Príčin prečo sme nezasiahli cieľ môže byť hneď niekoľko. Jednou z nich, o ktorej sa síce píše aj v knihách, ale väčšina poľovníkov má o nej len neúplné alebo hmlisté informácie, je tzv.olejový výstrel. V dôsledku prítomnosti oleja vo vývrtu hlavne dochádza k zmene trecieho odporu strely v hlavni, čo spôsobuje zmenu v kmitaní hlavne a následkom toho sa mení uhol výstrelu. A v neposlednom rade sa zmení miesto dopadu. Ale kam vlastne strela dopadne ? Je to pri každej zbrani rovnaké ? Akú úlohu hrá pri tom množstvo oleja ?
Priveľa otázok, ale žiadna relevantná odpoveď. V minulosti sa podobné otázky objavili aj na fóre tejto web stránky. Aj keď je každému na prvý pohľad jasné, že každá zbraň sa bude správať inak, len praktická skúška môže dať aspoň zmysluplné výsledky. V júli roku 1999 sa v nemeckej odbornej poľovníckej tlači (http://www.djz.de ) písalo o výsledkoch testu, ktorého cieľom bolo zodpovedať otázky týkajúce sa tzv.olejového výstrelu.
Hľadali sa odpovede na nasledujúce otázky :
1) Hlaveň po vyčistení ľahko natretá olejom
2) Hlaveň pre výstrelom dosucha vytretá čistiacim filcom a olej odstránený
3) Ľahký olejový film v nábojovej komore – hlaveň suchá
4) Olej v nábojovej komore aj v hlavni ako v prípade 1)
5) Olej v nábojovej komore, ale hlaveň suchá ako v prípade 2)
Vzhľadom na rôznorodosť typov a kalibrov poľovných zbraní na vtedajšom trhu a časovú náročnosť, boli pre test vybrané len niektoré zbrane:
a) Repetierer 98er .22-250
b) Repetierer 98er 9,3 x62
c) Repetierer Steyr 30/06
d) Blaser K 77 6,5×57
e) Drilling Krieghoff Neptun Primus 7×65 R
Zbrane boli pomocou nastreľovacieho stojanu nastrelené na 100 m, pričom rozptyl zásahov sa pohyboval v kruhu o priemere 30 mm. Používali sa strely vyrobené z tombaku. Je na škodu veci, že v článku sa neuvádza, aké typy striel sa používali pri teste. Pri pohľade na vyššie uvedené otázky môžeme vidieť, že test sa zameral aj na prípady, kedy je olej v nábojovej komore. Strieľalo sa na terče, aké využíva spoločnosť Brenneke.
S pripravenými a označenými zbraňami sa v prvý deň strieľalo len raz a nasledujúci deň sa previedli ďalšie dva kontrolne výstrely. Samotné výsledky testu sú znázornené na nasledujúcich grafoch.
Podľa zverejnených výsledkov olej v hlavni ovplyvňuje miesto dopadu strely ( miesto dopadu sa posúva smerom doprava ), ale nie tak ako by sa možno čakalo. Odchýlka oproti suchšej hlavni je väčšia, ale nie proporcionálne.
Naopak olej v nábojovej komore spôsobuje väčšie odchýlky ( tiež doprava ale viac smerom hore ), ako je vidieť na pripojených grafoch. Podľa zverejnených informácií podobné výsledky boli získané pri testoch vo Fínsku. Pokusy ukázali na to, že olej v nábojovej komore spôsobuje pri výstrele zvýšenie zaťaženia záveru zbrane, ktoré je vyššie ako pri skúšobnom náboji. Olej v nábojovej komore nie lenže, prispieva k zmene miesta dopadu strely, ale zároveň nepriaznivo ovplyvňuje životnosť jednoranových zbraní.
Relatívne najlepšie sa s olejom vyrovnal kaliber 9,3×62, kaliber 30/06 vykazuje naopak relatívne najväčšie odchýlky v oboch smeroch. Aj keď každá zo zbraní reagovala na prítomnosť oleja či už v hlavni alebo v nábojovej komore, je dôležité aby strelec pred výstrelom vedel, či je hlaveň dosucha vytretá a či nábojová komora neobsahuje stopy po oleji. Správne vyčistená zbraň zabezpečuje presnosť a zvyšuje životnosť samotnej zbrane, ale môže tiež rozhodovať o úspechu pri love.
Všetci poznáme známe príslovie –
„všetkého moc škodí „
Autor: Ján Krnáč
Použitá literatúra a obrazový materiál:
http://www.djz.de
http://www.brenneke-munition.de
olej
ako s grafu vyplýva, nikto sa nemôže vyhovárať na nejaký ten olej….
horšie by to bolo ak je hlaveň nečistená vôbec, alebo bola dokonca upchatá…..videl som stáva sa
olej
co ak sa pouzije teflonovy olej (triflow, flunatec)? tieto oleje vytovria tenku suchu – nemastnu vrstvu…