Veľká štvorka

Históriu ľudstva v kontexte pomeru veľké šelmy vs. človek môžeme označiť ako pestrú. Počas mnoho tisíc rokov nažívali veľké šelmyčlovek bez väčších problémov. Toto sa zmenilo, keď ľudstvo prešlo na kočovný spôsob života, kedy človek začal vnímať veľké šelmy ako nenávidených rivalov a začal s ich intenzívnym lovom.  Veľa krát v minulosti prenášali svoje túžby aj obavy na tieto veľké šelmy, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova význame. A o akých veľkých šelmách budeme hovoriť ? 

Medveď – Vlk – Rys

V minulosti sa týmto veľkým šelmám pripisovali nie vždy kladné vlastnosti, čím vznikali rôzne mýty a legendy napr. vlk sa v stredoveku stal zosobnením zla – vlkolak, rozprávkový príbeh o červenej čiapočke a pod; rys bol prezentovaný ako tajomný, nepredvídateľný a jeho zázračný zrak bol často spájaný s hororom a označovaný za nehospodárneho predátora ( vraj konzumuje len iba čerstvé mäso ); v prípade medveďa je tento vo väčšine prípadov popisovaný ako dobrák a pomocník, aj keď v niektorých filmoch je prezentovaný ako čistý „zabiják“. Všetky tieto mýty, legendy a príbehy sú však vhodné len pre psychológov, aby vypovedali niečo o duševnom stave a kultúre ľudí, ktorí to vymysleli a vymýšľajú ešte aj v dnešných časoch. Na druhej strane nás do dnešných dní fascinujú a ohromujú niektoré schopnosti týchto veľkých šeliem a niekedy túžime mať niektorú z ich vlastností ( napr. silný ako medveď, hladný ako vlk a pod. ).

 

Medveď – niekde som čítal prirovnanie dospelého medvedieho samca ku elektrárni s mohutnými svalmi. Aj keď pri pohľade na chrup medveďa so silnými špičiakmi by to mohlo zvádzať k označeniu dravec, ale pri podrobnom preskúmaní sa zistí, že konzumuje veľa potravy rastlinného pôvodu. Medvede sú samotárske, okrem obdobia párenia a vodenia mláďat. Príkladná je starostlivosť a ochrana mláďat zo strany samice. Plochy na ktorých žijú jednotlivé medvede majú rádovo niekoľko kilometrov.

 

Vlk – je symbolom voľne žijúceho živočícha, ktorý aj napriek vytrvalému prenasledovaniu a lovu človekom prežil do dnešnej doby. Ľudia často poukazujú na jeho mazanosť a rafinovanosť, ale v skutočnosti ide o vysoko inteligentné a adaptabilné zviera. Nesmieme popri tom zabúdať na spoločenskosť a vysokú mieru komunikácie, ktorá vládne vo vlčej smečke. Mal som možnosť prečítať si zaujímavú knihu – Shaun Ellis, Monty Sloan : VLK, ktorá mi tieto skutočnosti potvrdila. V miestach, kde majú prístup k divo žijúcej zveri sústreďuje sa hlavne na mladé, choré alebo slabé jedince.  No nepohŕdne ani ovcami, kozami, dobytkom, koňmi.

 

Rys – svoju korisť loví prekvapujúcim rýchlym šprintom na krátke vzdialenosti a zahryznutím sa do jej krku. Na strom vylezie len v prípade, že ho prenasledujú psy alebo vlci. Najčastejšou jeho korisťou je  srnčia, v menšej miere kamzík, slabý jeleň a muflón. V prípade diviačej zveri sa tejto vyhýba a len zriedka zaútočí na hospodárske zvieratá. Podľa výsledkov jedného výskumu v Rakúsku mu denná dávka 2 kg mäsa z jeleňa vystačí asi na týždeň.

Veľké šelmy boli a vždy sú spájané s divokými a neporušenými biotopmi a možno práve preto je pre mnohých ľudí ťažko predstaviť ich „návrat“ do dnešnej krajiny. Tieto šelmy sa vyznačujú ešte jednou, dosť často podceňovanou vlastnosťou a tou je ich prispôsobivosť sa.

Ale nie je to len otázka jedla. Tieto veľké šelmy potrebujú aj veľa priestoru, v ktorom sa budú môcť bezpečne a v kľude pohybovať. Najväčší význam majú tieto veľké a susediace lesné plochy v prípade medveďa a rysa. Hustá cestná sieť, masívny rozvoj turistiky ( cykloturistiky, pešej turistiky, prejazdy motocyklistov, jazdcov na koňoch a štvorkolkách a i. ) spôsobuje obmedzovanie miesta pre jednotlivé životaschopné veľké populácie. Veľa krát sú cesty, diaľnice, cykloturistické a turistické chodníky nešetrne umiestňované do krajiny, neberúc ohľad na koridory, po ktorých už od dávnych dôb zver migruje  z jedného miesta na druhé a zabezpečuje tak prirodzené „občerstvovanie krvi“.

Stále viac a viac ľudí a stále menej a menej priestoru pre zver v prírode. 

V prípade veľkých šeliem sa začína niekde v diaľke objavovať názor, že patria len do národných parkov a veľkoplošných chránených území. Tento názor je postavený na zlých základoch. Tu je potrebná zmena na oveľa väčšie priestorové myslenie v súvislosti s veľkou štvorkou. Je našou povinnosťou zachovávať nefragmentované oblasti aj s ich faunou ( aj s veľkými šelmami ) a flórou. Musíme im vytvárať podmienky pre ich bezpečné prežitie.

Za normálnych okolností sa veľké šelmy človeku vyhnú, ale nie vždy sa divoká zver správa tak, ako by si človek želal. V mnohých prípadoch zvíťazí u zveri zvedavosť, ktorá je spájaná s mladými jedincami. Zo strany človeka je potrebné urobiť všetko preto, aby si divá zver resp. veľké šelmy udržala prirodzenú plachosť pred ľuďmi.

Sú potrebné predložené jasné fakty pred podnecovaním a udržiavaním strachu medzi ľuďmi.

Pre zabezpečenie bezpečnej koexistencie veľkých šeliem a človeka sú v zahraničí navrhované okrem iných napr. aj takéto opatrenia :

  1. Zmeny v ľudskom správaní – pri vstupe do prírodného priestoru veľkých šeliem sa začnime správať, ako pri návšteve u priateľa
  2. Vhodné plánovanie pasienkov pre hospodárske zvieratáprevencia – pastierske psy, elektrické oplotenie, stodoly pre nočné odloženie zvierat, zvýšené monitorovanie problematických jedincov a pod.
  3. Sektorová harmonizácia turistických chodníkov – pri koordinácii chodníkov je nutné rozhodnúť, kto bude obchádzať – veľké šelmy alebo človek
  4. Spolufinancovanie vhodnej infraštruktúry – spolufinancovať preventívne opatrenia musí štát
  5. Zmena systému odškodnenia 

Nakoľko poľujem v oblasti, kde je možné stretnúť všetky tieto veľké šelmy, môžem z vlastných skúseností ( mal som niekoľko stretnutí s medveďom ) povedať, že napr. srnčia zver sa správa úplne ináč, keď je v revíri niektorí zo zástupcov veľkých šeliem. Na jednej strane si uvedomujem, že veľké šelmy dokážu napáchať na lesnej zveri veľké nenahraditeľné škody, ale na druhej strane sú  aj ony súčasťou mocnej prírody a preto je potrebné s nimi uvažovať.

Nie som zástanca názoru, že dobré veľké šelmy sú len mŕtve šelmy a ani ich úplnej ochrany. Skôr sa prikláňam k názoru, že v ich prípade je potrebné dôsledne uplatňovať metódu managementu veľkých šeliem ( prepáčte ten anglický názov ), ktorý musí byť založený na typologizácii jedinca a s ňou spojených dôsledkov jeho konania.

3 

Autor: Ján Krnáč

Subscribe
Notify of
guest
3 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
jarik
jarik
9 years ago

nepodceňujte
vzťah slovenských (ale aj iných) poľovníkov k veľkým šelmám. Asi ťažko by ste hľadali medzi nimi nejakého, ktorý by si želal ich úplné vyhubenie. Poľovníkom ide hlavne o to ,aby mali vytvorené vlastné podmienky k účinnej regulácii ich populácií. Čo mimo iného znamená správať sa voči nim tak, ako voči každému inému druhu poľovnej zveri. Keď ich bude málo tak sa budú šetriť a keď ich bude veľa tak sa budú loviť.Tak aby sa udržiaval rovnovážny stav medzi využívaním prírodných zdrojov (poľovníctvom) a ekologickými kritériami. Bohužiaľ našu a európsku ochranu prírody zaujíma skôr všemožné blokovanie poľovníckej (ale aj lesníckej) činnosti , pretože (okrem bavkania sa na veľkú americkú divočinu v slovenských miniatúrnych pomeroch) to je ich hlavný cieľ. Keby bola ich hlavným cieľom ochrana veľkých šeliem, tak by sa veľmi ochotne museli vrátiť k ochranným podmienkam vyhlášky býv. MPVž č.172/1975 Zb., počas ktorých naše veľké šelmy dosiahli takú populačnú hustotu ,ako nikdy v histórii. A za ich hlavným cieľom nehľadajte nejaké ušľachtilé pohnútky ,ale predovšetkým štedré granty a asi aj prípravu pôdy pre budúcich privatizérov štátnych lesných pozemkov a poľovných revírov PZ. Preto aj ten neobmedzený prístup do médií…

Akela
Akela
8 years ago

Treba si tiez polozit otazku
z akeho dovodu nemozu byt medvede a vlci v lesoch Nemecka, Svajciarska a Rakuska napriklad a popritom ich organizacie nam radia ako viest manazment dravcov na Slovensku. Za vsetkym su vysoke granty ako pise kolega. Na ture u nas v kazdej doline hrozi stretnutie s medvedom, to len v hore uvedenych statoch je turistika richtig, Mali by sme im par chlpacov poslat, aby svoje poznatky aplikovali vo vlastnych krajinach…

volodo
volodo
8 years ago

RE: Veľká štvorka
Akela, trafil si klinec po hlavičke. Mám rovnaký názor.