Kedy nastane jej čas (hlaveň zbrane)

Ilustračné foto: pixabay.com

Motoristi to poznajú veľmi dobre, kúpite si nové pneumatiky a hoci niektoré môžu byť lepšie ako iné, žiadne z nich nevydržia večne. Všetky sa nakoniec tak opotrebujú, že je potrebné ich vymeniť. Podobne je to aj s topánkami, ani tie nevydržia večne. Poľovníci si tiež kupujú výstroj a výzbroj s hlavným cieľom, aby im vydržala čo najdlhšie. V súvislosti s tým musíme hovoriť o životnosti čo je vlastnosť predmetu, ktorá označuje ako dlho si predmet udrží svoje pôvodné, alebo takmer pôvodné vlastnosti. Dĺžka životnosti je ovplyvnená nielen pri výrobe, ale významne ju ovplyvňuje spôsob používania produktu.

Nakoľko čo sa týka výzbroje je flinta veľkou investíciou, tak otázka jej životnosti, môže byť horúcou témou. No nejde tu o celú flintu, ale o jej podstatnú časť a tou je hlaveň.

Dôležitým znakom konca životnosti hlavne sú dve veci, znižovanie úsťovej rýchlosti a pokles presnosti.

Ďalším znakom, ktorý poukazuje na blížiaci sa koniec životnosti hlavne je zväčšujúca hĺbka sedenia guľky a tiež bočné nárazy guľky na cieľ zo všetkých vzdialeností.

Celý koncept životnosti hlavne je subjektívny a líši sa od človeka k človeku. Preto na fórach môžeme čítať celú škálu zaokrúhľovaní, keď ľudia hovoria o životnosti hlavne v súvislosti s konkrétnym nábojom. To, čo jeden strelec považuje za prijateľnú presnosť alebo úsťovú rýchlosť, sa môže líšiť od iného, ??čo sťažuje diskusiu o životnosti hlavne.

Pri samotnom výstrele prebiehajú v hlavni rôzne mechanické, chemické a tepelné procesy, ktoré sa podieľajú na erózii ústia hlavne, čo je často hlavným určujúcim činiteľom jej životnosti. Na ústí sa začína puškový proces, alebo jednoduchšie povedané, kde sa flinta načína.

Jedným z najväčších nepriateľov životnosti hlavne sú práve tepelné procesy, jednoduchšie povedané teplo.

Ako je napísané vyššie, čo nastane ako prvé ( zníženie úsťovej rýchlosti alebo pokles presnosti ), je závislé od použitého náboja, ktorým sa strieľa, a od toho, koľko nábojov sa zvyčajne vystrelí, kým sa nechá hlaveň vychladnúť. Životnosť sa meria väčšinou na opakovanie alebo na čas. V prípade hlavne flinty môžeme a často sa to uvádza na fórach, hovoriť v prípade opakovania o počte výstrelov. V nasledujúcom ( tieto údaje som našiel na jednom webe ) uvádzam takéto počty výstrelov pre niektoré kalibre. Tieto údaje sa samozrejme môžu v skutočnosti líšiť (v závislosti od širokej škály premenných), ale poskytujú dobrú informáciu o tom, čo môžete v súvislosti so životnosťou od uvedených kalibrov očakávať.

  • 308 Winchester 5000 výstrelov
  • 223 Remington 4200 výstrelov
  • 6,5 Creedmoor 3800 výstrelov
  • 30-06 Springfield 3100 výstrelov
  • 243 Winchester 2800 výstrelov
  • 338 Lapua Magnum 1700 výstrelov
  • 50 BMG 1500 výstrelov
  • 270 Winchester 1400 výstrelov
  • 300 Winchester Magnum 1350 výstrelov

Uvedené údaje sa môžu líšiť v závislosti od použitého streliva a preto sú určené iba na porovnávacie účely. Ak sa rozhodnete, že budete sledovať životnosť hlavne svojej flinty týmto spôsobom, mali by ste mať založenú „knihu“ streleckých záznamov, do ktorej si budete zaznamenávať všetky Vaše výstrely.

Ako bolo už vyššie spomenuté, životnosť sa meria aj na čas, čo je možné tiež využiť aj pri hlavni. Nevyžaduje si to vedenie „knihy“ streleckých záznamov ale len jednoduchú matematiku, počítač a prístup na internet. Na internete existuje program na výpočet životnosti hlavne, ktorý zohľadňuje 5 premenných :

  1. Priemer strely
  2. Hmotnosť prachovej náplne
  3. Tepelný potenciál prachovej náplne ( kJ/kg )
  4. Tlak
  5. Povlak strely ( áno/nie )

Po zadaní príslušných premenných dostanete počet výstrelov, ktorý využijete pri ďalšom výpočte.
Ak viete dĺžku hlavne svojej flinty a tiež úsťovú rýchlosť použitého streliva, môžete si vypočítať za aký čas sa strela dostane k ústiu. No skutočný čas bude vyšší, nakoľko strela začína od nuly a postupne zrýchľuje. Tu si pomôžeme hodnotou, ktorú vypočítal inžinier Varmint Al keď pracoval v laboratóriu Lawrence Livermore a tou je 0,002 sekúnd, čo zodpovedá času, kedy sa strela pohybuje v hlavni. Preto ak vynásobíme vypočítaný počet výstrelov touto hodnotou, dostane životnosť hlavne zohľadňujúcu skutočný čas streľby. Zoberme si mne veľmi blízky kaliber 308W a údaj o počte výstrelov, ktorý som uviedol vyššie, potom po jeho vynásobení hodnotou 0,002 s dostaneme životnosť 10 sekúnd. Takto môžete vidieť, aká krátkodobá je životnosť hlavne Vašej flinty.

Aké sú možnosti na zvýšenie životnosti hlavne flinty ?

Existuje niekoľko vecí, ktoré môže strelec urobiť, aby znížil opotrebenie hlavne flinty. Jedným z najjednoduchších spôsobov je zvoliť takú náplň nábojnice, ktorá nemusí nevyhnutne produkovať najrýchlejšiu úsťovú rýchlosť, ale skôr berie do úvahy životnosť hlavne v porovnaní s efektívnym dostrelom a potrebnou energiou.

Na lepšie pochopenie problematiky využijem údaje pre kaliber 300 Winchester Magnum, ktoré boli vypočítané pomocou už spomínaného programu na výpočet životnosti hlavne. Použil sa náboj Hornady 195 gr ELD Match s prachovou náplňou Vihtavuori.

V prvom prípade išlo o prachovú náplň 75,5 gr Vihtavuori N560 a úsťovú rýchlosť 922 m/s. Životnosť bola vypočítaná na 1003 výstrelov.

V druhom prípade išlo o prachovú náplň 75,5 gr Vihtavuori N165 a úsťová rýchlosť klesla na 894 m/s. Životnosť sa zvýšila na 1895 výstrelov.

V poslednom treťom prípade išlo o prachovú náplň 70.5gr of Vihtavuori N165 a úsťová rýchlosť klesla na 837 m/s. Životnosť sa zvýšila na 2705 výstrelov.

Niektoré z ďalších spôsobov ako zvýšiť životnosti hlavne a znížiť eróziu hrdla sú tieto:

  • medzi výstrelmi nechať hlaveň vychladnúť
  • vyhýbať sa rýchlej a nepretržitej streľbe
  • zabezpečiť správne metódy čistenia a údržby ( pušku však tiež príliš nečistite; čistiť iba v prípade potreby )
  • Možno budete chcieť vystreliť guľky potiahnuté molym, aby ste predĺžili životnosť hlavne. O výhodách potiahnutej guľky sa horlivo diskutuje, preto ju dôkladne preskúmajte a postupujte opatrne, ak sa tak rozhodnete.
  • strieľajte s menej výkonnými nábojmi ako bolo ukázané vo vyššie uvedených troch prípadoch

Z vyššie uvedených informácií je zrejmé, že neexistuje ľahká odpoveď na to, koľko nábojov môžeme z flinty vystreliť, kým klesne jej presnosť. Je tam jednoducho príliš veľa premenných. Odpoveď sa tiež veľmi spolieha na vaše ciele:

zodpovedný poľovník na posede zvažuje dlhšiu dobu či a hlavne na čo vystrelí, ako to robí lovec

 

Autor:  Ing. Ján Krnáč

 

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
14 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments
Slavo
Slavo
1 year ...

hmm, clanok klze po povrchu a v podstate viac zavadza ako vnasa svetlo do problematiky. Mimochodom, bocne narazy strely na ciel, ergo nedostatocna stabilizacia nesignalizuju bliziaci sa koniec zivotnosti hlavne, ta je uz vtedy po smrti

Ján Krnáč
Ján Krnáč
1 year ...

Článok bol koncipovaný tak, aby poskytol dostatočný priestor na diskusiu v širšom pléne. Ak máte ďalšie poznatky alebo informácie k danej téme, tak ich napíšte. Čo sa týka zavádzania tak napíšte v čom.

Slavo
Slavo
1 year ...

Zavádzanie som myslel skôr v tom, že po téme len kĺže a človek ktorý problematiku neovláda, bude ho brať ako mernú mincu bude toto brať ako fakt pričom veľa veci chýba. Od technológie výroby, preťahovaná vs kovaná hlaveň ktorá má vyššiu životnosť vďaka mechanickému spevneniu. Tvar a hĺbka drážkovania. Kaliber a s tým súvisiaci priebeh tlaku. Profil hlavne a tepelná kapacita jej hmoty

Slavo
Slavo
1 year ...
Odpoveď pre:   Slavo

inak co sa tyka opotrebenia hlavne (puskovy proces je velmi divny vyraz) tak najvacsie je na zaciatku hlavne kde je strela mechanicky pretvarnena – prechodovy kuzel + dalsich par cm kde je najvacsie tepelne posobenie kedze prachova napln este hori. Nasleduje najmenej namahana cast hlavne kde strela ide s najmensim odporom vdaka pomerne vysokemu tlaku ktory hlaven roztahuje cim ulachcuje priechod strely a nasledne na usti je zas vysoke opotrebenie kde je uz tlak nizsi a o to viac tlaci strela na steny hlavne, laicky povedane. Preto zalezi aj na konstrukcii strely kde plati cim tvrdsie jadro tym vacsie radialne namahanie hlavne a tym vacsie opotrebenie. Preto napriklad vojenske strely s ocelovym jadrom (kvoli cene ocele vs olovo, nie priebojnosti) maju toto jadro v olovenej kosielke a komplet je nasledne v tombakovej kosielke kde olovo je makka deformujuca sa cast ktora znizuje razdialne namahanie. Vycislenie vsetkych tychto vplyvov je velmi tazke, az nemozne. Naviac tam este vstupuje xy dalsich faktorov od kvality povrchu vyvrtu az po jeho pripadnu povrchovu upravu ci dalsie v predchadzajucom prispevku spomenute veci

Zdeněk Urban
Zdeněk Urban
1 year ...

Dobrý den, všem střelcům.Pokud má někdo jako koníčka vést si evidenci počtu výstřelů,aby zjišťoval opotřebení hlavně,tak nic proti tomu.Není to ovšem nutné,protože opotřebení se projeví samo.A to obvykle větším rozptylem,oproti dřívější střelbě,popřípadě elipsovitými průstřely terče.To ještě nemusí být znak úplného opotřebení hlavně,ale při větším rozptylu může být poškozené ústí.V tom případě je možnost nechat u puškaře zahloubit ústí a střelbou zjistit, zda se podařilo problém odstranit.Pokud je zbraň špatně udržovaná a v hlavni jsou viditelné měsíční krátery,potom se nedá nic jiného dělat, nežli hlaveň vyměnit.Myslivosti zdar.

kiri
kiri
1 year ...

Zase pekný článok – aj tým, že predsa len sa trochu rozpútala diskusia. Pokiaľ poznám články p.Krnáča – z veľkej väčšiny triafa presne. Ak sú v článku nejaké nedopovedané veci – asi si treba uvedomiť, že toto článok nevyrieši – ba ani jedna knihy, ani jedna vedecká konferencia nie. Tak obsiahla téma je dôvodom neustáleho skúmania celých vojenských a vedeckých ústavov, konštruktérskych dielní a mnohých grúp vedeckých pracovníkov. Takže – ak sa na to pozrieme odtiaľto – naozaj kĺže po povrchu – inak sa ani nedá. Tento problém sa rieši na úrovni (kvality a presnosti) loveckých zbraní, vyšší level sú športové zbrane, potom odstreľovačky a neskôr iné kategórie – väčšie ráže, veľké ráže – a každá skupiny rieši aj podobné a aj odlišné SKUPINY problémov – či materiálových, či fyzikálnych, či chemických, či balistických…a pod. A to jeden článok ani pomenovať nestihne..Ale, čo sa týka tých základov – pre radového poľovníka so ZÁKLADNÝM poľovníckym kurzom – asi to pre info stačí – myslím, že článok mal skôr PREBUDIŤ záujem o ďalšie štúdium tématiky – u tých, ktorých to zaujalo. Napr. psíčkarov, autárov, pozorovateľov zvere, chovateľov to asi nezaujme – strelcov však už iste. Tak a tí si podľa článku ( a komentárov) začnú študovať a objavovať veci dovtedy neslýchané. Preto dobre hodnotím aj príspevky Slava, ktorý ukázal rôzne smery možného štúdia. A v tomto je diskusia účelná – nech sa odhalia zákutia problematiky. Opäť súhlasím so Slavom, ktorý jasne pomenoval stav, kedy strely dopadajú naplocho – hlaveň je už ( asi dávno) po smrti. Ak niekto dopustil prísť až k tomu stavu – asi o tom veľa nevedel…a práve tu sa to dozvedel. A teda – aj to je dobre! Už vie, že sa s tým nič nedá – iba vymeniť hlaveň.
1.
Existuje ešte jeden spôsob – priamo do tej zničenej hlavne narezať iný kaliber – samozrejme väčší! – a nové drážky – teda – použiť vystrieľanú hlaveň ako predvŕtanú rúru. O čom hovorím? napr. z hlavne 8x57JR urobiť hlaveň 8x57JRS…rozdiel vývrtov je taký, že TO IDE. Teda aj zo 7x57R urobiť 8x57JRS. Dá sa to riešiť vtedy, ak je ozaj vzácna zbraň, kde by zásahom do originálneho zväzku bola poškodená jej hodnota ( cena). Takto zostane zväzok originál fabrický, aj materiál hlavne zostane dobový, akurát duša = vývrt – bude úplne nový. Ja mám takto urobenú pušku z 30-tych rokov krásna nemecká práca s úplne novou dušou – ale nedotknutý stav originál nemecká práca. A robili to priamo v Nemecku, teda doviezol som ho už s novým vývrtom. Strieľa dieru do diery ( ale nie v každých rukách a očiach ! Pozor, púhe zakúpenie takej zbrane ešte strelca neurobí…a to uvedomenie si veľarazy bolí…). Pri opakovacích zbraniach sa to asi neoplatí – ale ak by to niekto zaplatil – dá sa to vybaviť – samozrejme musí byť – podľa u nás platných zákonov – predtým kriminalistický posudok. Ale zase – ak by to bola puška, ktorá za to stojí, dá sa použiť aj tá pôvodná hlaveň. Sú mnohé kombinácie a možnosti – treba sa opýtať ( napr. Prvá zbrojárska sro).
2.
Pri riešení nepresnosti hlavne – a teda uvažovaní, že je už asi po životnosti – treba NAJPRV zistiť ešte jednu vec, na ktorú sa zabúda. Či sa nezmenila PAŽBA ! Mohla zmoknúť, nasať vlhkosť a ohnúť sa, alebo naopak – vyschnúť a pokrútiť sa. Potom sa začne dotýkať železa a odrážať hlaveň pri výstrele, čo vidíme, ako meniacu sa skupinu zásahov. POZOR ! – väčšinou prvá rana ide EŠTE presne – odchyľujú sa až následné. Je pravdou, že pri poľovačke to asi nezistíte – tam POTREBUJETE PRÁVE TÚ PRVÚ – STUDENÚ – RANU. To zistíte až na strelnici, kde nestrieľate poľovníckym spôsobom – tam strieľate napr. 5 rán bez vychladnutia hlavne – no kde toto v poľovníctve použijete? Raz či dva razy za život na spoločnej? Teda – robíte síce chybu, ale zistíte, že niečo nie je v poriadku. Ale to až tak na prvú presnú ranu nevplýva.
3.
Studená rana. Ako som písal vyššie – NORMÁLNA poľovačka je – jedna studená rana. Nemá zmysel BEŽNE na strelnici trieskať ranu za ranou z teplej hlavne. To nič nerieši. Na nácvik takejto streľby – mierenie – dýchanie- spúšťanie – na to slúži malorážka! Pri poľovačke je NUTNÁ a NAJDôLEŽITEJŠIA tá prvá STUDENÁ rana ! Druhá – ak je treba – je dostrelná za 15 -30 min. A tá ide na blízko.
4.
Článok je poučný aj v tom, že mnoho ľudí sa snaží zohnať si čo najvýkonnejšie strelivo vo svojej ráži. Je fajn vedieť, ako čo najviac natlakované strelivo ničí Vašu pušku. Teda – aj nevinná otázka na používané strelivo dokáže odhaliť, čo je dotyčný poľovník za človeka a koľko toho vlastne vie. Možno ničí svoju pušku len z nevedomosti, ale možno práve z velikášstva. A možno sa snaží nahradiť svoju neschopnosť presného zásahu priam mínometným účinkom strely. Nuž – kadejaké psychologické – až psychiatrické – diagnózy stretnete.
5.
Čistenie zbrane viacej vplýva na kvalitu hlavne ako NORMÁLNA streľba. Pre štúdium sa dá spomenúť aj odmeďovanie vývrtu – sú dostupné aj mnohé návody a diskusie o tejto činnosti v prospech presnosti hlavne.
6.
Existuje niečo, ako „lapovanie“ hlavne – ide najmä o novú hlaveň – ide teda o takú prácu s hlavňou, kde sa rôznymi spôsobmi dosahuje vyleštenie vnútorného priestoru hlavne do takej miery, že strely sa „šmýkajú hlavňou“ úplne rovnomerne. Viem, nie je to odborný výraz, ale výraz pre pochopenie aj pre základné kurzy. Pravdou je, že pre bežné poľovníctvo asi moc cez čiaru, ale pre presnú streľbu naďaleko sa to dosť hodí. Napr. kamzíky na ďaleko, horské ovce ako napr. Marco Polo, španielske horské ovce, dagestánsky tur a pod, horské kozy – či Kozoroh, či koza bezoárová, Markhora radšej nespomínam. Tam sa strieľa ozaj na ďaleko a je to nielen drahá poľovačka, ale aj náročná. Ak sa vytrepete do 4000-5000m n.m a netrafíte – tak to inak mrzí, ako netrafiť srňáka tu.
Takže – pre poľovnícke použitie v podstate stačí, ako ide prvá studená rana do priemeru 8cm na 100m – čo je cca veľkosť srdca. Ak trafíte 1cm od srdca – je to zle? A treba zistiť, či len z Vašich rúk to tak ide, alebo aj z troch rúk ľudí okolo…najlepšie takých, čo vedia strieľať. Lebo možno netreba meniť hlaveň, ale ruky…príp. nové okuliare.
Osobne myslím, že článok by mohol vyliečiť velikášske naháňanie sa na čo najsilnejšou laboráciou alebo za čo najsilnejším Magnumom. Väčšinou treba presne trafiť. Ako raz povedal jeden pán na spoločnej poľovke – myslím, že majiteľ firmy RWS, ktorý prišiel s trojákom a „najobyčajnejším“ strelivom – T-mantel – každá guľa zabíji, jen treba trefit! Možno teda tá tabuľka opotrebovania hlavní v závislosti od náboja pozitívne pomôže mnohým maximalistom, ktorí to inak nevedia.

kiri
kiri
1 year ...

Ešte pár slov k tomuto: Niektoré z ďalších spôsobov ako zvýšiť životnosti hlavne a znížiť eróziu hrdla: Možno budete chcieť vystreliť guľky potiahnuté molym, aby ste predĺžili životnosť hlavne. O výhodách potiahnutej guľky sa horlivo diskutuje, preto ju dôkladne preskúmajte a postupujte opatrne, ak sa tak rozhodnete…definícia procesu z jednej vedecko-odbornej práce-cit: Molykování Cílem je vytvoření vrstvy sulfidu molybdeničitého na povrchu fosfátovaného výrobku za účelem snížení tření a usnadnění tvářecího procesu. V danej práci sa ako druhá možnosť uvádza tzv. mydlovanie – Stearátom sodným. Nuž teda – strednú školu som absolvoval chemickú priemyslovku v BA na ul.Februárového víťazstva v dobe, kedy tá škola bola pojem. Preto – plus osobné skúsenosti okolo molykovania plus debaty s kamošmi – molykovanie pre praktické Slovenské poľovníctvo nemá význam. Ak sa chce dakto pobaviť a vyskúšať – nech sa páči – ale najskôr príde k podobnému záveru. Lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť aj inými spôsobmi. Nie že by molykovanie striel nefungovalo, len je hodne otázne ( ako sa píše v článku !) či je to účelné – najmä k vynaloženému úsiliu.
1.- molykujú sa strely – teda je to vec pre toho, kto si prebíja, resp. náboje nabíja sám. Kúpiš strely a najprv molykuješ, potom nabíjaš, až potom strieľaš.
2.- je to vyložene špinavá robota – nie pre fajnových…
3.- významnou výhodou molykovaných striel je, že ak vystrelíš hodne nábojov, nespáliš si ruky o lauf…čo je skôr športová streľba – nie poľovnícka. Poľovník potrebuje JEDNU studenú a presnú ranu ! Kto MUSÍ strieľať viac – je buď nenažraný, alebo neschopný trafiť! A tam načo MOLY?
4.- Veľa ľudí si myslí, že ak použije to NAJ a TOP a SUPER – padá to samo. No nepadá…a toto je tragédia – a živia ju predavači a podávači z jednej strany pultu na druhý – IBA CHCÚ DILINOVI PREDAŤ – ak si kúpite toto – budete úspešný !!! A preto sa mnohí spoliehajú na vychytávky namiesto tréningu. Týchto „podmienečne“ úspešných na strelnici moc nemstretnete…takže – zase diagnóza – ak u poľovníka na Slovensku uvidíte molykované strely – POZOR ! buď je to dilino – alebo športový strelec s opakovačkou. Zlamovačka – či jednuška, kozlica, bixa, troják príp. viac – u týchto NAJ poľovníckejších zbraní toto nepotrebujete – lebo z tých sa nestrieľa veľarazy za sebou. Moly je pre opakovačky a podobné srandy – napr automaty, ale zase – nie na poľovačky. Je to podobný extrém, ako keby dakto použil na lov vysokej celoplášť. Ide to – dá sa to, ale nie pre každého ale s určitým úmyslom. Napr. príprava farbiarskych skúšok. Ale to nie je level bežného poľovníctva – to sú vyššie levely a viac poľovnícky vzdelaných ľudí. Bežný poľovník s obyčajnou povolenkou sa k tomuto nedostáva – nerieši toto.
5.-Molykovanie sa volá, lebo je to MoS2 – teda dvojsírnik molybdénu. Podobne funguje aj WS2 – dvojsírnik wolfrámu – obidva znižujú odpor strely v prechodovom kuželi o 30 -40%. A ten odpor v prechodovom kuželi LIMITUJE ako rýchly prach môžeš do náboja použiť. Takže sa môže použiť rýchlejší prach…napríklad. Sú to čarodejníctva na úrovni projektovania náboja – prečo použiť akú strelu – aký prach, akú zápalku – a zrodenia náboja, ktorý sa nedá kúpiť v obchode, lebo má cielene iné parametre. Ale toto je – iste chápete – mimo normálne bežné celoslovenské poľovníctvo na úrovni bežného základného kurzu. Aj tí, ktorí síce majú základný kurz, ale študujú iné odbory – ako je napr. prebíjanie , či streľbu na veľké vzdialenosti ( športovú, či služobnú a v poľovníctve si to overujú) – sú niekde inde…nie sú to bežní poľovníci. Bežnému poľovníkovi je toto úplne nanič. Oveľa viac hlaveň ovplyvňuje dlhodobé používanie maximálnych nábojov ( napr. typu CDP, RWS a pod.) ako hovorí tabuľka v článku.
6.- Ak by však predsa niekto chcel molykovať – jedna rada na záver – aby moly na strelu chytalo, treba ju 1- odmastiť, 2- nemolykovať v chlade ! Robiť to v zime v nevykúrenej miestnosti je veľká chyba – treba to robiť v teple…v izbovej teplote je aj málo, skôr trenková teplota!
7.- Molykovanie pomáha zmenšiť zanášanie hlavne meďou, ale nemyslím, že by toto pri poľovníckych puškách bol nejaký významný problém – pri športových zbraniach pri nástrele 200 nábojov za denný tréning – to tak zodpovedá 10 rokov po 20 nábojov za sezónu. A ak trénuje tri krát – štyrikrát týždenne – rieši iné stavy hlavne – tak kde sú poľovnícke streľby a poľovnícke používanie hlavne? Športový ( a služobný) strelec sa stará o zbraň…teda aj o hlaveň – stará diametrálne iným spôsobom. To poľovník nemá dunctu..
Celý problém molykovania je pre normálneho poľovníka teda irelevantný a zbytočný. Možno o ňom vedieť, trochu študovať, možno vidieť u niekoho – ale aktívne robiť molykovanie je fakt divná vec u poľovníka. Ja by som to hodnotil skôr ako diagnózu…

kiri
kiri
1 year ...

Možno je ich viac, ale ja vnímam jednu firmu, čo trvale robí náboje s molykovanou strelou – Norma Diamond line – je to zaujímavý – myslím, že hlavne marketingový – počin. Kto veľmi chce – kúpi si toto. Určite sa tým dá vystreliť aj na zver…len či je to účelné. Myslím, že strieľať týmto na 200m nemá zmysel. Na 500 a viac už možno hej. Ale – až keď má toľko nabúchané, že dokáže porovnať svoje výsledky s normálnym strelivom oproti tomuto strelivu. Ale to je na strelnici.
Teda niečo k tej ekonomike – cena týchto nábojov oproti cene obyčajných nábojov – koľko ušetríš/preplatíš náboje – a koľko nových hlavní za to preplatené si kúpiš?
Ale pre štúdium – ňach sa páči:
https://www.norma-ammunition.com/en-gb/products/dedicated-precision/centerfire-rifle/norma-diamond-line

sanchez
sanchez
1 year ...

AJ keď je to pre poľovníctvo nepotrebné, ale máme dosť maximalistov, ktorých to možno inšpiruje. Pripájam sa k diskusii a študujte, prečo je to na NAŠE poľovanie PREBYtočné. Bežná lovecká puška nemá až tak drahú hlaveň, aby to stálo za to.
How to: Moly coat bullets (Molydbenum disulfide)
https://www.youtube.com/watch?v=3ztf9ZYMet8&ab_channel=TheReloaderGuy4570TheReloaderGuy4570

kiri
kiri
1 year ...

Videjko …pán hovorí jednoznačne – najviac sa na „umretí“ hlavne podieľa zmäknutie ocele ( rozumej vyžíhanie teplom výstrelu domäkka) v oblasti prechodového kužeľa, kde je teplota výstrelu najvyššia. Ak si pamätáte príspevok Slava Slavo píše: 29/04/2021 O 14:18 – toto video som hľadal, aby som kvázi potvrdil jeho slová. Tam začína problém presnosti – a toto je problém NAJMä opakovačiek – teda rýchle trieskanie tretí za druhým piaty za štvrtým a stále viac – bez vychladnutia hlavne!!! – teda – úúúplne nepoľovnícke strieľanie ! Na hlupáka – pekňučko povedané – na somára je presnejšie! Toto vám v podstate povedal Slavo, k tomuto sa pripájam aj ja – a toto hovorí aj pán z videa. A viete koľko „odborníkov“ takto strieľa napr. na strelnici? Zážitok vidieť – hneď spoznáte odborníka. Radosť sledovať. A najmä rýchlostrelci z automatov…však to tak krásne ide – páliť, čo to dá! Pán vo videu hovorí o vašej „zdvorilosti“ k hlavni a čo najviacej vychladnutí medzi dvoma výstrelmi – (toto je poľovnícke použitie pušky!) – a opakované rýchle nabíjanie a strieľanie nazýva „zneužitím“ hlavne. Ako príklad udáva hlaveň 223 so životnosťou 2500 výstrelou, ktorú je rýchlou streľbou možné zničiť na jednu tretinu tejto životnosti. Hovorí aj o náboji 264 Win Mag, ktorý získal v 70-tych rokoch povesť požierača hlavní a ovplyvnilo to jeho osud – zabilo to tento náboj, HOCI to vypaľovanie hlavní záviselo vždy na človeku, ktorý tento náboj používal – a akým spôsobom. Preložené? Hlupáci mu zničili povesť…a mnohé iné pohľady. Dá sa vidieť a počuť viackrát. Nastavte si titulky a ich automatický preklad ozubeným kolieskom.
Videjko je uvedená takto: Zistite, prečo životnosť hlavne vašej pušky závisí výlučne od vás, od okamihu inteligentného výberu náboja až po jeho odpálenie. Možno práve teraz ničíte svoju vlastnú hlaveň! V tomto videu vysvetlím, čo nakoniec zabije väčšinu hlavní a ako je možné tomu zabrániť v celoživotnej príjemnej a presnej streľbe.

How long do barrels last? ~ Discover the truth!
https://www.youtube.com/watch?v=hxRSPSWmkz0&ab_channel=GunBlue490

M.K.
M.K.
1 year ...

Chcem aj ja prispieť svojou troškou do diskusie. Čo sa týka životnosti hlavne, ale aj jej presnosti, tak sú asi 3 dôležité faktory. Výber hlavne, kvalita ocele a technologický proces, výber streliva údržba hlavne. Ja sa zamerám na tú údržbu, pretože tá myslím ovplyvňuje presnosť a životnosť tiež výrazne. Spôsob čistenia hlavne, použité kefky, použité chemikálie, použitie filcových krúžkov, hodvábu, konope alebo aj bavlnenej látky. Druh čistiacej tyče, či je poplastovaná, či hliníková, či oceľová alebo z uhlíkového vlákna. Akákoľvek neodstránená mikroskopická nečistota spolu s mikropoškodením ústia je začiatok konca hlavne a nízkej presnosti. Takže kolegovia, ste si istí, že čistíte hlavne správne?

kiri
kiri
1 year ...

Prechodová balistika.
Je to moment, ktorý ovplyvňuje presnosť hlavne v jej úplne poslednej časti – na ústí. Práve Ústie je zodpovedné za dopadanie strely naplocho. Pokiaľ ide strela cez hlaveň – to jej dopad neovplyvní. Ale ústie je ten moment, ktorý strelu buď pošle rovno, alebo ju nedodržaním smeru vychýli a rozkmitá do tej miery, že sa v letku prevracia – otáča. Ak je ústie vyšľahané ( zase asi nie veľmi odborný výraz, ale úplne presný z hľadiska čo sa mu stalo!) – nevedie strelu práve v tej rozhodujúcom momente. Nuž a čo je to vyšľahanie? Je to vlastne povytŕhanie molekúl ocele veľmi horúcimi plynmi tlačiacimi strelu cez hlaveň a ako strela vychádza von z hlavne – plyny ju obchádzajú (obtekajú) veľmi vysokou rýchlosťou a vytŕhajú molekuly materiálu so sebou preč. Tým ten materiál z ústia ubúda – čím vyšší výkon náboja – tým vyššia rýchlosť plynov a tým väčšie vytŕhanie a tým väčší úbytok materiálu – a tým väčšia nepresnosť – rozkmitanie strely, keďže ju už nemá čo držať – smerovať. Preto nízkotlakové náboje typu 9,3x72R, 8x57R/.360, 6,5x52R a pod si veľmi dlho držali svoju presnosť, lebo ústie nebolo tak namáhané. Potom prišli náboje s vyšším tlakom – dnes sú tiež už považované za nízkotlaké – ako je 7×57, 8×57, 30-06…lebo už máme aj inú kategóriu ako úplne bežnú – vysokotlakové náboje Magnum – 7mmRem, 300Win, ktoré trpia rýchlejším opotrebením hlavní práve kvôli vysokým teplotám, tlakom a rýchlostiam …či striel, ale najmä plynov. Čím vyšší úsťový tlak, tým rýchlejšie opotrebovanie – je priamo úmerný aj počtu výstrelov – taká hlaveň na totožný náboj s dĺžkou 60cm a 55cm – čo myslíte, ktorá si dlhšie zachová presnosť? Ale o tomto výrobcovia nehovoria, keď ponúkajú 55cm hlavne. Okrem iného – pri výrobe 11-tich hlavní majú jednu zadarmo, oproti 60cm hlavniam. Čo je pri väčšej výrobe jasné plus pre výrobcu. Navyše – skôr si ľudia kúpia novú pušku – a staršiu posunú ďalej. Keď si môj moc dobrý kamarát pred 25 rokmi nechával stavať svoju pušku u puškára a s krátkou hlavňou, poradil som mu – aj pre zachovanie dobrej presnosti ale aj pre zachovanie hlavne kompenzátor priamo na hlavni – dodnes puška strieľa dokonale, hoci vystrieľal hodne. Kompenzátor spočíva v dierkach cca od 2 do 1cm pred koncom hlavne, ktoré pôsobia ako odfuky tlakov, hoci strela je stále vedená v drážkach a plyny za strelou vylietavajú pod zníženým tlakom, preto koniec hlavne netrpí vytŕhaním materiálu vysokými rýchlosťami, lebo tá už v tej dobe odfučala cez takmer nebadateľné menej ako milimetrové dierky het. Dierky sú samozrejme vyvŕtané v hlbokých častiach vývrtu tak, aby neboli poškodené polia na vedenie strely. Síce to nepoužíva, ale na koniec hlavne je stále možné nasadiť krytku, ktorej účel je tlmič ohňa a smerovanie plynov, ktoré idú doboku smerom dopredu, ale povedľa hlavne. Nie sú to bežné veci, ale mnohé zbrane od US výrobcov typu Magnum mávajú podobné zariadenia na ústí hlavne – uvidíte ich na vysokovýkonných nábojoch napr. na severské lovy a antikórových hlavniach.

tipy na štúdium:
https://slideplayer.cz/slide/13220949/

https://www.fsps.muni.cz/inovace-SEBS-ASEBS/elearning/strelba/balistika

kiri
kiri
1 year ...

Sú kompenzátory, ktorých PRVOTNÝ účel je kompenzácia zdvihu – sú konštrukčne tak, že odfuky idú proti zdvihu – teda odfuky smerujú prevažne hore, alebo hore a do strany. Ak ide o kompenzáciu tlaku výstrelu, môžu ísť aj len do strany – podľa konštrukčnej výhodnosti umiestnenia odfuku. Čomu sa treba vyhnúť, je odfuk smerom dole – neskutočne to víri prach pri každom výstrele – a lovec nič nevidí, ešte majú všetci okolo prachové oči. To je priam konštrukčný nezmysel. Pre odstreľovača priam rozsudok smrti – kúdol prachu po výstrele je dokonalé navádzanie na RPG, delostrelecký prepad, či mínometnú salvu na jeho pozície. Pre lovca – zneprehľadnenie situácie a sťaženie, ak nie znemožnenie odpozorovania zásahu. Okrem zlepšenia kultúry výstrelu je benefitom spresnenie hlavne a tiež – v dlhodobom horizonte – šetrenie hlavne. Negatívum je cena výroby takej hlavne – nie každý to vie urobiť správne. Pán Hambrusch vo Ferlachu to urobil veľmi dobre…
https://ssaagunsales.com/listing/24128

https://www.google.com/search?q=compensator%20on%20the%20hunting%20magnum%20barrel&tbm=isch&tbs=rimg:CWaPFEAOh2eRYbL5UKeXG0ZF&hl=sk&sa=X&ved=0CCEQuIIBahcKEwiohfuIjMTxAhUAAAAAHQAAAAAQDQ&biw=1439&bih=717

kiri
kiri
11 months ...

Existuje ešte jedna alchýmia, o ktorej sa moc nehovorí. Tou je strelný prach – a aj súvislosť s dĺžkou hlavne…strelný prach a „čistota“ jeho horenia = horenie bez zostatkov v hlavni ! Nože si vstúpte do svedomia – koľká z vás si po výstrele pozrú do hlavne? Najmä po novej šarži nábojov, alebo aj prebíjate – po novom prachu? Sú prachy, ktoré horia čistejšie a prachy, ktoré nie sú také a hlaveň má stopy výstrelu. Ak teda používate hlaveň poľovnícky – jeden výstrel a je ulovené – a po poľovke zbraň vyčistíte – vlastne o probléme ani netušíte. Ak strieľate ako najznámejší greenhorn na Divokom Západe – Old Shatterhand – rýchlo a zbesilo – napr. na strelnici – asi si jemne ošmirgľujete hlaveň – štvrťtisícinku ku štvrťtisícinke čím viac spalín váš prach robí a necháva v hlavni. Ešte raz – pri NORMÁLNEJ loveckej streľbe sa nič nedeje – ale pri bláznivej streľbe ( nepoľovníckej) alá preteky s kamošmi na strelnici – bez čistenia a kontroly hlavne – to je dobrá cesta k čím rýchlejšiemu problému. Poučka teda cca znie: ak sa v hlavni ponechajú rezíduá zo spálenéhp prachu a z oteru strely, ktoré pri ďalších výstreloch pôsobí ako brusivo, urýchľuje sa tým opotrebenie hlavne. Nuž a to je dosť alchýmia či výrobcu nábojov, alebo prebíjača a jeho znalostí či neznalostí – či to vôbec sleduje, ako použitý prach znečisťuje hlaveň – príp. po koľkých výstreloch. Preto sú známe čisté prachy – napr. taký populárny je Hodgdon, ktorý je ale aj úmerne drahý. Tí, ktorí tomu rozumejú, preto napr. používajú český prach. Ale tomuto rozumejú máloktorí. Preto treba mnohých múdrych nechať rozprávať, lebo naozaj mnohí rozprávajú a netušia o čom a prečo.
Zase – pre tých, ktorí by sa radi dozvedeli – možno len kvôli sebe – ponúkam na štúdium príp. stiahnutie tento link:
https://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=192290