V predchádzajúcich článkoch na tejto web stránke sme písali ako pôsobí napr. odraz strely na jej ďalší pohyb, spomínali sme vplyv bočného vetru a rozoberali sme deformáciu a fragmentáciu strely pre rôzne kalibre. Na dokreslenie, ako sa správa strela, ktorá opustila hlaveň flinty pri prechode cez „prekážku“, si priblížime výsledok testu uverejneného v nemeckom časopise ( Jaegermagazin, 2011 ).
Väčšina kolegov zažila situáciu, kedy stojac pri kukuričnom poli spozorovali diviačiu zver, ktorá smerovala do kukurice. Otázka, na ktorú sa test snažil nájsť odpoveď, a verím že aj mnohí z návštevníci tejto stránky, bola
Môžeme steblá kukurice stojace za zverou využiť ako „lapače“ striel ?
V jeseni stojacim strelcom pred kukuričnom poľom sa steblá kukurice javia ako nepreniknuteľný múr. Niektorí, nechcem tvrdiť že väčšina z poľovníkov, sa domnievajú, že strela, ktorá prenikla do kukurice spotrebuje rýchlo svoju energiu a po nejakých 20 alebo 30 m spadne na zem. Za účelom objasnenia, čo je pravdou na tomto tvrdení a pri dodržaní všetkých bezpečnostných podmienok sa vykonal tento test. Pri teste boli použité flinty ( ilustračné foto ) guľobroková kozlica Blaser 97 a guľovnica Blaser R93.
Strieľalo sa v prípade guľobrokovnice Blaser 97 31,5 g jednotnou strelou Rottweil Brenneke Classic kaliber 12/70 a v prípade guľovnice RWS 19 g Uni Classic, RWS 16,7 g HMK a Norma 15 g Vulcan v Nemecku obľúbeným kalibrom na lov diviačej zveri 9,3 x 62. Vo vzdialenosti 40 m od okraja kukuričného poľa bola v kukurici umiestnená biela posteľná plachta rozmerov 210 x 145 cm, ktorá bola uchytená ako palec hrubou trojicou sklolaminátových tyčí. Pre strelca bola jediným záchytným bodom 6 m vysoká tyč umiestnená za posteľnou plachtou. Strieľalo sa zo streleckej trojnožky šikmo na riadky kukurice zo vzdialenosti 40 m. Z každého náboja sa vystrelilo 5-krát t.j. celkový počet 20 rán. V prípade jednotnej brokovej strely Brenneke 4 z 5 striel zasiahli plachtu, ale žiadna nebola zachytená a preto nebolo možné zistiť prípadnú deformáciu alebo fragmentáciu striel. Aj v prípade guľových striel toto nebolo možné zistiť. Ako je možné vidieť na pripojenom obrázku, všetkých 15 guľových striel trafilo posteľnú plachtu.
Zdroj:jaegermagazin.de
Veľkosť a tvar otvorov po strelách u väčšiny z nich naznačoval, že počas letu neprišli ku styku s prekážkou ale tiež, že u niektorých z nich dochádzalo k väčšiemu alebo menšiemu priečnemu „vybočeniu“ z priameho smeru letu. Na bielej plachte bolo viditeľné zelené sfarbenie po zvyškoch z kukurice resp. prilepené častice z kukurice. Za posteľnou plachtou boli umiestnené za sebou dve lepenky, s rozmermi 50 x 50 cm a hrúbky 2 cm, ktoré poskytli cenné informácie o tom, že niektoré z použitých striel ( dve jednotné strely do brokovnice a dve guľové strely ) po prekonaní vzdialenosti 40 m v kukuričnom poli disponovali ešte veľkou energiou.
Závery na základe výsledkov testu:
- Jednotné strely do brokovnice kalibru 12/70 a guľové strely kalibru 9,3 x 62 môžu aj po prieniku kukuricou do hĺbky 40 m spôsobovať životu ohrozujúce zranenia.
- Fragmenty strely môžu rozširovať radiálne nebezpečenstvo pre okolie, či už v prípade jednotnej strely alebo guľovej strely.
- Zakázať streľbu v oblasti kukuričného poľa, ak v smere streľby sa nenachádza veľmi dlhé pole ( často krát sa strieľa vo vykosených priesekoch kukurice, a streľbu z kombajnu už radšej nespomínajme ).
- Pozor, strela sa môže odraziť od kameňa alebo tvrdej hliny a potom nekontrolovateľne letieť ešte aj niekoľko stoviek metrov.
Je jasné, že za rovnakých experimentálnych podmienok prostredia napr. s veľmi rýchlymi strelami môžeme dosiahnuť odlišné výsledky. Spoľahnúť sa na to, že s „mojimi „ nábojmi sa pri takejto streľbe nemôže nič stať, je príliš veľkým hazardom. Nezabúdajme na to, že naša zodpovednosť pri výstrele končí až pádom strely na zem. A to môže byť až po niekoľkých stovkách metrov a možno aj v inom smere v akom sme strieľali.
Autor: Ján Krnáč
…
Pred istym casom doslo v Madarsku k podobnej nehode. Polovnik, ktory vystrelil na zver smerom do kukurice zasiahol traktoristu sediaceho v kabine. Zhodou okolnosti sa jednalo prave o kaliber 9,3×62. Vysetrovanim bolo zistene, ze strela “prestrelila” viac nez 300 metrovy usek suvisleho kukuricneho porastu, prebila dvere na traktore a vazne zranila traktoristu.
Prečo nie 9,3 a viac mm
Je to len jeden z argumentov ,hovoriaci proti používaniu takých “kanónov” v poľných podmienkach (a hádam aj na spoločných poľovačkách). Myslím, že s primerane rýchlymi 6-7 mm kalibrami by boli výsledky testu pre kukuricu ,ako lapač striel určite priaznivejšie.Ale ak sa chce niekto silou mocou opičiť po štátoch, kde zver patrí tomu revíru , v ktorom je dohľadaná (SRN) nech si najprv uvedomí ,ako to môže bohužiaľ skončiť. Nemali by sme pre poľovnícky úspech zabúdať na iných ľudí , či ich majetok…
Odp.: Streľba vs. kukuričné pole.
Jarik píšeš – Myslím, že s primerane rýchlymi 6-7 mm kalibrami by boli výsledky testu pre kukuricu ,ako lapač striel určite priaznivejšie. A to je práve “kameň úrazu”, že viacerí poľovníci si myslia, ale nie je to nejako dokázané napr.testom podobným tomu, aký je opísaný v článku. Cieľ článku je uvedený v poslednom odstavci. Že sa v článku uvádza kaliber 9,3 rovnako aj v komentári lovca je len náhoda. Kľudne to mohol byť iný kaliber. Nejde o to si niečo myslieť, ale je potrebné si to aj prakticky overiť. Nezabúdajme na to, kde končí pri streľbe naša zodpovednosť.