Veľakrát či už na chovateľských prehliadkach trofejí, v tlači alebo aj na tejto webovej stránke sa vedú polemiky o tom, aký starý je napr. vystavený alebo ulovený jeleň či srnec. Na chovateľských prehliadkach sú však okrem iných vystavené aj lebky jedného z najvýznamnejších voľne žijúcich predátorov a hlavného nositeľa lesnej besnoty prenosnej aj na človeka – líšky hrdzavej.
Vo väčšine prípadov sa z katalógov z chovateľských prehliadok dozvieme len bodovú hodnotu lebky líšky. Chýba mi tu však ešte jeden podľa mňa dôležitý údaj a tým je odhadovaný vek ulovenej líšky.
Najprv sa pozrime na to, čo sa uvádza o líške v Poľovníckej štatistickej ročenke Slovenskej republiky, ktoré spracováva Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Z dostupných ročeniek za r.2008, 2009 a 2011 môžeme zistiť JKS alebo odhadovaný stav líšok k 31.3. uvádzaných rokov, odstrel a úhyn. Uvádzané údaje sú prehľadne znázornené na pripojenom grafe.
Aj keď si myslím, že v skutočnosti budú počty vyššie, bolo by vhodné vedieť aj vekovú skladbu aspoň ulovených líšok na našom území. Podľa mňa sa odhadovaný vek ulovených líšok bude vo väčšine prípadov pohybovať v rozsahu 2 – 4 rokov. Vychádzam pri tom z predpokladu, že práve líšky v uvádzaných rokoch sú jednak vytláčané vekom staršími jedincami a tiež mladšie líšky si hľadajú svoje teritória. Mnohí kolegovia, pre ktorých je lov líšok už „diagnózou” vedia, ako je ťažké nie len natrafiť ale ešte aj uloviť starý kus.
V odbornej literatúre sa popisujú náročné a pomerne presné metódy na odhad jej veku – napr. tvar a veľkosť penisovej kosti lišiaka, hmotnosti vysušených očných čočiek alebo podľa vrstiev zubného cementu na výbruse priečneho alebo pozdĺžneho rezu zuba. Ale pre bežnú poľovnícku prax zostáva stále len odhad veku podľa zmien na zuboch v priebehu starnutia.
Na začiatku si pripomeňme stavbu a vývoj chrupu líšky hrdzavej, ktorý je podobný ako u väčšiny mäsožravcov – pes a vlk. V pravej a ľavej polovici hornej čeľuste má líška tri hryzáky ( I1, I2 a I3 ), jeden očný zub ( C ), štyri predstoličky ( P1, P2, P3 a P4 ) a dve stoličky ( M1, M2 ). V spodnej sánke vyrastá rovnaký počet zubov, len stoličiek je o jednu viac na každej strane (M1, M2 a M3 ). Teda trvalý chrup líšky má 42 zubov a mliečny len 28 zubov, kde chýbajú stoličky a prvé predstoličky.
Všetky mliečne zuby zostávajú približne do veku 3,5 mesiaca. Prvé trvalé zuby ( hryzáky I1 nazývané tiež kliešte ) začínajú rásť na konci júna a začiatku júla prvého roku života t.j. v čase, kedy líščatá začínajú prijímať tuhú stravu.. Súčasne s trvalými hryzákmi ( Ii )sa prerezávajú trvalé predstoličky ( P1 ) a o 1 – 2 týždne neskoršie stoličky ( M1 ). Koncom júla a v prvej polovici augusta sa prerezávajú trvalé očné zuby ( C ). Vo veku 4.mesiacov sa prerezávajú druhé stoličky ( M2 ) a hneď na to trvalé predstoličky ( P2, P3 a P4 ). Ako posledné sa objavujú v spodnej sánke stoličky M3. Rast trvalého chrupu končí približne v decembri t.j. približne vo veku 9.mesiacov, kedy sú všetky zuby prerezané a dorastené.
Informácie uvedené nižšie boli čerpané z prác prof.Dr.M.Stubbeho a pracovníkov Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne – prof. MVDr. Čeněk Červený, CSc. a doc. MVDr. Jiří Pikula, Ph.D.
Ak chceme zhodnotiť stupeň opotrebenia chrupu líšky, je potrebné zistiť, či skúmaný chrup nevykazuje viditeľné známky nepravidelnosti, čo v konečnom dôsledku môže viesť k zväčšeniu nepresnosti odhadu veku. V decembri prvého roku života nevykazujú kliešte ( hryzáky I1 ) žiadne alebo len nepatrné známky opotrebenia. Na kliešťach ( I1 ) v hornej čeľusti sú dobre viditeľné ich trojlaločné trecie okraje ( viď obrázok ). Na vnútornej strane stoličky M1 je možné vidieť objavujúci sa dentín len vo výnimočných prípadoch.
Po dovŕšení prvého roku života vykazujú korunky hryzákov v spodnej sánke viditeľné známky opotrebovania. V hornej čeľusti sú z veľkej časti opotrebované dlhé stredné laloky klieští ( I1 ) a hryzákov I2. Korunky hryzákov I3 nevykazujú viditeľné známky opotrebovania.
V decembri druhého roku života na hryzákoch v spodnej sánke zmizli laloky trecích okrajov a opotrebované plochy vykazujú priečne oválny tvar. V hornej čeľusti majú kliešte ( I1 ) celkom obrúsené trojlaločné trecie kraje, hryzáky I2 majú obrúsené stredné dlhé a vnútorné laloky, hryzáky I3 majú z časti obrúsený voľný lalok a na prvej stoličke M1 sa niekedy objavuje malý ostrovček dentínu. Na stoličke M2 sa tiež začína objavovať viditeľný dentín. V decembri tretieho roku života majú skúsné plochy zvyškov koruniek hryzákov ( Ii ) v spodnej sánke homoľovitý tvar. Aj hryzáky v hornej čeľusti vykazujú značné opotrebenie koruniek, kliešte ( I1 ) stratili viac ako 1/3 a hryzáky I3 viac ako ¼ svojich dĺžok. Na stoličke M1 v hornej čeľusti je viditeľná plocha dentínu. Opotrebenie stoličiek sa presúva smerom k vonkajšiemu okraji.
Pri štvorročných líškach opotrebovanie koruniek horných hryzákov pokračuje, pričom u klieští ( I1 ) sa tieto skrátili o viac ako ½ ich pôvodnej dĺžky a hryzáky I3 až na 1/3. Nápadné sú viditeľné ostrovčeky dentínu.
Pri starších jedincoch ( 5 – 6 ročných ) môže opotrebovanie koruniek horných klieští spôsobiť skrátenie ich dĺžky na menej ako ¼ ich pôvodnej hodnoty. Očné zuby môžu vykazovať stopy otupenia korunky alebo mať olámané vrcholy. Výrazné zmeny sú viditeľné aj na prvých stoličkách, ktoré líška používa najdlhšie.
Výrazné zmeny – skusné hrany a hrbolky – spôsobené opotrebením sú viditeľné na predstoličkách P4 a stoličkách M1 a M2, pričom skusné plochy sú hladké až vyhĺbené.
V chrupe veľmi starých jedincov často chýbajú hryzáky a predstoličky a očné zuby bývajú olámané. Pri aplikácii vyššie uvedených informácií je potrebné zo strany ich používateľa, aby ich tento dokázal vyhodnocovať s ohľadom na individualitu jednotlivých prípadov.
Autor: Ján Krnáč.
