Informačná príručka AMO pre poľovníkov 2.časť

obr.: www.vetvoice.com

Diviak je pôvodne z Eurázie odkiaľ sa postupne rozšíril do Európy. V niektorých rokoch zaznamenala populácia klesajúcu tendenciu, pričom vo východnej Európe sa posledný pokles počtu diviakov vyskytol v 30.rokoch.

Faktorov ktoré prispeli k úspešnému návratu diviakov je niekoľko. Patrí sem rozvoj priemyselného poľnohospodárstva, ďalšie zdroje potravy z dôvodu zmeny krajiny, boli tu tiež snahy o ich opätovné zavedenie, rozsiahla vakcinácia domácich ošípaných a diviakov proti klasickému moru ošípaných tiež prispela k nárastu ich počtov, pokles pytliactva ako aj pokles vidieckych populácií. Ďalší nárast ich populácie uľahčili aj mierne zimy, čo viedlo k lepšiemu prežitiu a rozmnožovaniu. Relatívny príspevok každého z týchto faktorov sa môže líšiť v načasovaní a tiež od miesta k miestu, ale v konečnom dôsledku sa diviaky úspešne rozšírili v celej severnej a východnej Európe a nárast má stále stúpajúcu tendenciu. V súčasnosti sa hovorí, že v niektorých oblastiach je ich počet nadmerný.

Jedným z problémov udržateľného chovu diviakov sú ťažkosti pri posúdení veľkosti ich populácie. V súčasnosti využívané odhady populácie diviakov sa líšia v závislosti od použitých metód, načasovania, presnosti a spoľahlivosti. Okrem toho k nepresnostiam takto získaných údajov prispieva aj to, že sa tieto údaje pre potreby administratívy sumarizujú, čo môže byť veľmi zavádzajúce. Je potrebné aby poľovnícke združenia a spolky začali konečne úzko spolupracovať s biológmi a odborníkmi v oblasti voľne žijúcich živočíchov. Cieľom takejto spolupráce je zlepšenie metód monitorovania, čo pomôže k získaniu objektívnych, spoľahlivejších a porovnateľných odhadov populácie diviakov. A na tomto mieste si ako správny chovatelia diviačej zveri musíme položiť prvú otázku.

Aký počet diviakov je už „ príliš veľa“ ?

Kapacita jednotlivých oblastí na európskom kontinente je silne ovplyvnená podmienkami životného prostredia na nich. Situáciu navyše komplikujú prebiehajúce zmeny v oblastiach, sezónna dostupnosť plodín, zmeny klímy a počasia a zavedené postupy lovu. No hlavným faktorom, čo potvrdzujú aj štúdie, ktorý prispieva k znižovaniu populácie diviakov, je teplota v zimnom období ( Melis et al., 2006 ). Počas teplejšieho zimného obdobia je populácia vyššia a stabilnejšia. Ďalším faktorom, ktorý obmedzuje veľkosť populácie je dostupnosť vody ( Danilkin, 2002 ). Dlhodobé klimatické a krajinné charakteristiky sú zodpovedné za približne 50% rozptyl v počte populácie diviakov, ale zvyšok je závislý na dostupnosti potravín, variabilite klimatických zmien a tiež vedení chovu ( Pittiglio, Khomenko, Alcrudo, 2018 ). V súčasnosti neexistuje v celej Európe žiadna štandardná ani priemerná hustota populácie diviakov, ktorá by sa dala odporučiť ako „optimálna“. Druhou nemenej dôležitou otázkou, ktorú si musíme položiť, je

Prečo dochádza k zvyšovaniu populácie diviakov všade v Európe ?

Ako dobre vieme, diviaky sa vyznačujú veľmi vysokým prirodzeným reprodukčným potenciálom, pričom veľkosť vrhu sa vyznačuje veľkou variabilitou a je závislý od veku a telesného stavu bachyne. Zdá sa, že pokiaľ nie je populácia diviakov postihnutá chorobami ( napr. CSF alebo tuberkulózou, EFSA, 2017 ), tak nie je ich plodnosť a prežitie závislé na hustote.
Nedávne štúdie naznačujú, že k nárastu populácie diviakov silnou mierou napomáha zmena podnebia ( Vetter a kol., 2015 ) a to nezodpovedá súčasným úrovniam poľovníckeho tlaku v Európe ( Massei a kol. 2015 ). V poradí treťou otázkou, ktorú si musíme položiť, je

Ako ovplyvňuje „naše prikrmovanie“ populáciu diviakov a kontrolu nad AMO ?

„Naše prikrmovanie“ sa zvyčajne praktizuje z niekoľkých dôvodov : držať ich v dostatočnej vzdialenosti od poľnohospodárskych plôch a od nežnej revolúcie z komerčných dôvodov na zvyšovanie príjmov z ich lovu, čo však v konečnom dôsledku ide na úkor neobmedzeného potenciálu ich populačného rastu.

Veľakrát sa diviakom predkladajú exotické potraviny a dokonca aj potraviny po dobe spotreby alebo sú už nepredajné. Okrem toho zvyšuje mieru reprodukcie na úroveň, ktorá nemôže byť dosiahnutá v prírodných podmienkach, telesného stavu bachýň a ich skorší vstup do ruje. Priemerná individuálna plodnosť bachýň sa môže zdvojnásobiť. K zvýšeniu prebytku populácie v dôsledku priaznivých environmentálnych podmienok by malo dochádzať prirodzene len raz za 3 až 4 roky. Z druhej strany „naše prikrmovanie“ obmedzuje alebo môže viesť až k úplnému odstráneniu prirodzeného regulačnému účinku obmedzenej dostupnosti potravín v zime, čo je normálne obdobie väčšiny prirodzenej úmrtnosti diviakov. Takáto prax v priebehu rokov povedie k nárastu hustoty populácie nad únosnosť prírodného prostredia a vedie k presunu diviakov do susedných oblastí, čo sa často vyvažuje predkladaním ešte väčšieho množstva doplnkových potravín.

Ďalším dôsledkom „nášho prikrmovania“ je zmena v správaní diviakov, územnej štruktúry a sociálnom správaní. Na miestach kŕmenia sa stretávajú viaceré rodinné skupiny diviakov. Dochádza tu k priamym kontaktom medzi jednotlivými skupinami, čo vážne zvyšuje obavy v súvislosti s prenosom infekcií vrátane AMO. Okrem toho má AMO lepšie šance na jeho rozvinutie do pretrvávajúceho problému v takýchto oblastiach. Dôvodom sú častejšie nepriame kontakty medzi diviakmi, ale tiež veľká kontaminácia životného prostredia vírusom.

Ako teda pristupovať k riadeniu populácie diviakov ?

Je potrebné si uvedomiť jedno, a to že problémy spojené s kontrolou počtu diviakov nie je možné miešať s problémami týkajúcimi sa obehu a kontroly šírenia vírusu AMO na Slovensku. Samotné zníženie populácie diviakov je len jednou časťou súboru opatrení, ktoré sú potrebné na minimalizáciu dôsledkov jeho výskytu a šírenia.

V médiách, medzi profesionálmi v oblasti správy zveri a veterinármi sa vedú debaty na otázku, či je dostatočným riešením likvidácia populácie diviakov. Vyhladzovaniu a to celkom rozumne oponuje poľovnícka komunita, nakoľko sú diviaky oceňovaným druhom zveri. Diviaky nepatria medzi nepôvodný druh zveri a preto je ich likvidácia v nesúlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody a voľne žijúcich živočíchov.

Pamätajme na to, že aj bez prítomnosti diviakov môže infekcia zostať hrozbou a to v prípade domácich ošípaných a kontaminovaných vedľajších produktov. Preto by sa nemala likvidácia populácie diviakov považovať za hlavné alebo dokonca za kľúčové riešenie problému AMO, ale vhodnejšie by bolo, zamerať sa na zmeny v postupoch poľovníctva, znižovanie veľkosti populácie diviakov počas obdobia zvládnutia situácie s AMO a prijímať preventívne opatrenia na zabránenie jeho šírenia po celom území Slovenska. Zabrániť prijímaniu takých opatrení a rozhodnutí, ktoré vytvárajú kolízie záujmov medzi zúčastnenými stranami.

V súčasnom období je hlavným zdrojom úmrtnosti diviakov uplatňovaný poľovnícky tlak ( lov ) a v niektorých krajinách bez obmedzenia po celý rok. Keď si odmyslíme demografické aspekty, potom je prirodzená odolnosť diviakov voči loveckému tlaku podporovaná týmito reakciami ich správania: individuálne učenie sa, ako sa vyhýbať riziku, zmena vzoru činnosti, veľkosť domovského rozsahu a preferencia ( uprednostňovanie ) prirodzeného prostredia. Často využívajú sieť chránených území, sústreďujú sa okolo mestských zón alebo nárazníkových zón pozdĺž štátnych hraníc, kde je lov zakázaný, obmedzený alebo inak problematický. Veľké lány kukurice sú ďalším miestom, kde sa môžu vyhnúť lovu a zostať mimo dosah dlhšiu dobu.

Veľká časť lovu diviakov sa však realizuje v zimnom období, kedy sa navyše vo veľkej miere vykonáva „naše prikrmovanie“, čím s dochádza ich k výraznému nárastu na takýchto miestach s jediným cieľom a to zarobiť. Takýto spôsob však len napomáha možnosti vzniku a ďalšiemu šírenia AMO. Nehladiac na to, že sa podporuje závisť medzi združeniami ( Poznáte to, keď sa zistí že susedné PZ zakŕmilo, aby prilákalo diviaky, tak okolité PZ začnú hneď ešte viac zakrmovať, len aby diviaky prišli k ním. Horším prípadom je, keď niekto z členov okolitých PZ napr. niečo vyleje na krmovisko susedného PZ alebo nebodaj ešte niečo nepoľovnícke … ).

Pri súčasnom chápaní epidemiológie AMO u populácie diviakov sa často preferujú mimoriadne drastické opatrenie na jej riadenie ( EFSA, 2017 ). Na základe zistení v postihnutých krajinách vírusom AMO v Európe, aby sa zabránilo šíreniu vírusu do oblastí bez výskytu a pri hustote okolo 1 – 2 ks / km2, musí prísť v zóne 50 km susediacou s infikovanou oblasťou k zníženiu skutočného počtu diviakov o 80% počas 4 mesiacov. Samozrejme že tam, kde je AMO už v endemickej fáze ( viď prvá časť príručky ) nemôže rovnaká úroveň populácie zaručiť likvidáciu choroby v dôsledku prítomnosti infikovaných tiel. Aby sa zastavilo geografické šírenie vírusu, je prípadne možné uplatniť cielený lov zameraný na reprodukčné bachyne a zakázať „naše prikrmovanie „ minimálne na 3 roky v nárazníkovej zóne 100 – 200 km v okolí infikovanej oblasti.

Opatrenia zamerané na znižovanie a kontrolu populácie diviakov môžu pomôcť znížiť riziko šírenia len v kombinácii s inými zásahmi, vrátane prísnej biologickej bezpečnosti počas lovu, odstraňovanie a bezpečné zneškodnenie infikovaných tiel, účinného dohľadu a dobrej spolupráce a koordinácii medzi príslušnými štátnymi a poľovníckymi orgánmi, správcami zveri, poľovníkmi a veterinárnymi odborníkmi.

V ďalšom budú vypísané niektoré z dostupných možností vrátane niektorých radikálnych alebo potenciálnych riešení, z ktorých niektoré sú dosť kontroverzné a ktoré nie sú v súčasnosti povolené právnymi predpismi, ale už sa v niektorých krajinách o nich diskutuje.

1) Smrtiace metódy zahŕňajúce obmedzenie pohybu – permanentné oplotenie pre kancov, elektrické oplotenie, ostatné odradzujúce prostriedky

2) „Nesmrteľné“ metódy s dopadom na demografiu populácie – regulácia „našeho prikrmovania“ ( podľa usmernenia EU pre členské štáty WORKING DOCUMENT SANTE/7113/2015 sa stanovuje limit 10 kg na 1 km2 za mesiac ), antikoncepcia,
3) Riadiaci prístup prostredníctvom zákazu lovu aj kŕmenia diviakov – tento prístup je nutné doplniť o vyhľadávanie, odstraňovanie a bezpečnú likvidáciu tiel diviakov. Je nám všetkým jasné, že poľovnícka verejnosť ho nemusí ľahko prijať. Možné vedľajšie účinky napr.poľnohospodárske škody sa zmierňujú z dôvodu vysokej úmrtnosti stanovenej AMO. Za určitých okolností v prostredí s nízkymi zdrojmi je to relatívne bezpečným a finančne nenáročným riešením riadenia pre revír postihnutý vírusom AMO.
4) Smrteľné metódy so zameraním na zníženie počtu diviakov – cielený lov reprodukčných bachýň,( selektívny lov bachýň mladších ako 2 roky v priebehu 5 a viac rokov nad plánovaný počet ), pasce s eutanáziou, zvýšenie celkového loveckého tlaku, otrava diviakov

Biologická bezpečnosť v infikovaných lesoch

Je dobre známe, že nič nie je jednoduchšie ako ignorovať zhnité, páchnuce telo diviaka v lese. Príslušné orgány musia uľahčiť komunikáciu a správa o nájdení uhynutého tela diviaka by nikdy nemala predstavovať nepríjemnosť. Rýchla detekcia a odstránenie kontaminovaných tiel diviakov sa považuje za jeden z pilierov likvidácie AMO ( EFSA, 2017 ).
Zvýšenie informovanosti poľovníkov a ostatných zainteresovaných strán ( lesníkov a pracovníkov v lesnom hospodárstve ) vrátane širokej verejnosti je prvým krokom na odhalenie uhynutých tiel diviakov. Kampaň na zvýšenie povedomia sa musí jasne zaoberať postupom, ktorý je potrebné uplatniť pri hľadaní uhynutého diviaka. Pre zvýšenie povedomia sa musia uskutočňovať pomocou osobných stretnutí, masmédií, plagátov, letákov, rozhlasových a televíznych programov ) a mali by byť informovaní rôzni aktéri vrátane poľovníkov a poľovníckych združení, širokej verejnosti prostredníctvom obcí a mimovládnych organizácií. , veterinárni lekári, pracovníci v lesnom hospodárstve a orgány obhospodarovania lesa s cieľom zvýšiť nahlasovanie nálezov uhynutých diviakov.

Je nevyhnutné aby každá osoba, ktorá by mohla nájsť uhynutého diviaka musí poznať základné pravidlá a ako sa majú správať:

• nedotýkať sa tela
• zviditeľniť miesto, kde bol uhynutý diviak nájdený, alebo pomocou mobilu oznámiť presné súradnice
• bezodkladne informovať zodpovedné orgány

Tu mi dovoľte uviesť výsledky z Estónska, kde Ústav veterinárneho lekárstva a vedy o zvieratách odobral vzorky pôdy z miest, kde boli nájdené uhynuté diviaky. Vo vzorkách odobraných v júli 2016 z troch takýchto miest bol vírus AMO detegovaný ešte 1 až 2 týždne po objavení. Na miestach objavenia uhynutých diviakov v októbri 2016 pretrvával vírus počas 6 týždňoch. Na jednom z dvoch nálezov objavených 8.februára 2017 pretrvával vírus 4 mesiace až do konca mája 2017.

Keď sa uhynutý diviak nahlási, existuje niekoľko metód na jeho likvidáciu a tak na deaktiváciu vírusu AMO. Medzi nich patrí spálenie v spaľovni alebo na pripravenom mieste a zakopanie spáleného tela. Využitie špeciálnych plastových kontajnerov s objemom 400 – 600 litrov umiestnené v blízkosti spevnených ciest pre uskladnenie uhynutých diviakov pred ich expedíciou do spaľovne.

Samozrejme že je potrebné pamätať na to, že využívanie lesných zdrojov ľuďmi, predstavuje riziko mechanického prenosu vírusu mimo infikovaného lesa a veľmi jednoduché a základné opatrenia biologickej bezpečnosti ho môžu minimalizovať.

Biologická bezpečnosť počas lovu

V ďalšom si povieme niečo o hlavných stratégiách a logistickej organizácii na úrovni poľovného revíru nie len v infikovaných lesoch, čím sa môže minimalizovať riziko šírenia vírusu AMO. Je žiaduce, aby krajiny ( nezávisle od prítomnosti vírusu AMO ) mali vypracované a tieto aj čo najskôr implementovali základné opatrenia biologickej bezpečnosti pri love. Pretože si biologická bezpečnosť vyžaduje čas a zdroje v núdzovej situácii môže byť ťažké ho zorganizovať.

Čo sa týka poľovných združení a spolkov ( bez ohľadu na veľkosť revíru ) tieto musia mať vypracovaný svoj vlastný a jednoduchý plán biologickej bezpečnosti. Pri jeho tvorbe je potrebné brať do úvahy cestnú sieť, umiestnenie posedov, kŕmnych miest a návnad, dostupnosť poľovníckych chát a zariadení súvisiacich so spracovaním ulovených diviakov a miesta na skladovanie vnútorností ( kontajnery alebo šachty na živočíšny odpad ).

Všetci poľovníci sa musia preškoliť v nasledujúcich oblastiach :
• preventívne opatrenia AMO
• preprava diviakov z poľovného revíru na zberné miesto

Akákoľvek časť diviakov by mala zostať na poľovnom revíri. Malo by byť prísne zakázané otvárať brucho a ponechávať vnútorné orgány na mieste lovu. Celé telo uloveného diviaka by sa malo bezpečne prepraviť do zberného miesta. Bezpečný transport zabráni toku tekutín (najmä krvi), ktoré by mohli obsahovať vírus AMO. Odporúčajú sa plastové alebo kovové nádrže, zatiaľ čo plastové vrecká sú často poškodené vegetáciou. Vyhradené vozidlá by mali prepravovať lovené diviaky z miesta ulovenia do zberného miesta. Vozidlá by nikdy nemali opustiť infikovaný poľovnícky revír alebo infikovanú oblasť. Ak nie sú k dispozícii vyhradené vozidlá, môžu sa použiť prípojné vozidlá alebo lacné externé zariadenia na prepravu zvierat. Dopravné prostriedky, ktoré sa použili na prepravu ulovených diviakov, sa musia po každom love ľahko čistiť a dezinfikovať.

Používanie súkromných automobilov na prepravu diviakov vo vnútri infikovaného poľovného revíru by sa malo zakázať, pretože by mohli byť kontaminované, a tak nepriamo šíriť vírus AMO na veľké vzdialenosti. Odporúča sa parkovať osobné vozidlá mimo oblasti, kde sa vykonávajú vývrhy, najlepšie na spevnenej ceste.

• požiadavky a vybavenie miesta, kde sa prevedie vývrh

V každom poľovnom revíri musí byť vybavená najmenej jedno miesto schválená príslušným veterinárnym orgánom. Priestor môže byť pod holým nebom alebo v uzavretých priestoroch, je určený výhradne na ošetrovanie zvierat. Musí byť ľahko rozpoznateľný a používať by ho mali iba osoby zodpovedné za vyvrhovanie.

Vonkajší priestor by mal byť:
1. Umiestnený v oblasti so stálou suchou pôdou so strechou chránenou pred dažďom / snehom
    / slnkom; a usporiadaný tak, aby sa zabránilo kontaminácii okolitých oblastí infikovanou krvou, tekutinami atď .;
2. Oplotený uzamykateľnou bránou, aby sa zabránilo vstupu diviakov, čistiacich prostriedkov a nepovolaných osôb;
3. vybavené vodou;
4. vybavené úložnou jamou alebo nádobou na droby a odpad;

Ďalším typom môžu byť uzavreté priestory, ktoré lovci zvyčajne vybavujú v časti poľovníckych chát alebo v ich blízkosti.
Priestor by mal:
1. zabrániť prístupu domácich a divých zvierat;
2. steny a podlahy ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné;
3. priestor na čistenie a dezinfekciu použitých nástrojov a vybavenia;
4. kontajner na skladovanie živočíšnych vedľajších produktov pred ich zneškodnením;
5. mať pri vchode dezinfekčné bariéry (rohože) naplnené dezinfekčným prostriedkom;

Osoby zodpovedné za vyvrhovanie by mali
a) Používať jednorazové alebo umývateľné odevy a čižmy, ktoré sa dajú ľahko dezinfikovať;
b) používať náradie určené výhradne na vyvrhovanie, po použití ich čistiť a dezinfikovať a nevynášať mimo poľovný revír
c) Pred opustením oploteného priestoru umyť a dezinfikovať každý použitý nástroj, zásteru a  obuv
d) Vložiť všetky jednorazové výrobky do plastových vreciek a zlikvidovať ich;
e) Používať iba schválené dezinfekčné prostriedky.

• správna likvidácia vnútorností
Všetky zvyšky musia byť odstránené z lesa; Najjednoduchším spôsobom je pochovať ich v určenom boxe, ktorý musí schváliť úrad na ochranu životného prostredia alebo veterinárna služba. Jama by mala byť v blízkosti obväzovej oblasti a priamo vykopaná v zemi vzhľadom na hladinu podzemnej vody; jeho veľkosť musí obsahovať očakávaný počet drobov za poľovnú sezónu a dostatočne hlboký, aby sa zabránilo tomu, že voľne žijúce zvieratá (vrátane diviakov) majú prístup k vnútornostiam; jama musí byť vyplnená najviac 1 meter až po vrchol. Plocha jamy by mala byť oplotená a mala by mať uzamykateľnú bránu. Tento spôsob odstraňovania vnútorností je praktický všade tam, kde je to možné. Po vyplnení je možné jamu uzavrieť a vykopať novú; alternatívne a podľa možnosti je jeho obsah odstránený pod dohľadom veterinárnej služby a bezpečne zlikvidovaný. Platnou alternatívou k jamám sú kontajnery. Plastové nádoby (veľkosť 500 – 600 litrov), ktoré sú obvykle utesnené a nepriepustné, sa obvykle umiestnia blízko šatní a podľa potreby sa vyprázdnia podľa pokynov veterinárnej služby. Opakovane použité jamy alebo kontajnery majú evidentnú výhodu, keď kafilérie prijímajú živočíšny odpad a droby.

• bezpečné skladovanie ulovených diviakov na určených miestach až do negatívnych testov na AMO
Zver by sa mali skladovať ako šarže a iba v prípade, že celá šarža testu je negatívna na AMO, bude prepustená. Postup sa dá ľahko zvládnuť, ak sa lov uskutočňuje výlučne cez víkendy; inak musia byť starostlivo naplánované rôzne načasovania (lov, odber vzoriek, testovanie a vypustenie negatívnych zvierat ASF). Chladiace zariadenia alebo chladničky by sa mali vyčistiť po odstránení ulovených tiel diviakov alebo mäsa.

• postupy zneškodnenia diviakov pozitívnych na vírus AMO
V prípade pozitívneho výsledku na AMO musia byť všetky uložené telá (alebo kúsky diviny) bezpečne zlikvidované veterinárnou službou; šatne, chladiarenské sklady alebo chladničky sa musia vyčistiť a dezinfikovať.

• postupy čistenia a dezinfekcie zariadení
Je dôležité zdôrazniť, že pred použitím akýchkoľvek dezinfekčných prostriedkov je potrebné predbežné čistenie. Mechanické kefovanie roztokom saponátu je vysoko účinné pri čistení kontaminovaných povrchov a predmetov, a tým k dosiahnutiu účinnej dezinfekcie. Mali by sa používať iba čerstvo pripravené dezinfekčné roztoky, aby sa zohľadnilo aj to, že vyžadujú čas, aby boli účinné (do 60 minút kontaktného času).

A ešte jedna dôležitá vec, na ktorú sa nesmie zabudnúť. Pri love diviakov sa využívajú naši štvornohí pomocníci – psy. Pri čistení a denzinfekcii nesmieme na nich zabudnúť a musíme ich tiež očistiť aj dezinfikovať.

Je dôležité, aby poľovníci zvážili múdrejšie a udržateľnejšie riešenia problematiky spolu s lepšou kontrolou populácie, čo môže prispieť k zníženiu rizík spojených s rozšírením AMO u diviakov. Dobré pochopenie a akceptovanie cieľov, účelu a zdôvodnenie navrhovaných riešení v chove diviakov je prvoradé.

Verím, že po prečítaní celej príručky uvedenej na tejto web stránke si dostatočne uvedomíte závažnosť AMO a prijmete zodpovedné opatrenia aj v tých poľovných revíroch, kde nebol doteraz zistený vírus. Používať voči členom poľovných združení a spolkov „pštrosiu politiku“ s tým, že u Vás AMO nie je, tak je zbytočné niečo robiť, je vrcholne nezodpovedné a vedie len k jednému a to, že sa vytvára úrodná pôda pre jeho šírenie.

Autor: Ján Krnáč

 

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.