Termokamerku, alebo nočné videnie ?

Často počúvam otázku od mojich známych a kolegov “ čo si mám kúpiť na pozorovanie zvierat , nočné videnie, alebo radšej termokamerku ? “  Mnohí si ešte stále pod pojmom „nočné videnie“ predstavujú len prístroj ktorý „vidí v noci“.  Prístroje na nočné videnie môžeme rozdeliť na dve základné skupiny.

  • Prvou skupinou sú prístroje kde je obraz získavaný pomocou zosilňovačov svetla, sú to tzv. prístroje GEN1, GEN2, GEN3, GEN4 a digitálne prístroje. Takéto prístroje zvykneme označovať ako „nočné videnie
  • Druhou skupinou sú prístroje, kde je obraz získavaný pomocou snímača citlivého na teplo (v súčastnosti prístroje s jadrom 320 alebo 640), takéto prístroje označujeme ako „termokamery„.

Prikladám zopár videí nahratých pomocou termokamery aj pomocou nočného videnia, na porovnanie, aj s krátkym komentárom. Možno tento článok pomôže nerozhodným kolegom sa lepšie zorientovať v problematike a uľahčí im výber toho správneho prístroja na nočné pozorovanie zvierat.

Termokamerky:

Video č.1, danielky aj s mladými, vzdialenosť 50m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

 

Video č.2, daniel, vzdialenosť 25m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

 

Video č.3, danielka, vzdialenosť 10m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

Vyššie zobrazené videá sú z termokamerky ATN s jadrom 640. S jadrom 320 by bol ten obraz trošku rozmazaný, ale na vypozorovanie prítomnosti zvierat kľudne postačuje aj jadro 320. (Je to o peniazoch, 640 jadro je cca o 1000-2000€ drahšie) Pomerne dôležitý je objektív, vlastne jeho veľkosť. Na trhu sa stretnete s rôznymi veľkosťami ( od 12mm po 100mm). Chcem len upozorniť na skutočnosť, že pri danom jadre sa veľkosťou objektívu zvyšuje cena a zmenšuje pozorovací uhol.

Čo to znamená v praxi, skúsim v krátkosti vysvetliť. Pozorovacia termokamerka by mala primárne slúžiť (poľovníkom) na rýchlu detekciu zvieraťa. U takejto pozozovacej kamerky je dôležité, aby „videla“ čo najširšie a nemuseli sme s kamerkou v noci „behať“ z jednej strany na druhú pozorovaného úseku ako stierače na aute.  Široký uhol znamená že sa pozriem do kamerky a vidím pomerne veľkú časť lúky, poľa, či lesa. Stačí sa len mierne pootočiť do strán a mám prehľad o celom pozorovanom úseku. Toto sa pri danom jadre dá dosiahnuť s malým objektívom (cca od 12mm do 20mm).

Môžeme povedať že:

  • menší objektív=širší uhol pozorovania=menšie priblíženie,
  • väčší objektív=užší uhol pozorovania=väčšie priblíženie.

O veľkosti jadra (320/640) naopak platí, že väčšie jadro vidí širšie, ako menšie. Takže pri objektíve 20mm a jadre 640 bude obraz širší ako pri tom istom objektíve a jadre 320.  Samozrejme záleží aj na konštrukcii prístroja. 

Čím je teda širší pohľad (širší záber) kamerky, tým sú pozorované zvieratá menšie. Toto možno nebude vyhovovať niekomu, kto potrebuje kamerku nie ako prehľadovú, ale ako kamerku na detailné pozorovanie zvierat. Tu by som odporučil termokamerku s objektívom aspoň 50mm a jadrom 640 (o chvíľu bude na trhu aj jadro 1024 🙂 ). Takáto kamerka bude potom  vidieť pomerne slušne aj detaily na zvieratách (všetko samozrejme bude záležať  aj na vzdialenosti pozorovaného zvieraťa a kvality samotného prístroja).  Pozrite napr. video č.3 

K termokamerkám mám ešte jeden dodatok. Pre čo najlepší obraz termokamerky je dôležité správne doostrenie objektívu (pokiaľ ho kamerka má), aj okuláru, podľa schopnosti vlastného oka. Je potrebné „sa pohrať“ aj s nastavením kontrastu a zosilnenia, alebo výberom farebnej palety tak,  aby obraz danej scény bol čo najlepší. Na výsledný obraz z termokamerky veľmi vplýva aj vonkajšia teplota a vlhkosť vzduchu. Môže sa stať, že v jeden sychravý, veterný deň bude obraz skoro nepozerateľný a inokedy bude obraz priam fantastický, to hlavne keď bude vonku tak okolo +5 až -5, a bezvetrie. Pri termokamerkách si musíme uvedomiť, že obraz vytvárajú z odrazeného tepla predmetov. Keď dlhodobo prší, alebo do toho ešte aj fúka vietor a premiešava tepelné vrstvy, tak všetky predmety majú pomerne rovnakú teplotu. Kamerka potom nevie vykresliť rozdielne teploty a obraz je akoby jednoliaty a jednofarebný. Ťažšie sú rozoznať stromy, kríky, kamene …. scéna je taká „prázdna“  Oveľa ťažšie sa dá orientovať, lebo nemáme záchytné body v obraze. Potešujúce však je, že keď sa v takejto jednoliatej scéne objaví zviera, aj tak ho vieme bez problémov spozorovať

 

Nočné videnie: (platí pre všetky nočné videnia gen1,2,3 ako aj pre digitálne nočné prístroje )

Video č.4, danielky aj s mladými, vzdialenosť 50m, digitálne nočné videnie ATN s infra prísvitom 830nm

Porovnajte toto video (č.4) s videom č.1 z termokamerky. Laik iste povie, že toto video je predsa oveľa lepšie, ako video z termokamerky. Je to snímané na tom istom krmovisku, tá istá vzdialenosť (50m). Cena takéhoto prístroja je cca 700-800€, cena termokamerky (video č.1) je niekde okolo 4000€ 🙁 Ako je to možné, že lacnejší prístroj má lepší obraz ?  No všetko má svoje pre a proti. Obraz z termokamerky je síce „chudobnejší“ na detaily, na druhej strane zviera bezpečne spozorujete aj na niekoľko 100m, kľudne aj na 1000m. O takejto vzdialenosti sa môže nočnému videniu len a len snívať 🙂 . Veľkou „nevýhodou“ lacných nočných videní, a hlavne digitálnych je, že musíte používať infra prísvit a teda okolie a zver o vás vie a registruje vás. Skúšal som rôzne infra prísvity, laserové aj diódové, 830nm aj 940nm. Na každé zver reagovala. Niekedy menej, niekedy panickým útekom. Niekedy sa zdalo, že zver nereaguje na infra svetlo, ale už o pár minút bola situácia opačná. Tu je veľká výhoda termokameriek – nepotrebujú žiadny prísvit, pracujú len s tepelnou stopou a zver o vás absolútne nevie.  

 

Video č.5, daniele na krmovisku, vzdialenosť 50m, digitálne nočné videnie ATN s infra prísvitom 830nm

Je vidieť ako sa infra prísvit odráža od očí zvierat. Na trhu sú aj nočné videnia 3 a vyššej generácie, ktoré skoro vôbec nepotrebujú infra prísvit. Majú také veľké zosilnenie, že viditeľný obraz vedia „vyrobiť“ aj za pomoci svetla hviezd, alebo za pomoci svetelného pozadia niekde z najbližšieho mesta.  Cena takýchto prístrojov ale atakuje ceny špičkových termokamier a za takýchto podmienok je asi rozumnejšie kúpiť za tú cenu kvalitnú termokameru, ako nočné videnie gen3, 3+ …  🙂  .

 

Dúfam, že som vás svojim článkom aspoň trošku zorientoval v tom, aký je rozdiel pri pozorovaní termokamerkami a nočnými videniami. Dúfam že sa teraz hlavne tí neznalí problematiky, budú vedieť lepšie rozhodnúť či ísť do nočného videnia, alebo do termokamerky.

Lovu zdar priatelia.

Volodo.

 

27 Comments

  1. Ďakjuem za super článok. Po jeho prečítaní mi vychádza že viac odporúčate termálnu kameru ako digitálne nočné videnie. Mohol by som poprosiť aký konkrétny typ kamery by ste mi odporučil?

    • Václav, na aký účel budeš termokamerku používať ? Ako prehľadovú, alebo potrebuješ vidieť detaily ? Do akej cenovej relácie sa musíš vojsť ?

        • Môžem ti v tejto cenovej hladine doporučiť PULSAR Quantum Lite XQ30V, predáva sa v cenách cca 1400€, alebo trošku lepší model aj s nahrávaním fototiek a to model PULSAR HELION XQ 38. Hlavne posledne menovaný je naozaj dobrý. Predáva sa v cenách cca 2300€. Presné ceny si nájdi na internete.

    • Milá pani/slečna, musím vám napísať, že teda neviete. Článok je o POZOROVACÍCH prístrojoch a tie žiadny zákon nezakazuje.

  2. Mám malý pozorovák EOTech M914 PVS-14 gen3+. Aj keď je zamračené v noci vidím ako cez deň. Mám problém s tým,že mi veľmi slzia oči, keď dlhšie pozorujem. Je pozorovanie termom šetrnejšie na oči? Dík za odpoveď.

    • Musím Ťa sklamať Mikus57. Aj od termokamerky bolia oči 🙁 Ja to riešim tak, že mám jas stiahnutý na minimum (1,2) a mám nastavenú čiernu paletu s horúcou bielou. Vtedy je obraz tmavý a len prípadné živé tvory sú vykresľované bielou farbou. Takto sa dá s očami vydržať celkom dlho. 🙂 Pozorovanie robím krátko a potom termokamerku položím na lavicu vedľa seba. O pár minút ju znovu zapnem a popozerám. Týmto sa šetria nie len oči, ale aj batérie prístroja…

  3. Pozdravujem autora. Uvažujem o kúpe terma na pozorovanie. Nemám problém s euráčmi, tak by som chcel to najlepšie čo je teraz v predaji. Čo by ste mi odporučil???

    • Nepoznám všetky termokamerky ktoré sú na trhu, nie som predajca,som len fanúšik a rád testujem. Z toho čo som mal možnosť zatiaľ držať v ruke by som Vám dal do pozornosti termokamerku Pulsar Helion XP50. predáva sa v cenách cca 4200-4500€. Je to zatiaľ to najlepšie čo som mal v ruke.

  4. dobrý uväzujem o kúpe Termovízii ATN OTS – HD 384 1,25-5x tak sa chcem opytat na Vás názor ,alebo ak mate nejakú skúsenost .KUPIT ALEBO NEKUPIT ALEBO NIECO INE.

    • V tej cenovej relácii je to ok. Ak by ste však mal o nejakú stovku navyše, tak vám dám do pozornosti Pulsar Helion XQ19 / XQ38.

    • Priamo s touto termo kamerou nemám. Mal som v ruke mobil s termo kamerou (CAT S61). Na poľovnícke účely to ale nie je vhodné. V týchto zariadeniach je použitý veľmi malý snímací čip (málo px), takže je to vhodné len na blízke objekty, ale najväčšou nevýhodou je, že display mobilu v noci svieti celkom slušne. To dokáže zver celkom účinne plašiť. Za cenu (+-) takejto kamery (k mobilu) sa dá kúpiť lacná termo kamera do ruky napr. (FLIR Scout TK) a pod. Jedna recenzia na takúto kameru je aj tu na stránke: https://www.horar.sk/2016/11/02/lacna-termokamerka-flir-scout-tk/

  5. Dobrý večer …. mám fotopascu welltar 7330mc prísvit neviditeľné diody 940 nm …..ak som to správne pochopil z článku,tento prísvit zvieratá vidia??? nie som poľovník,fotopascu mám len pre nočné pozorovanie zvierat …. neviem,podľa zachytených záberov sa mi nezdá,že by zver tento prísvit registrovala ….ako je to? ďakujem

    • to: Mário
      A to zo statických záberov usudzujete že to zver nevidí ?
      Zver vidí aj 820-850nm aj 940nm. Iné je ako na ten ktorý prísvit reaguje, či len zdvihne hlavu, alebo panicky utečie. Poznám aj 840nm prísvity, na ktoré zver reaguje s kľudom a neuteká.

  6. Zdravím vás.Aj tak sa neviem rozhodnúť. Pôvodne som chcel termo.
    Čo by ste mi odporučil tak do 1500e.
    Zatiaľ som pozeral po
    Pulsar axion Key
    HiMmicro 25
    Alebo nočné ATN BINOX 4K 4-16K
    Vopred sa ospravedlňujem ak som nenapísal presné názvy. Chcem to pozorovanie a prečítanie trofejovej zvery podľa možnosti do 400-500m. Zmestim sa s rozpočtom?
    Ďakujem za odpoveď

    • to: p. Chuťka.
      Na prečítanie trofejovej zvery v noci musíte použiť prístroj na nočné videnie. Nie termokamerku. S termokamerkou nebudete vidieť detaily na paroží.
      Vzdialenosť 400-500m je už dosť veľa na podrobné prečítanie aj cez deň a to s kvalitnou optikou, takže v noci na také vzdialenosti zabudnite. Ak teda nechcete len rozoznať či ide o jeleňa alebo jelenicu. Aj chcete aj prečítať, či je to chovný, alebo výradový jedinec, tak budete musieť vystačiť so vzdialenosťami cca 100-15Om. (v noci). V cenovej relácii ktorú ste uviedol môžem dať do pozornosti malý čínsky zázrak značky PARD NV008P, predáva sa okolo 700€, alebo aj vami uvedený ATN BINOX 4K 4-16K.

        • Upresnite čo je to prečítať. Ak Vám ide len o to či napr. jeleň má prožie, tak áno, to prečítate aj s termokamerou. Ak ale chcete prečítať srnca či je chovný, alebo výrad, tak to určite neprečítate s termokamerou za 1500€ na vzdialenosť 150m. Budete vidieť že má parožie, ale nevidíte detaily. Je to preto, lebo termokamera zobrazuje teplé predmety. Konce parožia a niektoré tenšie vetvy sú studené, takže ich termokamera nevykreslí dobre. To sa týka aj jelenej a danielej zvery. Tak isto aj postava zvieraťa je v termokamere iná, ako je obraz v nočnom videní. Termokamera je super vec na zistenie prítomnosti zvieraťa aj na vzdialenosť stovky metrov, ale na presné opoznanie musíte použiť nočné videnie či už lacné digitálne s prísvitom, alebo drahé modely s GEN3+

          • Z týchto užitočných rád mi vyplýva kúpiť pard 008. A k tomu termo do môjho rozpočtu.
            Volili by ste radšej pulsar alebo hikmicro znacku alebo by ste radšej niečo iné odporučil. Prípadne celkom inú variantu.

          • Áno, odporúčam termo na rýchlu detekciu aj na veľkú diaľku a nočák na detailnejšie pozorovanie na vzdialenosť cca 100m. Hikmikro som zatiaľ nemal v ruke, takže neviem poradiť. Pulsar je osvedčený mnohými používateľmi, tam chybu neurobíte.

  7. Takto p.Chuťka
    uvádzate, že to chcete na pozorovanie a prečítanie trofejovej zveri. Musíte si uvedomiť jednu základnú vec a tou je, že „noc má svoju moc“ a v noci všetko vyzerá trochu inak ako za svetla. Kolegovia poľovníci vedia o čom hovorím.

    • Preto chcem len pozorovací. Lebo mám za to že aj tá zver musí mať priestor a svoj čas žiť.

  8. Všetky doporučenia, čo tu odzneli sú správne. Zámer pozorovať zver V NOCI na 400m je z ríše fantázie a rozprávok. Ani v Tatrách z kopca na kopec. Toho výkonu je schopný ledaže tak vojenský program – nie civilný. Navyše – v reálnom živote – hmla a opar – znižuje pozorovaciu diaľku v praxi na 100-150m max! To hovorí o neskúsenosti s reálom, čo by nakoniec viedlo k následným investíciám a hľadaniu ďalších prístrojov – kým by p. Chutka došiel na to, že je to nereálne. Možno za 20 rokov bude civilný program tam, kde je dnes vojenský, ale dosť pochybujem – poľovníkovi to nie je na nič reálne. Termokamera má však ešte jedno využitie – zatiaľ tu nespomínané – a to bezpečnostné. Napr. ochrana posedu, na ktorom sedím a prehliadka odchodnej cesty v noci z posedu – či tam na mňa niekto nečíha. Niekto s nečestnými úmyslami. Tiež napr. dozor nad autom zaparkovaným v dohľade. Tiež napr. ochrana iného posedu, na ktorom sedí kamarát. Tiež dozor nad priestorom, či sa tam niekto nezakráda – opilec, zablúdený turista bez osvetlenia, pytliaci a pod. Pozorovacie termo je veľmi užitočným nástrojom ochrany a bezpečnosti. kto ho používa len na okukávanie na čo vystreliť – je primitív na úrovni hranice pytliactva či pečienkárstva. Kto ho používa na bezpečnosť – je múdry a skúsený človek. Ako vidíte – poľovníci – veľký pozor na ľudí ako p. Chutka – koľkí podobní sa motajú (legálne ?) v noci po revíroch a „pozorujú“ zver – a možno práve vám vlezú pod flintu. Je to obrovské bezpečnostné riziko, ktoré zákon o poľovníctve vôbec nepozná – a teda ani NEUPRAVUJE ! Tak, ako neupravuje poľovníctvo pri vyznačených turistických trasách ( info na trase o blízkosti posedu, posed napr. min 100m od vyznačenej trasy, pohyb civilných osôb po nevyznačených cestách v revíroch napr. v období splnu a podobne. Od poľovníkov nie je tlak na úpravu zákona a ochranu nielen civilných osôb. ale aj ochranu poľovníkov – opäť otázka – čo teda vlastne robí slávna Komora? Termokamera je jedným z VÁŽNYCH prístrojov SEBAOBRANY – či pred krádežou zbrane, útoku na moju osobu, alebo aby som ja neurobil chybu a neohrozil dakoho v priestore streľby. Je každému jasné, aký diametrálny rozdiel je TOTO pred tým, o čom píše p. Chutka? A jeho úmysel motať sa nocou po revíroch ( zatiaľ neznámych) a ohrozovať seba a aj iných? Aj keď je to NIE ZAKÁZANÉ – je to veľmi nebezpečné! Potom – pri nešťastí, či ohrození – sa aj p. Chutka bude dovolávať pomoci zákona a bude dôvodiť, že TO POĽOVNÍK MÁ vedieť, na čo strieľa! Ale to, že mu do palebného priestoru môže len tak hocikto vliezť s dôvodením, že on LEN pozoruje zver – to je v poriadku? Napr. nemalo by byť – z bezpečnostného hľadiska – zákonom upravené pozorovanie zveri nepoľovnými osobami v poľovných revíroch? Či budeme ich podporovať? Ako pomáhajú ochrane voľne žijúcej zveri? Tiež chovu podľa Plánu chovu a lovu? Aký je ich význam a postavenie v ekosystéme?…keď nie sú ani nijakým zákonom upravení? A podobne je to aj so survivalistami, ktorí skryte žijú a cvičia v lesoch – ako sú chránení poľovníci pred nimi, aby ich napr. nezranili pri výstrele, keď o nich vôbec nevedia, že sa tam nachádzajú? Kto chce ísť za čuDáka či do basy, či prísť o zbrane?

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.