- This topic has 27 odpovedí, 8 hlasov, and was last updated 07.08.2008/09:22 by .
-
Príspevky
-
Poľovačka na líšku
Slnečné februárové popoludnie s hrejivými lúčmi, dopadajúcimi na zasnežené stráne, boli magnetom pre líšky, dobíjajúce si svoje batérie po predošlých mrazoch. Myšky sa tiež naplno aktivovali a ich piskot bol dobre počuteľný.
Opatrne idúc a občas sa zastaviac, pátrajúc daľekohľadom, som ju uvidel. Líška, čiarujúca popod horu bola hodne ďaleko / 350-400m /. Zmeniac príliš otvorené miesto som prešiel nenápadne k blízko stojacej hruške. Rozhodnutý a pripravený sediac za kmeňom som pomerne prenikavo zavábil na dlani pravej ruky 4x, vťahujúc a modelujúc hlas vreštiaceho zajaca v úzkych. Kontakt neostal bez povšimnutia a líška, rozhodujúc sa po chvíli nabrala kurz na mňa. Podozrievavo a ošívajúc sa si sadla asi v 200m vzdialenosti a bedlivo pozorovala moje stanovište.
Druhé, už opatrnejšie a kratšie zavábenie / 3x / ju zastihlo už v kroku, keď sa začala uberať do čerta. Líška zareagovala ako blesk a zastala zhruba na 120m. Po chvíli, znovu sa ošívajúc a stratiac akoby záujem o zajačika, začala akoby myškovať. Nenechal som sa vyprovokovať týmto divadielkom. Zavábil som až po chvíli, keď som ja chcel a keď bola v kroku. Toto tretie zavábenie bolo hlasitosťou veľmi opatrné, ale líškou počuteľné. Zhruba o desať sekúnd bolo po všetkom. Poloplášťová 2,9 gramová strela zasiahla na ostro stojacu líšku v 40 metrovej vzdialenosti naozaj perfektne. Strela ostala dnu a kožúšok nebol poškodený. Starý, prefíkaný lišiak bol veľký ako „vlčiak“.
P.S.- o trofej lebky som prišiel.Jaro1 tvoje pribehy su zo zo skutocneho zivota, su zaujimave, autenticke a nie su prifarbene ako ich mnoho krat citam v roznych casopisoch a skutocne som rada ze si ich mozem precitat. Tesim sa na tvoje dalsie pribehy. Uz nieco napisem zasa aj ja.
A.Adelka33 napísal:
Jaro1 tvoje pribehy su zo zo skutocneho zivota, su zaujimave, autenticke a nie su prifarbene ako ich mnoho krat citam v roznych casopisoch a skutocne som rada ze si ich mozem precitat. Tesim sa na tvoje dalsie pribehy. Uz nieco napisem zasa aj ja.
A.Ďakujem za aj, aj a posielam Tvojej duši psychoenergetický hrejivý lúč s sprianím dobrého.
Majestátny mesiac na oblohe a čerstvo napadnutý sneh urobili svoje. Viditeľnosť bola doslovne ako cez deň a myšlienka uloviť prefíkanú líšku nebola nereálna. Po potrebnom telefonáte som nahádzal na seba haldy oblečenia a pretože bol mrazivý decembrový „deň“, moja chápavá manželka mi pribalila aj trošku „čajíčku“.
30-40 cm vrstva nového ľahkého snehu s pevným podkladom nedávala kroku moc zabrať a tak som už po 3/4 hodine sedel vo vopred upravenom trnkovom kríku. Koncert strák po chvíli zanikol a následne som už voľným okom pozoroval kľudne sa popásajúcu srnčiu na bobuľovinách asi 90 metrov odo mňa. Líšku som zaregistroval až po chvíli, keď mi zdvihnuté a nasmerované hlavy srnčej prezradili, že tam nie sme sami. Čiarujúc a špacírujúc sa v strmom svahu pod horou nebola ešte stále na celkom istý výstrel a tak pripravený s namierenou puškou som sa rozhodol cez pery napodobniť myšičku. Líška vyštartovala ku mne tryskom ako blesk a jej obraz v puškohľade zo širokým zorným poľom bol pre mňa viac ako fascinujúci. V hlbokom sypkom snehu skákala ako delfín ponad vodu a spÅ•ška trblietajúceho sa snehu lietala na všetky strany. Do reality som sa prebral, keď 5-8 metrov predo mnou hodila prudko spiatočku a uháňala po stopách naspäť, odkiaľ prišla. Win 243 zaštekal už potretí krát bezvýsledne a v zlomku sekundy mi mozog signalizoval: ako to strieľaš, ty mamľas, strieľaj, keď doskakuje – doskočí. Stalo sa. Tiahnúca puška a nitková zámerná osnova už pozorne a chladnokrvne sledovala cieľ a po doskoku som plynulo potiahol spúšť. Podarilo sa. Líška ostala na mieste v ohni a trinásta kožušina na výrobu paleta bola na svete ( aj s vlaňajšími dvanástimi ). Po poďakovaní sa a vyjadrení úcty som ešte pomerne dlho rozjímal nad nádherným zážitkom. Lesu a lovu zdar!Čo sa týka súťaže o najlepší príbeh ( s poľovníckou tématikou ), ktorá je vypísaná myslím do 31.12.2008 a príbehy treba zaslať na adresu administrátora, uisťujem čitateľov, že príbehy píšem do fóra kvôli tomu, aby fórum žilo. Nechcem vyhrať a dopredu sa vzdávam sady vábničiek, ktoré sú cenou za horeuvedené ( pri prípadnej výhre ). Ja mám vábničiek dosť a nevyužívam ich. Čiže ešte raz, píšem preto, aby fórum žilo. Prípadnú výhru odmietam v plnom rozsahu! Ďakujem za pochopenie.
Áno, tak ako napísal Jaro, svoje príbehy môžete posielať na adresu admin@horar.sk alebo ich môžete dať aj do diskusného fóra do miestnosti “Diskusné fórum POĽOVNÍCKE – Poľovné – príbehy”. admin ich potom pridá do oddelenia “Vaše príbehy”
PS. Jaro1 Tvoje príbehy sa mi páčia pre ich autentickosť a chcem Ti poďakovať za príbehy aj za tvoje príspevky. Verím že do súťaže sa zapojí čo najviac čitateľov. Výhercu si budú voliť sami čitatelia.
Želám Ti veľa zdravia a pevnú mušku. Lovu zdar.
Jaro pridávam sa aj ja , tvoje pribehy su pekne a dufam ze napises co najviac. Ja som jeden napisala a urcite este nieco skusim, skoda ze ja nemam taky talent na pisanie ako ty. V skole mi pisanie slohov ani diktatov nikdy neslo. Aj tak si myslim ze mnoho z citatelov ma vela krasnych zazitkov ale asi nemaju cas alebo chut svoje spomienky dat precitat aj ostatnym. pa.
Prejav vďaky a chvály odo mňa si zaslúžite rovnako. Želám Vám všetko dobré. Lesu a lovu zdar!
Spomienka na otca
Vianočné sviatky pokoja a mieru boli takpovediac predo dvermi a miesto v chladnej pivnici, kde zvykol visieť a dozrievať zajac v koži bolo stále prázdne. Bola Sobota ráno a mama nabádala a podpichovala. Poslúchnuc ju, sme sa veľmi rýchlo zbavili domácich ženských prác upratovania a už sme upaľovali do revíru. Neobvykle teplý deň a obleva ( odmäk ) urobili svoje a hora, ktorou sme prechádzali, len tak dunela. Haldy ťažkého mokrého snehu padali z konárov ihličnanov nepretržite s dunivým buchotom na zem. Psovi, idúcemu popri nás sa to očividne tiež nepáčilo a bol viditeľne nesvoj. Otec, poznajúc zákonnitosti a zvyky zveri dopredu vedel, že zver sa len veľmi nerada zdržuje na takýchto hlučných miestach a presúva sa k odpočinku na tichšie miesta. Horou sme teda len v rýchlosti prešli bez záujmu poľovať a skracujúc si cestu sme onedlho boli pri rieke, kde hustý pobrežný porast s dominantou husto rastúcich rakýt a vÅ•b poskytoval tichý a nerušený úkryt pre zver. Otec, nájduc si vhodný štand s dobrým výhľadom sa pomazlil zo psíkom, odopol ho z vodítka a z vystretým ukazovákom smeru mu vydal rázny povel hľadaj. Inak vždy výborne poslúchajúci a pracovitý stavač asi nemal svoj deň ( množstvo ťažkého snehu ) a povel ignoroval. Zazerajúc a okúňajúc sa zmätene pobehoval a jeho nechuť prehľadať hustý porast bola očividná. Ani druhý povel nepriniesol očakávané zlepšenie a stavač s previnilým pohľadom si robil svoje a odmietal poslušnosť. Otec nechápavo krútil hlavou, pozerajúc raz na psa, raz na mňa a jeho čoraz červenšia tvár začala nadobúdať čoraz hrozivejší výraz. S mixujúcou puškou ( remeň sa mu zachytil o náplecník a ten odtrhol ) strhol bleskovo pušku z ramena a hrozitánsky zareval: bOhA ti jE..m, mám poslať guľu za tebou !!!??? Budeš poslúchať, alebo nie !!!??? Stavač, akoby pochopil, že s guľou kalibru 8x60RS ( troják 16/16 ) sa neradno zahrávať a tak síce s nechuťou, ale predsa sa pobral do húštia. Ja som sa po tomto radšej tiež zdekoval za ním a psík, povzbudený mojou prítomnosťou, akoby ožil. Po pár minútach prečesávania húštin stavač zdvihol zajaca a jeho prenikavé hlásenie, blížiace sa k otcovi, dávalo tušenie. Výstrel bol pekne počuteľný a ja som vedel, že je dobre. Prichádzajúc k otcovi som videl, ako zajaca palcami obidvoch rúk dôkladne vymočil a žiariaci a chápavý pohľad stavača a otca hovoril za všetko. Psík svoju chybu napravil a následné otcove „mazlenie“ sa zo psom bolo viditeľne láskavé a úprimné.
P.S. Mali sme päť plemien poľ. psov a nikdy som nevidel, že by otec psa fyzicky trestal. Rozumel im a o týchto sa vždy staral s príkladnou starostlivosťou. Za každého by takmer položil aj svoj život, tak ich mal rád. Ale aj od nich vyžadoval. Toto bol jediný zvláštny prípad a mal som vtedy asi 12-13 rokov.
jaro1 zaujala ma tá vec čo si písal “Prichádzajúc k otcovi som videl, ako zajaca palcami obidvoch rúk dôkladne vymočil” Toto mi nie je jasné. Bola som na poľovačkách na zajace, ale žiadneho strelca som to nevidela robiť. Ako to je? treba zajaca takto vymočiť? Skús mi to popísať presnejšie. pa A.
Prečítal som si všetky príbehy. Jaro1 vidím že si tiež staršia škola. Páčia sa mi, dúfam že budeš pokračovať. Pekný príbeh napísala aj Mirka80. Začína to tu celkom ožívať.
Adelka33 napísal:
jaro1 zaujala ma tá vec čo si písal “Prichádzajúc k otcovi som videl, ako zajaca palcami obidvoch rúk dôkladne vymočil” Toto mi nie je jasné. Bola som na poľovačkách na zajace, ale žiadneho strelca som to nevidela robiť. Ako to je? treba zajaca takto vymočiť? Skús mi to popísať presnejšie. pa A.
A- ahoj, odpíšem Ti – do správy. Teraz ma volal priateľ, idem do hospody. Pá.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.