Lov jeleňov v januári áno alebo nie ?

jelen
 
Situácia známa všetkým poľovníckym hospodárom ale tiež členom združení. Združenie má schválený plán chovu a lovu zveri, ale do konca roku t.j. decembra sa „nepodarilo“ splniť plán lovu u jeleňov. Problém ? Ani nie, však si môžeme na požiadanie ich lov predĺžiť do 15.januára  a hotovo. Ale plán sa aj napriek danej možnosti nesplní, či už nedostatku času u poľovníkov alebo ich neochoty. Však nech sa snaží niekto iný, prečo zase len ja ?
 
Európske jelene obývajú rôzne oblasti, stručne povedané rôzne podnebia. Všetky tieto oblasti majú jedno spoločné, že sa v nich ročné obdobia, najmä čo sa týka dĺžky svetla, viac alebo menej líšia. Na prispôsobenie mala jelenia zver dlhú dobu, pretože je súčasťou miestneho ekosystému. Evolúcia jej zabezpečila vynikajúce mechanizmy k tomu, aby prežila aj zimu, na potravu tak chudobné obdobie. Životný cyklus zveri je prispôsobený sezónam, a to aj v prípade, že nastanú odlišnosti od toho, čo bolo v minulosti. Letné obdobia  môžu byť aj chladné a daždivé a lov v zimnom období vyžaduje teplé oblečenie. 
 
No nemali by sme skôr ako o použití teplého oblečenia pristúpiť k novému posúdeniu lovu jeleňov v januári ?
 
Aby bolo možné odborne rozhodnúť, či je možné v januárových dňoch ( dňoch keď už sú cítiť vôňu prichádzajúcej jari ) s pokojným svedomím povoliť lov jeleňov, je dôležité dôkladne poznať ( a tu je ten najväčší problém, nad to je postavené splnenie plánu odstrelu jeleňov tzn. zase len čísla ) či interné alebo externé faktory majú najväčší vplyv na fyziológiu a správanie zveri v zimnom období. Skutočne je možné zmeny v správaní a metabolizmu u jeleňa vysvetľovať len s ohľadom na pokles denných teplôt alebo dostupnosťou potravy, ako je to možné vidieť pri farmovom chove ?
 
Výskumy ukázali, že ochota jeleňov prijímať potravu od určitej dĺžky denného svetla v období neskorej jesene klesá, a to aj v prípade, že je zabezpečený dostatočný prísun potravy. Úmerne k znižovaniu príjmu potravy dochádza k znižovaniu telesnej hmotnosti a podkožného tuku. Aj u jeleňa dochádza počas celého roku k veľkým fyziologickým zmenám, ako je napríklad sezónna adaptácia na príjem potravy a spotrebu energie. Mnohé z týchto sezónnych adaptácií sú sprostredkované endogénnymi signálmi, ktoré sa orientujú na dĺžku denného svetla. Tie sú, podobne ako tomu je u mnohých iných druhov miernych zemepisných šírok, regulované počas noci uvoľňovaním hormónu – melatoninu. K jeho produkcii v rôznych množstvách dochádza počas dlhých nocí.
 
Tak ako vplýva koniec letného obdobia na tvorbu pohlavných hormónov a v zimnom období sezónny nedostatok potravy a chlad, tak sa zosilňuje účinok ďalších faktorov ako teplota pôdy, rast rastlín a použiteľnosť potravy. V letnom období pri dostatku potravy môže jeleň absorbovať energiu, ktorú bezprostredne nepotrebuje, ale túto môže využiť pri reprodukčnom procese a ukladaní tuku. Počas ruje a v zimnom období potom môže čerpať zo svojich zásob. Dochádza k efektívnemu prispôsobeniu sa aktuálnym podmienkam.V dôsledku zosilnenia vyššie uvedených faktorov životného prostredia, vedú signály tela k poklesu príjmu potravy v obdobiach neskorej jesene a zimy, a to aj v prípade, že je zabezpečené kŕmenie. Vedci z viedenskej Veterinärmedizinischen Universität zistili, že trvalá redukcia náplne bachora po deviatich dňoch dosiahne maximálny efekt ohľadne spotreby energie a reakcie. 
 
Fyzické zmeny obsahujú zníženie objemu bachora a jeho povrchu, ako aj počtu baktérií v bachorových šťavách. Preto dochádza k dodatočnému zníženiu srdcovej frekvencie a teploty v bachore, čo má za následok zníženie metabolizmu. Srdcová frekvencia potom môže dosiahnuť hodnotu, ktorá je o 60% nižšia ako v lete.
 
Svoju dôležitú úlohu podobne ako tomu je aj u človeka zohráva faktor oddychu. Počas dlhšej doby oddychu môže telesná teplota poklesnúť na rekordné minimum pod 32 oC. Toto ale možné účinne dosiahnuť iba v tom prípade, keď fyzická aktivita bude počas tejto doby znížená na minimum – pri svalovej práci sa zvyšuje srdcová frekvencia a produkuje sa teplo a tým aj spotreba energie sa dramaticky zvyšuje. Aby došlo k fyzickej úprave v zimnom období je potrebná zmena v správaní zveri.
 
Zimné prikrmovanie zveri sa vykonáva preto, aby sa u zveri zabránilo stratám zásob a vzniku škôd. Výskumom sa prišlo k záveru, že existencia zimného prikrmovania bola v 54% zodpovedná za rozdiel hmotnosti vývrhu u kŕmenej a nekŕmenej populácie a iba 44% išlo na účet samotnému počasiu. Rovnako sa zistilo, že telesná hmotnosť ročiakov a teliat zaznamenala výrazný pokles počas daždivej zimy, bez ohľadu na to, či sa prikrmovalo. Úmrtnosť sa v dôsledku zlého počasia zvýšila v oboch skupinách. To tiež môže poukazovať na to, že prikrmovanie môže kompenzovať časť sezónnych strát,  a zabrániť ale nie nutne, škodám na kultúrach lesného hospodárstva. Maďarská štúdia z roku 1990 ukázala, že v blízkosti kŕmidiel možno nájsť škody spôsobené lúpaním, a to v prípade nedostatku vlákniny. 
 
Samotné prikrmovanie nekompenzuje potrebný oddych. Dokonca v niektorých prípadoch to môže mať nepriaznivý vplyv na energetickú rovnováhu. K tomu dochádza vtedy, keď energia potrebná na dosiahnutie a branie krmiva prevyšuje možnosti premeny energie z potravy. Toto je prípad napríklad  zlého počasia, rovnako pri strese, vyrušení pri oddychu alebo nedostatku potravy. Účinnej fyziologickej adaptácii jeleňa na podmienky zimného obdobia bráni nesprávne kŕmenie a stres. Pokiaľ sa bude v zimnom období prikrmovať vysoko energetickou potravou, toto bude viesť k zvýšeniu teploty v bachore a konečne telesnej teploty a tiež rýchlosti metabolizmu. 
 
Vzhľadom k tomu, ako bolo uvedené vyššie, že najúčinnejšie zníženie energetickej bilancie sa dosahuje po deviatich dňoch po zníženom príjme potravy, prerušenie zimného metabolizmu spôsobné stresom alebo nesprávnym prikrmovaním je často spojené so stratou energetických rezerv, čo môže dospieť až k zvýšeniu úmrtnosti.
 
Toto sú hlavné dôvody preto aby sa lov jeleňov ukončil 31.decembra, po ktorom by mala jelenia zver pokoj. Prípadné neskoršie chladné a nepriaznivé počasie už nemá až taký vplyv.
 
Niekto bude po prečítaní týchto riadkov namietať, že však jelenia zver, podobne ako diviačia zver je premnožená a je potrebné ich redukovať. Tu musím trochu oponovať a poukázať na to, že ako som mal možnosť sledovať ( aj v prípade môjho revíru )  prebonitovanie revírov, tak som v tom videl len slepé videnie prostých čísel. U nás napríklad vzhľadom na to, že v našom revíri nachádza malá ( skutočne ide o pár árovú ) plocha nejakej stromoviny, tak sme boli zaradený do jelenej oblasti. Čísla nemusia vždy odzrkadľovať realitu. Som toho názoru, že je potrebné ako tomu ja hovorím vidieť na živo skutočnosť a neriadiť sa len číslami.  A o tých číslach praktizovaných v dnešnom poľovníctve by sa mohlo ešte hovoriť a napísať. 
 
Povolenie odstrelu jeleňov do 15.januára je jedným z mnohých príkladov, kedy sa niekto riadi len číslami a zabúda na jednu z najdôležitejších poľovníckych činností a tou je ochrana zveri. Samozrejme, že je potrebná aj regulácia odstrelom, ale všetko má svoju mieru.  
 
Informácie boli čerpané z rozhovoru redaktora Jäger magazínu s biologičkou Dr.Ninou Kruger.
 
Autor: Ján Krnáč
 
  Upozorni ma  
Upozorniť na
alexander
Host
alexander

RE: Lov jeleňov v januári áno, alebo nie ?
Prečo je lov aj v januári ? Je to jasné, mäso je treba aj v januári. Tým je povedané všetko.

Akela
Host
Akela

Lov v januari je pre
polovnikov, ktori cez ruju strelili chovne kusy a tak v januari, ked ma zver vsetkeho nedostatok a strada, riadne zakrmia, aby potom na kopach krmiva dohnali to, co nestihli cez ruju. Toto mohli povolit len chore hlavy a tych aj vo vedeni nasho polovnictva mame neurekom…

Akela
Host
Akela

A to iste plati aj o
strielani vysokej holej na spolocnych polovackach, to nema obdobu co sa tu deje v revieroch Slovenska. Lebo toto by tiez normalneho polovnika nemohlo napadnut. A tie reci ako je vysoka premnozena, niektori by ju asi radi strielali celorocne a ani by ma to neprekvapilo…len kvoli rane cokolvek…

MilošZV
Host
MilošZV

RE: Lov jeleňov v januári áno alebo nie ?
Akela môžem s tebou len a len súhlasiť. Už ani poľovníkmi sa nemôžme nazývať. Verejnosť nás nazýva vrahovia zvierat, my sami si už radšej hovoríme lovci. Poľovník – ochranca prírody je už vymierajúci druh.

kiri
Host
kiri

Je naozaj celkom príjemné riešiť takýto problém
Ako 1:
Uvedomte si, že ak by sme tu mali toľko jeleňov, koľko na :
km2 žije vo voľnej prírode na Aljaške či v Ázii – asi by sme toto vôbec neriešili. Boli by sme spokojní, keby sme občas nejakého čo len zazreli!
Ako 2:
Či sa vám to páči, alebo či sa od jedu o ZEM hádžete – to slávne poľovníctvo je riadený chov zveri na voľnom území – v takej hustote, že v reálnej prírodnej prírode je to úplný nezmysel ! To zase len človek vymyslel.
A prečo? – aby sa vychovala divina a mohli si páni grófi od lenivosti strieľať v záhradách a umelých parkoch okolo svojich kaštieľov. Ako zistili, že to ide – začali zahusťovať zver aj v revíroch. Nuž a – došli na to, že to MUSiA regulovať. A reguluje sa to doteraz. V podstate robíme len to, čo páni grófi svoj prostý ľud naučili…
A stále sa robia chyby! – viď premnoženie diviakov do stavu aký je dnes. Iba ak by nebol tak ZLÝ súčasný zákon by sa to nestalo. Iba vyhrané žaloby na štát za spôsobené škody na kultúrach to dokážu zmeniť – ako v Čechách – dve nočné videnia do revíru prispeje štát – takže – už sa používať môžu – v Čechách – a čo tu?
Tieto ochranárske nezmysly sú potrebné trestne stíhať – a aj správne pomenovať – tak ako Mečiarove amnestie nie sú amnestiami, ale zneužitím moci verejného činiteľa – a aj jeho treba odstíhať a zatvoriť na 25 rokov.
Ako 3.
Ak tu hovoríme o kydaní až kadení na poľovníctvo – doporučujem naivným spomenúť na kauzu „kapitán Danko“ – aha aké ticho je…aj kapitán hral svoju úlohu – a kto rozvíril úplne nezaujímavú blbosť? Sami ONI – naši politici – bolo treba odpútať pozornosť iným smerom, lebo chceli zakryť zdražovanie energií ! – čo sa nakoniec nepodarilo….ak teda dakto rozviruje poľovníctvo – verte tomu, že bude použité na zakrytie dačoho iného, čo naši politici potrebujú zatajiť. A naše vedenie poľovníctva čo urobí ? – sadí v politike po pravici “ boha“ – a sám dobrovoľne splní svoju úlohu – však uvidíte – alebo ste snáď postrehli nejaké aktivity od najvyšších na očistenie, či vysvetlenie? Ja veru nie za rok 2010, nie za 2011, nie za 2012, nie za 2013 nie za 2014 nie za 2015 nie za 2016 a nie za doteraz ! Na kieho boha ich teda máme? A ZDVOJENE – aj SPZ a aj KOMORA??? Čo teda robia?
Ak nás verejnosť nazýva vrahovia – kto im má vysvetliť, že to tak nieje? A kto urobí poriadok v združeniach? – aby to tak nebolo?
Ako 4.
Ako vyplýva z článku, ide o voľný prepis o stave nie u nás – ale v Nemecku – čo je krajina hodne viac na sever a s úplne iným poľovníctvom – na základe vlastníckych vzťahov ako u nás.
Ako výživár – prežúvavá zver žije z trávenia nie trávy a ohryzu, čo žerie! Trávi totiž iné – trávou a ohryzom len KŔMI baktérie, ktoré jej žijú v bachore – a trávi výsledok ich činnosti na tej tráve a ohryze! Veľmi jednoduchý dôkaz – ak dáte krave zožrať zmrznuté krmivo – a narušíte život baktérií vnútri brucha ( bachor, čepiec, kniha slez) – ergo zničíte rovnováhu a ich prostredie – zviera skape na podvýživu – hoci bude žrať a bude mať plné brucho potravy – ale nebude mať baktérie, čo na jej základe vyrábajú látky, ktoré je schopný tráviaci systém spracovať. Teda – kŕmením zvera len kŕmite jeho mikroorganizmy – a nie zvera samotného! Môže mať plný bachor a aj tak skape. Napr. nakŕmenie zmrznutou silážou? – čo poľovníci s obľubou robia – akože pomáhajú zveri – a pritom – len ničia zver. V bývalej obore Píla pri Častej za socíku sa stalo, že z trnavského cukrovaru tam priviezli fúry repných rezkov – po vyčistení vápennou vodou – ak rozumiete výrobe cukru – teda rezky mali vysoký obsah vápnika – povysýpali na kopy…krásne to kvasilo, lebo tak ešte cukor bol – a napadlo 60cm snehu – stáda zveri sa usadili okolo tejto potravy a žrali len to – bolo toho dosť a blízko toho si v hlbokom snehu vyšlapali chodníky – akože – dalo sa – len za pár dní tam zdochlo niekoľko sto kusov zveri – najmä muflónej – na otravu – lebo sa porušila rovnováha vápnik – draslík v tele…
Takto robia poľovníci dobré meno poľovníctvu. A dnes to nie je iné..
Ako 5
V nadpise sa hovorí o love v januári – ale možno skôr sa myslelo pytliactvo v januári. Nože – koľko „poľovníkov“ si zažiada o predĺženie len kvôli tomu, aby mali „krytie “ pečienkárstva = pytliactva priamo poľovníkmi – oficiálnym termínom? Načo sa tu všelijako školene vyjadrujeme – keď pravda je úplne – ale úplne jednoduchá?
Viete aké poznatky má Polícia? najmä nočné hliadky?

tibi2
Host
tibi2

RE: Lov jeleňov v januári áno alebo nie ?
Heh sa smejem, naši vrchní páni si možno ochvíľu budú rozdávať hodnosti, ako je to zvykom u politických papaláškov. Ako to bude zaujímavo znieť: kapitán poľovníckeho zväzu, alebo po poľovačke si budeme podávať hlásenia typu: pán major, počas mojej poľovačky sa nič zvláštne nestalo. 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

iskander
Host
iskander
kiri
Host
kiri

Dobré iskander
Mne sa páči z toho páči toto:
“ Len na krytie farmárskych škôd spôsobených zverou som tam za 20 rokov vynaložil už 700-tisíc eur a ďalšie peniaze išli aj do áut, posedov či krmelcov,“ hovorí L. Sedmák.“

śkody spôsobené zverou. Na niečom sa tie zvery vychovať musia – a je jednoduché z pomeru obsadenia plochy revíru poľno-kultúrami a nepoľno-kultúrami v porovnaní so stavmi v revíri – kde sa vychovala tá zver = kto to má zaplatiť….a tiež koľko to stojí. určite to nieje len tak zadarmo od boha.