Ako ďalej so selektívnym lovom jelenej zveri

ilustračný obr.: pixabay.com

V súčasnosti sa príčine problému les – zver pripisuje nadmerná hustota zveri. No v prípade spomínaného problému ide o niečo zložitejšie a otázka ako loviť nadobúda stále väčší význam. V prípade voľne žijúcej populácie zveri, ktorá je intenzívne lovená, táto dosahuje v priemere nižší vek ako populácie ktoré sa nelovia. To je vo všeobecnosti pravda, ale v prípade jelenej zveri dochádza k tzv. obojsmernému posunu : priemerný vek jeleňov je nižší, ale na druhej strane sa priemerný vek zveri zvyšuje v priemere, nakoľko je ich ťažšie loviť.

Každému musí byť jasné, že k vyriešeniu daného problému môže dôjsť len pri stave, kedy dôjde k rovnováhe medzi lesom a lesnou zverou. Táto rovnováha musí byť založená na sociálnej ( spoločenskej ) štruktúre. Na tomto mieste si asi niektorí kolegovia poľovníci položia jednoduchú otázku.

Načo potrebujeme túto sociálnu štruktúru a prečo by to malo byť dobré ?

Aby sme zjednodušili odpoveď na danú otázku, stačí uviesť, že sociálna štruktúra je kľúčom k prosperite a dynamike populácie jeleňov. Ak chceme hovoriť o „rovnováhe lesnej zveri“, musíme začať hovoriť o takom potrebnom spoločenskom poriadku, ktorý sa nezakladá na dispozícii alebo stave, ale na vekových skupinách. No nejde tu len pri prečítaní zveri o stanovenie nejakého počtu rokov, ako to môžeme vidieť dnes, ale o schopnosť poľovníka priradiť kus aspoň do jednej spoločenskej triedy. Poľovník pokiaľ nedisponuje informáciami o kuse podľa jeho zhodov, ťažko môže odhadnúť jeho vek presne na jeden rok. Veľké rozdiely sú spôsobené v závislosti od oblasti a biotopu, v ktorom daný kus žije. V žiadnom prípade to nemôže byť len otázka jeho veku. Malo a musí byť postačujúce, ak po prečítaní kusu, poľovník zaradí do správnej spoločenskej triedy. Najväčšie ťažkosti bude mať poľovník iba u jeleňov stredného veku. V súčasnosti však veľmi málo jeleňov prekročí vek polovice života. Stredný vek znamená pri jeleňoch vek osem až deväť rokov.

V prípade jelenej zveri je potrebné uvažovať s nasledujúcimi štyrmi sociálnymi triedami :

teľatá, stredne silný, zrelý kus a seniori

Do sociálnej triedy – stredne silný – sa zaraďujú všetky kusy od ukončeného prvého až do štvrtého roku života. Aj keď idú jeleničky v jeseni do ruje, ešte nie sú úplne vyvinuté. Vo väčšine prípadov dosahujú len 80% svojej konečnej telesnej hmotnosti. Jelene z tejto sociálnej triedy sa výnimočne zúčastňujú na ruji, ale tiež ešte nie sú zrelí či už z pohľadu správania alebo sexuality. V prípade samičej zveri je potrebné brať na zreteľ existujúce rozdiely medzi mladou a zrelou jelenicou. Jelenice dosahujú svoju úplnú telesnú hmotnosť iba vo veku od štyroch do šiestich rokov. V tomto veku sú už jelenice skúsené a úspešne vodia svoje teľatá. Jelene sú dospelé po dosiahnutí veku päť rokov a priberú na váhe aj v nasledujúcich rokoch. V správnych spoločenských štruktúrach jeleňov majú spočiatku málo príležitosti na úspešnú účasť na reprodukcii. Vrcholnú skúsenosť, zrelosť, vitalitu a rozmnožovaciu silu dosahujú vo veku asi desať rokov.

Kusy staršie ako jedenásť až dvanásť rokov vládnu veľkými skúsenosťami, čo ich predurčuje na dobrých vodcov stáda, ale dochádza u nich k znižovaniu vitality, takže čím sú staršie, tým majú slabšie potomstvo ( teľatá ). Dobrý stav jeleňa vo veku dvanásť alebo trinásť rokov úzko súvisí so životnými podmienkami. V prípade že je dostatok jeleňov stredného veku, môžu jelene ktoré už prešli zenitom znova preukazovať svoju silu alebo využiť existujúce rezervy pri vývoji parožia. Výsledkom potom môže byť, že jeleň vo veku 13 – 14 rokov alebo 15 – 16 rokov vytlačí silnejšie parožie. Jeleň môže dosiahnuť vysoký vek, jedno z najstarších známych divo žijúcich kusov sa v Škótsku dožilo veku 24 rokov.

Pokiaľ sa vedú diskusie o spoločenských triedach raticovej zveri, tieto sa v prípade samčej populácie spájajú s rozdielom medzi strednou triedou a triedou zrelosti. No vždy sa musí nájsť odpoveď na základnú otázku:

Musíme rozlišovať medzi stredne silným a zrelým jedincom ?

Na pomoc si môžeme zobrať výsledky slovinského výskumníka jeleňov Stane Valentinčič, ktorý sa už v sedemdesiatych rokoch zaoberal výpočtom času oplodnenia a teda aj dĺžky ruje. Jeho výskum jasne preukázal, že čím lepšia je štruktúra stavov jelenej zveri, tým kratšia je ruja. Na druhej strane príčinami dlhej ruje s vyšším samičím prírastkom sú vysoká hustota zveri, presah samičej zveri a tiež nedostatok zrelých jeleňov. No pri bežnej diskusii sa stále prezentuje len jedna príčina – vysoká hustota zveri.

Je na zváženie, že spomínané výsledky boli zverejnené už v roku 1986 na sympóziu jeleňov CIC v Grazi a ukázali, že pri dôslednom využití lovu bola hustota znížená, previs samíc sa rozložil a dospelé jelene sa ušetrili, ruja sa skrátila, podiel rujných mladých jeleníc sa významne zvýšil, nakoľko sa zvýšila hmotnosť teliat a jednoročiakov a došlo tiež k uvoľneniu situácie súvisiacej s poškodením lesa.

Ak chceme porozumieť dynamike populácii jelenej zveri samotná hustota zveri a tiež to, či je populácia kŕmená alebo nie, nám od začiatku neposkytujú dostatočné informácie. Poškodenie lesov sa vždy interpretuje ako prvý signál, že rovnováha medzi voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami je nevyvážená. Za takouto interpretáciou musíme vždy hľadať hospodárske alebo kultúrne záujmy. Výskum na ostrove Rum ukázal, že ak sa stavy jelenej zveri zvyšovali až do dosiahnutia kapacity biotopu, viedlo to k zvýšeniu podielu jeleničiek, zatiaľ čo podiel jelienkov sa znížil. Dôvod prečo k tomu dochádza je jednoduchý : jeleničky sa ľahšie zaokrúhľujú. Pretože nie sú tak ťažké ako jelienky, potrebujú menej mlieka, takže matku menej zaťažujú. Na zimu investujú viac do tukových rezerv a preto prežívajú lepšie ako samčie pokolenie.

Na tomto mieste chcem uviesť, čo z výsledkov výskumu vyvodzujú výskumníci v oblasti jeleňov združených okolo Tima H. Clutton-Brocka:

“ Smernice a poľovnícke postupy, vedú k nárastu počtu zveri dovtedy, kým regulácia prírodnými procesmi vedie k zníženiu počtu a kvality jeleňa. Vysoká hustota zveri má opačné účinky na rast a vývoj. „

Svoje vyvodzujú aj vedci vo Fínsku, Škótsku a Slovinsku:

Selektívny lov často vedie k posunu v pomere pohlaví a vekovej štruktúre. Môže to ovplyvniť načasovanie rozmnožovania, nakoľko dochádza k oneskorenej rujnosti jeleníc, ktoré sa musia páriť s mladými jeleňmi. Vždy keď je toto oneskorenie dosť silné, je potrebné pri použití lovu očakávať základné následky pre životný cyklus ( druh zveriny ).

Štúdie španielskych vedeckých pracovníkov týkajúce sa jelenej zveri, preukazujú dôležitosť úlohy staršieho jeleňa pre pomer pohlaví v stáde. Zrelé jelene majú viac samčích potomkov. A čo sa týka dynamiky a regulácie stavu, nie je ich možné maskovať žiadnym profesionálnym prístupom.

Ten čo ide len po kusoch, nerozumie jelenej zveri.

Ak chceme riešiť populáciu jelenej zveri musíme vychádzať z toho, že demografické zvláštnosti populácie nemajú význam. Vo väčšine prípadov to vedie k väčšej dynamike stavu zveri a tiež k trendom, ktoré sú v rozpore s cieľom znižovania stavov jelenej zveri. Dôležitým a ľahko prístupným ukazovateľom pomeru pohlaví sú pravdivé hlásenia o odstrele teliat. Z podielu ulovených samičích a samčích teliat sa dá nepriamo vyvodiť, do akej miery je kapacita biotopu touto zverou využitá.

V prípade jeleňov je potrebné myslieť veľkoškálove a medzirevírne.

Teda ako ďalej so selektívnym lovom jelenej zveri ? Odpoveď je jednoduchá.

V prvom rade by súčasná populácia jelenej zveri nemala ( ! ) plne využívať udržateľnosť prirodzeného biotopu.

Podobne ako tomu je v prírode, selektívny lov by sa mal zamerať na najslabšie jedince t.j. teľatá a jednoročné kusy. To však nebude viesť k zníženiu stavov. Pri redukcii je potrebné zasahovať do dospelých jedincov a to z jednoduchého dôvodu, musia sa stať neviditeľnými. Spravidla sa môže šetriť na jeleňoch. Ak chceme pri selektívnom love jelenej zveri zostať na bezpečnej strane, mali by sme dosahovať nasledujúci pomer :

20 % jeleňov, 40 % jeleníc a 40 % teliat

Autor: Ján Krnáč

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.