V susednom Česku technika pomáha zachraňovať divé zvieratá. Používajú na to dron s termokamerou, pomocou ktorého pred kosením plodín prehľadávajú daný úsek. Je to veľmi zaujímavá myšlienka. Viem že o niečo podobné sa pokúšalo aj OZ ZELEŇ na Slovensku. Naše zákony sú však oveľa prísnejšie a používanie dronov je u nás regulované zákonmi a rôznymi povoleniami. Možno by to mohol byť podnet pre našich funkcionárov, zabojovať o nejakú výnimku na používanie dronov na takéto účely. Čo na to páni funkcionári SPZ a SPK ?
red.
Tak toto je vážna téma – až ma prekvapuje, že tu ešte niet príspevku.
Toto je nielen vítané, ale aj neskutočne potrebné. Ja som z vysokej školy poľnohospodár a tak viem, že v dobe socializmu tam, kde sa JRD chystalo kosiť spolupracovalo s poľovníkmi a poľovníci so psami vyháňali zver aj deň predtým a aj tesne pred kosením. Len odložené mláďatá sa občas našli skosené až po kosení…ale aj tak to bolo menej, ako dnes..ak dnes pozerám farmársku revue a vidím dnešné – ako všade zdôrazňujú – vysokovýkonné stroje – tak si vždy predstavím to množstvo skosenej zvere – najmä mladučkej – ale aj stará občas nestihne ujsť, lebo tie mašiny už tak nehlučnia, ako voľakedy – smrť príde rýchlo a poticho, keď zver leží a spí.
Je dôležité talčiť – na všetkých úrovniach – či cez Min Pôdohospodárstva – či cez Min životného prostredia – apelovať na poslancov – chodiť na poľnopodniky a tlačiť na nich – verejná kontrola – fotiť a zverejňovať fotky usmrtených zvierat – a tak ich dotlačiť až donútiť k vyháňaniu zvere z koseného územia.
Je to vcelku jednoduché – ak vás nebudú chcieť pustiť a rešpektovať dôvodiac ich súkromného pozemku – oznámte im, že po kosení pozemok prezriete s Políciou pre podozrenie z týrania zvere – a budú spolupracovať, ak budú musieť platiť náhradu a zverejní sa tento problém. A vždy sa dá niečo pokosené nájsť – taký je život.
Preto je dobré použiť drony a ochrániť našu zver – náš majetok. Toto je veľmi dobrá technológia.
Možno by Min. ŽP či Pôdo mohlo nakúpiť takéto zariadenia – treba na nich tlačiť – a dať do okresov, kde by sa takto využívali. Iste by to išlo aj z nejakého fondu – a majú plnú PUSU ochrany – tak nech niečo ozajstné urobia. Prečo by to naša KOMORA od nich nemohla žiadať? Veď si na ochrane zveri furt prihrievajú polievočku.
https://www.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/polovnictvo/zver/zver/zrusme-krvavu-dan.html
Podľa zákona o Poľovníctve by mal užívateľ poľovného revíru, ktorým je aj poľnohospodárska pôda, tri dni vopred ohlásiť poľovnému združeniu nielen kosenie, ale aj vykonávanie akýchkoľvek poľnohospodárskych prác v noci a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé pre zver. Po oznámení takejto činnosti sú poľovníci povinní vykonávať opatrenia na záchranu zveri.
https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/polnohospodarstvo/164428/diva-zver-v-ohrozeni
…a môžete robiť sčítania zvere – kto upravuje plány lovu a chovu podľa úbytkov stavov pri kosení?
Ani jeden lesný úrad to nerobí – pritom všetci vedia, že úbytky sú VEĽKÉ !
Koľko poľovných združení si zisťuje straty a tak žiada o úpravu plánu? Asi ani jedno.
Vedia to aj na Min.Pôdohosp. a aj na Min ŽP – a aké opatrenia – zákony k tomu tvoria a ako kontrolujú plnenie a vyhodnocovanie už existujúcich?
Ako záujmy poľovníkov háji slávna Komora?
Koľko ľudí v poľovníctve si teda neplní svoje povinnosti?
……………………………………………………
Vážení kolegovia, nižšie v článku sa hovorí o STRATE 10 až 15 tisíc kusov srnčej zveri – aký POPRASK a HUMBUK by bol, keby toľko bolo upytlačných? Koľko vinníkov by štát – zákon odsúdil??? A čo sa každý rok udeje pri takomto úbytku?
Je teda oprávnené súdiť človeka, ak zabije jeden kus – keď sa rozprávame o takýchto úbytkoch – a štát – aj poľovnícke organizácie sa tichúčko tvária, že nič?
…………………………………………………….
https://www.noviny.sk/slovensko/339604-hynu-tisice-zvieracich-mladat-kosacky-ich-na-poliach-nevidia
SLOVENSKÁ VOLOVÁ / V tomto období hynú tisíce zvieracích mláďat. Môže za to práca ťažkých mechanizmov, ktoré na poliach pri kosbe zvieratá zaľahnuté v tráve jednoducho nevidia. Smrť pod neľútostnou kosou je tak istá. V Čechách srnčatá či jelenčatá zachraňujú ženy na koňoch.
“Dôležité je v súčinnosti s poľovníckym združením preplašiť lúku, aby tam srnčatá nezostali ležať pod kosačkou,” opisuje Ján Havran z poľnohospodárskeho družstva Slovenská Volová. O kosbe by mali poľnohospodári vopred informovať. Zákonnú povinnosť plní iba jedna tretina z nich.
“Až 72,5 percenta hospodárskych subjektov neinformuje dopredu poľovníkov a užívateľov poľovných revírov,” uviedol Peter Kaššák, predseda OZ Zeleň. “Srna stojí obďaleč pri remiske, dáva pozor na predátorov. Srnča je učupené v tráve. Vtedy ťažká technika zdecimuje potomstvo srnčej zveri. na 20 hektárov je 5 kusov srnčej zveri,” opisuje Marián Porvažník, PZ Okur Brekov.
Na mieste potom vídať iba hostinu dravcov. Doplatil na to srnec. Pri kosbe hynú jelenčatá, no tiež malé bažanty, prepelice, jarabíčatá či zajace. Podľa štatistík v susedných Čechách až 60 tisíc kusov zveri ročne. “Na Slovensku to môže byť okolo 10 až 15 tisíc srnčej zveri,” hovorí Kaššák.
Mláďatá síce prichádzajúci traktor počujú, no majú tzv. ukrývací pud. Teda namiesto toho, aby ušli, učupia sa a vo vysokej tráve ich tak nie je vidieť. “Mláďatá majú prirodzený pud sa stiahnuť a schovať. Zaľahnú, a tá kosba zasiahne mláďa a rozseká,” vysvetľuje Imrich Šuba, riaditeľ Slovenskej poľovníckej komory.
Úlohu zohráva i to, že na stroje je zver zvyknutá, keďže nie každá práca mechanizmov predstavuje nebezpečenstvo. Nevyhnutné je preto plašenie pomocou ľudí alebo psov. Budúci rok by mala byť spustená mobilná aplikácia. Stačí, ak poľnohospodári online nahlásili dátum kosby.