Aké je skutočné pozadie dnešného stavu diviačej zveri ?

obr.: Simona Benčaťová

Podobne ako u vysokej tak aj u diviačej zveri ( čiernej ) sa veľakrát stretávame s tým, že v médiách sa širokej verejnosti prezentuje čierna ako tá, ktorá spôsobuje poľnohospodárom veľké škody na ich poliach.

obr.: www.forestportal.sk/

Priložená mapka znázorňuje rozšírenie čiernej na území Slovenska. O vzťahu poľovníci vs. poľnohospodári aj na tejto web stránke už bolo písané. Jediné čo zaznieva z druhej strany na adresu nás poľovníkov je, že stavy čiernej sú preto tak vysoké, lebo ich málo lovíme. A k tomu ešte prirátajme AMO ( Africký Mor Ošípaných ) a opäť sme poľovníci na „výslní“. V jednom z predchádzajúcich článkov na tomto webe som písal, že ako je to už na Slovensku bežné, kto chce psa biť, palicu si nájde.

Čo sa týka dnešného stavu čiernej, nie je to také jednoduché. Podobne ako som písal v predchádzajúcom článku o vysokej, aj v súvislosti s dnešným stavom čiernej lov je súčasťou riešenia, ale nie je príčinou problému.

Bolo napísaných veľa vedeckých štúdií, kde boli uvedené výsledky výskumu na ulovenej čiernej v reálnych podmienkach v západnej resp. strednej Európe. Mnohé z nich som prečítal a pokúsim sa Vám laicky sprostredkovať ich výsledky, ktoré poukazujú na skutočnú príčinu dnešného stavu čiernej aj na Slovensku.

V mnohých vedeckých štúdiách sa uvádza, že v súvislosti so zmenou klimatických podmienok, čo sa týka aj podnebia na Slovensku, dochádza k zásadným zmenám v potravinovej situácii u čiernej. Zimy už nie sú tie, ktoré si mnohí z vekom aj skúsenosťami starších kolegov poľovníkov pamätajú.

Rozhodujúcimi faktormi dnešného stavu čiernej sa stali okrem dĺžky denného svetla počasie a dostupnosť potravín. Niekto by mohol namietať, že sa zabúda na situácie, kedy sa lovia vedúce bachyne. Áno situácia okolo ulovenia vedúcej bachyne je znakom nezodpovedného prístupu poľovníka a môže mať vážne dôsledky pre populáciu čiernej. S tým sa nedá nesúhlasiť.

Čo sa týka počasia, tak jeho súčasné zmeny sú výsledkom ľudskej činnosti od jej vzniku až do dnešnej doby. Tieto nedokážeme zmeniť, ale len ich spomaliť. V súčasnosti počasie napomáha tomu, že čierna má počas roku dostatočné zdroje krmiva. Rozľahlé lány kukurice a obilia poskytujú čiernej nie len bezpečný úkryt pred poľovníkmi, ale tiež bohatý zdroj krmiva. Niekto sa môže spýtať, ako súvisí dostupnosť potravín s dnešným stavom čiernej. Odpoveďou nech sú mu nasledujúce riadky.

V prípade čiernej môžu samice pohlavne dospieť už v prvom roku života. Toto zistenie už bolo v literatúre veľakrát uvádzané a učili sme sa to aj mi poľovníci v kurzoch. Informácie o minimálnom veku s ohľadom na dosiahnutie sexuálnej zrelosti, ktoré uvádzajú Cellina (2007), Delcroix a kol. (1990) podľa hodnotenia nálezov vo vaječníkoch, sú 4 až 11 mesiacov. Ako sa uvádza v štúdiách (Appelius 1995, Ahmad a kol. 1995, Biber & Ruf 2005, Malmsten a kol. 2017) u čiernej nie je pre vstup do puberty rozhodujúcim faktorom vek, ale určitá minimálna hmotnosť jedinca. V literatúre môžeme nájsť minimálne hmotnosti po vývrhu, ktoré sa pohybujú medzi 14 kg (Linderoth et al. 2010) a 28 kg (Stubbe & Stubbe 1977). Vyšetrenia prevedené v Bádensku-Wurttembersku ukázali, že koncentrácia pohlavného hormónu, ktorý spôsobuje zápach kancov, stúpa až do veku 10 mesiacov a v tomto veku dosahuje prahovú hodnotu pre vstup do puberty (Treyer 2008). Tu je potrebné uviesť, že mernou jednotkou tohto pohlavného hormónu je nanogram / gram tuku. Tuk vzniká predsa z krmiva. Koncentrácia hormónu u samíc dosahuje prahovú hodnotu pre sexuálnu zrelosť na konci 8 mesiaca a jeho mernou jednotkou je nanogram / mililiter krvnej plazmy. Napr. autori Mauget & Boisson (1987) vo svojej štúdii uvádzajú zvýšenie koncentrácie hormónu ako bodom sexuálnej zrelosti od 9 mesiaca pri telesnej hmotnosti 30 až 35 kg. Štúdia tiež poukázala na to, že vrchol bol dosiahnutý v mesiacoch január a marec a najnižšie hodnoty boli od júla do septembra. Keď zoberieme do úvahy, jednak kedy sa rodia diviačatá, jednak možnosti prístupu čiernej ku krmivu počas roku a kedy prebieha ruja, tak závery sa ponúkajú samy.

A to nie je všetko. Väčšina cicavcov využíva zdroje uloženej energie v tele na prekonanie najzložitejších štádií rozmnožovania ( posledné štádium gravidity, skorá laktácia ) a pretože čierna vyžaduje viac energie na reprodukciu, je preto viac závislá od konštantného príjmu krmiva ako iné kopytníky. Čierna využíva energiu z rezerv, ktoré nazhromaždila počas predchádzajúceho leta a jesene v rozľahlých lánoch kukurice a obilia, ktoré vysádzajú poľnohospodári. V nich má čierna dostatok času na to aby sa zotavila z vysokej spotreby energie ešte pred ďalšou reprodukciou.

A teraz niečo do vlastných radov. Bezhlavým prikrmovaním čiernej, ako prostriedku na získanie finančných prostriedkov z hosťovských spoločných poľovačiek, sme prispeli a tiež prispievame k dnešnému stavu v populácii čiernej. Prebiehajúce omladzovanie populácie čiernej tiež tomu prispieva.

Na záver je potrebné pripomenúť, že podmienky na dnešný stav populácie čiernej vznikali niekoľko rokov a bolo by naivné si myslieť, ako to vyznieva z „jednostranne vedených“ novinárskych článkov, že náprava je možná v krátkej dobe len činnosťou nás poľovníkov, ktorí máme byť za to v plnej miere zodpovední. Omyl, na dnešnom stave v populácii čiernej nesú spoločnú vinu počasie, činnosť poľnohospodárov, lesníkov a samozrejme svoj podiel na dnešnej situácii nesieme aj my poľovníci. Tak ako ide o spoločnú vinu, musí aj riešenie súčasnej situácie vychádzať zo spoločnej spolupráce poľnohospodárov, lesníkov a nás poľovníkov.

Dôležitú úlohu pri riešení zohráva informovanosť širokej aj poľovníckej verejnosti o skutočných príčinách danej situácie a zabrániť prenikaniu jednostranných informácii, ktoré nie sú založené na vedeckých podkladoch a radšej skĺznu do oblasti „bulvárneho plátku“ .

Autor: Ján Krnáč

 

2 Comments

  1. Najprv takto:
    https://horou.sk/spravy/k-31-12-2018-bol-plan-lovu-diviaka-splneny-na-takmer-90/
    K 31.12.2018 bol plán lovu diviaka splnený na takmer 90%
    Podľa hlásení z okresných úradov bolo v poľovných revíroch na Slovensku ulovených spolu 50 939 diviakov, čo predstavuje približne 89,92% z plánovaného lovu. Diviačatá a lanštiaky sa môžu loviť po celý rok, diviačice a dospelé diviaky od 1. júla do 15. januára. Do 30. júna 2019 je však povolený mimoriadny lov diviakov vo všetkých vekových kategóriách ako opatrenie proti hroziacemu africkému moru ošípaných.
    Kvóta lovu diviaka lesného
    Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola určená kvóta na lov diviaka lesného v poľovníckej sezóne 2018/2019 v počte 56 652 ks.
    Podľa hlásení z okresných úradov bolo v poľovných revíroch na Slovensku ulovených spolu 50 939 diviakov, čo predstavuje približne 89,92% z plánovaného lovu.
    Opatrenie proti AMO
    V súčasnosti vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povolenie na mimoriadny lov diviačej zveri v kategórii dospelý diviak a diviačica v termíne od 18.01.2019 do 30.06.2019 vo všetkých poľovných revíroch v rámci Slovenskej republiky.
    Tabuľka je v linku

    OOP Diviačica Diviak Lanštiak Diviača SPOLU
    plán lov plán lov plán lov plán lov
    Bratislava 208 135 174 157 796 941 1677 1133 2366
    Trnava 168 111 163 192 613 1667 1556 1509 3479
    Nitra 335 302 229 285 1002 2211 2179 1726 4524
    Trenčín 580 390 447 248 2737 3057 5983 4447 8142
    Banská Bystrica 1204 1086 1035 928 4164 4796 9486 6270 13080
    Žilina 388 292 386 235 1859 1815 4294 2793 5135
    Prešov 692 444 516 267 2531 2049 5430 3831 6591
    Košice 338 471 321 427 1533 3414 2986 2715 7027
    VLM 61 81 40 55 146 185 395 274 595
    Sumár 3974 3312 3311 2794 15381 20135 33986 24698 50939

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.