V predchádzajúcich dvoch častiach sme rozoberali túto otázku v súvislosti s guľovým nábojom. Ale poľovníci používajú aj brokové flinty. Po výstrele z brokovnice lietajú ďalej za zver a tým predstavujú nebezpečenstvo pre ostatných lovcov, honcov, duriacich psov ale aj pre náhodne okoloidúce osoby.
Či chce alebo nechce má každý lovec pred začiatkom streľby s brokovnicou napr.v kapse kabáta so sebou „čierneho Petra“. Ako pred lovom upozorňuje vedúci poľovačky „ Každý strelec nesie zodpovednosť za každý svoj výstrel.“ Keby sme to chceli rozmeniť na drobné, tak strelec je zodpovedný za všetky aj negatívne dôsledky svojej streľby.
Predstavme si streľbu brokovnicou v rovinatom teréne brokmi o priemer 3,5 – 4 mm. Zóna v ktorej vzniká nebezpečie pre okolie má tvar znázornený na pripojenom obrázku . Je potrebné si uvedomiť, že s narastajúcou vzdialenosťou sa zóna zväčšuje. Napr. vo vzdialenosť 90 m má zóna polomer 5 m a pri 120 m už 10 m. Kde sa pohybujú broky nemožno predvídať. Ešte je dobré si pamätať, že priemerná výška ramien strelca je 1,4 m.´
Ďalej nie všetky broky zasiahnu cieľ a preto pokračujú vo svojom lete viď obrázok. Niekto môže namietať v odvolaním sa na pripojený obrázok, že broky letiace napr. vo výške 10 m už nie sú nebezpečné. Relatívne a len v rovinatom teréne. Situácia bude videná v inom svetle napr. pri streľbe v mierne svahovitom resp. kopcovitom teréne. Tu vzniká určitý priestor pre vznik nebezpečia pre okolie.
Aj keď sú broky veľmi zriedené, ale vo vzdialenosti 100 m majú broky priemeru 3,5 mm ešte dostatočnú rýchlosť, aby mohli preniknúť do hĺbky 2 až 3 cm oblečením nekrytých mäkkých tkanív na ľudskom tele. Vypočítanú hĺbku prieniku brokov rôznych priemerov do svalstva v závislosti na vzdialenosti streľby znázorňuje vyššie znázornený graf.
Zoberme si brokový náboj 12/70, ktorý obsahuje podľa typu 120 až 140 brokov priemeru 3,5 mm. Vychádzajme z ideálneho predpokladu ( ktorý nemôže nastať ) ich rovnomerného rozloženia po hornej ploche zóny ( viď horný obrázok ) napr.vo vzdialenosti 100 m. Pri počte 60 až 70 brokov a ploche 55 m2 v uvedenej vzdialenosti 100 m môžeme počítať s približne 1 brokom na 1 m2 plochy zóny. Vzniká tu potenciálne nebezpečenstvo pre okolie.
Vráťme sa ešte raz k hornému grafu. Každý brok má v závislosti na rýchlosti a hmotnosti svoju hranicu, kedy už nedokáže preniknúť pod holú kožu človeka. Toto sa nazýva rýchlostný limit a pri broku s priemerom 3,5 mm dosahuje hodnoty asi 70 m/s a pri 4,5 mm broku hodnoty asi 64 m/s. Až keď rýchlosť broku klesne pod tento limit, už nie je pre človeka tak nebezpečný. Vzdialenosť pri ktorej už uvedené broky nie sú tak nebezpečné začína niekde pri 120 až 140 m.
Je potrebné si ešte uvedomiť ďalšiu skutočnosť, že kríky ani listy nie sú pre broky žiadne lapače, ale práve naopak môžu ich v lepšom prípade spomaliť a v horšom prípade ešte viac rozptýliť. Nejeden balistik by mohol namietať, že sme opomenuli gravitačné sily a preto tu nemôžeme hovoriť o polkruhových rozptylových plochách zón. Ak budeme uvažovať s gravitačnou silou, tak dráhy brokov budú relatívne nízke.
Potom by pre brok s priemerom 4 mm platilo, že plocha zóny klesne pre vzdialenosti do 80 m o ca 20 až 40 cm a pre vzdialenosť 80 až 160 m o ca 90 až 150 cm. Aj v tomto prípade možno stále hovoriť o riziku nebezpečenstva pre okolie strelca. „Murphyho zákon „ je neúprosný a nepredvídateľný a môže „udrieť“ kedykoľvek.
Čo môžeme urobiť, aby sme znížili toto riziko nebezpečenstva ? Napr. využívať nadhánkové posedy, vysoké stoličky. Výška ramien strelca sa zvýšia asi o 2 m a zóny sa priblížia zemine a dôjde do značnej miery k eliminácii nebezpečenstva.
Terén je ďalším spojencom strelca pri eliminácii nekontrolovateľných brokov. Strelec, ktorý strieľa proti mierne svahovitému terénu, kde do vzdialenosti 100 m padnú broky na zem, nemusí si robiť veľké starosti. Na honcov a psov však musí neustále dávať pozor.
Naučili sme sa niekedy, že oblasť nebezpečenstva pri streľbe brokmi sa dá vypočítať ako 100 x priemer brokov napr. pre brok s priemerom 4mm je to 400 m. K tomu dochádza len pri streľbe pod uhlom 40 st.. Pri bežnej streľbe je nebezpečná vzdialenosť 150 m, čo je potrebné zvážiť.
Je tiež potrebné povedať, že ako úrady tak aj médiá si musia byť vedomí, že absolútna bezpečnosť nie je možná. To je vo väčšine oblastí života akceptované a obvyklá prax. Hlúpe príslovie to výstižne ilustruje
„So stratami sa musí počítať“
Ale ako náhle sa niekde spomenie poľovník, flinta a poľovačka médiá začnú svoje obvyklé očierňovanie všetkého čo s tým súvisí. To sa nazýva Parola nulová tolerancia. Strelec musí robiť všetko tak, aby sa vyhýbal akejkoľvek možnosti niekoho zraniť.
Ale prečo to nevyžívajú napr. v prípade vodiča, ktorý niekoho zraní alebo nedajbože usmrtí. Veď aj vozidlo je svojím spôsobom zbraň.
Aj pri streľbe brokmi je potrebné nie len bojovať zo „streleckou horúčkou“, víziou tunela ( viď článok na tejto web stránke ), ale zo strany strelca musí byť aplikovaná toľko krát na týchto stránkach spomínaná vysoká miera zodpovednosti. Len tak bude možné eliminovať hroziace nebezpečenstvo.
Autor: Ján Krnáč
Zdroj obrázkov : Der Anblick, JAGD & NATUR
Zdroj obrázkov : Der Anblick, JAGD & NATUR
