Situácia okolo koronavírusu zanecháva hlboké stopy v každodennom živote a to aj v takej oblasti akou je poľovníctvo na Slovensku. Išlo napr. o zrušenie chovateľských prehliadok, kde sa poľovníci môžu stretávať s priateľmi a kamarátmi a predávať si svoje skúsenosti. Aby sa predišlo príliš rýchlej infekcii, a teda aby sa mohla zabezpečiť čo najkomplexnejšia zdravotnícka starostlivosť pre ľudí s koronou, ale aj pre ostatných chorých alebo zranených, vydáva naša vláda rôzne usmernenia a tiež napr. zákaz vychádzania. A ako je to už na Slovensku bežné, objavujú sa medzi obyvateľstvom rôzne (ne)odborné názory na potrebu takýchto usmernení, nehovoriac už o ich (ne)dodržiavaní. Je preto pochopiteľné, že aj pre nás zodpovedných poľovníkov vyvstáva nasledujúca otázka
Ako postupovať v tejto ťažkej dobe ?
Na jednej strane sme občania tohto štátu a všetky usmernenia by sme mali dodržiavať ( aj tu je pre nás priestor pre zlepšenie pohľadu na poľovníctvo u nás ) a na druhej strane dodržiavať to, čo máme zakotvené v legislatíve – ochrana a starostlivosť o zver a tiež plnenie plánu lovu. Veľa našich činností je spojená so stretávaním sa viacerých poľovníkov napr. pri obnove, oprave a stavbe nových krmelcov, posedov a opatreniach na zlepšenie biotopov zveri. Ďalej tiež pri príprave krmiva pre zver, no sú tu aj ďalšie činnosti, pri ktorých dochádza ku stretu viacerých osôb napr. pri odoberaní vzoriek z diviakov a s tým súvisiace ďalšie úkony, práce súvisiace so zrazenou zverou alebo zdochlinou. Vzhľadom na situáciu okolo Afrického moru ošípaných ( AMO ) a s tým spojený lov diviakov na Slovensku, aj tu môže dochádzať k stretu viacerých poľovníkov. Chcem ešte pripomenúť , že zodpovedný poľovník vzdáva úctu ulovenej zveri a to na výrade. Ako postupovať v prípade väčšieho počtu ulovených kusov napr. diviakov viacerými poľovníkmi ? Aj tu budú musieť byť dodržané vydané usmernenia. V otázke samotného lovu zveri podľa schváleného plánu lovu môžeme očakávať, že sa asi spoločné poľovačky zakážu a tento plán sa bude musieť splniť pomocou individuálneho lovu. Práve tu vidím časový problém s jeho splnením.
Nebude sa musieť predĺžiť lovecká sezóna, alebo sa budú musieť povoliť aj zakázané spôsoby lovu ?
Ďalšou a tiež dôležitou úlohou poľovníkov je zabránenie alebo pomoc pri znižovaní škôd v lesoch a na poliach zverou. V súčasnej dobe kronavírusu je potrebné nájsť správnu odpoveď aj na túto problematiku. Nemenej dôležitou je aj otázka zabezpečovania pravidiel v oblasti hygieny diviny a tiež ako a či vôbec bude prebiehať v čase koronavírusu obchod z divinou. Bude možné priamo dodávať ulovenú divinu napr. do hotelov ( ak budú vôbec otvorené ) ?
Aký to bude mať finančný dopad na poľovné združenia a spolky ?
Lov samotný je spojený s určitým rizikom ( osobitné nebezpečenstvo môže vzniknúť z poveternostných, terénnych a pôdnych podmienok, ak už neuvažujme s poranením od zveri napr.diviak alebo strelným poranením ) a preto je tiež potrebné myslieť na to, že v niektorých prípadoch prítomnosť iného poľovníka môže dotyčnému zachrániť život. Pretože aj keď sa cítime na poliach a v lese bezpečne, nemusí to tak nevyhnutne byť.
Výkon práva poľovníctva by sa mal stať sociálnym mandátom a zároveň „ platným mandátom „ ktorý by umožňoval opustenie domova napriek napr. prijatému zákazu vychádzanie.
Nech sa v plnej miere prejaví naša zodpovednosť.
Autor: Ing. Ján Krnáč
možno len trošku od veci – ale v súvislosti: táto doba nás naučila, aké je to, mať RÚŠKOM zakrytú hubu. Je to aj výhoda, lebo si kľudne môžete dať na raňajky cesnakové hrianky a ešte aj surovú cibuľu – a nikomu to nevadí. A čo sa týka poľovníctva – či pohybu v prírode – ak sa skombinuje tento článok s článkom o vode v prírode – ktorej ubúda, zanedlho budeme po Slovensku chodiť ako v niektorých častiach Islandu. Ihneď ako sa objavil tento článok ma toto napadlo, len som nemal čas pohľadať tento text – tam nosia rúška aj na turistických výšľapoch a trekoch – aj respirátory, aj šatky…kto čo má – ale treba byť nachystaný. No kto toto kedy u nás slýchal? Ale – aj takto to mohlo byť aj u nás ( a m§že ešte?!?), len naša milovaná vláda láskavo dovolila chodiť po prírode bez nich. Takže zatiaľ poľujeme bez rúšok, ale ktovie ako bude? Ľudia tu umierajú po desiatkach na iné choroby. nemocnice sú prázdne a neliečia, každý deň pribúda rakoviny – nič sa s tým nerobí – lebo koronavírus! Desiatky, či stovky mŕtvych denne na iné ochorenia – a to sa nesleduje – ale furt nám strkajú a vymývajú, že koľko málo korony a ako víťazíme. Goebels by ušťával nadšením…ako krásne pracujú s jeho myšlienkami. No nie je to úžasné? Dobre sa pýta dnes Banáš:
https://www.hlavnespravy.sk/145-umrti-denne-inou-diagnozou-covid-19-i-pocetne-vyliecania-bez-vakciny-jozef-banas-otazky-suvisiace-koronakrizou/2152442
O treke cez Island – aj s rúškami na ústach proti sopečnému popolu na sopečných pláňach:
https://www.horydoly.cz/cestovatele/treking-pres-duhove-hory.html
Čítajte – čítajte – a otvorte oči:
https://polovnickakomora.sk/sk/spk-aktualne/spravy-a-informacie/medialne-vystupy-spk/tlacove-spravy/1950-tlacova-sprava-v-europskom-parlamente-hlasovali-o-obmedzeni-polovnictva-na-zaklade-covid-19.html
Už všetci verejne hovoria, že COVID – 19 je operácia bankárov, aby obmedzením pohybu osôb, obchodu – štátneho i súkromného podnikania a výroby – teda výpadok zisku a následne DANÍ pre štáty – vyvolalo úpadok, ktoré si súkromný sektor a štáty BUDÚ MUSIEŤ preklenovať braním úverov = teda zadĺžením podnikateľov a najmä – zadĺžením štátov ! – tak, ako počas BOJOVEJ VOJNY. Toto je presne TEN ISTÝ výsledok, ako pri bojovej vojne – len NEBOJOVOU FORMOU. Celá divadelná hra okolo COVIDu má práve tento zmysel. Ak si spätne preveríte ekonomické výsledky hospodárenia bánk – aké vykazovali obrovské zisky – teda majú dosť zarobených peňazí – zároveň si pozrite, ako v reklamách ponúkajú – až tlačia všelimožné pôžičky, úvery a hypotéky – a nakoniec si preverte, aké nízke úroky na vložené peniaze do bánk ponúkajú – teda banky majú veľa peňazí, ktoré nikto NEPOTREBUJE! Teda spustili operáciu na vyvolanie potreby ICH PEŇAZÍ cez branie si ich pôžičiek.
Cui bono?
CUI BONO ? je latinská fráze, znamenající v čí prospěch? nebo komu ku prospěchu?
Tak si to uvedomte, ako s nami zase vybehli. Základné príslovie jednoho nemenovaného púštneho národa znie: Kto veľa pracuje – nemá čas zarábať peniaze. Teda – keď máte hlavu sklonenú k práci – nemáte čas špekulovať, koho ako obrať o jeho peniaze – ergo – slušným pomenovaním inak nazvaná lúpež – teda donútiť iného vydať mu svoje peniaze aj proti jeho vôli. A zadĺženie niekoho aj proti jeho vôli je presne ten typ lúpeže. Sú to trestné činy bielych golierov. Celosvetových. Tých, čo majú svojich sluhov v každej vláde. Presne tých, čo majú prsty aj v iných nákazách – čo sme tu riešili – napr. AMO, ktoré zázračne skočilo 400km a pod. Ak ho niekto prinesie v kufríku – je to možné. Zase by sme sa mali opýtať- a kde je KMO? Kam zmizlo?
Že by od r. 2014 nič?
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_kmo.asp
Ale AMO je…nikomu to nepríde divnô?
ešte jeden postreh od pozorného:
Fero obchádza dedinu s postrekovačom a postrekuje po ceste, na domoch, v záhradách, na poliach. Ľudia boli rozhorčení, tak zavolali políciu.
Policajt sa ho pýta: „Čo je to Fero, čo to rozprašuješ?“
Fero odpovedá: „Nuž, sprejujem tu proti krokodílom.“
„Čo si chorý, tu nie sú krokodíly!“ policajt prekvapene.
“Samozrejme, že nie sú, keď tu postrekujem.”
Na to chápavý policajt povedal: „Poviem v dedine, že každý by mal postrekovať, aby sem nechodili krokodíly a nejedli naše deti. ““
Netrvalo dlho a celá dedina si kúpila postrek proti krokodílom od Fera a striekala všetko po celej dedine. Bolo tiež zriadené Riaditeľstvo krízových situácií, ktoré poskytovalo opatrenia a pokyny na implementáciu a monitorovanie postrekov, ktoré všetci museli prísne dodržiavať pod hrozbou trestu.
Fero sa čoskoro stal veľmi bohatým z predaja tohto postreku a dostal aj medailu za ochranu detí. Dokonca aj pri vchode do dediny sa objavilo oznámenie: „Fero – priateľ detí“.
Pre niektorých to síce znamenalo, že Fero sprejom zničil kukuricu v celom regióne, niektorým zabil kravy, niekoho dieťa došlo k podivnému ochoreniu, ale to všetko bolo menej škodlivé ako krokodíly, ktoré jedia deti.
Každý deň o 14:00 Riaditeľstvo krízových situácií oznámilo, v ktorej dedine (vo svete) zjedli krokodíly koľko detí.
A nikto nemohol mať žiadne podozrenie, nieto sa pýtať a vyšetrovať, pretože bolo nepopierateľné, že v dedine nebol videný ani jeden krokodíl, pretože bolo dôkladne postriekané. Ferovi každý pondelok o 20:00 tlieskali na balkónoch.
Akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami a ľuďmi je úplne náhodná.