Berieme pri streľbe ohľad na seba a aj iných účastníkov lovu ? Často sa v literatúre píše, že človek má päť základných zmyslov – zrak, čuch, hmat, chuť a sluch, pomocou ktorých vníma okolitý svet. U nás poľovníkov sú najčastejšie využívané – zrak, v niektorých situáciách čuch a sluch.
Všetci dobre vieme, že hlučné prostredie je veľmi nebezpečné, ale často krát si ani neuvedomujeme, aké veľké je riziko poškodenia nášho sluchu a tiež sluchu psov pri streľbe na zver. Niekto by mohol namietať, že veď keď som sám na poľovačke a vystrelím len jednu ranu, na viac táto smeruje od strelca, nič sa nemôže stať.
Existuje dostatok dôkazov o tom, že aj pri takomto nie často sa opakujúcom hluku z výstrelu sa môže nepriaznivo ovplyvniť kvalitu sluchu. Zvuk je mechanické vlnenie, ktoré prechádza zvukovodom do sluchového orgánu, kde na chvenie reagujú zmyslové bunky a pomocou sluchového nervu je prenášané k ďalšiemu spracovaniu v mozgu. K zmyslovým bunkám sa zvuk dostáva aj cez kosti lebky. Obecne pod hlukom rozumieme každý zvuk alebo zvuky, ktoré škodia ľudskému organizmu a ktoré vyvolávajú nepríjemné pocity a môžu mať aj škodlivé účinky. Intenzita hluku sa udáva v decibeloch ( dB ), ktoré sa merajú logaritmicky tzn. že pokiaľ sa zvuk zosilňuje po 10 decibeloch je každý nasledujúci stupeň desaťkrát silnejší ako predchádzajúci. Teda 20 dB je desaťkrát silnejší zvuk než 10 dB , ale 30 dB je už stokrát silnejší ako 10 dB.
Lovecká streľba je jednou z činností, pri ktorej dochádza k produkcii takého množstva hluku, ktoré môže viesť k poškodeniu zdravia lovca. Dôsledky ho môžu postihnúť hneď alebo po dlhšej dobe. Experti hovoria, že dlhodobá expozícia hluku nad 85 dB spôsobí poruchu sluchu človeka a hluk 130 dB vníma tento ako bolesť a už po krátkej dobe dochádza k trvalému poškodeniu sluchových orgánov. Hluk výstrelu vnímame subjektívne ako jednu ranu, aj keď pochádza z niekoľkých zdrojov. Prvý zvuk za určitých okolností počuteľný napr. keď zbraň nevystrelí, sa ozve pri dopade úderníka na zápalku. Ďalšie zvuky vznikajú pri pohybe strely v hlavni zbrane. Ako náhle strela opustí hlaveň, dochádza k prudkému prúdeniu prachových plynov von. Posledný zdroj zvuku vzniká pri lete strely vzduchom. Všetky tieto zdroje zvuku nasledujú tesne za sebou a preto ich vnímame ako jeden.
Okrem samotnej hodnoty hluku a frekvenčného spektra sa pri zbraniach s veľkou počiatočnou rýchlosťou negatívne prejavuje aj strmosť tlakovej vlny. Ide o čas, za ktorý sa dosiahne maximálna hodnota zvuku. Tento čas je pri výstrele kratší ako 0,2 s. Pri výstrele prevažujú vyššie frekvencie, ktoré majú škodlivý vplyv na vnútorné ucho. Tieto akoby úrazy sa nazývajú akutraumy. Akutrauma sa prejavuje nedoslýchavosťou a pískaním rôzneho druhu, pocitom záľahu v ušiach, precitlivenosťou na silný hluk, bolesťou hlavy a podráždenosťou. Takýto stav môže nastať aj po jednom výstrele. Náchylní k poškodeniu sluchu sú osoby, ktoré prekonali zápal stredného ucha, úrazy hlavy a degeneratívne poruchy vnútorného ucha.
Intenzitu hluku meranú okolo strelca vo vzdialenosti 15 m od ústia hlavne zbrane znázorňuje smerový diagram. Sú na ňom znázornené tri krivky. Vonkajšia krivka platí pre kaliber 7,62 x 39 bez použitia tlmiča hluku výstrelu, stredná krivka rovnakú muníciu aj kaliber ale s tlmičom hluku a vnútorná pre podzvukové strelivo s tlmičom hluku. Na diagrame sú vyznačené hladiny hluku v dB, pričom kritickou hranicou je 130 dB, kedy je veľké riziko trvalého poškodenia sluchového orgánu. Z diagramu je možné zistiť, akému nebezpečenstvu sa vystavuje osoba, ktorá sa nachádza pred úrovňou ústia hlavne bokom od dráhy strely. Zatiaľ strelec sa nachádza v oblasti s relatívne znesiteľnou hodnotou decibelov. Za strelcom dole vľavo od stredu dochádza k odklonu zvukovej vlny. Naopak osoba vedľa strelca je vystavená väčšej hodnote decibelov. Aj keď pri využití tlmiča dochádza k zníženiu intenzity hluku, v priamom smere má v meranej vzdialenosti oveľa menší efekt. Ako rastie vzdialenosť od ústia hlavne tak sa bude efekt tlmiča blížiť k nule.
Zdroj: http://guns.connect.fi/rs/
K zaujímavým výsledkom sa dospelo pri meraní pri výstrele z pištole, kedy vo vzdialenosti 60 m bol umiestnený mikrofón, ktorý zaznamenával akustické tlakové vlny. Merania sa vykonávali v lete a v zime pri súvislej snehovej pokrývke. Merania ukázali, že zvuk v zime pri súvislej snehovej pokrývke je nie len tichší ako v lete ale aj dlhšie trvá alebo dochádza k jeho skresleniu ( viď priložený graf -http://snow.usace.army.mil/Snow_acoustics/ ).
S akými hodnotami intenzity hluku môže poľovník uvažovať pri streľbe ? Tu si pomôžeme z údajmi v nasledujúcej tabuľke, ktoré boli uverejnené v Deutsche Waffen Journal – Extra 6.
Ďalšie hodnoty intenzity hluku pre brokové zbrane boli uvedené na www.jagd.it. – pre kaliber 12/70 28 g a 34 g dosahovala intenzita hluku vo vzdialenosti 10 m od ústia hodnotu 114,7 dB a pre kaliber 12/70 36 g hodnotu 115,1 dB.
Aké máme možnosti ochrany nášho sluchu pred hlukom výstrelu ? K dispozícii máme dve cesty ochrany sluchu.
a) Utlmenie hluku priamo u zdroja
b) Ochrana sluchových orgánov strelca resp. osoby nachádzajúcej sa v jeho blízkosti
a) Môžeme využiť tlmič hluku výstrelu. Ide o zariadenie, ktoré sa upevňuje na hlaveň zbrane a potláča akustický a optický povýstrelový efekt. Žiaľ, v našej legislatíve sa používanie tlmičov hluku výstrelu zakazuje. Vraj aby sa nepytlačilo, ale je skutočne toto dostatočný dôvod na ich zákaz ? Nechám na čitateľoch, ako sa k tejto problematike stavajú. Rozlišujeme bezkontaktné a kontaktné tlmiče. V literatúre sa uvádza, že bezkontaktné tlmiče nemajú žiadny vplyv na presnosť streľby a ich životnosť je teoreticky neobmedzená. Naopak pri kontaktných tlmičoch tieto môžu mať vplyv na presnosť streľby a životnosť je obmedzená na niekoľko ( 5 – 10 ) výstrelov. Pre lovecké účely sa používajú ešte mohutné oceľové bezkontaktné prepážkové tlmiče, ktoré sú naskrutkované na koniec hlavne. Ďalšou možnosťou je použitie subsonického ( podzvukového ) streliva s úsťovou rýchlosťou 310 – 330 m/s či už v brokových, malorážkových aj guľových zbraniach. Ich nižšia rýchlosť sa prejavuje nie len nižšou energiou ale často krát hlavne u guľových zbraní aj nižšou presnosťou. Spoločnosť SAKO udáva pre svoje subsonické strelivo kalibru 308 W vertikálny rozptyl 10 – 15 cm/100m.
b) Tu musíme hovoriť o tzv.pasívnej a aktívnej ochrane. Do pasívnej ochrany môžeme zaradiť klasické „špunty” a chrániče „sluchátka”. Tieto prostriedky ale v loveckej praxi nájdu asi malé uplatnenie, nakoľko pri ich využití dochádza k utlmeniu všetkých okolitých zvukov, teda aj tých, ktoré sú pre lov dôležité a potrebné ( lovecké povely, pohyb zveri, hlásenie psov a pod ). Uplatnenie si našli len pri streľbe na strelnici. V odbornej literatúre sa uvádza, že ich použitím dochádza k zníženiu hladiny hluku v rozsahu 15 – 40 dB. Do aktívnej ochrany radíme elektronické sluchátka, ktoré zvuky napr. reč, pukot zlomenej vetvičky alebo hlasové prejavy zveri sú prenášané dovnútra a tieto môžu byť aj zosilnené. Pri výstrele ale naopak dochádza k utlmeniu hluku výstrelu. Objavili sa už aj modely, ktoré umožňujú spojenie s externou vysielačkou alebo mobilom, čo uľahčuje vzájomnú komunikáciu. Otázkou ale zostáva ich vysoká cena.
Ak si uvedomíme, že zvuk je vlastne mechanické vlnenie a toto je možné nie len odtieniť ale aj odrazom zosilniť, potom môžeme využiť aj ďalšie možnosti. Najjednoduchšie by bolo, keby sme prestrčili hlaveň a puškohľad cez úzku štrbinu v stene kazateľnicového posedu alebo jednoduchej záštity. Dobrú prácu odvedú ďalšie bariéry hluku napr.obyčajná deka, krovie alebo prízemná vegetácia. Mali by sme sa vyvarovať streľby v uzavretých priestoroch ( kazateľnicové posedy ). V tomto prípade by sme mali okno, z ktorého strieľame zmenšiť závesom, alebo otvoríme okno na druhej strane a hlaveň vystrčíme čo najďalej ako je to možné. Zamedzíme aby hluk výstrelu, ktorý vstúpi dnu, bolo počuť viackrát. Nedoriešenou otázkou zostáva, ako sú hlukom z výstrelou „zasiahnutí” honci a psi v pohone a psi napr.pri dostrelnej rane.
Aj Vy ste sa už stretli so staršími poľovníkmi, ktorí zle počujú na ľavé ucho ? Vysvetlenie môže byť veľmi jednoduché. A nech si každý z čitateľov sám odpovie na otázku v názve článku.
Priznám sa, že by ma veľmi zaujímal názor odborníka-lekára, ktorý sa zaoberá touto problematikou. Možno sa ho niekedy dočkáme.
Autor: Ján Krnáč
