Kde končí naša zodpovednosť – 2.časť

V predchádzajúcej časti sme opísali, čo sa deje s vystrelenou strelou pri dopade a pohybe v tele zveri. Pritom sme vychádzali z toho, že strela zasiahla zver. Ako sa však správa vystrelená strela pri lete cez rôzny okolitý priestor v prípade, že minieme cieľ. Čo sa niekedy stáva.

Pozrime sa spoločne na to, čo sa s ňou môže stať ak letí ďalej. Pri testoch, výsledky ktoré prezentovali Univerzita v Berne (Vergleich der Gefährdung durch abgeprallte bleihaltige und bleifreie Jagdgeschosse ) a DEVA (Schlussbericht ) boli použité tri kalibre – 243 W, 308W a 9,3 x 74R, ktoré z pohľad energie zohľadňujú široké spektrum zbraní používaných pri love. Strieľalo sa nábojmi RWS, Nosler, Brenneke, Barnes, Reichenberger a Lapua či už s olovenými alebo neolovenými strelami na poľovnícku vzdialenosť 25, 50 a 100 m a to smerom do steny z prútia ( priemer prútu 6 mm ), na kmeň stromu ( priemeru 30 – 35 cm ), na mäkkú a lesnú cestu a na napr. ležiaci kameň. Bolo vystrelených 6 – 10 rán z každého kalibru a každého typu strely. Pritom sa sledovali také parametre ako napr.energia odrazenej strely a veľkosť uhlov β a λ ( viď obrázok ).

Uhol dopadu strely α sa pohyboval v rozsahu 2,50; 50; 100; 150 a 250, pričom s väčším uhlom nemá asi prakticky význam uvažovať. Veď napr. pri stojacom strelcovi a uhle dopadu strely 250 je miesto dopadu vzdialené od strelca ca 3,5m a pri streľbe z 3m posedu a uhle dopadu strely 250 je miesto dopadu vzdialené necelých 10 m. Ako môžeme pozorovať z tabuľky, ktorá znázorňuje max.hodnoty zachovanej energie strely napr.pri prechode striel stenou z prútia, tieto olovené či bezolovnaté stratili menej ako 2% svojej energie.

V 18 prípadoch vykazovali bezolovnaté strely väčší uhol β, pričom u olovnatých striel to bolo v 28 prípadoch. Bezolovnaté strely v prípade uhla λ vykazovali väčšie hodnoty v 22 prípadoch, pričom olovnaté strely v 24 prípadoch.

Pri testoch bolo tiež zistené, že bezolovnaté strely si pri odraze podstatne lepšie udržujú hmotnosť a energiu ako olovené strely. Vzhľadom na to, že podmienky pri testovaní neumožňovali meranie vzdialenosti kam až odrazené strely dopadli, boli tieto vzdialenosti namodelované a vypočítané. V prípade olovených striel sa vzdialenosti pohybovali v rozsahu 114 – 1470 m a v prípade bezolovnatých striel v rozsahu 79 – 1521 m. Vypočítané hodnoty pre zvolené kalibre sú prehľadne zoradené v nasledujúcej tabuľke.

Aj keď išlo len o testovanie striel, realita však môže byť ešte horšia. Uvádzané hodnoty majú len dokresliť situáciu, ktorá môže nastať, keď strela síce minula cieľ, ale pokračuje v lete ďalej. Hlavne majú poslúžiť každému poľovníkovi k tomu, aby sa v ňom pri každej streľbe na zver vždy prejavovala vysoká miera zodpovednosti, ktorá pre neho končí až pádom strely na zem.

Autor: Ján Krnáč