Termokamerku, alebo nočné videnie ?

Často počúvam otázku od mojich známych a kolegov “ čo si mám kúpiť na pozorovanie zvierat , nočné videnie, alebo radšej termokamerku ? “  Mnohí si ešte stále pod pojmom „nočné videnie“ predstavujú len prístroj ktorý „vidí v noci“.  Prístroje na nočné videnie môžeme rozdeliť na dve základné skupiny.

  • Prvou skupinou sú prístroje kde je obraz získavaný pomocou zosilňovačov svetla, sú to tzv. prístroje GEN1, GEN2, GEN3, GEN4 a digitálne prístroje. Takéto prístroje zvykneme označovať ako „nočné videnie
  • Druhou skupinou sú prístroje, kde je obraz získavaný pomocou snímača citlivého na teplo (v súčastnosti prístroje s jadrom 320 alebo 640), takéto prístroje označujeme ako „termokamery„.

Prikladám zopár videí nahratých pomocou termokamery aj pomocou nočného videnia, na porovnanie, aj s krátkym komentárom. Možno tento článok pomôže nerozhodným kolegom sa lepšie zorientovať v problematike a uľahčí im výber toho správneho prístroja na nočné pozorovanie zvierat.

Termokamerky:

Video č.1, danielky aj s mladými, vzdialenosť 50m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

 

Video č.2, daniel, vzdialenosť 25m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

 

Video č.3, danielka, vzdialenosť 10m, termokamerka ATN s jadrom 640 a objektívom 50mm

Vyššie zobrazené videá sú z termokamerky ATN s jadrom 640. S jadrom 320 by bol ten obraz trošku rozmazaný, ale na vypozorovanie prítomnosti zvierat kľudne postačuje aj jadro 320. (Je to o peniazoch, 640 jadro je cca o 1000-2000€ drahšie) Pomerne dôležitý je objektív, vlastne jeho veľkosť. Na trhu sa stretnete s rôznymi veľkosťami ( od 12mm po 100mm). Chcem len upozorniť na skutočnosť, že pri danom jadre sa veľkosťou objektívu zvyšuje cena a zmenšuje pozorovací uhol.

Čo to znamená v praxi, skúsim v krátkosti vysvetliť. Pozorovacia termokamerka by mala primárne slúžiť (poľovníkom) na rýchlu detekciu zvieraťa. U takejto pozozovacej kamerky je dôležité, aby „videla“ čo najširšie a nemuseli sme s kamerkou v noci „behať“ z jednej strany na druhú pozorovaného úseku ako stierače na aute.  Široký uhol znamená že sa pozriem do kamerky a vidím pomerne veľkú časť lúky, poľa, či lesa. Stačí sa len mierne pootočiť do strán a mám prehľad o celom pozorovanom úseku. Toto sa pri danom jadre dá dosiahnuť s malým objektívom (cca od 12mm do 20mm).

Môžeme povedať že:

  • menší objektív=širší uhol pozorovania=menšie priblíženie,
  • väčší objektív=užší uhol pozorovania=väčšie priblíženie.

O veľkosti jadra (320/640) naopak platí, že väčšie jadro vidí širšie, ako menšie. Takže pri objektíve 20mm a jadre 640 bude obraz širší ako pri tom istom objektíve a jadre 320.  Samozrejme záleží aj na konštrukcii prístroja. 

Čím je teda širší pohľad (širší záber) kamerky, tým sú pozorované zvieratá menšie. Toto možno nebude vyhovovať niekomu, kto potrebuje kamerku nie ako prehľadovú, ale ako kamerku na detailné pozorovanie zvierat. Tu by som odporučil termokamerku s objektívom aspoň 50mm a jadrom 640 (o chvíľu bude na trhu aj jadro 1024 🙂 ). Takáto kamerka bude potom  vidieť pomerne slušne aj detaily na zvieratách (všetko samozrejme bude záležať  aj na vzdialenosti pozorovaného zvieraťa a kvality samotného prístroja).  Pozrite napr. video č.3 

K termokamerkám mám ešte jeden dodatok. Pre čo najlepší obraz termokamerky je dôležité správne doostrenie objektívu (pokiaľ ho kamerka má), aj okuláru, podľa schopnosti vlastného oka. Je potrebné „sa pohrať“ aj s nastavením kontrastu a zosilnenia, alebo výberom farebnej palety tak,  aby obraz danej scény bol čo najlepší. Na výsledný obraz z termokamerky veľmi vplýva aj vonkajšia teplota a vlhkosť vzduchu. Môže sa stať, že v jeden sychravý, veterný deň bude obraz skoro nepozerateľný a inokedy bude obraz priam fantastický, to hlavne keď bude vonku tak okolo +5 až -5, a bezvetrie. Pri termokamerkách si musíme uvedomiť, že obraz vytvárajú z odrazeného tepla predmetov. Keď dlhodobo prší, alebo do toho ešte aj fúka vietor a premiešava tepelné vrstvy, tak všetky predmety majú pomerne rovnakú teplotu. Kamerka potom nevie vykresliť rozdielne teploty a obraz je akoby jednoliaty a jednofarebný. Ťažšie sú rozoznať stromy, kríky, kamene …. scéna je taká „prázdna“  Oveľa ťažšie sa dá orientovať, lebo nemáme záchytné body v obraze. Potešujúce však je, že keď sa v takejto jednoliatej scéne objaví zviera, aj tak ho vieme bez problémov spozorovať

 

Nočné videnie: (platí pre všetky nočné videnia gen1,2,3 ako aj pre digitálne nočné prístroje )

Video č.4, danielky aj s mladými, vzdialenosť 50m, digitálne nočné videnie ATN s infra prísvitom 830nm

Porovnajte toto video (č.4) s videom č.1 z termokamerky. Laik iste povie, že toto video je predsa oveľa lepšie, ako video z termokamerky. Je to snímané na tom istom krmovisku, tá istá vzdialenosť (50m). Cena takéhoto prístroja je cca 700-800€, cena termokamerky (video č.1) je niekde okolo 4000€ 🙁 Ako je to možné, že lacnejší prístroj má lepší obraz ?  No všetko má svoje pre a proti. Obraz z termokamerky je síce „chudobnejší“ na detaily, na druhej strane zviera bezpečne spozorujete aj na niekoľko 100m, kľudne aj na 1000m. O takejto vzdialenosti sa môže nočnému videniu len a len snívať 🙂 . Veľkou „nevýhodou“ lacných nočných videní, a hlavne digitálnych je, že musíte používať infra prísvit a teda okolie a zver o vás vie a registruje vás. Skúšal som rôzne infra prísvity, laserové aj diódové, 830nm aj 940nm. Na každé zver reagovala. Niekedy menej, niekedy panickým útekom. Niekedy sa zdalo, že zver nereaguje na infra svetlo, ale už o pár minút bola situácia opačná. Tu je veľká výhoda termokameriek – nepotrebujú žiadny prísvit, pracujú len s tepelnou stopou a zver o vás absolútne nevie.  

 

Video č.5, daniele na krmovisku, vzdialenosť 50m, digitálne nočné videnie ATN s infra prísvitom 830nm

Je vidieť ako sa infra prísvit odráža od očí zvierat. Na trhu sú aj nočné videnia 3 a vyššej generácie, ktoré skoro vôbec nepotrebujú infra prísvit. Majú také veľké zosilnenie, že viditeľný obraz vedia „vyrobiť“ aj za pomoci svetla hviezd, alebo za pomoci svetelného pozadia niekde z najbližšieho mesta.  Cena takýchto prístrojov ale atakuje ceny špičkových termokamier a za takýchto podmienok je asi rozumnejšie kúpiť za tú cenu kvalitnú termokameru, ako nočné videnie gen3, 3+ …  🙂  .

 

Dúfam, že som vás svojim článkom aspoň trošku zorientoval v tom, aký je rozdiel pri pozorovaní termokamerkami a nočnými videniami. Dúfam že sa teraz hlavne tí neznalí problematiky, budú vedieť lepšie rozhodnúť či ísť do nočného videnia, alebo do termokamerky.

Lovu zdar priatelia.

Volodo.

 

14
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
Václav Jakubský
Host
Václav Jakubský

Ďakjuem za super článok. Po jeho prečítaní mi vychádza že viac odporúčate termálnu kameru ako digitálne nočné videnie. Mohol by som poprosiť aký konkrétny typ kamery by ste mi odporučil?

volodo
Člen
volodo

Václav, na aký účel budeš termokamerku používať ? Ako prehľadovú, alebo potrebuješ vidieť detaily ? Do akej cenovej relácie sa musíš vojsť ?

Václav Jakubský
Host
Václav Jakubský

prehladovu, +-2tis.

volodo
Člen
volodo

Môžem ti v tejto cenovej hladine doporučiť PULSAR Quantum Lite XQ30V, predáva sa v cenách cca 1400€, alebo trošku lepší model aj s nahrávaním fototiek a to model PULSAR HELION XQ 38. Hlavne posledne menovaný je naozaj dobrý. Predáva sa v cenách cca 2300€. Presné ceny si nájdi na internete.

Elena
Host
Elena

Pokiaľ viem,tak u nás sú nočné zakázané,tak o čom sa bavíte???

volodo
Člen
volodo

Milá pani/slečna, musím vám napísať, že teda neviete. Článok je o POZOROVACÍCH prístrojoch a tie žiadny zákon nezakazuje.

Peter
Host
Peter

Pobaví ma keď niekto píše o veciach do ktorých sa rozumie ako hus do piva, pravda Elena 🙂

mikus57
Člen
mikus57

Mám malý pozorovák EOTech M914 PVS-14 gen3+. Aj keď je zamračené v noci vidím ako cez deň. Mám problém s tým,že mi veľmi slzia oči, keď dlhšie pozorujem. Je pozorovanie termom šetrnejšie na oči? Dík za odpoveď.

volodo
Člen
volodo

Musím Ťa sklamať Mikus57. Aj od termokamerky bolia oči 🙁 Ja to riešim tak, že mám jas stiahnutý na minimum (1,2) a mám nastavenú čiernu paletu s horúcou bielou. Vtedy je obraz tmavý a len prípadné živé tvory sú vykresľované bielou farbou. Takto sa dá s očami vydržať celkom dlho. 🙂 Pozorovanie robím krátko a potom termokamerku položím na lavicu vedľa seba. O pár minút ju znovu zapnem a popozerám. Týmto sa šetria nie len oči, ale aj batérie prístroja…

Radko
Host
Radko

Pozdravujem autora. Uvažujem o kúpe terma na pozorovanie. Nemám problém s euráčmi, tak by som chcel to najlepšie čo je teraz v predaji. Čo by ste mi odporučil???

volodo
Člen
volodo

Nepoznám všetky termokamerky ktoré sú na trhu, nie som predajca,som len fanúšik a rád testujem. Z toho čo som mal možnosť zatiaľ držať v ruke by som Vám dal do pozornosti termokamerku Pulsar Helion XP50. predáva sa v cenách cca 4200-4500€. Je to zatiaľ to najlepšie čo som mal v ruke.

Radko
Host
Radko

Dík

tanak
Člen
tanak

dobrý uväzujem o kúpe Termovízii ATN OTS – HD 384 1,25-5x tak sa chcem opytat na Vás názor ,alebo ak mate nejakú skúsenost .KUPIT ALEBO NEKUPIT ALEBO NIECO INE.

volodo
Člen
volodo

V tej cenovej relácii je to ok. Ak by ste však mal o nejakú stovku navyše, tak vám dám do pozornosti Pulsar Helion XQ19 / XQ38.