S olovom alebo bez olova

obr.: www.lapua.com

O problematike nahradenia olovenej loveckej munície bezolovnatou sa toho už narozprávalo, napísalo aj na tejto web stránke a stále sa tu objavujú nové a nové otázky. Aj v rámci EÚ silnejú hlasy za zákaz používania olovenej munície pri love zveri. V niektorých štátoch robia všetko pre tento zákaz, v iných je to v štádiu pripravovaného riešenia. Lobistické skupiny za zákaz používania olova spustili masívne akcie. Pozrime sa na problematiku olovená vs. bezolovnatá munícia trochu z iného uhla. Nebudeme tu rozoberať výrobné postupy jednotlivých olovených a bezolovnatých striel.

Prepáčte, ale na chvíľu sa vrátime do školských lavíc a povieme si niečo o hustote olova a medi, z ktorej sa zvyčajne vyrábajú bezolovnaté strely. Olovo má uvádzanú hustotu 11 340 kgm-3 naproti tomu meď má uvádzanú hodnotu 8 960 kgm-3, čo predstavuje 79% hodnoty olova.

Ak chceme problematike olovená vs. bezolovnatá strela lepšie porozumieť, musíme si to rozdeliť na dve fázy

1) pohyb strely v hlavni flinty
2) pohyb strely v tele zveri

V súčasnosti sú strely primárne vyrobené z oloveného jadra a medeného plášťa a väčšina olovených striel podobného dizajnu má podobný pomer dĺžky a hmotnosti. Preto je hmotnosť jedným z faktorov, ktoré sa používajú pri výbere nábojov.

Pohyb strely v hlavni

Každý kolega poľovník vie, že hlaveň guľovnice je drážkovaná s určitým stúpaním. Dôležitým ukazovateľom presnosti strely je jej gyroskopická stabilizácia počas letu k zveri. A práve drážky v hlavni flinty majú zabezpečiť optimálnu rýchlosť rotácie strely, čo v konečnom dôsledku má zabezpečiť jej presnosť. Stúpanie sa vyjadruje pomerom napr. 1:10 čo značí, že strela vykoná jednu otáčku na dráhe 10 palcov ( 1 palec je 2,54 cm t.j. v našom prípade na dráhe 25,4 cm ). Čím nižšia je druhá hodnota napr. 1:8, tým rýchlejšie sa strela v hlavni otáča. Názorne je to ukázané na pripojenom obrázku.

Dĺžka strely určuje počet otáčok potrebných na dosiahnutie gyroskopickej stability. Teraz sa vrátim k hodnotám hustoty olova a medi. Ak chceme mať bezolovnatú strelu rovnakej hmotnosti ako pri olovnatej, musela by byť dlhšia. Ak takáto bezolovnatá strela bola vsadená do rovnakej hilzne, nebudeme tam mať rovnaké množstvo zápalného prachu pre dosiahnutie požadovanej rýchlosti. Áno dá sa to obísť prachom, ktorý zaberá menej miesta alebo rýchlo horiacim prachom.
Vo všeobecnosti platí, že dlhšie bezolovnaté strely sa musia otáčať rýchlejšie aby sa stabilizovali v porovnaní s klasickými olovenými strelami.

Pohyb strely v tele zveri

Je potrebné si zapamätať, že v dôsledku nižšej hustoty medi, ako bolo uvedené vyššie, bezolovnaté strely stratia rýchlosť rýchlejšie ako olovnaté. Klasické olovené strely môžu stratiť až 40% svojej hmotnosti v dôsledku fragmentácie. Fragmenty strely sa môžu nachádzať v okruhu 42 cm od vstrelného kanála. Fragmentácia strely sa považuje za jednu z primárnych metód zvýšenia poškodenia dutiny rany a zvýšenia možnosti takmer okamžitej smrti, keď nie je zasiahnutý centrálny nervový systém.
Na rozdiel od olovených bezolovnaté strely zachovávajú 95-100% svojej hmotnosti z čoho pramení minimálna fragmentácia a nemusí dôjsť k vytvoreniu dostatočne veľkej dutiny rany. V dôsledku vyššej hmotnosti je vysoká aj kinetická energia strely, čo v konečnom dôsledku môže viesť k priestrelu a nebezpečenstvu pre okolie za zverou. Lepšiu vypovedaciu hodnotu má nasledujúci obrázok, ktorý znázorňuje medené strely ( 140gr Barnes MPG ) vypálené do hlavy a miechy tuberkulózou infikovaného jeleňa pri dopadovej rýchlosti 304,8 m/s. Zatiaľ čo zver zhasla, mnohé zo striel sa nezlomili, dokonca ani po dopade na zem z dôvodu nízkej rýchlosti.

Učili sme sa, že na ktorú máme mieriť je srdce a pľúca, aby zver po zásahu čo najrýchlejšie zhasla. Pretože však pri pevných medených strelách sa neočakáva, že budú fragmentovať, umiestnenie strely sa stáva kritickým faktorom, ak sa požaduje okamžité zhasnutie zveri.

V prípade používania bezolovnatej munície bude potrebné, aby si strelci využívajúci takúto muníciu stanovili etický rozsah streľby. V jeho prípade ide o „najdlhší“ výstrel, ktorý môže zver usmrtiť s malou šancou na jej stratu a neohrozenie bezpečnosti pre okolie. Veď koľkí poľovníci sa vyžívajú v streľbe na zver nad loveckú vzdialenosť 150 m. Samozrejme, že etický rozsah streľby ktorý je špecifický pre danú lokalitu a situáciu, musí zohľadňovať obmedzenia používaných nábojov, vzdialenosti k zveri, špecifický scenár streľby, veľkosť oblasti, ktorá musí byť zasiahnutá a obmedzenia používaných zariadení.
Na rozdiel od olovených striel budú musieť strelci v prípade bezolovnatých striel znížiť svoj etický rozsah streľby.

Mnohé informácie so strelami na báz olova sa tvorili počas desaťročí skúseností a diskusií medzi poľovníkmi, biológmi, balistikmi a inými strelcami, ale čo sa týka bezolovnatých striel neboli konsenzus alebo odborný názor úplne vyvinuté.

 

Autor: Ján Krnáč.

 

6 Comments

  1. Aký rozdiel bude pri zásahu srdca zvieraťa strelou ktorá fragmentuje a strelou, ktorá len preletí cez srdce v celosti ? Výsledok by mal byť rovnaký na to, ako bude zviera dlho trpieť pokiaľ zhasne. Rozdielne bude len poškodenie diviny. Fragmetovaná strela rozbije všetko okolo a olovo kontaminuje široké okolie. Prečo potom vychvaľovať strelivo, ktoré fragmentuje ?

  2. zaujimal by ma originalny zdroj pre tento clanok. Fragmentacia ako taka nie je ziaduca ani pri lovenych strelach. Prave preto sa preslo na bondovanie – previazania oloveného jadra s kosielkou ci uz chemicke, alebo mechanicke, aby nedochadzalo k prilis velkej strate hmotnosti a zabezpecil sa dostatocny penetracny ucinok na zranenie vnutronych organov. Problémom mosadzných monolitov je a naznacuje to aj podla mna pomerne nestastne prelozeny clanok ich zavyslost na dopadovej rychlosti. Vyrobca casto spravi strelu v danom priemere a ta sa potom bez rozmyslu laboruje do vsetkeho od magnum kalibrov po stare klasiky. Problem tych starych klasik je mala ustova rychlost, tym padom mala deformacia a spravanie s amonolitu ako celoplast kde preleti telom zveri bez odovzdania energie najmä ak sa pozuiju pri strelbe na vacsiu vzdialenost. Ostatne toto byva problem aj pri strelach s olovom ked niekto pouzije strelu navrhnutu pre valku africku zver s tvrdsou zmesou olova na europsku mensiu.

  3. Zákaz olova na území EÚ bol dlhodobo pripravovaný – a aj očakávaný. USA sa nechystá – zdá sa. Útok na olovo je cielený na najväčšieho producenta olova na svete – ČÍNU – na ktorú sa cieli obchodná vojna USA a jeho sluhu – EÚ. Treba si uvedomiť, že kapitulačná zmluva porazeného nacistického Nemecka platí 99 rokov – teda do r. 2044 a teda USA majú právo ju stále uplatňovať a riadiť jej politiku. Demokracia v Nemecku je len divadielko – prednosť má kapitulačná zmluva a riadenie politiky záujmami USA. Ak USA povedia, že migranti – budú migranti, ak povedia aféra VW emisie – budú VW emisie. Ak povedia zákaz olova – Nemci presadia v EÚ zákaz olova – aby sa ČÍNE neplatilo za olovo. Pre armádu je to celkovo dosť problém. Poľovníci dostrieľajú zásoby a budú kupovať drahšiu muníciu – ale o to ide – ošklbať civilov, ak na to majú. O olove rozhodlo vlastne USA a to, že najviac sa jeho nákupom platí ČÍNE. Aby jej boli obmedzené platby a zisky. A sprostému ľudu sa oznámi, že kvôli ochrane životného prostredia. Som síce za monolitické strely a aj ich používam ( KJG, DSG, IMPALA a bude aj iné)m ale demagógia, klamanie a podvod ma celkom kaká. A ako inak – sionistické USA vždy sledujú dva ciele – a tým druhým je aj oslabenie EÚ, ktoré umožňujú posluhovači dosadení vo vedení EÚ. Br-exit – vystúpenie Británie z EÚ má za účel oslabenie EÚ a pokles hodnoty Eura, čo je hlavným celosvetovým problémom doláru. Tiež Katalánsko je podporované USA a všetko, čo oslabí EÚ – migranti – peniaze vynaložené na migrantov nebudú môcť byť použité na hospodársky rast EÚ – teda jej oslabenie. Olovo je teda len v tejto línii, ale z hľadiska vyrábania problémov pre EÚ je tým menším.
    Európska komisia práve odhodila masku, a v tichosti zavesila na web presný časový plán plošného zákazu olova do r 2022, hoci vraj nič “nechystala”.

    https://www.armadnymagazin.sk/2019/10/05/europska-komisia-prave-podviedla-strelcov-polovnikov-policajtov-a-rybarov/

  4. Vo väčšine členských štátov EU ešte nedošlo k implementácii idiotskej smernice zakazujúcej samonabíjacie zbrane a zásobníky a Európska komisia už prichádza s ďalším perfídnym diktátom. Opäť dochádza k pokusu EK plošne zakázať akékoľvek strelivo s olovennou strelou! Snaha o odzbrojenie populácie je tentokrát, aké to prekvapenie, maskovaná starosťou o životné prostredie.
    https://www.armadnymagazin.sk/2019/09/09/europska-komisia-znovu-zakazuje/
    z diskusie pod článkom:
    Zakázat olovené strelivo lebo olovo zamoruje prírodu to ano. Atomová bomba zabije 300000 ludí zamorí velke územie a tú nezakáže nikto.

  5. https://www.armadnymagazin.sk/2019/12/27/vplyvy-oloveneho-a-bezolovnateho-streliva-na-zivotne-prostredie/

    Prinášame ďalšiu časť pripomienok, ktoré spracovalo LEX z.s pre potreby Call for comments and evidence ECHA k chystanému zákazu oloveného streliva. Tentoraz na tému Vplyv oloveného a bezolovnatého streliva na životné prostredie. Za spoluprácu ďakujeme NAOOSP. Tento článok je súčasťou pripomienok, ktoré sme menom LEX z.s. podali agentúre ECHA. LEX z.s. a jeho nižšie spomenutí partneri sa zaoberali vybranými oblasťami (konkrétne vplyvom olova na životné prostredie a na zdravie ľudí a efektivitou a bezpečnosťou alternatívneho streliva). Ostatné oblasti spracovávali zahraničnej partnerskej organizácie. Tentoraz patrí poďakovanie pánovi Tomášovi Vanekovi – predsedovi NAOOSP- ktorý nám veľmi pomohol v rešeršnej časti predvýberom a prípravou relevantných zdrojov vzťahujúcich sa k vplyvom olova a jeho alternatív na životné prostredie a zdravie človeka.

    Vlivy olověného a bezolovnatého střeliva na životní prostředí
    autoři: David KARÁSEK, Tomáš VANĚK publikováno: 16.12.2019
    1. Vnitřní střelnice
    Vnitřní střelnice nepředstavují riziko pro životní prostředí, protože je v nich veškeré olovo zachycováno a recyklováno.
    2. Venkovní kulové střelnice
    Venkovní kulové střelnice jsou obvykle součástí přirozeného či upraveného terénu, kde jsou střely zachycovány v hliněném valu.
    Studie provedená na střelnici v České republice [Ash et al. 2013] ukazuje, že důležitým faktorem je kyselost či zásaditost půdy. Studie zjistila, že po 40 letech používání střelnice olovo neproniklo do zásadité půdy hlouběji než 30 cm. To znamená, že i na střelnicích postavených na kyselé půdě je možné zabránit úniku olova do půdy poměrně tenkou vrstvou zásadité zeminy. Po skončení provozu střelnice lze tuto ochrannou vrstvu vytěžit a recyklovat, což může být vzhledem k ceně olova a jeho koncentraci v ochranné vrstvě i ekonomicky ziskové.
    3. Brokové střelnice
    Brokové střelnice jsou obvykle otevřené prostory, kde broky dopadají na zem. Domníváme se, že na brokových střelnicích je olovo stejně pasivní jako na kulových. Mezi brokovou a kulovou střelnicí jsou dva zásadní rozdíly.
    Za prvé, střely z kulových zbraní pronikají do zeminy valu, zatímco broky zůstávají ležet na povrchu. Domníváme se tedy, že skutečná penetrace půdy bude ještě nižší.
    Za druhé, zatímco kulové střelnice obvykle slouží pouze jako střelnice, brokové střelnice mohou být využívány jako zemědělská půda, např. pole či pastviny. Zpráva ECHA v tomto směru poukazuje na studii [Rice et al. 1987], která zkoumala případy otravy dobytka krmeného řezankou z louky používané jako broková střelnice. My poukazujeme, že tato studie také potvrdila závěry předchozí jiné studie [Bjorn et al. 1982], podle které toto riziko silně závisí na způsobu zemědělského využití. Obě studie zjistily, že otravy dobytka způsobovala pouze řezanka, zatímco krmení dobytka senem sklizeným na tomto pozemku v předchozích letech zdravotní potíže nezpůsobilo. Studie spekulují, že stroj používaný na výrobu řezanky mohl při nasávání směsi nabrat také broky ležící na zemi, což se při sklizni sena nestává. Další studie [Johnsen & Aaneby 2007] hodnotila riziko pro dobytek pasoucí se na střelnici. Studie dospěla k závěru, že střelnici lze bezpečně používat jako pastvinu. Předpokládáme tedy, že těmto rizikům lze bezpečně předejít správným zemědělským využíváním pozemků střelnice. To by neměl být problém, jelikož se jedná o relativně malou plochu. Jelikož nejběžnější náhradou olověných broků jsou ocelové broky, a u sportovní střelby je to jediná náhrada, která ekonomicky přichází v úvahu, musíme poukázat na další závažný problém. Studie [Hurley 2004] zjistila, že ačkoli je olovo v půdě samo o sobě prakticky pasivní, jeho rozpustnost a penetrace se zvyšuje v přítomnosti oxidů železa. Zákaz olověných broků by sportovní střelce přinutil přejít na ocelové broky. Rez z těchto broků by mohla mobilizovat olovo v brocích používaných v předchozích letech a způsobit ekologické problémy i tam, kde předtím nebyly.
    4. Olověné broky a jejich náhražky při lovu
    U náhražek olověného střeliva máme obavy ohledně jejich bezpečnosti, jak z pohledu balistiky, tak i z pohledu jedovatosti. Ohledně balistické bezpečnosti poukazujeme na naše testování bezolovnatých střel na odrazy. Jelikož je rychlost broku srovnatelná s rychlostí střely z pistole, lze předpokládat, že se bude chovat podobně také při nárazu na překážku. Při našich testech se olověné neplášťované střely do revolveru při nárazu prakticky rozpadly, zatímco monolitické střely ze slitin mědi se odrážely téměř celé. Střely vyrobené z alternativních materiálů jsou také často označovány jako „netoxické“. V tomto bychom byli raději opatrní. Toxicita mědi a zinku v životním prostředí je již prokázána [Fäth et al. 2018]. U wolframu je podezření na rakovinotvorné vlivy [Zoroddu et al. 2018]. Také bismut může být jedovatý [Skaug et al. 2018]. Jediná bezpečná alternativa (z pohledu toxicity) je ocel, což by mohlo problém řešit, nebýt jedné věci. Podle studie [COWI 2004] mnoho majitelů lesů zakazuje používání ocelových broků, protože pronikají do kmenů stromů, kde pak poškozují dřevo rzí a při zpracování ničí nástroje. Lovci jsou tak nuceni přejít na jiné náhrady, které jsou potenciálně toxické. Proto doporučujeme tuto problematiku k dalšímu výzkumu.

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.