Sme na to pripravení ?

Nemusím kolegom zodpovedným poľovníkom vysvetľovať, pod akým tlakom zo strany dnešnej modernej spoločnosti alebo aj EÚ je poľovníctvo s bohatými tradícia na Slovensku. Keď k tomu prirátame ešte aj všetky „žabomyšie „ vojny, ktoré prebiehajú vo vnútri jednotlivých poľovných združení a spolkov, tak môžeme skonštatovať, že ide o niečo, čo je možné vidieť alebo počuť. Ešte na vysvetlenie, čo sa chápe pod pojmom „žabomyšie“ vojny

Žabomyšia vojna je výraz pre malicherný bezvýznamný spor, nezmyselnú hádku alebo nepriateľstvo kvôli najmenšej nezhode. Významovo blízky je obrat „búrka v pohári vody“.

Uvedomujem si, že práve tí, ktorí vedú takéto „žabomyšie“ vojny by začali vehementne oponovať, že im nejde predsa o malicherný bezvýznamný spor alebo nezmyselnú hádku. Ako odpoveď pre nich uvádzam staré slovenské príslovie

„Pre stromy nevidíte les.“

Stále počúvam, že tieto „žabomyšie“ vojny patria medzi najväčšie nebezpečenstvo pre naše poľovníctvo. Kolegovia zodpovední poľovníci prepáčte, že to tak napíšem ale nie je to pravda. Objavilo sa nové nebezpečenstvo, ktoré je pre naše poľovníctvo z bohatou históriou a bohatými tradíciami ešte viac nebezpečnejšie ako spomínané „žabomyšie“ vojny. Na začiatok mi dovoľte jeden citát bengálskeho vševeda Rabíndranátha Thákura

„Suchý strom nepatrí do zeleného lesa.“

Čo tým chce autor povedať ? To je určite otázka, ktorú si na tomto mieste položí väčšina kolegov zodpovedných kolegov. Áno, čo tým chcem povedať. Už dlhšiu dobu je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre poľovníctvo na Slovensku

„homoe“

Čo alebo kto sa skrýva pod týmto označením ? Bližšie vysvetlenie pojmu „homoe“ nájdete v nasledujúcich riadkoch. Začnime tým, že sa pozrieme na to, čo charakterizuje súčasnú modernú spoločnosť. Väčšina dnešnej populácie sa nezamýšľa nad tým, aký význam, zmysel a hodnotu naša krásna príroda ( fauna a flóra ), ktorá nás obklopuje má. Informácie sa čerpajú prevažne zo sociálnych sietí, komerčných televízií, filmov alebo časopisov. Vo väčšine prípadov ide o povrchné informácie, ktoré však nemajú za úlohu prezradiť niečo o ich pravej podstate. Väčšia sloboda dnešného človeka, ktorá je výsledkom vývoja spoločnosti, prináša so sebou svoje pozitíva aj negatíva. Dnešná moderná spoločnosť je masívne ovplyvňovaná vývojom techniky a technológií, čo zo sebou prináša potrebu aj vyššej počítačovej gramotnosti. V bežnom živote však čoraz viac prevláda novodobá kultúra. Pohybujeme sa viac vo svete, ktorý sme si sami vytvorili ( môžeme už hovoriť aj o akomsi virtuálnom svete ) , ako v prírode. Súčasný človek žijúci v dnešnej postmodernej spoločnosti dostal označenie termínom „homoeconomicus“. A to je práve ten náš už vyššie spomenutý „homoe“.

Problémom je, že tento „homoe“ pomaly preniká do radov nás zodpovedných poľovníkov. A preto som použil vyššie uvedený citát, kde on predstavuje ten suchý strom a ako taký nepatrí do zeleného lesa tzn. medzi nás zodpovedných poľovníkov. Vráťme sa však k charakteristike samotného „homoe“ a aké nebezpečenstvo vlastne od neho môžeme očakávať.

V jeho prípade ide o výplod veľkomesta a jeho anonymity. Vo väčšine prípadov ide o obyvateľa väčších miest. Môžeme ho prirovnať k pozorovateľovi sveta, ktorý sleduje povrch vecí a nezaujíma sa o ich podstatu. Charakterizuje ho vysoká miera počítačovej gramotnosti a preto úspešné zvládnutie kurzu o prvý poľovný lístok nepredstavuje pre neho veľký problém. Samozrejme, že s využitím všetkých možných konexií a iných dostupných možností, nakoľko ináč nevie zvládať takéto situácie. Individualizmus a s ním často spojovaný egoizmus sú u jeho osobnosti dominantnými. Skrýva sa v dave, ale k davu nepatrí. To je ďalšie, čo ho charakterizuje. Po úspešnej skúške sa stáva členom poľovníckej organizácie, ale v skutočnosti k tomuto ako sám hovorí davu nepatrí a ani patriť nebude a nechce. Okolitý svet ( čo je pre neho aj poľovníctvo ) chápe ako divadlo a seba ako režiséra. Nemá ambície stať sa členom akejkoľvek poľovného združenia alebo spolku. Nebude vykonávať akékoľvek činnosti v združeniach alebo spolkoch. Nevykonával ich ani v kurze, tak prečo by ich mal vykonávať teraz, keď už skúšku zložil. Keďže chápe seba ako režiséra, tak nie on ale všetci ostatní budú robiť a on bude len sedieť na svojej režisérskej stoličke. A ako samozvaný režisér bude zbierať všetky uznania. Ide o vysoko racionálneho jedinca, ktorý si volí svoje ciele a prostriedky len s ohľadom na vlastný záujem a bez ohľadu na druhých. Medzi tých druhých nezahŕňa len ľudí ( „kolegov“ zodpovedných poľovníkov ) ale aj zvieratá a teda celú našu krásnu prírodu, na ktorú tento „homoe“ pri napĺňaní svojich vlastných cieľov nebude brať vôbec žiadny ohľad. Jediným jeho záujmom je mať dostatok kvalitných trofejí ( samozrejme že medailových ), aby sa o ňom hovorilo nie len na každej chovateľskej prehliadke ale sa mohol chváliť susedom, pričom nezabudne pripomínať, aké je náročné je byť poľovníkom a koľko sily a úsilia musel na to vynaložiť. A susedia v meste ( neznalí problematiky poľovníctva ) mu to budú veriť, čím len posilňujú jeho egoizmus.

Keď sa pozrieme na to, čo všetko charakterizuje poľovníctvo pre zodpovedných poľovníkov t.j.

ochrana, zodpovednosť, tímová práca, dobré životné podmienky zveri, inšpirácia, fascinácia, komunikácia, remeselná zručnosť, vášeň, priateľstvo, záväzok, pokora a jednota

tak nič z toho sa k „homoe“ nehodí. Na spoznanie takéhoto „homoe“ je potrebné sa pozornejšie dívať napr. v prípade spoločných poľovačiek alebo na komentáre buď na verejných sieťach alebo pod článkami. Istotne ho tam budete vídať. Nebezpečenstvo zo strany takého „homoe“ môže pri náraste jeho počtu v radoch zodpovedných poľovníkov ( aj s ohľadom na súčasnú vekovú štruktúru ) spôsobiť, že sa nie len zabudne na bohatú históriu a tradíciu poľovníctva, to čo charakterizuje poľovníctvo, ale tiež už poľovníctvo nebude tou oblasťou, v ktorej dochádza k priamemu dotyku so skutočnou prírodou a ktorá necháva pomyselné posledné okno do našej pôvodnej prírody ešte stále otvorené.

Preto ako je už napísané v názve je potrebné sa spýtať, či sme na takéto niečo nejako pripravený zareagovať, aby k takémuto javu nedošlo. Keď som už v úvode využíval príslovie a citát, tak mi dovoľte na záver použiť známe staré príslovie

Menej je niekedy viac

Teda na záver skonštatujem, že nie množstvo ale kvalita sú rozhodujúce a niekedy možno dosahovať lepší konečný výsledok práce, keď sa veci nepreháňajú.

Už pri prihlasovaní sa do kurzu o prvý poľovný lístok musí ísť o sito, cez ktoré prejdú len tí uchádzači, ktorí ako sa často hovorí sa poľovníkom narodili. So svojej skúsenosti môžem navrhnúť hneď jedno riešenie tejto situácie, pričom to robia niektoré spoločnosti a sám som to aj zažil. Je potrebné sa spojiť s nejakým kvalitným psychológom ( najlepšie keby sa našiel taký, ktorý je aj zodpovedným poľovníkom ) a spolu s ním vypracovať okruh napr. 5 otázok alebo prípadne aj viac, ktoré by slúžili na odhalenie skutočného vzťahu uchádzača k výkonu práva poľovníctva. Až na základe ich zodpovedania uchádzačmi, by títo boli vyberaní ako uchádzači do kurzu. Verím aj v to, že potom by takýto úspešní uchádzači boli či už prínosom pre naše poľovníctvo ale tiež zárukou, že poľovníctvo zostane pre budúce pokolenia v dobrých rukách.

Okrem toho je potrebné sa vysporiadať so súčasným stavom v oblasti členstva – zaradení resp. nezaradení ( niektorí z nezaradených sú aktívnymi členmi poľovných združení mimo miesta ich trvalého bydliska ). Táto súčasná situácia vytvára živnú pôdu pre nebezpečnú činnosť „homoe“ v našich radoch.

Ing. Ján Krnáč