Streľba vs. kukuričné pole.

V predchádzajúcich  článkoch  na tejto  web  stránke  sme  písali  ako pôsobí  napr.  odraz  strely  na  jej ďalší pohyb, spomínali sme vplyv bočného  vetru  a rozoberali  sme deformáciu  a fragmentáciu  strely pre  rôzne kalibre.  Na dokreslenie, ako sa správa strela, ktorá opustila hlaveň  flinty  pri  prechode  cez „prekážku“,  si  priblížime výsledok  testu uverejneného  v nemeckom  časopise  ( Jaegermagazin, 2011 ).

Väčšina  kolegov  zažila  situáciu,  kedy  stojac  pri  kukuričnom  poli  spozorovali  diviačiu  zver,  ktorá smerovala  do  kukurice.  Otázka,  na  ktorú  sa  test  snažil  nájsť  odpoveď,  a verím  že  aj  mnohí z návštevníci tejto stránky, bola

Môžeme steblá kukurice stojace za zverou využiť ako „lapače“ striel ?

V jeseni stojacim strelcom pred kukuričnom poľom sa steblá kukurice javia ako nepreniknuteľný múr. Niektorí, nechcem tvrdiť že väčšina z poľovníkov, sa domnievajú, že strela, ktorá prenikla do kukurice spotrebuje rýchlo svoju energiu a po nejakých 20 alebo 30 m spadne na zem. Za  účelom  objasnenia,  čo  je  pravdou  na  tomto  tvrdení  a pri  dodržaní  všetkých  bezpečnostných podmienok sa vykonal tento test. Pri teste boli použité flinty ( ilustračné foto ) guľobroková kozlica Blaser 97 a guľovnica Blaser R93.

2

Strieľalo sa v prípade guľobrokovnice Blaser 97 31,5 g jednotnou strelou Rottweil Brenneke Classic kaliber 12/70 a v prípade guľovnice RWS 19 g Uni Classic, RWS  16,7 g HMK a Norma 15 g Vulcan v Nemecku obľúbeným kalibrom na lov diviačej zveri 9,3 x 62. Vo vzdialenosti 40 m od okraja kukuričného poľa bola v kukurici umiestnená biela posteľná plachta rozmerov  210  x  145  cm,  ktorá  bola  uchytená  ako  palec  hrubou  trojicou  sklolaminátových  tyčí.  Pre strelca bola jediným záchytným bodom 6 m vysoká tyč umiestnená za posteľnou plachtou. Strieľalo sa zo streleckej trojnožky šikmo na riadky kukurice  zo vzdialenosti 40 m.  Z každého náboja sa vystrelilo 5-krát  t.j.  celkový  počet  20  rán.  V prípade  jednotnej  brokovej  strely  Brenneke  4  z 5  striel  zasiahli plachtu,  ale  žiadna  nebola  zachytená  a preto  nebolo  možné  zistiť  prípadnú  deformáciu  alebo fragmentáciu striel.  Aj  v prípade  guľových  striel  toto  nebolo  možné  zistiť.  Ako je  možné  vidieť  na pripojenom obrázku, všetkých 15 guľových striel trafilo posteľnú plachtu.

1

Zdroj:jaegermagazin.de

Veľkosť  a tvar  otvorov  po  strelách  u väčšiny  z nich  naznačoval,  že  počas  letu  neprišli  ku  styku s prekážkou  ale  tiež,  že  u niektorých  z  nich  dochádzalo  k väčšiemu  alebo  menšiemu  priečnemu „vybočeniu“  z priameho  smeru  letu.  Na  bielej  plachte  bolo  viditeľné  zelené  sfarbenie  po  zvyškoch z kukurice resp. prilepené častice z kukurice. Za posteľnou plachtou boli umiestnené za sebou dve lepenky, s rozmermi 50 x 50 cm a hrúbky 2 cm, ktoré  poskytli  cenné  informácie  o tom,  že  niektoré  z  použitých  striel  (  dve  jednotné  strely  do brokovnice a dve guľové strely )  po prekonaní vzdialenosti 40 m v kukuričnom poli disponovali ešte veľkou energiou.

Závery na základe výsledkov testu:

  • Jednotné  strely  do  brokovnice  kalibru  12/70  a guľové  strely  kalibru  9,3  x  62  môžu  aj  po prieniku kukuricou do hĺbky 40 m spôsobovať životu ohrozujúce zranenia.
  • Fragmenty  strely  môžu  rozširovať  radiálne  nebezpečenstvo  pre  okolie,  či  už  v prípade jednotnej strely alebo guľovej strely.
  • Zakázať streľbu v oblasti kukuričného poľa, ak v smere streľby sa nenachádza veľmi dlhé pole (  často  krát  sa  strieľa  vo  vykosených  priesekoch  kukurice,  a  streľbu  z kombajnu  už  radšej nespomínajme ).
  • Pozor, strela sa môže odraziť od kameňa alebo tvrdej hliny a potom  nekontrolovateľne letieť ešte aj niekoľko stoviek metrov.

Je  jasné,  že  za  rovnakých  experimentálnych  podmienok  prostredia  napr.  s veľmi  rýchlymi  strelami môžeme dosiahnuť odlišné výsledky. Spoľahnúť sa na to, že s „mojimi „ nábojmi sa pri takejto streľbe nemôže nič stať, je príliš veľkým hazardom. Nezabúdajme na to, že naša zodpovednosť pri výstrele končí až pádom strely na zem.  A to môže byť až po niekoľkých stovkách metrov a možno aj v inom smere v akom sme strieľali.

Autor: Ján Krnáč

 

3
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
lovec
Host
lovec


Pred istym casom doslo v Madarsku k podobnej nehode. Polovnik, ktory vystrelil na zver smerom do kukurice zasiahol traktoristu sediaceho v kabine. Zhodou okolnosti sa jednalo prave o kaliber 9,3×62. Vysetrovanim bolo zistene, ze strela „prestrelila“ viac nez 300 metrovy usek suvisleho kukuricneho porastu, prebila dvere na traktore a vazne zranila traktoristu.

jarik
Host
jarik

Prečo nie 9,3 a viac mm
Je to len jeden z argumentov ,hovoriaci proti používaniu takých „kanónov“ v poľných podmienkach (a hádam aj na spoločných poľovačkách). Myslím, že s primerane rýchlymi 6-7 mm kalibrami by boli výsledky testu pre kukuricu ,ako lapač striel určite priaznivejšie.Ale ak sa chce niekto silou mocou opičiť po štátoch, kde zver patrí tomu revíru , v ktorom je dohľadaná (SRN) nech si najprv uvedomí ,ako to môže bohužiaľ skončiť. Nemali by sme pre poľovnícky úspech zabúdať na iných ľudí , či ich majetok…

Krnac
Host
Krnac

Odp.: Streľba vs. kukuričné pole.
Jarik píšeš – Myslím, že s primerane rýchlymi 6-7 mm kalibrami by boli výsledky testu pre kukuricu ,ako lapač striel určite priaznivejšie. A to je práve „kameň úrazu“, že viacerí poľovníci si myslia, ale nie je to nejako dokázané napr.testom podobným tomu, aký je opísaný v článku. Cieľ článku je uvedený v poslednom odstavci. Že sa v článku uvádza kaliber 9,3 rovnako aj v komentári lovca je len náhoda. Kľudne to mohol byť iný kaliber. Nejde o to si niečo myslieť, ale je potrebné si to aj prakticky overiť. Nezabúdajme na to, kde končí pri streľbe naša zodpovednosť.