Falošný priateľ – pytliak.

ilustračné foto

S Michalom sme boli priatelia asi 20 rokov, boli sme kolegovia v práci. Máme postavené spoločné poľovné zariadenia, posedy, krmítka. X-krát sme boli spolu na čakanej. Nikdy som si ani len nepomyslel, že ho raz prichytím ako pytlačí a že naše priateľstvo takto skončí. Vždy som ho bral ako môj vzor, staršieho brata, kolegu.

Bol zásadový a nekompromisný. Ešte na začiatku toho roku navrhol na spoločnej schôdzi plán boja proti pytlačeniu v našom revíri !!! Bol práve piatok 13.teho. S Michalom sme mali ísť spolu na diviaky. Boli sme dohodnutí ,že sa stretneme o 18 hodine na chodníčku za chatou. Ja som sa ale tesne pred odchodom do revíru dozvedel, že ma príde navštíviť môj dobrý priateľ Pavel  s ktorým sme boli spolu na vojenčine a ktorý bol niekde nablízku na dovolenke aj s manželkou. Tak som zavolal Michalovi a povedal mu , že by išiel do lesa sám , že ja dnes nemôžem. Zaujímavé,  ale zdalo sa mi akoby sa vtedy bol potešil. Neprikladal som tomu žiadny význam, len som sa narýchlo spýtal, kam ideš? Odpovedal mi že ide na priesek pri Urbárke. To je – bolo naše miesto kam sme často chodievali na diviaky. Tečie tam potôčik a diviaky sa tam radi zdržujú.

Čo čert nechcel, alebo to bol práve ten piatok 13.teho, zazvonil  opäť telefón. To volal zriateľ Pavel, že manželke zostalo zle a dnes sa nezastavia, že sa zastavia na budúci deň. Tu som asi urobil veľkú chybu, povedal som si, že Michala v lese prekvapím a pôjdem za ním. Tak som mu ani netelefonoval. Počítal som s tým že mu urobím radosť, keď ma zbadá prichádzať. Vždy sme sa dobre pozhovárali, cestou do revíru. V práci toľko času na zhováranie nebolo. Narýchlo som sa teda poobliekal a vyrazil som horským chodníčkom popri chate.

Cesta k prieseku je dosť do strmého kopca a aj pri rezkom kroku trvá k nášmu miestu asi pol hodinku. Rozhodol som sa preto, že si cestu skrátim a pôjdem mimo chodníček ,cez les. Bol som už blízko pri prieseku, keď zaznel výstrel. Zabudol som si doma telefón, čo sa mi často nestávalo, ale v tom zhone – stalo sa. Bol by som asi okamžite volal Michala čo strelil, ale nemohol som. Bol som si istý že Michal strelil diviaka. Už som si pripravolal gratuláciu a s úsmevom som pridal do kroku. Občas som sa zastavil a pozeral som sa ďalekohľadom smerom kde som predpokladal výstrel. A….. vtom som Michala zbadal. Už vyvrhoval, lenže nie diviaka, ale srnca !!!

Ale veď na srnca nemá povolenku !!! hovoril som si v duchu. Viem to preto, lebo sme spolu boli u hospodára pred dvomi dňami a Michal chcel povolenku, ale hospodár mu ju nedal, lebo už boli rozdelené.

Zostal som ako prilepený a nevedel som či sa mi nesníva. Pozeral som sa cez ďalekohľad na Michala a neveril som vlastným očiam. Michal upytlačil srnca !!! Videl som ako ho rýchlo vyvrhol, rozporcoval a potom ho vložil do ruksaku. Poutieral si ruky do trávy a zvyšky zahrabal pod najbližší strom.

Neviem dodnes prečo, ale znechutený som sa vrátil domov tak, aby som Michala skratkou predbehol. Osprchoval som sa a ľahol som si do postele, ale oka som do rána nezavrel. V  hlave sa mi rojilo nespočetne veľa otázok. Stále som nevedel čo mám urobiť a ako sa mám zachovať. Bol som stále ešte zmätený a sklamaný. Michal a pytliak !!!

Čakal som že mi zavolá a povie, že omylom strelil srnca, alebo že si nájde inú výhovorku, ale márne. Dočkal som sa, v sobotu ráno mi zavolal, ale ja som nemal odvahu sa ho na to spýtať, čakal som že niečo povie on, ale on sa ma len spýtal, nepočul  si ranu. Zaklamal som a povedal som, nie. Michal mi odpovedal mi stroho, strelil som po líške, ale netrafil som. Vo mne sa vtedy niečo zlomilo a už som nevedel v sebe udržať hnev a povedal som mu, že ja som ho vlastne videl ako vyvrhuje tú líšku a požiadal som ho o vysvetlenie.  Jeho kamarátsky tón sa okamžite zmenil na nevraživý a začal ma urážať a častovať prívlastkami ako, špiceľ, udavač, fízeľ, hajzeľ…. Toto som už nevydržal a zložil som telefón.

Ešte hodnú chvíľu som sa nezmohol na slovo, uvažoval som či som mu to mal vôbec povedať, v mysli mi prebiehali spoločné zážitky a prežité roky. Myslel som že Michala dobre poznám. Nikdy by som nečakal takúto reakciu a takéto správanie.

Všetko by sa asi bolo stratilo a zabudlo v ďalších dňoch. Ja som o tomto incidente nepovedal ani manželke aj keď na mne videla, že sa niečo deje, odpovedal som jej len, že ma bolí hlava. Prišiel pondelok, s obavou som išiel do práce, ale Michal neprišiel. Celý deň prešiel veľmi rýchlo, mali sme veľa práce a ani som sa nenazdal bol koniec pracovnej doby. Cestou domov mi zazvonil telefón, na telefóne sa mi zobrazilo meno nášho poľovného hospodára a ja som začal mať nepríjemný pocit. Prijal som hovor a hospodár mi povedal len jednu vetu, okamžite príď ku mne domov a zložil.

V hlave sa mi rojilo nespočetne veľa otázok, čo sa stalo? Michal sa priznal? Alebo ho videl ešte aj niekto iný? To čo som sa dozvedel po príchode k hospodárovi mi vyrazilo dych. Hospodár mi namiesto podania ruky povedal “Jožo  ty si pytliak” ! Nohy sa mi podlomili a musel som si sadnúť na schodík pred jeho domom.

Ja? koktal som a nevedel som sa nadýchnuť, hlava sa mi krútila a myslel som si že omdliem. Keď hospodár videl že asi nežartujem a asi je zle, okamžite zmiernil tón a rýchlo mi doniesol pohár vody. Napil som sa a hodnú chvíľku sme spolu mlčali. Po pár minútach sa hospodár už oveľa opatrnejšie opýtal, “no Jožo tak čakám na tvoje vysvetlenie”. Volal mi Michal a povedal mi , že si zastrelil srnca !

O Michalovom priestupku by som nebol nikdy asi nikomu povedal, ale udalosti a okolnosti to tak chceli, že som začal pomaly a postupne hospodárovi rozprávať to, čo sa vlastne v piatok stalo. Postupne som mu vyrozprával všetko chronologicky tak, ako to naozaj bolo. Hospodár počúval, bol to už starší skúsený pán a videl som ako sa nad niečím veľmi zamýšľa. Keď som skončil, tak mi ešte ponúkol že ma zavezie domov. Keď sme sa po chvíľke doťahovania dohodli , že pôjdem domov sám , tak súhlasil , ale trval na tom , že po príchode domov mu musím okamžite zavolať že som už doma. Prikývol som a už som sadal do mojej lady. Neviem čo sa dialo po mojom odchode od hospodára, ale asi po pol hodinke po tom čo som prišiel domov, prišli policajti aj s hospodárom k nám domov. Spýtali sa ma či som ochotný ísť im ukázať to miesto ,kde sú zahrabané zvyšky srnca.

Bol som zmätený z udalostí posledných dní a hodín, cítil som sa ako v zlom sne , ale súhlasil som. Miesto kde boli zahrabané ostatky srnca nebolo ťažké nájsť. Veľmi dobre som poznal terén ,nie raz som tam chodil aj v úplnej tme. Policajti miesto zdokumentovali, urobili zopár fotografií a ostatky naložili do PVC vriec. Hrozné bolo zistenie, že Michal si vlastne zobral len stehná a hlavu, zbytok tam zahrabal. Hrozné bolo aj to , že nikto nič nehovoril , mlčal hospodár , mlčal som aj ja , len policajti si sem tam niečo medzi sebou povedali. Videl som však, že hospodár je veľmi nahnevaný , zdalo sa mi že exploduje , ale ovládal sa.

Nasledujúce dni boli veľmi krušné, bol som viac krát vypočúvaný na polícii, musel som podpisovať rôzne zápisnice. Bolo to veľmi stresujúce, stále ma považovali za pytliaka ! Musel som odovzdať zbraň na expertízu, boli to jedni z najťažších dní v mojom živote.

V týchto chvíľach stála pri mne neochvejne moja manželka a povzbudzovala ma. Skúšal som sa viac krát telefonicky spojiť s Michalom, ale nebral mi telefón, do práce nechodil, keď som sa spýtal jeho nadriadeného čo je s ním, tak mi oznámil, že je práceneschopný a bude dlhodobo chýbať. Bolo mi to divné, lebo ešte v piatok mu nič nebolo.

Ako sa hovorí, keď je najhoršie, tak ti pomôže len zázrak , tak aj mne jeden taký zázrak pomohol. Michal urobil jednu veľkú chybu. Tou chybou bolo, že si zobral len stehná a zvyšok v lese zahrabal. S tým zvyškom tam totiž zostala aj chrbtica a v nej uviaznutá guľka. Bolo šťastie že Michal mal iný kaliber ako som mal ja. Nakoniec balistické skúšky jednoznačne potvrdili, že pytliakom bol Michal a nie ja. Nebudem sa rozpisovať ako sa mi uľavilo, ale zároveň ako ma táto udalosť poznačila na celý ďalší život.

Dnes som s tým našťastie ako tak zmierený, cítim ešte trpkosť, ale časom dúfam aj to prejde. Možno niekto spozná v tomto príbehu mňa aj Michala, ale to nie je dôležité. Tento príbeh som sa rozhodol zverejniť preto, lebo ľudia sú nevyspytateľný a aj keď si myslíš, že máš dobrého priateľa, nemusí tomu byť tak.

Všetkým poctivým poľovníkom želám LOVU ZDAR.

Jozef52.

 

Subscribe
Notify of
guest
12 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
hospodar50
hospodar50
15 years ago

Smutné
Už som to pisal na starej stranke, tak len zopakujem. Je to smutna realita aj dnesnych dni. Som hospodarom 10 rokov. Mame 17 clenov, ale keby bolo na mne, tak vyhodim okamzite 10 tich. Co urobis ale s dedkom ktory tu poluje 40 rokov? Skus mu povedat, ze uz nevidi a nemoze bezpecne polovat. Na druhy den ti donesie potvrdenie od lekara ze je schopny. Pytliactvo je aj u nas, nezatvarajme si oci. Urcite je vo vacsine nasich revirov. Je to verejne tajomstvo. Smutne je ked to urobi clovek ktoremu doverujes a od ktoreho by si to nikdy necakal.

lesaj
lesaj
15 years ago

RE: Falošný priateľ – pytliak.
1.Nič nepíšeš ďalej, prečo Ti to povedal, čo tým sledoval. Píšeš len, že si už začal spievať!!! Podľa mňa si nemusel a NEMAL! Ak mám dlhoročného priateľa, tak mám priateľa! Mal si povedať, ja som to nebol a hotovo. KONIEC. Tebe by nikto nič nedokázal a ani neprišil. Takto si prišiel zbytočne o dobrého priateľa a naviac si ho “oznámil”. Ale je to Tvoja vec. Buď stále taký “čestný

lesaj
lesaj
15 years ago

Dodatok – upresnenie
V 55 – tom riadku v druhom odstavci si uviedol: citujem – Hospodár mi namiesto podania ruky povedal: Jano, ty si pytliak.

Doktor70
Doktor70
15 years ago

Ty Lesaj, akokoľvek čítam tvoje komentáre odpredu aj odzadu, tak im nerozumiem. Ty sa zastávaš pytliactva len preto lebo pytliakom je tvoj kamarát??? 😮 Tak to asi nemyslíš vážne !

lesaj
lesaj
15 years ago

RE: Falošný priateľ – pytliak.
Tie dva príspevky majú byť v jednom. Treba čítať najprv spodný a súbežne vrchný. Zle mi to tam z w skočilo. Sorry.
K tvojmu príspevku: viem, že pchám hlavu do osieho hniezda a nie každý so mnou bude súhlasiť. Ale niektorí budú. Vieš, pochop prosím aj mňa. Som proti pytliactvu. Ale zas na druhej strane ma to neoprávňuje, aby som niekoho udával. Ja som to neurobil a basta. Nie som pytliak. A keď sa stane jeden takýto prípad za 20 rokov dobrého priateľstva, dupľom by som uvažoval ináč. Neposral by som sa ani pred žandármi. Oni sú na to, aby si to vyšetrili

hospodar50
hospodar50
14 years ago

falošné priateľstvo
Lesaj to čo ty obhajuješ sa nazýva falošné priateľstvo. Si myslíš že je správne zatvárať oči pred pytliactvom? Keby som sa dozvedel že niektorý z mojich priateľov je pytliak, okamžite s ním končím a už by si chlapec nikdy nezapoľoval. Tak to si buď istý.;-)

lesaj
lesaj
14 years ago

Rešpektujem.Ale ak sa dobrý a zanietený poľovník a priateľ za dvadsať rokov poctivej práce v poľovníctve len RAZ “POTKNE”, stále tvrdím, že by som to urobil ináč. Moje stanovisko som vyššie uviedol.
P.S. – Nech sa Ti darí ( hospodár50 ) a pozor na Tvojich chlapov – priateľov!!! Súď, ale uvážene!

RomanV
RomanV
14 years ago

nevera
…chlapci, mne to pripomína rovnaký konflikt – neveru. Modelová situácia – prídeš zo služobky skôr domov a vidíš cudzieho chlapa ako Ti práši manželku. Čo urobíš – zastrelíš chlapa a manželke odpustíš ? Alebo si priznáš, že si si so ženou nerozumel a vzdáš sa jej, aj keď je to bolestivé a máš z toho traumu? Kde vezmeš istotu že nevera bola len raz a práve vtedy, keď si ju pri nej prichytil ? Istotu nemáš nikdy. Preto nik v tejto diskusii k článku nemá 100% pravdu. Je to dilema, prižmúriť oči a spoliehať sa na skutočnosť, že to bolo len raz a nebudeš si kaziť priateľstvo (tzn. bol som JA na vine, pretože som bol neohlásený ???? ) alebo striktne vyžadovať dodržiavanie všetkých pravidiel a byť taký striktný voči všetkým vôkol seba ? Je to určite o Dôvere a Kamarátstve. A sám za seba – ak by to bol priateľ, ktorý mi zachránil život, alebo by ku mne takým spôsobom pristupoval, neudal by som ho, ale bolo by to preňho mementom. Dal by som mu pocítiť, že to je jeho životná chyba ale má ju šancu napraviť. Ak by to bol však priateľ len od krmelca, neváhal by som ani chvíľu a práskol by som ho bez mihnutia oka. Nepreferujem falošné priateľstvo. Je to však na posúdení každého z nás. A autor príspevku – Jozef to už posúdil a rozhodol sa. Ku cti mu slúži, že ho to trápilo a snáď trápi po dnes, ale zrejme neprišiel o najskvelejšieho priateľa pod slnkom a preto jeho rozhodnutie akceptujem.
Lovu zdar!

canislupus
canislupus
14 years ago

RE: Falošný priateľ – pytliak.
RomanV, barzó dobre profesionalne a lišiácky sy napsal, je videti tvúj dobry mozgovi zaviti, všichny múžu být spokojeni

já bychom dobreho pritele neoznamil ale trest v nejaki forme na zjednanie napravi bi ho neminul no ale každí sme iny.

bigjozo
bigjozo
14 years ago

RE: Falošný priateľ – pytliak.
Ja by som tomu hajzlovi rozbil papuľu. Keď pytlačil takým spôsobom ako píšeš, tak to určite nerobil prvý krát. Ak som to dobre čítal, tak vlastne on teba prvého natrel u hospodára. Ak sa mýlim oprav ma.

martin75
martin75
14 years ago

,,,
Suhlasim s RomanomV,je to asi tak ako hovori.
Lesaj,ak si si nevsimol on o priatela prisiel uz po tom co videl a nie po tom co ho udal!

johann308w
johann308w
7 years ago

RE: Falošný priateľ – pytliak.
Napriek tomu čo sa ti Jožko podarilo zistiť a odhaliť pytliaka urobil si poriadnu hlúposť. Vracať sa do revíru za kolegom netušiaci tvoju prítomnosť!!! Dokonca skratkou a nie po obvyklom chodníku je prinajmenšom hazardovanie s vlastným životom. Uvedom si, že Michal nebol s udicou na rybách, ale so zbraňou v neprehľadnom lese!!! Keby ťa bol nechtiac postrelil, alebo nebodaj zabil. Čo by bolo po tom? Stál ten risk za to?