Poľnohospodári, družstevníci vs. poľovníci II.

obr
obr.: redakcia

Tak ako sme mohli pozorovať zmeny po roku 1989, ktoré výraznou mierou poznamenali život našich obyvateľov a pokračujú až do dnešných dní, tak tieto zmeny pokračujú aj v oblasti slovenského poľovníctva. Okrem vytláčania menej majetných poľovníkov z členstva v poľovných združeniach a spolkoch, nové poriadky vniesli spory vo vzťahoch medzi poľnohospodármi, družstevníkmi a poľovníkmi.

Pred rokom 1989 našej krajine dominovali hlboké lesy a obrobené polia s rôznorodými plodinami. Dnešnú situáciu charakterizuje odlesňovanie, masívna zástavba horských oblastí budovami a cestami, miesta kde sa kedysi sialo napr.obilie môžeme dnes vidieť obrovské skladovacie haly a aj keď sa niečo zasadí, tak ide o monokultúry na veľkých plochách, preto zver stratila a stráca svoje prirodzené životné prostredie a musí sa za potravou sťahovať bližšie k ľudským obydliam.

Niektorí stále nechápu, že nie sme jediní na tejto planéte, a že zachovanie biodiverzity v našej krajine je prioritou a vo verejnom záujme. Už nemáme povojnové roky s nedostatkom potravín, nie je nutné bezprizorne vidieť len seba a svoje zisky. Dotovanie poľnohospodárstva spoločnosťou nemá slúžiť k drancovaniu krajiny, ale hlavne na to, aby sa ekologizovalo a chovalo ku krajine tak ako sa má, tak ako to robili voľakedy ozajstní sedliaci so zdravím sedliackym rozumom.

Zver je tu doma, bola tu skôr ako my, MY ZMENŠUJEME jej územie a nie naopak a podľa toho by sme sa mali aj správať, ak máme niečo zanechať budúcim generáciám. Zver je podľa textu Ústavy SR súčasťou prírodného bohatstva štátu a jeho prioritou a záujmom je zachovať aspoň to málo čo nám ostalo. Vtom štátu pomáhajú aj ním vydané nariadenia, ktoré sa dotýkajú aj poľnohospodárov aj družstevníkov. Preto by si mali pri podaní žiadosti o dotácie ( aj keď nie sú podľa poľnohospodárov a družstevníkov dostatočne vysoké ) zapamätať, že peniaze z dotácií dostávajú aj za tieto obmedzenia.

Poľnohospodári a družstevníci stále volajú po akcii zameranej na znižovanie veľkých škôd na ich úrode.

Prečo a ako sme dospeli až k takému stavu ?

Jedným z dôvodov takéhoto stavu je narušenie zdravej miery početnosti zveri. Ale samotná zver za to nemôže, snaží sa len žiť a prežiť. Za vysoké stavy raticovej zveri nesieme rovnakú mieru zodpovednosti poľovníci ako aj poľnohospodári aj družstevníci. A teraz si to rozoberme. Veľké lány monokultúr, ktoré osievajú poľnohospodári a družstevníci poskytujú zveri dostatok úkrytu od apríla až do novembra. Lány jej poskytujú dostatok potravy a na zimu sú pripravené vo veľmi dobrej kondícii.
Počty zveri narastajú a tu by sme mali nastúpiť my poľovníci a podieľať sa na ich znižovaní. Žiaľ nie je tomu tak. A pritom vyriešenie tejto situácie je tak jednoduché, ale pritom pre niekoho tak „zložité“. Pre vyriešenie musí byť na oboch stranách

ochota.

Ochota sadnúť si za jeden stôl a nevstať od neho dovtedy, kým sa obidve strany nedohodnú na spoločnom postupe. Osobná nevraživosť obidvoch strán musia ísť v tomto prípade stranou. Je potrebné vychádzať len z 

jedného záujmu

a tým sú bohaté lány a primerané stavy zveri v prírode. Pokiaľ sa tento záujem bude drobiť a každá skupina si bude hájiť ten svoj, situácia sa nevyrieši.

Ten kto sa o problematiku vzťahu poľnohospodári, družstevníci vs.poľovníci zaujíma, musí v poslednom čase nadobudnúť pocit, že sa Slovensko mení z agrárneho na „poľovnícky“ štát, ktorého výsledkom bude to, že na poliach nebude vidieť

žiadna zver.

Ako už bolo vyššie napísané, zver tvorí prírodné bohatstvo štátu a v danom prípade je štát zastúpený poľovníckou organizáciou, ktorá má poľovné právo v daných revíroch.

Ďalší dôvodom je dodržiavane platnej legislatívy. Na našej strane je to hlavne plnenie schváleného plánu lovu raticovej zveri a nie v niektorých prípadoch jeho „papierové“ plnenie. Na strane poľnohospodárov a družstevníkov vytvoriť vhodné podmienky na lov zveri vo veľkých lánoch napr. vykosením pásov, pri prekonávaní ktorých by bolo možné loviť raticovú zver ( diviačiu ), resp.na miestach styku s lesom vysievať pásy s nízkym vzrastom, aby bolo možné rozoznať zver, ktorá vychádza z lesa smerom k lánu obilia alebo kukurice. Okrem toho by mali všetci poľnohospodári a družstevníci dodržiavať zákon platný od r.2009, ktorý im ukladá povinnosť oznámiť užívateľovi poľovného revíru najmenej tri dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych prác v noci, kosenie krmovín a používanie chemických prípravkov, ktoré môžu byť škodlivé pre zver. Majú tiež povinnosť používať plašiče zveri pri kosení trvalých trávnatých porastov, obilnín a krmovín a pri zbere vykonávať práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju. Podľa prieskumu až 72 % poľnohospodárskych subjektov ( údaj bol uverejnený na web stránke Poľnoinfo – Agrorezort ) si neplní zákonnú povinnosť a neohlasuje kosbu vopred.

Samozrejme, že som nezabudol ani na problematiku škôd na zveri spôsobených činnosťou poľnohospodárov a družstevníkov. Okrem už vyššie uvedenej kosby mám na mysli aj používanie elektrických ohradníkov. V článku na tejto web stránke – Na pohľad jednoduché, ale so smrtiacim účinkom – poukazujem na tieto škody na zveri. Poľnohospodári a družstevníci žiadajú a chcú dostať do nového zákona o poľovníctve povinnosť poľovníkov uhradiť škody zveri na úrode. Ale recipročne žiadame my poľovníci, aby poľnohospodári a družstevníci uhradili škody na zveri pri kosbách a stretu zveri s elektrickým ohradníkom následkom čoho hynie.

Samostatnou otázkou zostáva, že zver zamotaná do šnúr elektrického ohradníka zahynie až po nejakej dobe, pričom je vystavená stresu a trýzdneniu.

Ak už hradiť škody, tak potom obidve strany rovnako.

Dôležitou otázkou však zostáva, ako relevantne oceniť hodnotu uhynutej zveri v dôsledku zamotania sa do elektrického ohradníka.

Neoddeliteľnou súčasťou vyriešenia daného stavu je tiež to, aby sa na úrovni štátnej správy vydávali také pokyny a nariadenia , aby ich poľnohospodári, družstevníci a poľovníci spoločne vedeli zrealizovať a v prípade tých, ktorí to nedokážu zrealizovať, aby sa pristúpilo aj k sankciám.

Ak by sa všetko vyššie uvedené podarilo pretaviť do novej, rozumnejšej spolupráce poľnohospodárov, družstevníkov a poľovníkov videli by sme zlepšenia.

Prestaňte potláčať poľovníctvo, ktoré nie je len záľubou, ale sektor ktorý sa o zver stará a vytvára pracovné miesta a hodnoty na vidieku.


Autor:  Ing. Ján Krnáč

Ako je to vo vašom združení / spolku ? Spolupracujete dobre s "družstevníkmi" ?
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
5 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments
vlado
vlado
4 years ...

Určite je potrebná spolupráca, je to v záujme zveri a prírody.

kiri
4 years ...

Vrele doporučujem všetkým hospodárom a konateľom pozrieť toto nemecké videjko, kde je vidieť inžiniering spolupráce – inými slovami – zdravý sedliacky rozum – ako to má vyzerať v osievaní plochy – ako vyzerajú a ako fungujú zelené plochy medzi obilím. Tu je vidieť, ako sa dá dohodnúť s poľnohospodárom a HLAVNE – ako by to mal vyžadovať štátny orgán ochrany prírody – a čo by mal kontrolovať, lebo TAKTO by to malo byť nariadené zákonom – o ochrane prírody a krajiny. Videjko je celé pekne natočené, ale to podstatné, čoho význam pochopí každý je od 3,35 min – je to krásne pozeranie. Od 7,10 min je to ešte krajšie. Od 7,38 min je ukázané, ako to funguje, ak je zelený pás medzi cestou a obilím. Myslím, že toto nadchne každé poľovnícke srdce.
Jagd im Sommer auf Schwarzwild
https://www.youtube.com/watch?v=fIGzzQ96XjQ

stašek
stašek
4 years ...

Ku každej spolupráci potrebujete najmenej dvoch.Bohužiaľ …Naši tzv.poľnohospodári,myslím tým súčasné vedenie bývalých JRD či ŠM ,pre ktorých by sa skôr hodil výraz “poľnodevastátori” sú totiž v naprostej väčšine skutočne vzornými nasledovníkmi svojich ,komunistami “krstených” predchodcov : arogantných, hlúpych a ekologicky nevzdelaných ignorantov.Pre nich je totiž pojem “spolupráca” úplne neznámy.Poznajú len pojem “diktát”…Ak jedného dňa u nás skrachuje posledné tzv.roľnícke či poľnohospodárskej družstvo fungujúce týmto systémom ,tak to bude jeden PREKRÁSNY DEŇ !!!! Jedinou správnou cestou pre nás môže byť komasácia pozemkov,vznik a podpora primerane veľkých rodinných fariem s dôrazom na pomoc mladým farmárom !!!

kiri
4 years ...

Ako stašek píše – komasácia – mnohí sa na ňu spoliehajú – ale?!?
A ako by sa mal riešiť KRIVDA štátu na svojich občanoch za nemožnosť užívať svoju pôdu? Spoločnou žalobou na štát a náhradou? Ako by to riešil americký právnik vs slovenský právnik vyštudovaný ešte za socializmu?

Komasácia alebo zakrytie zločinov štátu?

Je tridsať rokov po štátnom prevrate v roku 1989 a štát do dnešnej doby nechce napraviť majetkové krivdy spáchané na malých vlastníkoch pôdy, spôsobené štátom pred rokom 1989. Jedna nespravodlivá novela strieda druhú
https://www.hlavnespravy.sk/komasacia-zakrytie-zlocinov-statu/1997927