to pletou!
3. Úsťová rýchlosť
Na základe vyššie uvedených skutočností je možné povedať, že pre zvýšenie pravdepodobnosti zásahu bežiacej zveri využívať taký druh streliva, ktorý poskytuje vysokú úsťovú rýchlosť a strely majú vhodný tvar. Vysokú rýchlosť môžeme dosahovať s ľahšími strelami príslušného kalibru flinty. Ale aj tu musíme myslieť v prvom rade na poľovnícku vzdialenosť a vyberať ľahšie strely, ktoré budú mať na túto vzdialenosť ešte dostatočnú energiu na usmrtenie zveri tzn. vhodnou konštrukciou strely kompenzovať nevýhodu nižšej hmotnosti strely v cieli. Výhodou ľahšej strely je tiež to, že pri výstrele nepôsobí na strelca tak veľký spätný ráz, ako je tomu pri ťažšej strele a preto môže strelec v prípade potreby rýchlejšie zdupľovať.
4. Rýchlosť bežiacej zveri
Toľko pokiaľ ide o flintu a strelivo. Je nám jasné, že veľkosť predsadenia sa bude meniť podľa toho, ako rýchlo bude zver bežať. Musíme si tiež zapamätať, že predsadenie nezávisí na rýchlosti pohybu zveri, ale na relatívnej rýchlosti, s akou sa zver pohybuje kolmo k dráhe letu strely. Pre správne predsadenie pri streľbe na bežiacu zver je spomínaná relatívna rýchlosť závislá na sínuse uhla, pod ktorým sa zver pohybuje voči dráhe letu strely. Jednoduché vysvetlenie je možné vidieť na pripojenom obrázku ( http://schweizerjaeger.ch ).
V prípade pohybu bežiacej zveri kolmo k dráhe strely t.j. pod 900 je sin=1 a jej relatívna rýchlosť zodpovedá jej skutočnej rýchlosti. Ak sa bežiaca zver pohybuje pod uhlom 450 k dráhe letu strely, je sin=0,7 a preto relatívna rýchlosť zveri dosahuje len 70% jej skutočnej rýchlosti.
Uvedomujem si, že strelec nemá možnosť zistiť, akou rýchlosťou zver beží a preto ponúkam jednoduchú pomôcku. Vo všeobecnosti môžeme zjednodušene rozlišovať 3 druhy pohybu zveri – chôdza, klus a cval.
Chôdza – pomalý pohyb, pri ktorom len jeden beh nie je v kontakte so zemou
Klus – pohyb, pri ktorom diagonálne jeden predný a jeden zadný beh je v lufte
Cval – najrýchlejší pohyb, pri ktorom sú všetky behy v lufte a sekvencie pohybu sa zmenili na skoky
Samozrejme je tiež jasné, že rýchlosť a veľkosť kroku je závislá od veľkosti tela zveri.
Verím, že pojednanie o predsadení pri streľbe na bežiacu zver pomôže zlepšiť dosahované výsleky a rozšíri vedomosti poľovníckej verejnosti.
Autor: Ján Krnáč
