V jednom s predchádzajúcich článkov som napísal, že nie sme odstreľovači a mali by sme pri streľbe dodržiavať poľovnícku vzdialenosť. A predsa sa medzi poľovníkmi nájdu takí strelci, ktorí obľubujú streľbu na veľké vzdialenosti.
Uvedomujem si, že sú zveri, na ktoré je možné strieľať len na veľké vzdialenosti. Nechcem hodnotiť ich počínanie, to prenechávam ich svedomiu, len poukázať na niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú samotnú streľbu na veľké vzdialenosti.
Áno, dnes je ľahké určiť aká bude dráha strely aj pri streľbe na veľké vzdialenosti. Keď sa povie veľké vzdialenosti budeme uvažovať s hodnotami 200 – 300 m. Dôležitou otázkou ale zostáva, ako je to s funkciou a účinnosťou strely pri takejto streľbe. Znovu a znovu sa môžeme presvedčiť, že strely neplnia to, čo sľubujú výrobcovia. Pritom sa stále hovorí, že moderné projektily sa spoliehajú na kontrolované funkcie.
Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že okrem vytvorenia dočasnej dutiny, ktorá je závislá na rýchlosti ( ide o krátkodobé posunutie kvapalinou naplneného tkaniva pri rýchlosti v>500 ms-1 ), je rozhodujúce mechanické rozširovanie priestrelného kanála. Bez ohľadu na to, z akého materiálu je strela vyrobená, môže toto nastať formou jej deformácie alebo čiastočnej fragmentácie. Preto pri iniciovanom rozširovaní prierezu dochádza k ničeniu svalového tkaniva, orgánov a ciev v tele zveri. Stará sa o to, aby vznikol veľký priestrel, čo zabezpečí dostatok farby a značenie. Závisí na konštrukcii tej ktorej strely, ako sa to prejavuje.
Bezpečná funkcia konštrukčných vlastností strely je garantovaná len pri prispôsobenej cieľovej energii. Jednoducho povedané, strely reagujú len v určitom rozsahu rýchlosti. Ak ide o príliš pomalú strelu, nedochádza k žiadnej alebo len nepatrnej deformácii ( rozloženiu ) – celoplášťový efekt.
Naopak pri nadmernej rýchlosti je výsledok nekontrolované roztrhnutie a teda nedostatočná hĺbka prieniku. Pri klasickom loveckom použití je na rozdiel od niektorých extrémne rýchlych striel typu Magnum alebo striel nestabilnej konštrukcie najväčším rizikom nedosiahnutie minimálnej rýchlosti.
Dôvodom môže byť príliš veľká vzdialenosť, krátky lauf alebo jednoducho povedané experimentovanie. Pri výbere munície si nevystačíme len s tým, že nás bude zaujímať len funkčný princíp a presnosť strely. Pre streľbu na veľké vzdialenosti je dôležité poznať aj rozsah rýchlosti, v ktorom strela funguje ako hovorí výrobca. Výrobcovia predpokladajú, že strely sa využívajú a správne fungujú vždy v rámci obvyklej poľovníckej vzdialenosti.
Pozrime sa spoločne na výsledky testu, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s poľovníckym časopisom Wild und Hund. Na streľbu boli vybrané nasledujúc testovacie flinty kalibru 308W.
Tikka „T 3 Tactical“ s puškohľadom Schmidt&Bender „PM II 3-12×50“
a
Remington „700 Police LTR“ s puškohľadom Leupold „VX-R 3-9×50“.
Obidve flinty boli vybavené hlavňou s dĺžkou 51 cm. Pred samotným testom bola pomocou meracieho prístroja BMC 17, RCBS AmmoMaster pre každú kombináciu strela/flinta odmeraná úsťová rýchlosť. Potom pomocou balistického programu „Easy bullet“ sa vykonal výpočet rýchlosti strely pre vzdialenosti 100, 200 a 300 m.
Pre test sa použili nasledujúce strely od rôznych výrobcov, rôznej konštrukcie a hmotnosti, olovnaté aj bezolovnaté :
Ako simulácia prirodzeného tela zveri boli použité premočené telefónne zoznamy. Ich použitie zabezpečilo, že pri odstraňovaní jednotlivých listov bolo možné vytvoriť si určitú predstavu o závažnosti a hĺbke prieniku strely. Na základe zhromaždených projektilov bolo potom možné určiť ich zostatkovú hmotnosť. Výsledky testu sú prezentované pomocou grafov. Na prvom grafe sú znázornené zostatkové hmotnosti striel, ako percentuálne porovnanie, pre jednotlivé vzdialenosti streľby.
Ako môžeme na grafe vidieť, pri niektorých strelách došlo k výraznému poklesu hmotnosti a niektoré naopak vykazujú len veľmi malý alebo skoro zanedbateľný pokles hmotnosti.
Čo sa týka maximálneho priemeru jednotlivých striel, vo vyjadrení násobku kalibru, toto je znázornené na ďalšom grafe.
Aj tu môžeme pozorovať, že u niektorých striel dochádza k výraznému poklesu deformácie v závislosti na vzdialenosti streľby. Strela Jaguar naopak vykazovala vo všetkých vzdialenostiach absolútne jednotnú funkciu. Pri strele Hornady sa pozorovali iba minimálne rozdiely v deformácii.
Na záver sa pozrime na to, do akej hĺbky prenikli jednotlivé strely, čo je znázornené na nasledujúcom grafe.
Ešte krátko k strele RWS, tak u nej bol výsledok, že došlo k tendenčnej zmene účinnosti od čiastočného rozkladu až k nekontrolovateľnej hríbovitej deformácii. Výsledkom celého testu bol záver, že vďaka vysoko kvalitnej poľovníckej munície sú zabezpečené ich funkcie až do približne 150 m. Pri väčších vzdialenostiach chýbajú pokyny a informácie od výrobcov.
Podľa môjho názoru je na škodu, že rovnaký test nebol prevedený s flintami, ktoré by mali dĺžku hlavne 60 cm ( balistické hodnoty v tabuľkách udáva väčšina výrobcov práve pre túto dĺžku ). Nakoľko pri hlavni s dĺžkou 51 cm, aká bola na testovacích flintách a používanej testovacej munície, došlo k zníženiu úsťovej rýchlosti o 6 ms-1 / 1 cm dĺžky laufu (http://prebijanie.webnode.sk/balistika/vplyv-dlzky-hlavne-na-rychlost-strely/ ). Tu by vznikol priestor na porovnanie výsledkov.
Zvažujme dobre, na aké vzdialenosti budeme strieľať. A nezabúdajme, hlavne na bezpečnosť a že naša zodpovednosť pri streľbe končí až dopadom strely na zem.
Autor: Ján Krnáč.
