Začnime s dvomi situáciami, v ktorých sa poľovník môže ocitnúť alebo sa už niekedy ocitol. Prvá situácia : Pohybujete sa v revíri, venujete veľkú pozornosť každej vetvičke na zemi a úzkostlivo sa snažíte nerobiť žiadny zvuk, ktorý by vás mohol prezradiť. Ale aj napriek tomu vás zver, ktorá je vo vzdialenosti napr.50 m zbadá a po krátkom vetrení odskakuje. A čo môže byť na danej situácii ešte horšie je to, že ste len pár metrov od posedu.
Druhá situácia : Opäť sa pohybujete po revíri a nečakane napr. vo vzdialenosti 110 m zbadáte zver. Pre väčšinu poľovníkov ( strelcov ) je to na streľbu z voľnej ruky príliš ďaleko. Nemajú nič napr.streleckú palicu ( niektorí sa hanbia ju nosiť, lebo vraj je to znak staroby a niektorí s ohľadom na preceňovanie svojich streleckých schopností tvrdia okoliu, že ju jednoducho nepotrebujú ) čím by stabilizovali flintu.
Mnoho podobných situácií zostáva potom nevyužitých, či už z toho dôvodu, že strelec nedokáže dostatočne rýchlo namieriť flintu, alebo jednoducho nemá dostatočné skúsenosti s takýmito situáciami. Ako by sme teda mali reagovať na vyššie uvedené situácie ? Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že v daných situáciách ide o streľbu z pohybu. A to si vyžaduje zmenu z nestabilnej na výrazne stabilnejšiu streleckú polohu. Každá strelecká poloha je tým stabilnejšia, čím je hlbšia. Preto vo všetkých situáciách, kedy si nemôžeme byť istí, kedy a kde sa zver objaví, musí strelec zaujať lovecký postoj. Niekto môže namietať, že nie je potrebný žiadny ďalší postoj, že si jednoducho treba zaľahnúť na zem a pokúsiť sa vystreliť na zver. Ale aj pri tejto streleckej polohe môže vysoká vegetácia spôsobiť odraz strely alebo pozadie za zverou nezaručuje bezpečnosť streľby. V nasledujúcom si popíšeme lovecké postoje pre streľbu z pohybu v stoji a v kľaku.
V stoji
V klasickej verzii sú ramená voľne spustené smerom dole, v jednej ruke držím krk pažby a druhá je pod hlavňou. Cez ústie hlavne, ktoré sa nachádza vo výške očí, sledujem okolie. Takže v prípade potreby je možné rýchlo zamieriť a vystreliť
Výhodou tohto postoja je, tým že cez ústie hlavne sledujeme cieľ, je zbraň vždy v súhlasnom smere ako zver. Nevýhodou je, že ústie smerujúce hore môže pri nesprávnej manipulácii zvýšiť bezpečnostné riziko a pohyb ramien smerom hore môže byť významným zdrojom chýb.
V modifikovanom loveckom postoji je už pažba založená do ramena a cez mieridlá sledujem oblasť pred sebou.
Výhodou je, že už je pažba v pleci a ústie smeruje do zeme, čo znižuje bezpečnostné riziko. Nevýhodou je tá skutočnosť, že strelec musí zladiť flintu s cieľom. Tento postoj je vhodný najmä pri streľbe s otvorenými mieridlami.
V kľaku
Ako som už v predchádzajúcom napísal, strelecká poloha je tým stabilnejšia, čím je hlbšia. A práve poloha v kľaku pomáha zvýšiť stabilitu strelca pri streľbe.
Ako je možné vidieť na prvom obrázku, táto poloha vychádza z prvej polohy v stoji viď obr. 1. Priložené obrázky znázorňujú jednotlivé kroky, ktoré sú potrebné pre zmenu polohy na kľačiacu.
1) sledovanie okolia cez ústie flinty
2) úkrok pravou nohou a ohnutie oboch kolien
3) kľaknúť a posadiť sa na zadnú nohu a monitorovať cez ústie flinty situáciu pred sebou
4) priložiť a namieriť zbraň, zhodnotiť riziká a pozadie za zverou a vystreliť
Na obr. 4 na polohe 5 môžeme vidieť, ako sa dá stabilizácia kľačiacej polohy ešte prehĺbiť
Všetky popísané a ukázané lovecké polohy či už v stoji alebo v kľaku majú svoje výhody a nevýhody, ale ak ich chceme využívať, musím si ich vopred na sucho natrénovať a nacvičiť na strelnici. Ale ako som už napísal v niektorých z mojich predchádzajúcich článkov na tejto web stránke, pred samotným potiahnutím kohútika flinty musíme preveriť kulisy za zverou a tiež ju bezpečne prečítať.
Autor: Ján Krnáč
