Poľovníctvo na sociálnych sieťach

obr.: pixabay.com

Tento článok chce svojím obsahom nadviazať na predchádzajúci článok na tomto webe – Cesty vedúce k zlepšeniu obrazu poľovníctva.

Tzv. online svet dnes absorbuje obrovské množstvo našej duševnej prítomnosti. Vďaka úplnému digitálnemu pokrytiu sa stalo hľadanie informácií na internete, najmä u mladšej generácie, takmer rovnako dôležité ako komunikácia. Na celom svete sa do svojich preferovaných sietí prihlásilo v roku 2019 45% populácie takmer 3,5 miliardy ľudí, čo zodpovedá nárastu o 9% v porovnaní s predchádzajúcim rokom (Rohleder, 2019). V sociálnej sieti sme všetci odosielatelia a príjemcovia informácií. Zatiaľ čo vplyv sociálnych médií na komunikáciu a politické debaty bol na začiatku oslavovaný ako demokratická revolúcia, v súčasnosti sa o sociálnych médiách čoraz viac diskutuje kriticky. Fenomény ako falošné správy, politická propaganda, populizmus alebo zneužitie osobných údajov nás stavajú pred nové spoločenské výzvy.

Pre nás poľovníkov skrýva využitie sociálnych sietí veľké príležitosti ale sú s tým spojené aj veľké riziká. Poľovníctvo nikdy nebolo tak spoločensky priehľadné ako je tomu dnes. Jeho obraz nebol nikdy taký formovateľný a ovplyvniteľný pomocou nášho vlastného úsilia, ale zároveň tak zraniteľný. Účinky nepremysleného použitia poľovníckeho obsahu na internete sú do značnej miery podceňované a poukazujú predovšetkým na jednu dôležitú vec:

Sú to samotní poľovníci, ktorí poskytujú muníciu pre svojich kritikov a ohrozujú udržateľnú legitimitu poľovníctva vo väčšinovej nepoľovníckej spoločnosti.

Je dôležité byť citlivý, pretože záplava len fotografií strelcov, ktoré sa dajú nájsť na internete, dáva nepoľovníckej verejnosti dojem, že v poľovníctve ide len o lov zveri. Poľovníctvo nie je len lov zveri, ale je potrebné komunikovať presne o všetkých jeho úlohách ( ochrana a starostlivosť o zver ) a oblastiach zodpovednosti. Zložité je, že nemôžeme vysvetliť a zdôvodniť poľovníctvo jedným obrázkom a kľúčovými slovami. To je výzva do budúcnosti. Rovnako tak pri zvyšovaní povedomia všetkých poľovníkov o dôkladnom premýšľaní o fotografiách a obsahu poľovníctva pred ich zverejnením alebo zdieľaním. Zmena pohľadu je užitočná napríklad tým, že si predstavíte školské dieťa, nepoľovníka alebo milovníka mestských zvierat, ktorí vidia tento obrázok bez popisu a mali by byť schopní vytvoriť si pozitívny pohľad na poľovníctvo. A teraz musí byť najneskôr každému jasné, že internet neponúka žiadne súkromie a že všetko sa dá použiť proti nám.

Je potrebné si uvedomiť, že sociálne siete zobrazujú iba konečný výsledok, nie cestu.

Sociálne siete sú skvelým nástrojom na podporu poľovníctva pred širokým publikom, ale iba ak to má nejaký účel. Existujú príležitosti, ako sprostredkovať poľovníctvo pozitívne, napríklad dôveryhodnými, autentickými príbehmi a témami, ktoré ladia s dobou. Ďalším spôsobom, ako predstaviť poľovníctvo na sociálnych sieťach, je zahrnúť scénický záber krajiny, kde sa poľovníctvo prevádza.

„Tí, ktorí dokážu zvládnuť obrazy, ovládajú aj hlavy ľudí.“

Jazyk 21. storočia je vizuálny a sociálne siete sú jeho rozhodujúcim činiteľom. 90% informácií prenášaných do mozgu má vizuálnu povahu. Náš mozog dokáže absorbovať optické podnety 60 000-krát rýchlejšie ako čisto textový obsah. Neustála prítomnosť správ, najmä na sociálnych sieťach, znižuje pozornosť, ktorú im venujeme na posúdenie, iba na 8 sekúnd. Čo sa pamätá, sú obrázky. Zohrávajú hlavnú úlohu pri prenose a vysvetľovaní informácií. To môže byť niekedy problematické pri zobrazovaní zložitých tém, akou je aj poľovníctvo, najmä ak vykresľujeme jednostranné skreslenie poľovníctva prostredníctvom distribúcie veľkého množstva fotografií strelcov, ktoré majú málo spoločného s realitou.

Musíme si uvedomiť, že komunikácia v sociálnych sieťach je vizuálna: hovoria fotografie. Naša reputácia, bohužiaľ, trpí záplavou neuvážených zverejnení.

Toto spreneverenie poľovníckej rozmanitosti nijako nezodpovedá nášmu remeslu a následne poškodzuje náš imidž. Jediný nevhodný obraz zachytený poľovníckou kritikou môže stačiť na to, aby spôsobil kolektívne poškodenie imidžu celej poľovníckej komunity. Motívy, ktoré v divákovi vyvolávajú nenávisť, hnev a strach, vyvolávajú veľa odporu na sociálnych sieťach.
Tento aspekt ukazuje, prečo sú pre nás poľovnícke fotografie také dôležité. Potrebujeme rozšírenie povedomia všetkých používateľov poľovníckych sociálnych médií o citlivejšie zaobchádzanie s poľovníckym obsahom. Základom musí byť široká zhoda na tom, ako chceme poľovníctvo prezentovať na sociálnych sieťach a čo nás definuje ako poľovníkov.

Samotní poľovníci majú príležitosť podeliť sa o autentické a vizuálne ohromujúce príbehy, ktoré môžu pomôcť pri búraní nepoddajných klišé. „Zdieľaná realita“, hlavný aspekt sociálnych médií, má možnosť byť dôveryhodne pokrytá rôznymi témami z poľovníckej praxe. Jednotlivé oblasti poľovníctva, ako sú napr. ochrana zveri, biodiverzita, klimaticky zmenené životné prostredie zveri alebo produkcia vysoko kvalitnej zveri (s pozitívnou bilanciou CO2), majú potenciál poskytnúť odpovede na rôzne otázky nepoľovníckej verejnosti.

No nie sú to len samotní poľovníci, ale aj poľovnícke inštitúcie, združenia a spolky musia aktívne pôsobiť na tomto poli. V tejto súvislosti je však ich štruktúra v rozpore s kultúrou sociálnych médií. Zatiaľ čo poľovnícke inštitúcie sa vyznačujú nedostatkom priepustnosti, prísnymi hierarchiami, formálnymi zodpovednosťami a dlhými komunikačnými a rozhodovacími cestami, sociálne médiá žijú kultúrou účasti s maximálnou flexibilitou, bezbariérovosťou, neobmedzenou komunikáciou na všetkých hierarchických úrovniach a mimoriadne rýchlou tok informácií, ktorý si zasa vyžaduje okamžité reakcie. Na sociálnych sieťach sa spojenectvá vytvárajú v krátkom čase bez ohľadu na pozíciu a stav. Rýchlosť komunikácie je rozhodujúcou vlastnosťou charakteristík sociálnych médií. Dialóg prebieha nekomplikovaným spôsobom a bez zbytočného odkladu. Ak neexistujú okamžité reakcie a rozhodnutia, téma je zastaraná o 24 hodín neskôr.

Cieľom musí byť oslovenie čo možno najväčšieho počtu online používateľov sociálnych sietí a pozitívne vplývať na prezentáciu poľovníctva a to si vyžaduje preskúmanie priepustnosti všetkých štruktúr poľovníckej organizácie na Slovensku a odstránenie komunikačných prekážok.

Kvalita nášho obsahu má priamy vplyv na náš verejný obraz.

Preto sa musí poskytovať len vysoko kvalitný obsah. Aby sme napravili jednostranný skreslený obraz poľovníckej reality, ktorý bol vytvorený nespočetnými obrázkami trofejí na internete, nevyhnutne potrebujeme spoločné obsahové štandardy, ktorých sa musíme dôsledne držať. Pravidlom pre ich definíciu je naša identita ako poľovníkov. Faktom však zostáva, že príspevky ( fotografie len z lovu zveri ) nám dvojnásobne ubližujú. Po prvé, na nepoľovníkov často pôsobia negatívne alebo až odporne. Po druhé, na sociálnych sieťach je veľa mladých ľudí, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní tým, čo vidia. Inými slovami, akých poľovníkov chceme do budúcnosti vychovať ? Chceme úctyhodných ľudí poľovníkov, ktorí vkusne vykresľujú našu váženú tradíciu a životný štýl, alebo chceme ľudí bez vkusu, ktorí rozdupú našu integritu a budúcnosť poľovníctva ? Druhá možnosť je pre naše poľovníctvo neprijateľná.
Okrem toho musí existovať široká zhoda v súvislosti s nasledujúcim vyhlásením:

„Najhoršie, čo môžeme urobiť, je zmeniť nelovca na antilovca.“

Všetko čo bolo doposiaľ uvedené je možné zvládnuť len na základe kolektívnej vôle vyvinúť spoločné úsilie a dosiahnuť tak udržateľné zmeny. Šancu máme len teraz, lebo sociálna sieť na nás nepočká,

Na záver mi dovoľte upriamiť pozornosť na niekoľko príspevkov, ktoré na sociálnych sieťach poškodzujú a ktoré by prispeli k zlepšeniu pohľadu na poľovníctvo.  Ľudia majú tendenciu byť na sociálnych sieťach odvážnejší ako pri osobnom dialógu. Píšu a zverejňujú veci, ktoré by nikdy nepovedali. Nezobrazujme ulovenie zveri ako nejaký „macho“ výkon. Prejavme pokoru a vzdajme úctu ulovenej zveri, ako nám to velia zvyky a tradície ( viď článok na tejto web stránke ). Vyhýbajme sa chvastaniu a predstavujme sa ako úctyhodná partia, ktorou sme. Prítomnosť nadmerného množstva krvi ( farby ), či už z krvnej stopy alebo padnutej zveri, by sme si mali nechať pre seba a nemali by sme ich zverejňovať pre širokú verejnosť. Urobme radšej vkusnejšie fotografie bez prítomnosti krvi.

Nechváľte sa vzdialenosťou na ktorú ste strieľali na zver, táto nie je vychvaľovacím bodom. Nevnucujte začínajúcim alebo menej zdatným poľovníkom predstavu, že aj oni sa môžu o taký výstrel pokúsiť. Zverejňujte iba relevantné a nepolitické údaj o vašom love zveri. Nezabúdajte ani na priateľov a kolegov poľovníkov, ktorí sa lovu zúčastnili. Nezamerajte sa len na samotné ulovenie zveri, ale zdokumentujte všetky veci a práce s tým spojené. Zverejnite foto západu slnka, inej zveri ktorú ste pri tom videli a podobne. Myslite pri tom tvorivo. Sarkazmus a priame ohováranie sú najbežnejšie veci, ktoré vidíme na sociálnych sieťach a ktoré poškodzujú jednotu poľovníckej komunity.

Sociálne médiá otvárajú dvere pre „klávesových bojovníkov“, kritikov a ďalších, aby sa bez následkov ozvali a poslali akýkoľvek typ správy, ktorú by chceli.

Z našej strany t.j. zo strany poľovníkov je preto potrebné využiť každú príležitosť a vytvoriť príležitosť všade tam, kde neexistuje, aby sme prezentovali verejnosti a médiám, že poľovníctvo je ochrana.

 

Autor:  Ing. Ján Krnáč

 

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
1 Comment
Inline Feedbacks
View all comments
Jan Bacigál
Jan Bacigál
3 years ...

„Dobré reči ďaleko idú, plané ešte ďalej.“ — Slovenské príslovie