Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
  • Autor
    Príspevky
  • #45498 Odpovedať
    @kiri

    http://snaturou2000.sk/zivocichy/bobor-vodny

    Pre vzácnu kožušinu, hodnotný tuk a škody, ktoré spôsoboval, bobra v mi­nulých storočiach prenasledovali a takmer vy­hubili. Zvyš­ky populácií sa zachovali na stred­nom toku Labe, dolnom toku Rhôny, v Poľsku a južnom Nórsku. Bobor bol do roku 1977 uvádzaný v Československu ako vyhynutý druh. Podľa zachovaných údajov zahynul v Čechách posledný bobor r. 1852. Na území Slovenska sa bobor hojne vyskytoval v povodiach Váhu, Hrona, Dudváhu, Dunaja a na Žitnom ostrove. Roku 1854 zastrelili bobricu na Hrone, r. 1855 chytili v petržalskom Pečenskom lese živého bobra, r. 1858 ulovili bobra pri Bratislave. Stopy bobrov zaznamenali v Bratislave ešte r. 1900. Prvé pozorovanie bolo na Záhorskej nížine v júli r. 1977, keď našli uhynutého bobra pri Jakubovských rybníkoch a druhé 31. mája 1981, keď usmrtilo bobra auto na štátnej ceste medzi obcami Tisinec a Duplín a v tom istom roku ešte jeden exemplár usmrtený autonusom bobor medzi obcami Nižná Polianka a Smiľno. Potom sa opäť začal šíriť, najmä v povodí Moravy a Dunaja. Tieto bobry pochádzajú z populácie založenej v roku 1972 na riekach Saizbach a Inn v Rakúskej republike začali postupne obsadzovat‘ najvhodnejšie lokality na Záhorí. Prvé bobrie stavby tu boli zaznamenané až v roku 1995. Na slovenskom úseku Dunaja bol potvrdený obnovený výskyt v roku 1985. V porovnaní s Moravou sa tu nachádza menšia populácia, zrejme z dôvodu vyššieho stupňa odprírodnenia brehov. Populácia sa rozširuje d’alej do vnútrozemia, od roku 1995 bol zistený v Jurskom Šúri a na Dudváhu pri obci Mostová. Výskyty bobra na severnom a východnom Slovensku pochádzajú z jedincov prirodzene migrujúcich z obnovených populácií v Pol’sku. Na rieku Poprad preniká bobor od roku 1986. Výskyt bol potvrdený aj pri Spišskej Belej. Na východnom Slovensku má bobor trvalejší výskyt na homom úseku rieky Ondavy v katastri obce Cigla. V roku 2005 bol zistený v Krpelianskom kanáli medzi obcami Turany a Sučany a to na základe odtlačku na pieskovom podklade.

    Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčeky materiál prinášajú a podávajú. Obi­dve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104-107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1-2 (2-5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch a dožívajú sa 15-20 rokov. Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonky lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárskymi plodinami.

    Viac na linku

    #45499 Odpovedať
    @kiri
    #45500 Odpovedať
    @kiri
    #45501 Odpovedať
    @kiri

    http://www.enviromagazin.sk/enviro5_2/bobor.html

    <center>
    <h2> <u><span style=“color: #ff0000;“>Bobor – opäť udomácnený druh v našej prírode .</span></u></h2>
    </center>  Bobry boli v strednej Európe a teda i na území Slovenska približne v polovici minulého storočia vyhubené. Lovené boli hlavne pre kožušinu, ale aj pre „kastoreum“, čo je na olej bohatý sekrét párovej žľazy. Sekrétu bol pripisovaný pozitívny účinok na ľudský organizmus a verilo sa, že je prostriedok podporujúci potenciu. Táto povera bola jednou z príčin decimovania bobrích populácií.  Bobor vodný (Castor fiber) je najväčší európsky hlodavec a už podľa názvu je jasné, že jeho život je úzko spätý s vodou. Žije v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách. Na ich brehoch  si robí obydlia tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a vlastný suchý a priestranný brloh je položený vyššie. Ďalším možným obydlím bobrov sú „hrady“, navrstvené z konárov, dreva a hliny. Veľkosť bobrov môže dosiahnuť 1m dĺžky a váhu do 30 kg.Obe pohlavia sú rovnakého vzhľadu. Charakteristickým znakom je plochý chvost, cca 30 cm dlhý a 12-15 cm široký. Slúži ako kormidlo pri plávaní. Pri ponorení udrie chvostom o povrch hladiny a tým varuje aj ostatné bobry pred nebezpečím. Chvost je tiež spoľahlivým odlišovacím znakom od podobného vodného druhu-ondatry.  Prispôsobenie vodnému životu je vidieť tiež v tom, že zadné nohy majú plávaciu blanu. Nosné aj ušné otvory sú uzatvárateľné. Mimoriadne hustá srsť (kožušina),chráni zviera proti strate tepla a dobre namastená proti preniknutiu vody ku koži.Je to dôležité hlavne v zimnom období, kedy plávajú aj v studenej vode pod ľadom, nakoľko bobry nemajú zimný spánok. K masteniu srsti používajú sekrét žľazy z oblasti análneho otvoru.
    Bobor
    <i>3) Vzácny fotografický „ úlovok “ Jaroslava Mikuša</i>

    Okrem vonkajších sú životu vo vode prispôsobené aj vnútorné orgány. Obzvlášť veľká je kapacita pľúc a okrem nich slúži na výmenu kyslíka aj pečeň.Vďaka tomu môže bobor zostať pod vodou aj 12-15 minút.
    Ďalším charakteristickým znakom bobrov je ich chrup, prispôsobený na spôsob výživy. Mohutné hryzáky s oranžovofarebným emailom pracujú s tlakom cca 80 kp (u človeka je to max. 40kp). Tento „pracovný“ nástroj na ohryz dreva má výhodu v tom, že sa neustále obnovuje (dorastá). Spodné sa opotrebovávajú rýchlejšie, nakoľko s nimi hryzú drevo. Vrchné akoby pridržiavali drevo a pôsobia ako opora spodným. Preto aj spodné hryzáky dorastajú rýchlejšie.
    Z hľadiska výživy sú čistí vegeteriáni. Počas jarných a letných mesiacov prevažuje bylinná strava – vodná a brehová vegetácia.Cez zimné mesiace musí prejsť na inú formu potravy, tou je kôra hlavne mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza) a jemné vetvičky padnutých stromov. Preto ohryzáva, až „zotne“ dreviny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti brlohov hlavne na brehu vôd.Nie každý kmeň, ktorý načne, ohryzie úplne. Niekedy začne pracovať na jednom kmeni, ktorý nechá a vyberie si ďalší. Zubami nehlodá milimeter po milimetri, ale celé triesky, ktoré potom môžme nájsť na zemi okolo pňa, ako vidno aj z fotografickej prílohy. Čas, za ktorý „zotne“ kmeň stromu je rozdielny, ale dá sa zovšeobecniť, že za noc môže zvládnuť strom o priemere 25-30cm.
    V našich podmienkach z hľadiska druhov stromu ohrýza všetky dreviny až na jednu výnimku, ktorou je agát. Samozrejme, že dáva prednosť už spomenutým mäkkým drevinám a uprednostňuje kmene o menšej hrúbke.Nachádzame však prípady padnutých kmeňov aj vyše 50 cm priemeru.
    Nesprávny je názor, že bobor môže určovať smer pádu stromu. Stromy často padnú do vody preto, lebo rastú už na brehu naklonené smerom k vode. Spravidla sa bobry vyhnú padajúcemu stromu. Prípadne bežia od miesta, ako ukázali pozorovania v ZOO. Vyskytli sa však aj prípady úhynu, keď padajúci strom pritlačil utekajúceho bobra.
    Párenie sa deje v zime vo vode, počet mladých býva v priemere 2-3. Samica pred pôrodom vytlačí samca z brlohu a aj mladé z minulého roku opúšťajú väčšinou brloh a začínajú si hrabať ďalšie nory. Novonarodené mladé pijú cca dva mesiace matkino mlieko, v máji-júni už ohrýzajú mladé lístky a vetvičky, rýchlo rastú a na jeseň dosahujú 7-8 kg. Priemerne sa dožívajú 15-20 rokov.
    Bobry opäť voľne žijú v našej prírode vďaka  tomu, že v Rakúsku sa uskutočnila koncom 70tich rokov úspešne reštitúcia – znovuvysadenie bobrov do prírody.  Od mája 1976 bolo v lužných lesoch východne od Viedne pokusne vysadených niekoľko párov bobrov (škandinávske, východoeurópske i kanadské) , ktoré našli v tomto území vhodné životné podmienky a od polovice 80tich rokov sa šírila populácia Dunajom a Moravou aj do okolitých území. Na Záhorí i okolo Bratislavy máme v súčasnosti možnosť nájsť bobrie ohryzy a ďalšie dôkazy ich prítomnosti na viacerých miestach. Dnes žijú bobry aj na niektorých miestach severovýchodného Slovenska, kam sa dostali migráciou z Poľska.
    Tento plachý a zaujímavý živočích teda po dlhom období neprítomnosti patrí dnes medzi stálych zástupcov našej fauny. Ochrana bola legislatívne ustanovená r.1992 vyhláškou Slovenskej komisie pre ŽP, ktorá dopĺňa zoznam vyhlášky SNR č.125/65 Zb.o ochrane voľne žijúcich živočíchov aj o bobra vodného.

    <span style=“color: #000099;“>Slavo Vongrej</span>
    <span style=“color: #000099;“>SAŽP – CUPER Bratislava</span>
    snímky: autor  ( l ) Jaroslav Mikuš ( 2,3 )

    #45502 Odpovedať
    @kiri

    Tak – zaujímavý článok od TANAP-u. Naozaj je tu vítaný? Asi iný názor – po nedávnych potopách – bude mať správa slovenských tokov…na priehradotvornú činnosť bobra a ničenie stromov na brehoch a vytváranie prekážok tokom.

    http://spravatanap.sk/web/index.php/component/content/article/11-aktualne/303-navrat-bobrov-na-liptov

     

    #45594 Odpovedať
    @kiri
    #45595 Odpovedať
    @kiri

    Aj keď sa bobor u náš (ešte) neloví, inde sa loví – a aj pripravuje na jedenie ( o tom neskôr) a teda sa dá ísť si uloviť bobra do iných krajín – napr. do Fínska. Ako na to? prečítajte – zaujímavé.

    http://www.faha.sk/clanky/57-lukom-na-bobra-iny-kraj-iny-mrav.html
    <p style=“font-weight: 400;“>Poľovný zákon vo Fínsku vyžaduje, aby bol pri love bobra šíp spojený s lukom pomocou lanka. Na takéto lanko je potrebný špeciálny navijak, lebo vystrelený šíp ho odvíja takou rýchlosťou, že použitie starého rybárskeho navijaka alebo inej metódy by bolo nebezpečnejšie pre strelca ako pre lovenú zver. Najčastejšie sa používajú špeciálne navijaky určené na lov rýb lukom (bowfishing), ktoré sú vybavené silným a veľmi odolným lankom. Počas mimoriadne chladných dní sa niekedy dá toto lanko použiť len raz. Ak sa namočí, môže v navijaku zamrznúť a pri ďalšom výstrele ohroziť strelca. Zasiahnutý bobor môže podplávať potopené konáre a vynoriť sa na druhej strane. V obidvoch prípadoch sa vám zíde náhradné lanko, uložené v plastovej trubke, ktorá sa dá pripevniť na stabilizátor luku. Ak lankom s prvým šípom nedokážete uloveného bobra vytiahnuť, môžete siahnuť po klasickom laminátovom šípe určenom na rybolov. Avšak tento šíp by sa nikdy nemal používať na prvý výstrel na bobra. Na rýchle a humánne usmrtenie lovenej zveri je nevyhnutný šíp s plnohodnotným loveckým hrotom!</p>
    teraz bacha:
    <p style=“font-weight: 400;“>Mnohí zahraniční poľovníci chcú uloviť bobra ako trofej. Vtedy je jeho využitie jasné, na preparát. Miestni poľovníci však zužitkujú celé zviera. Správne odraná a vyčinená koža je veľmi kvalitná a považuje sa za luxusný produkt. Koža z chvosta, jemná a so štruktúrou šupiniek, sa okrem iného používa na rukoväte tých najdrahších ručne robených tradičných lukov. No a mäso? Väčšie kusy, napríklad stehná a chrbát, sa údajne skvelo hodia na údenie, pečenie či pomalé dusenie. Ostatné mäso treba namlieť a vyrobiť z neho vraj fantastické bobrie hamburgery. Ostala ešte jedna použiteľná časť bobra: pachové žľazy. Neviem, či to robia aj Fíni a iné severské národy, ale Švédi ich zalejú vodkou a nechajú rok odstáť. Túto „špecialitu“ ponúkajú poľovným hosťom zo Slovenska. Tí si po takomto „kulinárskom zážitku” povedia, že niektoré veci stačí v živote ochutnať naozaj iba raz!</p>

Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
Odpoveď na: BOBOR
Vaše údaje: