Ako Imra skoro medvede zožrali.

medvede

Dovoľte mi priatelia zverejniť jednu milú príhodu s priateľom Imrom. Je to skutočná a úsmevná príhoda, len meno priateľa je zmenené. 

Bol teplý júlový večer. Zavolal som kamarátovi Imrovi, či by nechcel ísť dnes trošku zrelaxovať do lesa. Imro bol poľovnícky elév. Urobil si poľovnícke skúšky a teraz so mnou chodil do lesa a priúčal sa poľovníctvu. Chalanisko to bol šikovný, poľovníctvo ho zaujímalo, ale skúseností nemal zatiaľ žiadne. V rodine nemal žiadneho poľovníka, tak všetky múdrosti zatiaľ mal len s literatúry a internetu. S Imrom som takto chodil do revíru a snažil som sa ho dostať trošku do poľovníckej praxe. Často sme sedávali na posede a pozorovali správanie zvierat. Imro bol vždy nadšený a na všetko sa vypytoval. Mnoho krát sme na posede celé hodiny prekecali a nie len na tému poľovníctva, ale aj o čom inom, ako o politike.

Tak to bolo aj v spomínaný večer. Už sme sedeli na posede asi dve hodinky. Medzitým sme pozorovali pasúce sa srnky, potom prišli daniele a aj líška. Líšku som chcel uloviť, ale práve keď som sa chystal vystreliť, tak Imrovi spadla na zem bunda. Urobilo to celkom veľký hluk a líška odbehla. Nechcel som strieľať na utekajúcu líšku a tak som guľovnicu zaistil a znovu odložil do rohu posedu. Imro sa na mňa previnilo pozrel, ale ja som to nijako zvlášť neriešil. Však líška celkom isto príde o chvíľu znovu a potom ju v kľude ulovíme. Aj toto však bola situácia, na ktorú som Imra upozornil, aby si v budúcnosti už dával väčší pozor. Ak si nebude dávať pozor a bude robiť hluk, tak sa mu ťažko podarí niečo uloviť. Po tejto udalosti už Imro sedel ako prikovaný. Hodnú chvíľu bolo ticho, ale potom sme sa znovu rozhovorili a zase na tému politika.

V tom sa ma Imro odrazu spýtal. „Ozaj čítal som dnes na internete, že lesoch pri Topoľčiankach videli medvedicu aj s mladými“ ! Náš poľovný revír je od Topoľčianok vzdušnou čiarou asi 15km.  „Nečítal, kde to písali „, odpovedal som. Dnes už si nepamätám o ktorej web stránke to Imro hovoril, ale téma medvede sa medzi nami celkom rozbehla. Rozprávali sme o rôznych situáciách, čo by sme robili, keby sa medvede objavili aj u nás, predsa je to len celkom blízko. Takto sme teoretizovali a vymýšľali čo keby… a ak by … lebo nikto z nás reálnu skúsenosť s medveďmi nemá. Medveďa som ja aj Imro videl ak tak v zoologickej záhrade či v televízii.

V tejto družnej debate na tému medvede sme pokračovali až do úplného zotmenia. Zdalo sa mi že už je čas na odchod, pozrel som sa na telefón koľko je hodín a vyhlásil som “ideme domov

Vybil som guľovnicu a ešte raz skontroloval, či je všetko v poriadku a začali sme sa pomaly chystať domov. Ja som so sebou mal ďalekohľad, guľovnicu, pozorovaciu termo kamerku a termosku s čajom. Potreboval som si pobaliť veci do ruksaku. Keďže posed kde sme spolu sedeli je tak akurát na sedenie dvoch ľudí a nie je tam veľa pľacu na to, aby sa dvaja naraz obliekali a všeliako mrvili pri balení si vecí, poslal som najskôr Imra, nech už zlezie dolu rebríkom, aby som sa v kľude mohol pobaliť aj ja. Tak sa aj stalo. Imro už liezol dolu a robil pri tom celkom veľký hluk, tak som ho ešte na rebríku okríkol, aby bol tichšie, nemusíme plašiť zver ani keď ideme domov. Asi ma vtedy poslúchol, lebo potom už bolo ticho. Vonku bola tma, tak som si svietil baterkou aby som na posede nič nezabudol. Obliekol som si bundu, na plecia ruksak a ešte guľovnicu. Ešte raz som baterkou posvietil či sme po sebe nezanechali nejaký neporiadok, schoval som baterku do vrecka bundy a chystal som sa aj ja na rebrík.

Už som bol otočený a chcel som dať nohu na rebrík, keď v tom som ešte musel vytiahnuť vreckovku a poriadne si „zatrúbiť“. Akosi mi začal brnieť nos a neposlušný sopeľ sa pýtal von 🙂  Tak som si teda asi dva tri krát zatrúbil a takto som si uľavil od nedočkavej nutkavej potreby.  Dával som už vreckovku naspäť do vrecka bundy, keď sa spod posedu ozvalo panické héš, ideééééš, hééééš hééééééšššš.  Až som sa naplašil, čo sa deje. V tej tme som nič nevidel, baterku som mal už niekde vo vrecku a rýchlo som ju ani nevedel nahmatať v ktorom. Imrov hlas znel tak vystrašene, akoby ho drali.

Imro ! čo je, čo sa deje„, kričal som z vrchu posedu na neho, márne šmátrajúc po vreckách po baterke. Chvíľku, ale zdalo sa mi to celkom dlho, bolo ticho. Keď som ešte raz zakričal na Imra, tak sa mi konečne ohlásil s vystrašeným a trasúcim sa hlasom mi oznámil „Počul si tie zvuky, tu sú medvede“ ! Jeho odpoveď ma šokovala, ale v tom som sa začal smiať. Pochopil som to o sekundu skôr ako Imro. „Ty kokso, to si bol ty“ ?, spýtal sa ma Imro. „Ja som si myslel že to sú medvede a idú ma zožrať „!

Imro si čakajúc na mňa pod posedom v tme, pomýlil, možno aj pod vplyvom našej predchádzajúcej debaty, to moje trúbenie na vreckovke. Možno sa to z výšky toho posedu aj nejako divne ozývalo, to dodnes neviem, ale Imro bol fakt poriadne vystrašený. No nakoniec sme sa tomu smiali celú cestu lesom až k autu a smejeme sa na tejto milej príhode dodnes, keď príde medzi priateľmi do spomienky.

S Imrom sme medzitým zažili aj iné úsmevné príhody, možno nabudúce napíšem aj príhodu s tým, ako mi Imro „sedel na pleciach“, keď sme sa náhodou ocitli v strede medzi mladými prasiatkami.

Volodo

Subscribe
Notify of
guest
3 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
kiri
kiri
6 years ago

RE: Ako Imra skoro medvede zožrali.
Celkom verím, lebo ak je niekto v očakávaní “útoku” a príde nepoznaný a nečakaný zvuk – strach dostane veľké oči a aj uši. Však len škrek lišiaka nočnou tmou je tak strašidelno- desivý, že tuhne krv v žilách. To iste bazilištiak letí k nááám !!!

MilošZV
MilošZV
6 years ago

RE: Ako Imra skoro medvede zožrali.
🙂 🙂 🙂

308Wilo
308Wilo
6 years ago

RE: Ako Imra skoro medvede zožrali.
Zvuky sú v noci oveľa intenzívnejšie ako cez deň. Aj to trúbenie kapesníkom môže mať celkom iný zvuk. Poznám veľa príležitostných poľovníkov, ktorých v noci samých do lesa nedostaneš ani traktorom. Vlani som mal takého hosťa. Nechal som ho na vedľajšom poste pri strome sedieť na stoličke a ja som išiel obzrieť krmnú linku na vedľajší štand. Nebol som ani 50 krokov od neho a už mi zvonil telefón, že vraj on by išiel radšej so mnou.