Rodinka ježkov v našej záhrade

foto: volodo

Bola teplá júnová noc, spali sme pri otvorených oknách. Asi okolo 4. hodiny nad ránom, ma zobudilo štekanie psov. Najskôr som ho počul len tak, akoby zo sna, potom to bolo stále intenzívnejšie. V polospánku som rozmýšľal či sa mi to len sníva, alebo je to naozaj. Štekot psov bol už veľmi výrazný priam zúrivý. Zrazu som precitol a uvedomil som si, že sa mi to nesníva a štekajú to naše psy. Čo sa stalo ? Nikdy takto neštekali, že by bola na dvore líška ? Už zopár líšok som na dvore odchytil. Narýchlo som sa obliekol a išiel som psov skontrolovať. Vzal som si baterku, ale vonku sa už pomaly brieždilo a na pár krokov už bolo vidieť, tak som ju vložil do vrecka nohavíc. 

Už z diaľky som videl, že psy do niečoho dorážajú. Čo to je ? líška ?, nie je to niečo malé, že by kuna, mačka ? Konečne som sa dostal celkom blízko. Psov som z vysokej trávy nemohol ani odohnať v takej eufórii boli nad svojim objavom. Trvalo mi to hodnú chvíľu. Cez neustále pobehujúce psy a ešte len slabé svetlo, som stále poriadne nevidel čo to je.

Hlavne starší pes Benny, ma k svojmu objavu v žiadnom prípade nechcel pustiť. Bránil ho priam celým svojim telom. Vôbec som Bennyho nespoznával. Je to taký, inokedy zakríknutý psík. Doniesli sme si ho pred pár rokmi od predchádzajúcich majiteľov ako tzv. nechceného psíka.  U nás sme mu vytvorili pokojný domov s veľkým výbehom a psík sa časom celkom prebral. Vlani sme mu priniesli aj kamarátku Beky, aby mu nebolo smutno. Aj Beky mala podobný osud, tiež bola nechcená. Odkedy sme ju doniesli, tak s Bennym vytvorili nerozlučnú dvojicu. Niekedy už vyvádzajú tak, že už síce nerád, ale musím zvýšiť hlas. To obyčajne pomôže a potom už „sekajú dobrotu“. 

Tento krát však ani zvýšenie hlasu nepomáhalo. Nasilu som teda odtiahol Bennyho, Bekky  stála obďaleč a pozorovala ma. Až teraz som zbadal v prítmí, že sa vo vysokej, už udupanej tráve, skrýva ježko. Bol celkom schúlený do klbka. Určite už bol celý ustráchaný.   Ježka som vložil do vedra a odniesol na druhý koniec záhrady, mimo dosah psov a tam som ho vypustil. Psov som zdvihnutým prstom upozornil, aby už boli ticho a išiel som dospať ráno.

foto: volodo

Aké bolo moje prekvapenie, keď sa situácia opakovala na ďalší aj ďalší deň… Už som bol na ježkov, inak celkom milé zvieratká nahnevaný. Spánkový deficit a včasné vstávanie mi na dobrej nálade nepridávalo. V duchu som si hovoril „čo tí ježkovia tu majú hniezdo?“ Uvažoval som, že už ďalšieho ježka odnesiem na lúku za dedinou, aby bol v noci pokoj, veď asi aj susedia mávajú v noci okná otvorené a tak celkom isto mali budíček vždy aj oni. 

Náhoda tomu asi chcela, že nasledujúci deň bola sobota a ja som niečo robil v záhrade, keď tu som zrazu zaregistroval pohyb v tráve. Podišiel som bližšie a pozrime sa, Ježko ! Nie nebol to ježko, bola to samica ježka aj s tromi malými ježkami. Až vtedy mi svitlo, že tí ježkovia o ktorých som si myslel že ich je tu ako v škôlke a ktorých som vždy odniesol na druhú stranu záhrady, bola samica, ktorá tu mala mladé, kvôli ktorým sa neustále vracala na dvor. 

foto: volodo

Samica si urobila hniezdo pod hnojiskom a tam priviedla na svet svoje mladé. Musel som preto urobiť zábrany, aby sa psy nedostali tam, kde si svoje útočisko našli ježkovia. Občas, keď sú ježkovia opäť na prechádzke, tak ich  z diaľky pozorujeme. Psy teraz len smutne pozerajú spoza plota a kňučaním dávajú najavo, že ježkov vidia, cítia, ale nemôžu sa už s nimi „pohrať“.

foto: volodo

 

Autor: Volodo

 

Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na