Úvodná stránka Diskusné Fóra P O Ľ O V N Í C T V O Príroda Sú medvede naozaj premnožené.

  • This topic has 211 odpovedí, 29 hlasov, and was last updated 24.01.2024/09:57 by .
Zobrazuje sa 15 príspevkov - 136 až 150 (z celkového počtu 212 )
  • Autor
    Príspevky
  • #47046 Odpovedať
      @sanchez

      Prebieha párenie medveďov a rozumná matka si chráni svoje mladé s ušla z dosahu nadržaného samca, ktorý by jej mladé zabil, aby sa chcela zase páriť. Teda – medvedica sa zachraňuje.  A toto to novinárske vajco nenapíše. A čo urobí slávna ochrana prírody? Tak to budem čakať – buď hlúposť typu – odchytíme a premiestnime – niekde k medveďovi, prípadne odchytíme a zopár utratíme ako minule, alebo – čo by asi bolo NAJ lepšie – neurobíme nič, ale budeme dôležití. Medvedici sa nedá nič vyčítať, robí pre mladé to, čo každá matka. Ide o to, či máme pocit Boha všemocného, alebo pocit čoho. Otázka skôr znie – ak je to normálne správanie samice – prečo nás to prekvapuje? A ak tu máme odborníkov – ktorí toto ako normálne poznajú – aký majú pripravený scenár, či projekt na takúto situáciu? A ako to prezentujú verejnosti? A ako sa k tomuto bežnému javu stavia SPZ – a JEHO ODBORNÍCI? – ak teda nejakých takých máme? Či nemáme? Či máme a neprezentujú?

      Mesto Senec upozorňuje na sociálnej sieti obyvateľov na medvedicu s mláďatami, ktorá sa pohybuje v okolí obce Jelka, v okrese Galanta.

      https://www.cas.sk/clanok/2539051/dolezite-upozornenie-v-okoli-obce-na-zapade-slovenska-sa-pohybuje-medvedica-s-mladatami/

       

      #47051 Odpovedať
        @kiri

        Vzhľadom na obdobie párenia je hodne pravdepodobné, že to bol starý teritoriálny samec. Kvôli týmto a takémuto (pre nich normálnemu) správaniu utekajú mladé medvede aj 200km ďaleko – hoci aj k ľuďom – iste vedia prečo. Takéto ešte na Slovensku nebolo, odkedy sa vedú záznamy – už začíname byť takí… americkí…
        <h1>Hrozivý nález na Liptove: Útok medveďa? V lese našli na smrť dohryzeného muža (†57)!</h1>
        https://www.topky.sk/cl/10/2132935/Hrozivy-nalez-na-Liptove–Utok-medveda–V-lese-nasli-na-smrt-dohryzeneho-muza—57&#8211;

         

         

        #47058 Odpovedať
          @kiri

          Z diskusie pod článkom: 1800 medveďov už bolo približne pred desiatimi rokmi. Jednoduchými počtami, koľko ich môže byť dnes sa dopracujeme približne ku správnym číslam. 1800:2=800 krát štyri = 3600 ročne. Samozrejme plus, mínus, no každoročne sa to násobí!……

          …….Same ochranarske dristy, kazdy ochranar do teritoria medveda na dva mesiace.
          1. Medved je na sk niekolkonasobne premnozeny
          2. Medved nema na sk prirodzeneho predatora aby jeho populaciu reguloval
          3. Medved na sk stratil plachost a strach z cloveka a teda nepomoze len jeho redukcia klasickym odlovom
          4. Jedinym riesenim je odlov, prioritne problemovych jedincov ktori chodia do miest a dedin a pravidelna stvanica svorkami psov na to vyslachtenych a vycvicenych no pritom im ponechat biotop kde budu v klude

          https://www.hlavnespravy.sk/kolko-nas-stoji-medved-hnedy/2583030

           

          #47066 Odpovedať
            @kiri

            Aha – takto vyzerá OSVIETENIE !!!

            Štatistika vedená Národným lesníckym centrom vo Zvolene ukazuje, že početnosť medveďa hnedého na Slovensku k 31. marcu 2020 bola na úrovni

            2760 kusov !!! 

            Za posledných šesť rokov to predstavuje nárast o 1504 jedincov. Ak vezmeme do úvahy fakt, že v roku 2000 bola početnosť populácie na Slovensku 700 až 900 jedincov, za posledné dve desaťročia stúpla trojnásobne,” tvrdí vedúca odboru komunikácie Lesov SR Marína Debnárová.

            https://www.cas.sk/clanok/2544575/lesnici-varuju-pocet-medvedov-na-slovensku-stupa-v-niektorych-lokalitach-je-situacia-uz-kriticka/

             

            #47067 Odpovedať
              @sanchez

              Nová a vysoko aktuálna poučka na Liptove:

              Attachments:
              #47212 Odpovedať
                @kiri

                Zásady správania sa pri útoku medveďa hnedého na človeka To, že medveď je súčasťou fauny novobanského okolia, je fakt, o ktorom netreba pochybovať. Je na každom z nás, ako s týmto faktom naložíme. Zatiaľ nemám vedomosť o synantropných jedincoch, ktoré môžu byť nebezpečné. Aj napriek všetkým uvedeným spôsobom a možnostiam
                predchádzania nebezpečných stretov nie je možné tieto strety úplne vylúčiť. Vo väčšine prípadov medveď hnedý opustí lokalitu skôr, ako človek spozoruje jeho prítomnosť. Aj v prípade, že dôjde k blízkemu stretu, medveď hnedý väčšinou zmapuje situáciu a
                miesto opustí. Keď však dôjde k jeho preľaknutiu, môže na človeka zaútočiť a vo väčšine prípadov tak aj urobí. Čo je teda potrebné urobiť v prípade takýchto blízkych stretov? Ani jedna z navrhovaných možností nezaručuje, že nedôjde k útoku, rešpektovaním týchto zásad je však možné toto riziko aspoň čiastočne minimalizovať:
                – čas návštevy lesa – viacerí autori odporúčajú nechodiť do lesa zavčasu ráno počas svitania alebo večer za šera, keď sú medvede hnedé najaktívnejšie. Podľa výskumov
                etológie medveďa na Slovensku majú medvede najnižšiu aktivitu v skorých poobedňajších hodinách (asi od 13:00 – 15:00 hod.).

                – správanie sa pri strete – či medveď zaútočí, alebo nie, veľmi závisí od správania. Je potrebné na seba upozorniť zvýšeným hlasom, ale nikdy nie krikom. Je tiež potrebné pomaly začať ustupovať, pričom sa netreba pozerať medveďovi do očí ani robiť príliš prudké pohyby.

                – správanie sa pri strete s mláďatami – v prípade, že sú pozorované mláďatá, s najväčšou pravdepodobnosťou je nablízku aj ich matka. V žiadnom prípade sa k nim netreba približovať, ale, naopak, čo najskôr a opatrne opustiť lokalitu. Čo sa týka použitia obranných prostriedkov, tým sa rozumie použitie špeciálnych sprejov na báze účinnej látky – kapsaicínu, ktorá spôsobuje dočasný opuch sliznice očí, nosa a membrány pľúc. Sú to špeciálne spreje na ochranu proti medveďom a netreba si ich zamieňať s inými obrannými prostriedkami používanými pri sebaobrane, prepadoch, policajnom zásahu a pod. Podľa Smitha et al. (2008) je takýto sprej účinný až pri 98 % prípadov. Podľa názoru viacerých odborníkov je sprej účinnejší ako strelná zbraň, nakoľko v praxi existujú prípady, keď poľovník nestihol na útočiaceho medveďa ani vystreliť. V praxi sa ukazuje ako problém aj skutočnosť, že použitím strelnej zbrane mnohokrát nedôjde k okamžitému usmrteniu medveďa, len k jeho poraneniu, a tým dochádza k závažnejším zraneniam pri následnom útoku. Pri použití spreja toto riziko odpadá a kým dôjde k zníženiu účinku použitého spreja, vytvorí sa dostatočný časový priestor na únik z miesta útoku. V súčasnosti na slovenskom trhu existujú viacerí dodávatelia týchto sprejov. Väčšinou sa dajú kúpiť v predajniach s poľovníckymi potrebami, športových či outdoorových obchodoch. Používať tieto spreje sa odporúča na spoločných poľovačkách.

                – priamy útok – je potrebné poznamenať, že v takom prípade, keď dôjde k útoku, je veľmi ťažké uviesť postup obrany. Odporúča sa brániť pasívnym spôsobom, to znamená
                ležať na bruchu a chrániť si rukami krk a hlavu a prečkať, kým medveď útok nedokončí. Aktívna obrana by mohla predĺžiť útok a zvýšiť pravdepodobnosť vážneho zranenia (Herrero, 1985, Quigley a Herrero, 2005). Občas sa však v praxi stretávame so skutočnosťou, že aktívny odpor (kopanie nohami, údery rukami do tvárovej časti hlavy medveďa) môže medveďa od útoku odradiť.
                Ing. Jozef Šmondrk, lesník v mestských lesoch – lesnícky obvod Sedlo, a poľovnícky hospodár

                celý článok je v spodnej časti na 16 tej strane

                https://www.novabana.sk/files/filelist/253/nbdoku_2019_40302-1.pdf

                 

                #47248 Odpovedať
                  @kiri

                  Strach má veľké oči? Alebo hlúposť? Alebo len neskúsenosť? Alebo zámer – pritiahnuť pozornosť?  ĽUDIA NEVERILI VLASTÝM OČIAM Mysleli si, že zrazili medveďa: Čo to v skutočnosti bolo?

                  ĽUDIA NEVERILI VLASTÝM OČIAM Mysleli si, že zrazili medveďa: Čo to v skutočnosti bolo?

                   

                  #47279 Odpovedať
                    @kiri

                    <h1>V Malých Karpatoch sa vyskytuje medveď: Mesto Pezinok upokojuje ľudí, je monitorovaný!</h1>
                     

                    https://www.topky.sk/cl/10/2153995/V-Malych-Karpatoch-sa-vyskytuje-medved–Mesto-Pezinok-upokojuje-ludi–je-monitorovany-

                     

                    #47301 Odpovedať
                      @kiri

                      <h1 class=”entry-title penci-entry-title penci-title-center”>Medvede, kontroverzná téma. Z akého dôvodu minister životného prostredia nedôveruje slovenským vedeckým a výskumným inštitúciám?</h1>
                      <div class=”entry-meta penci-entry-meta”><span class=”entry-meta-item penci-byline”><span class=”author vcard”>Ivan Mihale</span></span><span class=”entry-meta-item penci-posted-on”><i class=”fa fa-clock-o”></i><time class=”entry-date published” datetime=”2021-07-24T17:40:35+02:00″>24/07/2021</time></span></div>
                      Činnosť Zásahového tímu vykazuje nielen znaky amaterizmu, ale aj porušovania právnych noriem. Dôkazmi sú štyri osirelé mláďatá, nevhodné a nehumánne nakladanie so zabitými medveďmi, neodbornosť pri samotnom výkone, nedostatočná spolupráca s obhospodarovateľmi, samosprávou a vlastníkmi. Na túto neefektívnu činnosť, ktorá neprináša riešenia, sú však vynakladané nemalé finančné prostriedky daňových poplatníkov. Naopak, prísne kontrolovaný regulačný lov, by mohol byť prínosom financií, použiteľných napr. na zabezpečenie kontajnerových stojísk.

                      Štát zákazom lovu výrazne podporil stratu plachosti u tejto veľkej šelmy. Človek pre medveďa viac nepredstavuje hrozbu. Členovia zásahového tímu, do medveďov strieľajú paintballové guličky, priamo v národných parkoch robia hluk a vystreľujú svetlice, plašia medvede trúbením, okrikovaním a používaním medvedích sprejov. Použitie svetlíc, alebo petárd je zákonom o poľovníctve, za účelom plašenia zveri, zakázané. Je totiž dokázané, že ide o výrazný stresový faktor. Otázkou je, prečo v prípade medveďa je tento spôsob umožnený? Nehovoriac o tom, že takéto konanie voči chránenému živočíchovi, častokrát v jeho prirodzenom prostredí, zakazuje samotný zákon o ochrane prírody a krajiny. Už je viac ako zrejmé, že toto plašenie ani premiestňovanie do inej lokality nie je humánne a ani efektívne.

                      Nie je zriedkavé, že v mnohých obciach (napr. Liptov) už nemôžu byť voľne uložené úle ani v záhradách priľahlých k obydliam, raritné nie sú ani útoky na hospodárske zvieratá. Množia sa varovania a vyhlásenia obcí o výskyte šeliem v blízkostí obydlí a to aj na miestach, kde sa táto šelma historicky nevyskytovala. Biológovia však potvrdzujú, že poľovníci, či obyvatelia obcí nezabezpečeným odpadom, nemôžu za zmenu správania medveďa! Ide o problém, ktorý má viac príčin.
                      <p class=””>V mnohých obciach, aj mimo prirodzeného výskytu tejto šelmy, nie je po zotmení bezpečné vychádzať z domu, využívať krajinu pre šport, rekreáciu, alebo púšťať deti hrať sa na lúky, či do lesa. Je nevyhnutné mať elektrickým ohradníkom oplotené včelstvá vo vlastnom dvore, smetné nádoby uložené v uzatvorených priestoroch. Páčili by sa tieto obmedzenia rovnako aj ľuďom žijúcim v mestách? Dôležitejšie je však odpovedať na otázku, prečo majú útoky a ohrozenie človeka medveďom narastajúcu tendenciu aj napriek prijímaniu týchto opatrení?</p>
                      <p class=””>Podľa štatistiky NLC aktuálne žije na Slovensku približne 2700 medveďov, čo je 3-násobne viac, ako je pre naše územie únosné. Dnes na základe skúseností a výsledkov je zrejmé, že rezort životného prostredia a mimovládne organizácie nepriniesli vo veci veľkých šeliem žiadne progresívne riešenia. To, že sa stali jedince medveďa hnedého dobre obchodovaným artiklom na „trhu s európskymi dotáciami“, kde prostriedkom je ničnerobenie, je však na škodu celej jeho populácie. Do manažmentu šeliem pre zabezpečenie ich trvalo udržateľného obhospodarovania, prijímanie efektívnych opatrení a dosahovanie požadovaných výsledkov musia byť nevyhnutne zapojené všetky zainteresované strany – vlastníci pozemkov, obhospodarovatelia krajiny, poľovníci, včelári, chovatelia, turisti a samosprávy. </p>
                      <p class=””>Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť, geniálni sa snažia ich nerobiť. Je pritom jednoduché, požiadať ľudí, ktorí sa považujú za géniov, aby nerobili problémy. Aby radšej vrátili inteligentných ľudí za rokovací stôl, aby oprášili dohodnutý systém aktívneho manažmentu, aby podporovali dodržiavanie pravidiel a dohôd a aby si uvedomili, že každý by mal robiť to, čomu sa preukázateľne rozumie. Ak sa tak v krátkej dobe nestane, žiadny zásahový tím a po čase možno už ani poľovníci nezabránia zbytočným obetiam, či už ľudským alebo medvedím.</p>
                      <p class=””>SPK bude za celú občiansku spoločnosť iniciovať povinnosť MŽP SR a ŠOP informovať slovenských občanov, prečo je nevyhnutné objednávať si vedecké zisťovanie početnosti medveďa a vlka na Slovensku na pražskej Karlovej univerzite, ako, kto a kedy zabezpečoval zber vzoriek v slovenskej prírode a koľko to bude všetko slovenských daňových poplatníkov stáť!?! Z akého dôvodu minister životného prostredia nedôveruje slovenským vedeckým a výskumným inštitúciám? Taktiež budeme iniciovať podnet na Národný kontrolný úrad, nech sa konečne pozrie na efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov medvedieho problému a všeobecne ochrany veľkých šeliem.</p>
                      <p class=””>Ing. Alojz Kaššák</p>
                      <p class=””>hovorca</p>
                      <p class=””>Slovenská poľovnícka komora</p>

                      Medvede, kontroverzná téma. Z akého dôvodu minister životného prostredia nedôveruje slovenským vedeckým a výskumným inštitúciám?

                       

                      #47378 Odpovedať
                        @kiri

                        Tak toto určite stojí za prečítanie.
                        <h2 class=”custom-blue font-24 caricature-subtitle”>Medveď hnedý – najučenlivejšie zviera našej prírody a spor okolo jeho ochrany a premnoženia. Bratislava 28. júla 2021</h2>
                        <div class=”article-content “>

                        Som absolventom vtedajšej VŠLD Zvolen a od jej ukončenia pracujem  v ŠL, respektíve Lesov SR, š. p.

                        V roku 1981 sme mali predmet zoológia. Našim učiteľom bol profesor Sládek, svetovo uznávaná kapacita. Keďže ma tento predmet, ako aj väčšinu kolegov bavil, veľa som si zapamätal doteraz. Pri prednáške o medveďoch nám povedal, že sa na Slovensku odhaduje stav populácie na 550 jedincov a že podľa prepočtu na úživnosť revírov je to stav premnožený. Výskumom DNA profesor Paule napočítal 1250 jedincov a potom zistil, že Kysuce a Orava nedoručila ani jenu vzorku. Už vtedy sa početnosť pravdepodobne blížila k dvom tisíckam.

                        Po ukončení štúdia som pracoval na LS Muráň (okrem vojenskej povinnosti) a následne na LS Revúca. Obe správy obhospodarovali režijné poľovné revíry. Asi do roku 1993 sme každý rok ako lesný závod odstrelili odsúhlasené tri medvede. Niekedy dva v Muráni a jedného v Revúcej, alebo naopak, podľa toho ako medvede navštevovali vnadisko.

                        Vnadilo sa pred dôsledne pripravenými posedmi v ktorých sme vedeli aj prikúriť, hlavne kvôli hosťom, ktorí na zimu veľmi naučený neboli. Vnadilo sa hlavne cez zimné a jarné obdobie mäsitou potravou. Buď uhynutou hovädzou zverou, alebo vyradenými (prestarnutými, alebo zranenými) koňmi. Ešte sme mali režijné záprahy. Tieto sme samozrejme dobre uväzovali, aby mrcina nebola medveďom odtiahnutá do lesa.
                        <p class=””>Zažil som, že medveď po príchode k polovičke koňa (cca 300 kg) ho posediačky hravo nadvihol. Medvede sa lovili kým ešte bolo dostatok snehu a mohli sme odmerať šírku prednej laby a odhadnúť podľa nej vek a váhu. Na snehovom pozadí bolo možné medveďa celkom dobre vidieť a tým aj presnejšie vystreliť. Pri neúspešnom zásahu sa mohol úspešnejšie vystopovať a dohľadať. Strieľali sa takmer výlučne poplatkovými hosťami, prevažne zo zahraničia. Občas mohli odloviť medveďa kolegovia pri životnom jubileu. Trofejou strelca bola lebka a koža. Mäso bolo majetkom užívateľa revíru. Strelec podľa veľkosti zaplatil v tej dobe cca 100 000 korún. Platy sme vtedy mali okolo 3 000 korún. Doprovod strelca zabezpečovali naši zamestnanci, ktorí okrem mesačného platu za doprovod v prípade úspechu dostali odmenu, takzvané zástrelné a nič viac. Na návnadu ako prvé začali chodiť medvede, ktoré boli najhladnejšie, prípadne mali nejaké zdravotné ťažkosti. Vodiace medvedice nechodili, takže medvieďatá neosireli. Lovili sa hlavne čo najväčšie medvede. Ulovením dominantného samca dostal priestor v revíri mladší jedinec a nemusel odchádzať do iných revírov. Po ulovení boli k dispozícii všetky parametre jedinca ako veľkosť váha …</p>
                        <p class=””>Asi po roku 1993 sa začali ozývať ochranárske združenie s teóriami, že sa musia veľké medvede nechať žiť, lebo vraj odstrelom veľkého medveďa degradujeme genetiku, lebo aj človek je jeden veľký a iný malý. Mali sme preto dovolené odstreliť len medveďa do 100 kg a potom len do 70 kg. Keď bola váha prekročená, dostala firma pokutu aj za 10 kg navyše. Váhy pre ešte žijúceho medveďa sme samozrejme neinštalovali, takže doprovod váhu medveďa len odhadoval. Je to samozrejme po genetickej stránke hlúposť, pretože aj ľudia spolu žijú v rôznej veľkosti a majú spolu potomstvo. Rovnako aj medvede môžu by samica so samcom rozdielnej veľkosti. Moja mama tiež pochádzala z vysokej rodiny a otec z nízkej. Poznám veľa takto výškovo rozdielnych párov. Po pár rokoch na to sme smeli medvede loviť len na rastlinnú potravu na konci leta a aj to len počas splnových nocí. Neúspešnosť takéhoto lovu bola veľmi vysoká. Ďalšie roky už užívatelia revírov aj strácali záujem o odlov.</p>
                        <p class=””>Keď som začínal v lesníctve zvykli mať medvedice jedno, nanajvýš dve mláďatá. Keď mali tri, už to bola rarita. Dnes už vodia štyri a dokonca aj päť. Okrem človeka pritom nemá prirodzeného nepriateľa. Jedine medvieďatá sú ohrozené ak by prišli o matku.</p>
                        <p class=””>Medveď je najučenlivejšie zviera z našej prírody. Ešte za mlada pamätám, že chodili po Slovensku s cirkusom. Jediné krotené zviera bol medveď. Naučili ho rôznym trikom, dokonca aj bicyklovať. Pár krát boli aj v našej dedine. Bývam pri vodnom toku Muránky v Muránskej Dlhej Lúke a za mostom je širší priestor, voláme to pľac. Pamätám si tam z mladosti postavený cirkus. Ako chlapci sme tam chodili obdivovať hlavne medveďa. Chudák cez deň bol uväznený v malom priestore a iste trpel.</p>
                        <p class=””>Na vystúpení okrem trikov zvykli cirkusanti organizovať aj súboj človeka s medveďom. Tohto nadopovali a preto sa stalo, že niekedy človek medveďa aj zvalil na zem.</p>
                        <p class=””>Kvôli tomu, že je medveď takto učenlivý, naučil sa získavať potravu v blízkosti človeka. Je to samozrejme aj dôsledok premnoženia, ktoré ochrana prírody neuznáva. Som toho názoru, že časom bude medveď vyhľadávať spoločnosť človeka čím ďalej tým viac. Stráca prirodzenú plachosť a stráca ju veľmi rýchlo. Nie je pre neho veľkou prekážkou ani elektrický oplôtok. Dokáže ho prekonať. Navykne si aj na odháňanie zásahovým tímom a je len otázkou času keď to bude ignorovať. Som si istý, že sa naše deti dožijú, že si tak zvykne na hlasy ľudí pri rozhovore a zvončeky, že podľa týchto zvukov bude v prírode človeka vyhľadávať. Stačí aby pár krát našiel u turistu potravu v ruksaku. O tom kto vyjde z boja o ruksak úspešnejší, či človek alebo medveď myslím, že niet pochybností. Ak mu to vyjde raz, odváži sa znova. Na vine je len človek, keď mu medveď vojde do záhrady, alebo garáže?</p>
                        <p class=””>Zásahový tím je platený a vystrojený z našich daní. Po viacnásobných neúspešných pokusoch odplašiť medveďa aj tak pristupujú k jeho usmrteniu. Keďže pán Slašťan v médiách vystupuje veľmi odborne a všetkým ľudom aj poľovníkom a lesníkom radí chcel som zistiť aké vzdelanie ho na to oprávňuje.</p>
                        <p class=””>Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, ale na internete som nenašiel jeho ukončené odborné vzdelanie ani v lesníctve ani v inom odbore, ktoré by ho oprávňovalo vystupovať v médiách tak ako vystupuje.</p>
                        <p class=””>Alebo sa to naučil čítaním kníh v mestskej knižnici v Kremnici? Podľa dosiahnutých výsledkov vo voľbách na primátora Kremnice je asi aj hodne obľúbený.</p>
                        <p class=””>Na riadení lesného hospodárstva nás učili, že dobrý riadiaci pracovník sa obklopí lepšími ako on sám a využíva ich schopnosti. Hlúpy sa obklopí hlúpejšími, aby vynikla jeho múdrosť. O kvalite a odbornosti riadenia ministerstva životného prostredia si môže urobiť názor každý sám.</p>
                        <p class=””>Ochrana prírody sama pripúšťa nelegálny lov medveďa. Aj v našej doline pred pár rokmi bol trojročný medveď, ktorý v priebehu roka navštívil niekoľko včelníc. Odrazu sa stratil a odvtedy k návšteve včelníc na doline nedošlo. Medveď je veľmi učenlivý a naučí sa nebáť človeka, ale naopak naučí sa ho vyhľadávať ako prípadný zdroj potravy.</p>
                        <p class=””>Chodí zásahový tím neozbrojený? Turisti áno. To že sa medveď nemôže objaviť na turistickom chodníku je totálna hlúposť. Už som to niekoľkokrát zažil. Že sa vyskytuje len v ranných a večerných hodinách tiež nie je pravda.  Stretol som medveďa  v lese, hlavne preto, že najčastejšie chodím sám a potichu. Stretol som už možno 100 jedincov medveďa. Niekedy aj viac jedincov za deň.  Ani dvaja sa rovnako nesprávali. Každý zaujal iný postoj a inak sa správal. Máme sa báť chodiť do lesa? V mnohých krajinách sa medvede lovia. U nás je každých 5 km dedina. Máme na dedinách prestať hospodáriť v poľnohospodárstve aby mohol prežiť medveď?</p>
                        <p class=””>Medveď je tak isto lovnou zverou ako srnec, jeleň, daniel, diviak… Keď poľovne zasahujeme do populácie iných druhov zveri, jednoznačne je potrebné zasahovať aj do populácie medveďa.</p>
                        <p class=””>Nie je lepšie pre ochranu prírody vykonávať regulovaný lov odborníkmi, pre štát zadarmo? Radšej budeme z našich daní platiť nevzdelaný tím? Pri regulovanom love by pritom mohla ochrana prírody získať všetky parametre streleného medveďa.</p>
                        <p class=””>Človek, ktorý na Liptove zahynul po útoku medveďa možno na poranenia umieral niekoľko hodín.</p>
                        <p class=””>Má odvahu niekto, kto tak veľmi múdro hovorí o medveďoch, neuznáva ich premnoženie a s klapkami na očiach si stále tvrdí svoje, dať sa v lese s výskytom kontajnerových medveďov priviazať k stromu? Keďže som včelár obetujem posledné kilo medu a osobne tohto odvážlivca natriem medom. Veď podľa obhajoby medveďa, tento človeka nepokladá za potravu. K smrteľnému útok na človeka došlo po 100 rokoch.  Keď to zásahový tím tvrdí, tak nech to dokáže demonštrovať aj na sebe a nie chodiť do lesa ozbrojený.</p>
                        <p class=””>Prikrmovanie medveďa je samostatná otázka. Umelé prikrmovanie samozrejme nie je správne. Ako sa však dá zabrániť medveďovi nakŕmiť sa na našich poliach či v pšenici, alebo v kukurici? Nebudeme siať a piecť chlieb?</p>
                        <p class=””>Včelárim pri vyvieračke Muránky, pod Muránskym hradom. Momentálne je to veľmi ľuďmi obľúbená lokalita kvôli sysľom. Aké množstvo potravy sa tam použije na umelé prikrmovanie sysľov asi nik nespočíta. Kvôli práci so včelstvami tam musím chodiť pomerne často. Niekedy sú už tak prežraté, že sa im už nechce ani vyjsť z dier. V prírode by po premnožení sysľa došlo k jeho úhynom pre nedostatok potravy. Nie je takéto prikrmovanie porušením zákona o ochrane prírody? Má ochrana prírody rôzne uhly pohľadu na tú istú vec?</p>
                        <p class=””>Medveď samozrejme patrí do našej prírody, tak ako človek a ostatné živočíchy. Nemal by však byť život medveďa nadradený životu človeka. Aj s medveďom ako našou najväčšou šelmou sa dá žiť a dokazuje to aj doterajšie hospodárenie v lesoch a poľovné obhospodarovanie krajiny. Slovensko má chvalabohu výbornú diverzitu životného prostredia aj popri lesníckom a poľovníckom obhospodarovaní. Stovky rokov doterajšieho hospodárenia dokazujú, že človek vie spolunažívať na obývanom území aj s veľkými šelmami.</p>
                        <p class=””>Ing. Marek Nosko, Lesy Slovenskej republiky, š.p.</p>
                        https://www.hlavnespravy.sk/medved-hnedy-najucenlivejsie-zviera-nasej-prirody-a-spor-okolo-jeho-ochrany-a-premnozenia-dalsie-argumenty/2622692

                         

                        </div>

                        #47467 Odpovedať
                          @kiri

                           

                           

                          Hubári a turisti POZOR! V Malých Karpatoch videli dvoch medveďov v okolí Zochovej chaty

                          Jeden medveď bol pred pár dňami pozorovaný v oblasti Biela skala, čo je nad obcou Píla pri Červenom Kameni. Druhého videli na modransko-pezinskej strane, ako je Veľká Homola pri rozhľadni. Tam majú svoje teritória, pritom je to to iba pár kilometrov od seba. Oba môžu mať tak do 120 kilogramov, čo je do tretieho roka ich veku. Môžete mať dojem, že je to ešte mladý medveď, ale keď sa postaví na zadné, tak je vyšší ako zárubňa na dverách.

                          Po výskyte medveďov v okolí Pezinka a Modry sa začalo už dávnejšie diskutovať, či medvede neboli do Malých Karpát umelo a účelovo dovezené z Tatier. Keďže viac ako 350 kilometrovú vzdialenosť museli prejsť bez toho, že by si ich niekto na trase všimol a to u mnohých poľovníkov minimálne vyvoláva diskusie. “Sú to všetko zatiaľ iba polemiky, nikto ich totiž ešte nechytil a nenašiel čip. Nie všetky medvede sú síce začipované, ale zvláštne je, že sa sem dostane medveď bez toho a na takú vzdialenosť, že by ho niekto videl. Ak je v Malých Karpatoch odchytený medveď, ktoré ho sem previezli po uspaní, potom má čip a je určite monitorovaný. Problémom je, že o tom ochranári neposkytujú absolútne žiadne informácie. Takže je na mieste otázka, ako sem medvede prišli,“

                          #47470 Odpovedať
                            @kiri

                            Práca novinárov:

                            Umiestni fotku oviazanej ruky vedľa fotky veľkého medveďa – a čitateľ si to spojí sám. A čo si spojí – tomu UŽ verí.

                            Ruku si pán zlomil pádom – žiadne stopy zubov nie sú – ani fotky medvedích stôp. Ale to sa dočítate až úplne dole v článku…

                            MEDVEĎ ZAÚTOČIL na muža na Orave: Jeho brat opísal okamihy hrôzy

                             

                             

                            #47471 Odpovedať
                              @kiri

                              Občianska neposlušnosť – či ľudová spravodlivosť? Bude taká aj zodpovednosť politikov? Ak nerieši zákon – vezme to ľud do svojich rúk – a ukáže to politikom hlavne vo voľbách? Zobudia sa? Či koho chlieb jedia – a čie záujmy zastávajú? Či je vyhrocovanie situácie zámerné – lebo je to DOBRÁ ZÁSTUPNÁ TÉMA NA ZAKRÝVANIE INÝCH PROBLÉMOV? Pokiaľ (strelec) nemal so sebou telefón – sú  v keli. Pokiaľ sa správal ako sa voľakedy strieľali túlavé psy – na mäkko typu – tu máš na a utekaj skapať domov, nech si ťa gazda zakope – tiež ďaleko bežal. Pokiaľ sa budú spoliehať len na obecné kamery – aké (terénne) auto kedy cez dedinu prechádzalo – tiež veľa nedokážu. Pokiaľ použil celopášť – ten preletel a macko utekal – tiež si moc nepomôžu. Právne upozornenie  – toto nie sú návody – len konštatovanie. Jednoznačná výstraha pre politikov – či miestnych – či straníckych – či vrcholových – národ už má toho dosť! Len aby to zostalo len pri medveďoch! Aby všetci politici potom nebývali  vo Viedni na Slovenskom veľvyslanectve tak ako nejaký Zmatkovic po tom, ako dostal v rodnej Trnave nakladačku po papuli ( to bolo, keď ho dva týždne nebolo vidieť) a odtiaľ nechodili s ochrankou VLÁDNUŤ Slovensku. Vrcholný politik sa nesmie báť chodiť po ulici bez ochranky – to je ozaj demokracia – pracovať pre národ tak, aby ho národ miloval – a nie bil ho kade chodí!

                              https://www.hlavnespravy.sk/nad-obcou-poniky-nasli-usmrteneho-medveda/2647550

                               

                              #47472 Odpovedať
                                @kiri

                                Hubári hlásia :
                                <p class=”datum”>19. 08. 2021, Modra (Doľany) – huby rástli, <span class=”username”>maco698</span></p>
                                <p class=”komentar”>Huby nerastu. Nasiel som len 1 zrnitohlubkovy a asi 10 suchohribov.
                                Pozor, nad Dolanmi sa pohybuje medved. 500m od Zabiteho a pod Klokocinou pri modrom turistickom chodniku su jeho stopy</p>

                                #47501 Odpovedať
                                  @kiri
                                Zobrazuje sa 15 príspevkov - 136 až 150 (z celkového počtu 212 )
                                Odpoveď na: Sú medvede naozaj premnožené.
                                Vaše údaje: