Na pohľad jednoduché, ale so smrtiacim účinkom

Marec je mesiacom, kedy poľovnícka verejnosť bilancuje uplynulý rok. Začínajú sa poriadať chovateľské prehliadky, na ktorých sa jednotlivé poľovnícke združenia prezentujú dosiahnutými výsledkami na poli chovu a lovu zveri. Je to tiež čas stretnutí s kolegami z iných združení a niektorí úspešní kolegovia možnosťou pochváliť sa udelenou medailou.

No je tu priestor aj pre kultúrne vyžitie laickej verejnosti pri dobrej hudbe a ochutnať s láskou pripravený pravý poľovnícky guláš. Niektoré základné školy organizujú pre školákov návštevy takýchto podujatí, na ktorých sa od kompetentných poľovníkov dozvedia niečo nové o našej zveri. Často krát je počuť od prítomných poľovníkov porovnávanie či už z chovateľskou prehliadkou na ktorej boli nedávno, ktorú poriadalo iné združenie alebo niektorou z minulosti.

No je tu priestor aj pre rozširovanie si svojich vedomostí, či už formou porovnávania jednotlivých trofejí podľa údajov uvedených v katalógu. No sú poľovnícke komory, ktoré rozširujú možnosť vzdelávania poľovníckej verejnosti formou prednášok. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, nakoľko chodím prednášať aj na chovateľské prehliadky, že záujem je. Ale stretávam sa aj s názorom, že … ja starý poľovník sa už nemusím nič učiť, radšej nech sa učia mladí … A naopak u niektorých mladých prevláda názor, že sa už všetko naučili v kurze. Starší kolegovia mi iste dajú za pravdu keď poviem, že poľovník sa učí celý život a príroda nás vie veľa krát prekvapiť. Nie nechcem tu moralizovať, len uvádzam príklady z mojej doterajšej praxe.

Vráťme sa však ku chovateľskej prehliadke. Ako každý rok aj tento poriadala OPK Bánovce nad Bebravou takúto prehliadku v obci Ruskovce. Návštevníkov pri príjazde vítala veľká tabuľa na priečelí kultúrneho domu. Po vstupe do hlavnej sály boli po pravej aj ľavej strane umiestnené panely, na ktorých boli uchytené trofeje jelenej, srnčej, diviačej a danielej zveri podľa jednotlivých vekových tried. Za panelmi na pódiu sa prezentovalo domáce PZ svojimi trofejami. Po stranách bol priestor, kde si mohli návštevníci oddýchnuť napr. pri vínečku, alebo si pochutiť na pravom a dobrom poľovníckom guláši. V ľavom rohu im k tomu vyhrávala ľudová hudba, pri ktorej si niektorí aj zaspievali.

Milé prekvapenie pre všetkých návštevníkov bol v pravom zadnom rohu umiestnený preparát jeleňa v skutočnej veľkosti. Tento sa stal vyhľadávaným miestom fotografovania, či už pre malých návštevníkov s rodičmi, alebo aj kolegov poľovníkov. Prehliadku som navštívil aj s mojím vnukom prvákom. Aj jeho som vyfotografoval pri tomto jeleňovi, aby mal krásnu spomienku. 

Keď sme si spolu pozerali jednotlivé trofeje, tak mi z katalógu, ktorý obdržal pri vstupe, čítal niektoré údaje. Veľmi ho bavilo čítať o trofejách, ktoré boli odmenené medailou.

Veľmi ho zaujala aj trofej dvoch zakliesnených mladých dvojročných muflónov. Musel som mu vysvetliť, ako sa to mohlo stať.

Žiaľ videl som na tejto chovateľskej prehliadke aj niečo, čo nie len vo mne, ale aj väčšine návštevníkov vyvolalo zmiešané a trúchlivé pocity. A to boli motúzy z elektrických ohradníkov omotané okolo trofejí. Pripájam jednu fotku za všetky. No neboli to len trofeje s takouto „okrasou“, na pódiu sa premietalo video, na ktorom mohli návštevníci vidieť zver márne sa snažiacu vymotať sa z takejto smrteľnej náruče.

A čo bolo ešte horšie vľavo od pódia bola umiestnená veľká tabuľa ( prikladám foto, prepáčte že je „nejasná“, ale to bol môj zámer ), na ktorej boli fotografie uhynutej zveri po zamotaní sa do takýchto motúzov z elektrických ohradníkov. Ako som sa dozvedel, tak to je len zlomok zo skutočnosti.

Aj pri tejto tabuli sa môj vnuk zastavil. Chvíľu sa na ňu zadíval a potom sa otočil ku mne a položil mi jednoduchú otázku. Kolegovia, ktorý mali deti a majú vnúčatá mi dajú iste za pravdu, že detské otázky bývajú jednoduché ale výstižné a niekedy máme či už rodičia alebo starí rodičia problémy odpovedať im na ne. A jedna z takýchto otázok zaznela u úst môjho vnuka prváka :

Deduško, a prečo to tí ľudia zvieratkám robia ?

Myslím si, že som dosť odolný chlap, ale takáto „jednoduchá“ otázka mnou doslova pohla. Ako vysvetlíte dieťaťu, že niektorí ľudia nehľadia na nikoho a na nič. V jeho očiach som videl veľký smútok a ľútosť so zverou. Snažil som sa mu vysvetliť, čo sa stalo, ale smútok zostal.

Viem, že podobné prípady úhynu zveri po zamotaní sa do motúzov elektrických ohradníkov majú zdokumentované aj iné poľovné združenia. Je však smutné, že štát a kompetentné orgány nič na ochranu zveri pred takouto smrtiacou náručou nekonajú.

Už je to pár dní, čo som navštívil s vnukom chovateľskú prehliadku, ale stále to vo mne rezonuje. No nejde len o spomínanú smrtiacu náruč, ale tieto ohradníky tiež bránia migrácii zveri, čo má nepriaznivý vplyv na genetiku zveri a aj presunom poľovníkov po revíri.

Na záver mi dovoľte na otázku môjho vnuka odpovedať opäť jednoduchou otázkou:  Ozaj, prečo ?

Autor:  Ing. Ján Krnáč