Vplyv rôznych teplôt na zbraň a náboje

foto: volodo

Aj keď sa už pomaly hlási jar, skúsme sa vrátiť o niekoľko mesiacov naspäť, keď teplomer ukazoval teploty pod bodom mrazu. Každý z poľovníkov to pozná, keď sa ide na poľovačku pri nízkych teplotách, musí byť nie len teplo oblečený ale aj teplo obutý. Iná situácia je v období vysokých letných teplôt. Tu musí poľovník dodržať pitný režim a zabrániť prehriatiu tela. Ale ako vplývajú rôzne teploty na našu zbraň a náboje ?

teplomer2Pri nízkych teplotách môže dôjsť k tomu, že záver na zbrani zamrzne. Príčinou je obvykle nedostatočné očistenie zbrane, kde olej na zbrani pri nízkych teplotách stuhne. Čo sa týka nábojov, tam je situácia trochu zložitejšia. Skúsme sa pozrieť na výsledky testov, ktoré zobrazujú ako vplývajú rôzne teploty na náboje vybraných guľových kalibrov napr. 22.Hornet, 5,6 x 50 Magnum, 7 x 64 a 8 x 68S.

Vplyv zmeny teplôt na balistiku náboja.

Výsledky testov graficky znázorňujúce vplyv zmeny teplôt na úsťovú rýchlosť( vo, m/s ) vybraných guľových nábojov, poukazujú na niektoré zaujímavé skutočnosti. Pri kalibri 22.Hornet je tento vplyv zanedbateľný. No pri kalibroch 5,6 x 50 Magnum a 7 x 64 môžeme pozorovať vznik nebezpečenstva prekročenia dovoleného tlaku. Toto môže zapríčiniť až poškodenia zbrane.

1

Prečo k tomu dochádza je tá skutočnosť, že teplota vplýva na proces horenia prachovej náplne v hlavni zbrane. Je známe, že s narastajúcou teplotou sa rýchlosť horenia prachovej náplne zvyšuje z dôvodu znižovania spotreby tepla na zahriatie a zapálenie zŕn prachu. Naopak pri nízkych teplotách je tento proces opačný, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu počiatočnej rýchlosti strely.

Zmeny rýchlosti sa tiež prejavujú na umiestnení zásahu. Pri vysokých teplotách bude zásah vyššie a pri nízkych zase nižšie. Je potrebné vyvarovať sa ponechaniu náboja pri streľbe väčšieho počtu nábojov dlho v nábojovej komore. Pomerne vysoká teplota zahriatej hlavne sa prenesie na prachovú náplň náboja a urýchli zážih prachu. Nenechávať tiež zbraň a náboje na mieste, kde dopadajú priame slnečné lúče.
Ďalším sledovaným parametrom je dopadová energia ( J ) v určitej vzdialenosti napr.100 m. Ako sme videli pri meraní počiatočnej rýchlosti aj v tomto prípade z grafického znázornenia môžeme zistiť, že dopadová energia pri uvádzaných guľových nábojov má pomerne výraznú klesajúcu tendenciu so znižovaním teploty.

2

Aká sa potom prejaví pokles dopadovej energie pri nízkych teplotách pri streľbe na väčšie vzdialenosti ? Čím je nižšia teplota vzduchu, tým je jeho hustota vyššia. V hustejšom vzduchu sa strela stretáva s väčším počtom jeho častíc a rýchlejšie stráca počiatočnú rýchlosť. Preto sa pri streľbe za chladného počasia bude dostrel skracovať . Toto je možné vidieť aj na grafe znázorňujúcemu vplyv teploty v súvislosti s optimálnou nástrelnou vzdialenosťou ( m ). Tento pokles však nie je taký výrazný ako pri úsťovej rýchlosti alebo dopadovej energii.

3

No tieto zmeny sa týkajú aj brokových nábojov. Doporučuje sa preto, aby pri silnejších mrazoch sa s brokovými nábojmi nestrieľalo na vzdialenosti väčšie ako 20 až 25 m. Dôvodom je pomerne výrazné zníženie rýchlosti pri nízkych teplotách o 30 až 60 m/s.

Článok si kladie za cieľ, upozorniť poľovnícku verejnosť nie len na podstatné súvislosti v systéme komplexného pohľadu na poľovnícku streľbu ale tiež ukázať minimum toho, čo by mal každý dobrý poľovník poznať a vedieť aplikovať v praxi.

Autor: Ján Krnáč

 

Subscribe
Notify of
guest
9 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
sobolic
sobolic
13 years ago

Veľmi sa mi páčia Vaše články p. Krnáč. Je veľmi dôležité robiť osvetu aj o tejto problematike. Je stále mnoho poľovníkov, ktorý o tomto nemajú skoro žiadne poznatky /vlastná skúsenosť. / Nakoľko je vplyv teplôt na zbraň a strelivo veľmi rozsiahla problematika, privítal by som trošku obšírnejšie rozobrať túto tému a doplniť inak veľmi dobrý článok. Pozdravujem.

Slavoslav
Slavoslav
13 years ago

paradoxne k poskodeniu zbrane moze skor dojst pri nizkych teplotach, maximalne tlaky v absolutnej hodnote su sice mensie, ale maximalne hodnoty sa posuvaju smerom k ustiu a stava sa, ze tvorca zbrane vyrabajauci hlaven podla priebehu tlaku pri normalnej, pripadne zvysenej teplote s tymto nerata a hlaven je potom v tomto mieste poddimenzovana

Turbiak
Turbiak
12 years ago

re
Slavoslav: to teda nemas pravdu, maximalny tlak je vzdy par centimetrov za nabehovym kuzelom a je jedno ci je teplota +50 alebo -50 C

Slavoslav
Slavoslav
12 years ago

no ja mam tuto mudrost od Fisera a tomu by som veril, ze vie o com rozprava
inak, samozrejme, ze pod posunom smerom k ustiu si nemozes predstavovat rozdiel v desiatkach cm no urcity posun tu je, plus vo vacsich vzdialenostiach moze byt tlak od vystrelu pri nizkych teplotach dokonca vyssi ako za normalnych podmienok a na poskodenie zbrane ti kludne staci trvala deformacia vyvrtu ktora sa na vonkajsom povrchu vobec neprejavi, ale to je uz teoria

Turbiak
Turbiak
12 years ago

hm
Neviem kto je Fisher ale ked si pozriem Quick Load vyvoj tlaku pri mojom naboji pri teplote – 40 C a +40 C tak posun maximalneho tlaku mi ukazuje iba 10 mm a maximalny tlak je v podstate hned v mieste nabehu

Slavoslav
Slavoslav
12 years ago

http://www.prototypa.cz/onas.html
“Prof. Miloslav Fišer, Prof. Jan Kusák a další se pomalu stávají uznávanými legendami v oblasti zbraní a munice nejen u nás, ale i v zahraničí”

mozes mat 99 pripadov kedy to vyjde tak ako to mas ty a potom pride ten sty ktory bude iny, ale v podstate mas pravdu na zaciatku hlavne je ta dostatocne dimenzovana s rezervou prave pre taketo pripady a bolo by to obrovske “stastie” keby sa ti tam nieco pokazilo, ale dalej smerom k ustiu to tak nemusi byt a tam sa mozu dkonca vyskytnut pripady ako som napisal hore, ze ten tlak bude vyssi ako pri normalnej teplote

lovec
lovec
12 years ago


Quick Load je sice sikovny, ale len teoreticky nastroj – a v praxi nie vzdy 100% kompetentny, na co upozornuje aj jeho autor. Na druhej strane ja zase velmi dobre viem, kto Fiser je a rad mu budem verit (asi aj preto,ze som co-to po troske od neho precital….).

Slavoslav
Slavoslav
12 years ago

no ked to tak po sebe citam tak som pri pisani mal slabsi den a prisiel som nato co zmiatlo Turbiaka, samozrejme ma pravdu vtom, ze max. tlak sa bude motat niekde pri zadku hlavne a ten posun by nemal byt az taky velky, aby sa dostal spod krivky tlaku pri normalnej teplote (i ked to nieje z principu vylucene), nestastne som to napisal

pod tym posunom max. tlakov som mal na mysli, ze tlak zo svojej maximalnej posunutej hodnoty (pri minusovej teplote) bude klesat pozvolnejsie kedze prachova napln ktora by bola pri beznej teplote uz dohorena bude este horiet, takto moze smerom k ustiu dojst k prekroceniu tlakov ktore su bezne pri normalnej teplote a tam teda k poskodeniu vyvrtu, ono to je vlastne dovod, preco sa pri dimenzovani pouziva obalka vytvorena aj z priebehu tlaku pri nizkej teplote

dufam, ze teraz to bude jasnejsie a skusim na nete pohladat obrazok podla ktoreho sa to bude dat najlepsie predstavit o co vlastne ide

kiri
5 years ago

Asi pred dvoma rokmi som mal debatu s profesionálnym balistikom na túto tému. Dôvodom bola skutočnosť, že môj dobrý kamoš bol v tatrách na poľovke na trofejného kanca, ktorého ulovil a po zvážení všetkého zistil, že ho trafil asi 10cm nižšie ako mieril a puška mu strieľa veľmi presne – je to nemecký troják v 7x65R. čakal asi hodinu na zavretom posede a uloveného diviaka viezli na traktore John Deere, ktorý mal aj teplomer a ukazoval vonkajšiu teplotu -22°C. On na posede iste toľko nemal, ale že zimu cítil riadnu. Tak vznikla otázka ako je téma článku. Obrátil som sa teda s otázkou na tých, čo náboje vyrábajú. Odpoveď prišla rýchlo.
V tejto odpovedi je zopár zaujímavých informácií – napr. o balistických údajoch nábojov Sellier a Bellot – sú z nadm. výšky 400 m n.m. a meranie rýchlosti a tlaku pri 21°C. Pri tej príležitosti som si uvedomil, že nepoznám – či nepoznáme – tieto údaje napr. od RWS, NORMA, CDP. Zaujímavé to môže byť, ak človek z BA – nadm. výška 134m n.m., alebo z Dunajskej Stredy 118 m n.m., alebo z Komárna 110m n.m. s tam nastrelenou optikou pôjde do kopcov Liptova, Oravy či Horehronia. Kontrola nastrelenia v týchto lokalitách – vzhľadom na zmenu nadmorskej výšky by mala byť samozrejmá. A čo sa týka teploty – to asi tiež.

Dobrý den, vážený pane inženýre,
pan Hýkel již neodpovídá na dotazy, já jeho „odpovědnu“ převzal ještě s jedním kolegou. Vámi předestřená problematika je jistě zajímavá ale dosti složitá. Snad pro přehlednost pár odpovědí v bodech:
· Měření rychlosti a tlaku se provádí při teplotě nábojů +21º C. Přesnost a funkce se testuje při okolní teplotě.
· Balistické koeficienty na našich stránkách jsou vztaženy k nadmořské výšce 400 metrů. To je přibližně průměrná výška České republiky a shodou okolností i naší balistické zkušebny.
· Vliv teploty prachu je závislý i od typu prachu (jednosložkový či dvousložkový).
· Teplota prachu se ve Vašem případě asi nedostala na -22 º C. I dřevo podpažbí má svůj izololační efekt, navíc je prach porézní látka, dobře izolující. Např. z teploty +21 na -54 º C se střelivo v plechových zásobnících temperuje 6 hodin. Pokles je tím rychlejší čím je rozdíl teplot vyšší, vyrovnání o posledních několik stupňů však trvá relativně dlouho.

Co poradit? Všeobecné tabulky nelze z výše uvedených důvodů sestavit. Neznáme typ prachu, neznáme čas expozici atd. atd. Jako optimální, pokud vím, že pojedu např. do vysokých hor, je napočítat si změny na balistickém programu doma.

To sice nepostihne teplotu prachu, ale není problém mít střelivo v kapse a nabíjet zbraň až v případě potřeby. Nebo mít nabitou zbraň položenou na klíně… Mohu Vám doporučit např. profesionální výpočet na stránkách

http://www.jbmballistics.com

V posledných troch zimách je na Slovensku dosť chladno, teplota padá aj cez -20°C, bolo by zaujímavé povedať si zopár praktických skúseností a rád – a fínt od tých, čo bežne poľujú v týchto podmienkach.
Inak – výborná praktická téma, p. Krnáč – hoci staršia – opakuje sa každý rok, takže – téma trvale platná. Ďakujem.