Čo by sme mali vedieť o výbere streliva

obr0

Ten kto sleduje rôzne fóra, na ktorých kolegovia poľovníci prezentujú svoje skúsenosti s rôznym strelivom od rôznych výrobcov, môže čítať o veľmi odlišných skúsenostiach s ňou pri love. Niektorí kolegovia poľovníci sa snažia nájsť ideálne strelivo a preto sa obracajú o pomoc a chcú s výberom poradiť. Žiaľ vo väčšine prípadov pôjde o pomoc, ktorá býva založená na „subjektívnom“ hodnotení. V prvom rade je mať na pamäti možnosti, ktoré vychádzajú z platnej legislatívy.

Často býva účinnosť streliva posudzovaná či už podľa konštrukcie alebo odvodená od dopadovej energie resp. rýchlosti podľa dostupných balistických tabuliek od výrobcov. No tieto hodnoty v skutočnosti nevypovedajú nič o účinnosti resp.výkone streliva. Keď chceme hovoriť o účinnosti streliva, musíme mať informácie o tom, či sa výkon streliva premenil na rozhodujúce poškodenie tkaniva.

Aké sú teda kľúčové parametre pre hodnotenie výkonu loveckého streliva ?

Tieto parametre sa dajú získať pomocou dočasnej dutiny, ktorá vzniká pri prieniku strely telom zveri. Pre lepšiu predstavu si to môžeme predstaviť, ako keď začneme nafukovať detský balónik. Samotný tvar dočasnej dutiny je znázornený na pripojenom obrázku ( www.jägermagazin.de ), kde sú číslami znázornené tie parametre, ktoré slúžia na hodnotenie výkonu streliva.

obr1


Pozrime sa podrobnejšie na jednotlivé parametre dočasnej dutiny:

  1. Objem dočasnej dutiny – na rýchly a spoľahlivý nástup smrtiacich účinkov pri divej zveri je potrebné dosiahnuť čo možno najväčšie poškodenie tkaniva. Čím väčšia je dočasná dutina, tým väčšie poškodenie tkaniva môžeme očakávať.
  2. Dráha až k maximálnemu priemeru dočasnej dutiny – čím rýchlejšie sa dosiahne maximálny priemer dutiny, tým väčší je očakávaný účinok
  3. Maximálny priemer dočasnej dutiny – čím väčší je priemer dutiny, tým väčšie poškodenie tkaniva môžeme očakávať
  4. Maximálna penetrácia – čím väčšia je maximálna penetrácia, tým lepší je očakávaný hĺbkový účinok strely
  5. Dĺžka dočasnej dutiny

V časopise Jäger boli prezentované výsledky testu 20 nábojov od rôznych výrobcov – Hornady, Barnes, SAX, RWS, Blaser, Norma, Lutz Möller, Nosler, Jaguar, Brenneke, Sellier & Bellot, Romey a Federal – a pomerne širokého rozsahu hmotnosti striel ( 8,0g, 8,8g, 9,2g, 9,7g, 10g, 10,4g, 10,7g, 10,9g a 11,7g ) . Pri teste sa použili flinty kalibru .30-06 – Savage BHT, Savage 110 WB, Sauer S 101, Savage 111 BTH, Blaser R8 a Sauer 202. Flinty boli uchytené v streleckom stojane a telo zveri predstavovali mydlové kvádre.

Objem dočasnej dutiny – čo sa týka výsledkov, tak pri tomto parametri bol dosiahnutý najväčší rozdiel medzi max a min hodnotou až 61%. Pri strelách s hmotnosťou 8 – 8,8g bol rozdiel medzi max a min hodnotou 24%, pri strelách s hmotnosťou 9,2 – 9,7g bol tento rozdiel 50%, pri strelách s hmotnosťou 10 – 10,9g bol rozdiel 57% a pri strelách s hmotnosťou 11,7g bol rozdiel 59%.Pre lepšiu orientáciu uvádzam hodnotu maximálneho objemu dočasnej dutiny 2L.

Dráha až k maximálnemu priemeru dočasnej dutiny – tu dosiahol rozdiel medzi max a min hodnotou hodnotu 45%. Pri strelách s hmotnosťou 8 – 8,8g bol rozdiel medzi max a min hodnotou 37%, pri strelách s hmotnosťou 9,2 – 9,7g bol tento rozdiel 20%, pri strelách s hmotnosťou 10 – 10,9g bol rozdiel 45% a pri strelách s hmotnosťou 11,7g bol rozdiel 25%. Najkratšia dráha až k maximálnemu priemeru dočasnej dutiny bola 6 cm.

Maximálny priemer dočasnej dutiny – tu dosiahol rozdiel medzi max a min hodnotou hodnotu 53%. Pri strelách s hmotnosťou 8 – 8,8g bol rozdiel medzi max a min hodnotou 28%, pri strelách s hmotnosťou 9,2 – 9,7g bol tento rozdiel 32%, pri strelách s hmotnosťou 10 – 10,9g bol rozdiel 48% a pri strelách s hmotnosťou 11,7g bol rozdiel 42%. V teste bola dosiahnutá hodnota maximálneho priemeru dočasnej dutiny 13,8 cm.

Maximálna penetrácia – tu dosiahol rozdiel medzi max a min hodnotou hodnotu 50%. Pri strelách s hmotnosťou 8 – 8,8g bol rozdiel medzi max a min hodnotou 29%, pri strelách s hmotnosťou 9,2 – 9,7g bol tento rozdiel 6%, pri strelách s hmotnosťou 10 – 10,9g bol rozdiel 30% a pri strelách s hmotnosťou 11,7g bol rozdiel 17%.

Dĺžka dočasnej dutiny – tu dosiahol rozdiel medzi max a min hodnotou hodnotu 34%. Pri strelách s hmotnosťou 8 – 8,8g bol rozdiel medzi max a min hodnotou 7%, pri strelách s hmotnosťou 9,2 – 9,7g bol tento rozdiel 34%, pri strelách s hmotnosťou 10 – 10,9g bol rozdiel 26% a pri strelách s hmotnosťou 11,7g bol rozdiel 30%.

Keď sa pozrieme na dosiahnuté výsledky v teste, tak musí byť každému jasné, že rozptyly v hodnotách nie sú zanedbateľné. Nemôžeme sa potom diviť, že pri love zveri majú poľovníci rozdielne skúsenosti so strelivom. Hodnoty taktiež poukazujú na to, že pri výbere vhodného streliva musia poľovníci disponovať dostatočnými informáciami a nespoliehať sa len na údaje z balistickej tabuľky. Problémom však je tá skutočnosť, že vyššie uvedené parametre môžu byť získané len praktickým testom. Všetko však stojí na financiách. Preto každé publikovanie výsledkov takýchto testov môže prispieť k rozširovaniu vedomostí, ktoré pomôžu pri výbere vhodného streliva. Spoliehanie sa v otázke získania týchto parametrov na výrobcov streliva asi nebude viesť k úspechu. Žiaľ výrobcovia streliva robia len to, čo im prináša očakávaný zisk.

Ale vráťme sa ešte k dosiahnutým výsledkom. Nesporne zaujímavo pôsobia aj rozdiely v závislosti na hmotnosti strely.

Kľúčovým bodom takýchto testov je, že výsledky umožňujú urobiť závery o správaní sa strely v tele zveri. Ide predovšetkým o dve otázky týkajúce sa zlyhania strely a ako sa tomuto zlyhaniu vyhnúť. Prvá sa týka nedostatočnej deformácie strely a s tým spojené nedostatočné odovzdanie energie a poškodenie tkaniva tela zveri, čo vedie k oneskoreniu účinku. Druhá sa týka predčasnej straty hmotnosti strely v dôsledku jej fragmentácie, čo je v konečnom dôsledku výsledkom nedostatočnej penetrácie.

Som si vedomí toho, že niekoho by mohlo zaujímať aké boli konkrétne výsledky u jednotlivých striel, ale článok si kladie za cieľ poukázať na tie parametre, ktoré môžu vypovedať viac o účinnosti strely.

Autor: Ján Krnáč

 

Subscribe
Notify of
guest
11 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
Krnac
Krnac
6 years ago

RE: Čo by sme mali vedieť o výbere streliva
Vždy ma poteší, keď sa objavia komentáre poľovníkov na články a tým pomáhajú rozširovať vedomosti o predmetnej problematike. Preto ma veľmi potešilo upozornenie Kiriho na linky k nórskej stránke, kde sú formou obrázkov rozširujúce informácie k predmetnej téme o strelách t.j. prémiové značkové ( Premiumkuler ) a štandardné bežné ( Standardkuler ) . Na stránkach je uvedené ( zľava doprava ) – výrobca, názov strely, prierez strely a úplne vpravo priemer deformovanej strely v %priemeru kalibra, zostatková hmotnosť ( Restvekt ) a hľbka prieniku v %( Inntregn. ).

A teraz tie linky:

http://www.jegeren.com/hjemmelading/jaktkuler/premiumkuler.htm
http://www.jegeren.com/hjemmelading/jaktkuler/standardkuler.htm

Ďakujeme Kiri

kiri
kiri
6 years ago

s radosťou, p. Krnáč…
Zase ste totiž naďobol správnu tému.
Tvar nábojnice, ktorá strelu dopraví k cieľu nie je až tak podstatný, ako to, čo k cieľ letí. Ešte je dobrý priemer – podľa hmotnosti zveri. Ale tú prácu, ktorú očakávame, vykonáva strela – a jej konštrukcia. Je zaujímavé sledovať, aké prístupy majú konštruktéri. Asi nemôžem vyskúšať všetky strely ( ani ich nepoznám), ale tieto stránky som objavil asi v r.2000 a sú celkom dobrým vodítkom. Niekto to už posudzoval – a škoda by bolo neštudovať poznatky tých, ktorí dospeli k porovnaniam už dávno pre 15 rokmi. Mnohí z terajších tridsiatnikov v tej dobe pokusov k tejto téme možno netušili, že si raz budú kupovať nejaké náboje. V tom veku mali asi iné starosti.
Je možné, že mnohí tu kolegovia si aj dnes “pošmáknu” na tých údajoch.
Pravdou je, že niektoré strely sa už nevyrábajú, ale je tiež možné, že mnohé náboje s tými strelami sa dajú ešte či kúpiť, či sa dostanú kúpiť spolu s puškou ako doteraz nevystrieľané. Teda výpovedná hodnota týchto tabuliek je stále aktuálna.
Poznám ešte jednu veľmi dobrú tabuľku – tiež nórsku – ktorý článok vyšiel v nejakom časopise a poskytuje porovnanie s cenami striel ( v danom čase v nórskych korunách) a hodnotenie účinnosti v podobe – značiek losíkov – až 6 ako max – a je zaujímavé, koľko úspešnosti si za koľko peňazí kúpite. Neviem to sem vložiť – možno to admin dokáže.

Krnac
Krnac
6 years ago

RE: Čo by sme mali vedieť o výbere streliva
Ešte by som dal do pozornosti túto web stránku – hlavne od odstavca IV.B. iii.Medium-Bore Bullets

http://www.rathcoombe.net/sci-tech/ballistics/methods.html

HunterJan
HunterJan
6 years ago

Nepochopil som to
Prepáčte, ale z článku som vôbec nepochopil, aké strelivo odporúčate.

Krnac
Krnac
6 years ago

RE: Čo by sme mali vedieť o výbere streliva
Článok si nekladie za cieľ odporúčať konkrétne strelivo, ale informovať čitateľa o parametroch, ktoré najlepšie hovoria o účinnosti streliva a na ktoré je potrebné sa zamerať pri výbere streliva.

kiri
kiri
6 years ago

pre hunterjan
V podstate je reč skôr o strelách. – teda o tom elemente, čo ide v cieli vykonať tú loveckú prácu.
Navyše – každý strela sa dá laborovať na rôzne rýchlosti. Náboj, ktorý si človek kúpi je skôr ladený na maximum, čo tlaky dovoľujú. Ako som už viacej razy písal, napr. Sellier a Bellot pri niektorých kalibroch robí náboje slabšie – čo nie je na závadu – naopak – ak nestrieľate na veľké vzdialenosti, tak nepotrebujete ten maximalistický výkon. Naopak – ak potrebujete do svojej pušky výkon – zvolíte iný náboj – vyladený vysoko. A aj strela sa bude správať inak pri náraze rôznymi rýchlosťami.
Nuž a – je tu ešte jedno porovnanie – cena – môžete si tu vybrať strely a ich obvyklé parametre – a v predajni podľa typu strely kúpiť strelivo (alebo si ho nalaborovať) podľa toho, aký účinok za akú cenu chcete.
Mnohé značkové – prémiové = drahé strely dosahujú také technické – lovecké parametre , ktoré dosiahnete aj so štandardnými strelami – teda lacnejšími strelami. Koľko ušetríte na strele – môžete dať do lepšieho prachu…napríklad.
Mnohé hotové náboje sú marketingová záležitosť – ale výkonovo ich dočahujú náboje z tých lacnejších. A sú ľudia – maximalisti – ktorí by lacný náboj nevystrelili – lebo sú presvedčení, že nemôže dobre fungovať. Moja skúsenosť je, že každý náboj je presnejší ako ruky strelca.
Preto sa vždy usmievam, keď vidím poľovníkov s najdrahším, čo sa dá kúpiť, lebo mi to pripomína vtip:

Jano hovorí mame: Mami. daj mi peniaze!
A načo Janko?
Idem do mesta ženu si pohľadať.
Tu máš Janko – a nešetri – nedoveď si hocijakú lacnú – radšej si priplať a dones poriadnu !

kiri
kiri
6 years ago

Hornadyho tabuľky
Existuje jedna veľmi príjemná vec, ktorú však Hornady zverejňuje pre strely ručných zbraní – ale s tými sa v USA aj loví – najmä s tými väčšími revolvermi. Je to však pre pochopenie toho, o čom aj ja veľarazy hovorím hodne dôležité a mnohí lovci si práve toto neuvedomujú.

Toto je tabuľka, ktorá hovorí o tom, aké rýchlosti – konštrukčne – strela potrebuje, aby správne fungovala a otvárala sa podľa predpísaného spôsobu.

Je veľkou škodou, že len Hornady toto dáva do svojich katalógov – prijali by sme takéto údaje aj pri loveckých strelách. Iste to výrobcovia striel majú – potom by bolo jasné, do akej vzdialenosti je ten ktorý náboj – s jeho laborovanými rýchlosťami – použiteľný.

Toto je vlastne to, o čom som písal v téme 270Vin – ak si všimnete, ani v týchto tabuľkách pri všetkých strelách neudáva účinnosť pri vysokých rýchlostiach – hoci iste nejaká je – ale nie na správnu funkciu strely tak, ako je konštrukčne daná!

Uvádzam aj zdroje – vyberal som tak, aby boli tabuľky lepšie čitateľné.
http://smith-wessonforum.com/ammo/147616-357-maf-158gr.html

http://www.chuckhawks.com/underrated_hornady_XTP.htm

700 stôp je 213m/s
900……………..274
1100……………..335
1300…………….396
1500…………….457
1700…………….518
1900…………….579

Údaje aj k tým vyšším rýchlostiam patria vlastne k použitiu pištoľových, či revolverových nábojov v dlhších hlavniach loveckých revolverov a v puškách – najmä v Lever action – spodná napínacia páka – alebo western. Tie v rážach od 38-55, cez 44-40 až k 45 sa často používajú k lovu – a dobre fungujú na primeranú zver a primeranú vzdialenosť.

Je pri tom zaujímavé, ako a na čo sa tieto náboje hodia – aké výkony sú považované v amerike za dostatočné!

kiri
kiri
6 years ago

RE: Čo by sme mali vedieť o výbere streliva
Vyššie som spomínal náboj 38-55 – teda náboj podľa US označenia, čo používa strelu pre .38, resp. .375 – tento aj vo verzii .3775
Hmotnosť prachu 55 grainov čierneho.
Hmotnosť strely 255grs – grainov = 17gramov
V0 – 486 m/sec – čo je dostatočné pre lov čierneho medveďa a jeleňovitých.
Čierny medveď je v podstate útočná zver – ako náš hnedý – a aj hmotnosť je podobná – od 60 do 250kg.
A stačí na to rýchlosť 486m/sec – ale hmotnosť 17g – a priemer 9,5mm
…………………………………………………………………………………………………………………………………….
Ešte by som dal jeden obrázok – tie jeleňovié – majú ich viacej druhov.
comment image
V popise obrázku sa dole dá kliknúť na jednotlivé druhy – wikipédia.

kiri
kiri
6 years ago

dobrý obrázok – len v US rážach
(dúfam, že to ukáže…)
Takto si predstavujem aj ja rozdelenie vhodnosti nábojov jednotlivých ráží = výkonov – pre jednotlivé druhy poľovky. Samozrejme – je to SILNE ovplyvnené strelou – lebo strela môže urobiť aj zo “slabšieho” náboja lepšie účinný a naopak – nevhodnou strelou sa aj zo silnejšieho náboja urobí so slabším loveckým účinkom. ..len pre ilustráciu – 8×57 s celoplášťom a 7×57 s Nosler Partition….zase poznámka – aj s 8×57 a celoplášťom – kto vie, kam zasiahnuť – bude prevelice úspešný.
Ale ako návod na zostavenie NAŠEJ tabuľky s našimi nábojmi je toto celkom “cool” návod.
Možno by bolo dobré dať tipy na jednotlivé náboje a ich zaradenie.
http://3.bp.blogspot.com/-Ooh_kQuGU3s/VsuogYVk40I/AAAAAAAADpc/65OdySw7ViE/s1600/hunting_calibers1_134.jpg

Keby ten link nedal obrázok – skúste toto:
http://keywordsuggest.org/100841-hunting-calibers.html
a je to v prvej rade druhý obrázok zľava.

kiri
kiri
6 years ago

zaujímavé skúsenosti po rusky
http://weaponland.ru/publ/kakoj_patron_ehffektivnee/13-1-0-1794

Norma ORYX na ďaleko a na univerzálnu vzdialenosť pri strelách pre 9,3×62