Najkrajšie zážitky máme všetci z detstva

ilustračný obrázok

Príbeh sa odohral v povojnových rokoch. Vtedy mal každý doma pušku, alebo pištoľ. Kamarátili sme sa so susedovým vnukom Milošom. Raz ,bolo to cez prázdniny, doniesol Miloš dedovu malorážku. Nevedeli sme kam zavesiť terč,tak voľba padla na zadnú stranu ich dreveného záchoda.

Na dedinách bol drevený záchod (latrína) štandardom ešte donedávna. Terč sme priklincovali a chystali sme sa strieľať, ale práve vtedy sa Milošov dedo vracal domov. Narýchlo sme sa rozutekali a zo strieľania nič nebolo. Na druhý deň sme si akciu zopakovali. Terč už bol priklincovaný a tak sme len losovali, kto bude prvý strieľať.

Vždy som mal šťastie, tak som losovanie vyhral ja a išiel som strieľať ako prvý. Víťazoslávne som zamieril na stred terča a potiahol spúšť. Prásk, zaznela rana. Už už sme sa chceli všetci rozbehnúť k terču, keď tu sa z veľkým hrmotom a krikom otvorili dvere na záchode. S nohavicami spustenými po kolená, pridŕžajúc si ich jednou rukou a v druhej ruke mávajúc novinami sa nám hrozil Milošov dedo. Krvi by ste sa v nás nedorezali. Nohy sme mali rozklepané ako mladé srnky. Nevedeli sme rýchlo čo urobiť, tak sme sa opäť rozutekali, každý iným smerom.

Doma bola poriadna bitka. Keď sme sa potom po čase vyzvedali ako to že dedo nebol zranený, dozvedeli sme sa, že dedo pri čítaní novín na záchode zaspal a tak mu hlava klesla nižšie. To bolo to moje ďalšie veľké šťastie, lebo stred terča bol presne vo výške hlavy sediaceho človeka.

Nuž tak v detstve musíš mať aj trošku šťastia.

 

Autor si prial zostať pod prezývkou Mafián2

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
0 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments